2014/10/17
Na beatifikácii pápeža Pavla VI. sa predpokladá prítomnosť Benedikta XVI.
Vatikán 17. októbra - „Môžeme očakávať prítomnosť emeritného pápeža na blahorečení Pavla VI.“ – povedal páter Federico Lombardi, hovorca Vatikánu, na dnešnom brífingu v Tlačovom stredisku Svätej stolice, ktorý bol venovaný postave Giovanniho Battistu Montiniho pri príležitosti jeho blížiacej sa beatifikácie v nedeľu 19. októbra.
Joseph Ratzinger bol v roku 1977 kreovaný na kardinála pápežom Pavlom VI. Okrem neho žijú ešte dvaja ďalší kardináli, ktorých kreoval pápež Pavol VI., brazílsky kardinál Paulo Evaristo Arns a americký kardinál William Wakefield Baum. -jk-
Synoda pracuje na príprave záverečných dokumentov
Vatikán 17. októbra - Komisia pre prípravu Relácie synody pracuje na príprave tohto záverečného dokumentu a tiež na príprave Posolstva, ktoré bude adresované Božiemu ľudu. Ako pripomenul páter Federico Lombardi v úvodne dnešného brífingu vo vatikánskom tlačovom stredisku, z tohto dôvodu sa ani včera popoludní, ani dnes dopoludnia nekonalo žiadne zasadnutie synodálnych otcov. Dnes popoludní bol zhromaždeniu na 13. generálnej kongregácii predstavený návrh Posolstva a zajtra bude prezentovaný návrh Relácie synody. Oba texty budú zajtra predložené na schválenie.
Všeobecné zdieľanie a sloboda prejavu – takto definoval prácu synody Mons. Georges Pontier, predseda Konferencie biskupov Francúzska počas dnešného brífingu. V odpovedi na otázku o manifestáciách „Manif pour tous”, konaných vo Francúzsku za obranu rodiny, Mons. Pontier vyjadril uznanie za úsilie mladých ľudí o ochranu hodnôt, považovaných za základné nielen kresťanmi.
Kardinál Marx, arcibiskup Mníchova-Freisingu a predseda Konferencie biskupov Nemecka opísal synodálnu diskusiu ako „animovanú túžbou nájsť spoločnú cestu“. Na otázku homosexuálov hovoril o duchovnom vedení, aby mohli pochopiť, ako žiť evanjelium, čo však neznamená potvrdenie tejto praxe zo strany Cirkvi.
Dr. Ilva Myriam Hoyos Castañedová z Kolumbie, ktorá sa zúčastňuje na synode ako audítorka a pracuje v oblasti obrany práv detí, adolescentov a ich rodín, hovorila o vzťahoch medzi Cirkvou a štátom a o angažovaní sa Cirkvi v občianskych inštitúciách.
Nakoniec v reakcii na otázky novinárov sa páter Lombardi vrátil k diskusii, ktorá sa konala včera v aule a týkala sa zverejnenia správ tzv. malých krúžkov. „Bola položená otázka o publikovaní týchto správ.“ A Synoda sa – bez akýchkoľvek pochybností – rozhodla „za publikovanie“ toho, k čomu sa dopracovala a čo zodpovedá tomu, čo mala v pláne urobiť, uviedol vatikánsky hovorca na dnešnej tlačovej konferencii. -jk-
Dvanásta generálna kongregácia predstavila výsledky práce malých krúžkov
Vatikán 17. októbra - Vo štvrtok 16. októbra sa v Synodálnej aule za prítomnosti Svätého Otca a 178 synodálnych otcov konala v priebehu dopoludnia 12. generálna kongregácia. Počas nej boli predstavené výsledky práce desiatich malých krúžkov, rozdelených podľa jazykov: dva vo francúzštine, tri v angličtine, tri v taliančine a dva v španielčine. Malé krúžky vo všeobecnosti ocenili Reláciu po diskusii, provizórny dokument uprostred synodálnych prác, a predložili rôzne pozmeňujúce návrhy a dodatky na doplnenie do záverečného dokumentu Relácia synody.
Po prvé bolo zdôraznené, že Relácia po diskusii sa zameriava na starosť o rodiny v kríze, bez širšieho vzťahu k pozitívnemu posolstvu evanjelia rodiny, a ku skutočnosti, že manželstvo ako sviatosť, nerozlučné spojenie medzi mužom a ženou, je hodnota stále veľmi aktuálna, v ktorú mnoho párov verí. Preto bolo odporučené, aby Relácia synody obsahovala aj silné posolstvo povzbudenia a podpory Cirkvi veriacim manželským párom.
Bolo navrhnuté doplniť niektoré témy, napr. otázku adopcie, pre ktorú by bolo potrebné zjednodušenie vnútroštátnych i medzinárodných byrokratických postupov. Z práce v malých skupinách tiež vzišiel návrh, že je potrebné venovať väčšiu pozornosť prítomnosti seniorov v rodinách a pozornosť rodinám žijúcim v extrémnej chudobe, vyjadriť odsúdenie prostitúcie, mrzačenia ženských pohlavných orgánov a vykorisťovania detí s cieľom ich sexuálneho či pracovného zneužívania. Je dôležité zdôrazniť rozhodujúcu úlohu rodiny v evanjelizácii a odovzdávaní viery, s dôrazom na misijné povolania. Všetko s cieľom ponúknuť komplexné a vyvážené hodnotenie pojmu „rodiny“ v kresťanskom zmysle.
Požadovaná bola väčšia jasnosť, aby sa vyhlo zmätku z nejednoznačnosti a zjemňovania významu slov. Konkrétne išlo o potrebu hlbšieho objasnenia termínu gradualita tak, aby nebudil dojem, že Cirkev legitimizuje neregulárne rodinné situácie, hoci aj môžu predstavovať etapu cesty k sviatosti manželstva. Iné krúžky sa dožadujú prehĺbenia pojmu „duchovné sväté prijímanie“, aby bolo doceňované a prípadne podporované.
Pokiaľ ide pristupovanie rozvedených a znovu zosobášených k sviatosti Eucharistie, boli predložené dve úvahy: zachovať doktrínu tak, ako je v
súčasnosti a zvážiť možnosť pristupovania k sviatostiam, ale iba za stanovených podmienok, pričom otázka by mala byť hlbšie preskúmaná osobitnou medziodvetvovou komisiou. Zvýšená pozornosť bola venovaná rozvedeným, ktorí sa nezosobášili, a ktorí sú neraz hrdinskými svedkami manželskej vernosti. Súčasne bol podporený návrh pre urýchlenie procesu nulity manželstva. Pozornosť bola venovaná aj deťom, s dôrazom na to, že ony nie sú bremenom, ale Božím darom, ovocím lásky medzi manželmi.
Požadovaná bola viac kristocentrická orientácia, rovnako ako väčšie zdôraznenie vzťahu medzi sviatosťou manželstva a krstu. Videnie sveta musí byť videním cez optiku evanjelia, aby pozývalo ľudí k premene srdca.
Výstupy z malých krúžkoch potvrdili nemožnosť prirovnávania homosexuálnych dvojíc manželstvu. Ľudia s touto orientáciou majú byť pastoračne sprevádzaní a ich dôstojnosť musí byť chránená, ale bez toho, aby sa to javilo ako schvaľovanie ich správania zo strany Cirkvi.
Pracovné skupiny tiež navrhli širšiu reflexiu o postave Panny Márie a Svätej rodiny ako vzoru pre každú rodinu. Nakoniec bolo požadované zdôrazniť, že pripravovaný text „Relácia synody“ bude stále prípravným dokumentom na Riadne zasadnutie Synody biskupov v októbri 2015. -jk-
Pápež organizácii FAO: Cirkev bude naďalej pomáhať v boji proti hladu
Vatikán 17. októbra 2014 - Nie hladu vo svete, nie špekuláciám v mene zisku! Do tohto imperatívu by sa dal stručne zhrnúť odkaz posolstva pápeža Františka k včerajšiemu Svetovému dňu výživy, ktoré zaslal generálnemu riaditeľovi FAO prof. Josému Grazianovi da Silvovi.
„Aj v tomto roku je Svetový deň výživy echom volania toľkých našich bratov a sestier, ktorým v rôznych častiach sveta chýba každodenný pokrm. Na druhej strane nás núti premýšľať o obrovskom množstve vyhodených potravín, o výrobkoch zničených cenovými špekuláciami v mene zisku“ – píše pápež v posolstve. Tento jav označuje za „jeden z najdramatickejších paradoxov našej doby, ktorému napomáhame pre neschopnosť, ale často pre ľahostajnosť, «neschopní prejaviť akýkoľvek súcit s bolestným výkrikom druhých, (...) akoby to boli veci, s ktorými nemáme nič do činenia, ktoré neprináležia do našej kompetencie» (Evangelii gaudium, 54)“.
Pápež František v posolstve poukazuje na východisko z aktuálnej situácie, pričom vychádza z témy, ktorú navrhla Svetová organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo pre tohtoročný Svetový deň výživy:
„Aj téma, navrhnutá organizáciou FAO pre tento deň – Rodinné poľnohospodárstvo: Nasýtiť svet, chrániť planétu – zdôraznila potrebu začať od ľudí, či už ako od jednotlivcov tak aj od skupín, pri navrhovaní nových foriem a spôsobov riadenia rôznych aspektov výživy. Konkrétne je nutné viac uznať úlohu vidieckej rodiny a naplno rozvinúť jej potenciál. Tento rok, venovaný rodinným farmám, ktorý sa chýli ku koncu, opäť dáva na vedomie, že vidiecka rodina je schopná uspokojiť dopyt po potravinách bez ničenia prírodných zdrojov. Ale na to musíme venovať pozornosť jej potrebám, a to nielen technickým, ale aj ľudským, duchovným, sociálnym, a na druhej strane sa musíme poučiť z jej skúseností, jej schopnosti pracovať, a najmä z jej vzťahov lásky, solidarity a veľkorysosti, ktoré existujú medzi jej členmi, a majú sa stať vzorom pre život spoločnosti.“
K odstráneniu problému hladu podľa slov Svätého Otca nepostačí poskytovať pomoc akútne hladujúcim. „Skôr je potrebné zmeniť paradigmu politiky rozvojovej pomoci, zmeniť medzinárodné pravidlá pre potravinársku výrobu a obchod a garantovať krajinám, ktorých ekonomika stojí na poľnohospodárstve, aby mohli samy rozhodovať o svojom potravinovom trhu.“
Pápež František ubezpečuje o pokračovaní Katolíckej cirkvi v charitatívnych aktivitách na rôznych kontinentoch a prejavuje jej disponibilitu prispievať k rozvoju politík a ich konkrétnej implementácii, „keďže si je vedomá, že viera sa zviditeľňuje tým, že v praxi uskutočňuje Boží projekt s ľudskou rodinou a so svetom, cez hlboké a skutočné bratstvo, ktoré nie je výhradne pre kresťanov, ale zahŕňa všetky národy“.
Posolstvo k Svetovému dňu výživy 2014, adresované generálnemu riaditeľovi FAO prof. Josému Grazianovi da Silvovi, Svätý Otec uzatvára slovami: „Nech Všemohúci žehná FAO, jeho členské štáty a tých, ktorí dávajú to najlepšie zo seba pre nasýtenie sveta a zachovanie planéty pre dobro všetkých.“ -jk-
Svätý Otec v piatkovej homílii: Boh nám dal nebo ako závdavok večnosti
Vatikán 17. októbra 2014 - Skrze Ducha Svätého Boh dal kresťanom nebo ako „závdavok“ večnosti. Ale tento dar je niekedy prehliadaný pre „nepriezračný“ a pokrytecký život. Na túto tému sa sústredil pápež František v dnešnej homílii pri rannej svätej omši v Dome sv. Marty.
Duch Svätý je „pečaťou“ svetla, s ktorou Boh dal kresťanom „nebo do ruky“. Kresťania sa však často vyhýbajú svetlu, žijú v polotieni, ba ešte horšie, vo falošnom svetle, ktoré vyžaruje pokrytectvo. Svätý Otec krok za krokom komentoval slová sv. Pavla (Ef 1,11-14), ktorý vysvetľuje kresťanom v Efeze, že pre vieru v evanjelium získali „pečať Ducha Svätého“. Spolu s týmto darom „nás Boh nielen vyvolil“, ale dal nám štýl, teda „spôsob života, ktorý je nielen zoznamom návykov, je niečím viac, je skutočnou identitou“:
„Našou identitou je práve táto pečať, táto moc Ducha Svätého, ktorú sme všetci prijali v krste. Duch Svätý spečatil naše srdce a navyše kráča s nami. Tento Duch, ktorý bol prisľúbený – Ježiš ho prisľúbil – tento Duch nám dáva nielen identitu, ale je tiež zárukou nášho dedičstva. Ním začína nebo. Práve žijeme toto nebo, túto večnosť, pretože sme boli označení Duchom Svätým, to je skutočný začiatok neba: závdavok, ktorý máme v ruke. Máme nebo v ruke skrze túto pečať.“
Jednako to, že kresťania majú ako závdavok večnosti samotné nebo, ich nechráni kresťanov pred skĺznutím do niektorého z pokušení. Po prvé, „keď chceme, nehovorím odstrániť identitu, ale urobiť ju nepriezračnou“:
„Je to vlažný kresťan. Kresťan, ktorý ide na omšu v nedeľu, to áno, ale v jeho živote identitu nie je vidieť. Dokonca žije ako pohan: môže žiť ako pohan, aj ako kresťan. Byť vlažnými - to robí zastretou našu identitu. Ďalším je hriech, o ktorom Ježiš hovorí svojim učeníkom, ako sme počuli: ‚Dajte si pozor na kvas farizejov, ktorým je pokrytectvo.‘ Predstieranie: predstierať, že som kresťan, ale nie som. Nie som transparentný, hovorím jedno – ‚áno, áno, som kresťan‘ - ale robím niečo iné, čo nie je kresťanské.“
Avšak sám Pavol na inom mieste pripomína, že kresťanský život žitý podľa tejto identity, utváranej v Duchu Svätom, so sebou prináša rozličné dary:
„Lásku, radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, dobrotu, vernosť, miernosť, sebaovládanie. A to je naša cesta do neba, to je naša cesta, ktorá začína v tomto nebi tu. Pretože máme túto kresťanskú identitu, boli sme označení pečaťou Ducha Svätého. Prosme si od Pána milosť, aby sme boli označení touto pečaťou, touto našou kresťanskou identitou, ktorá je nielen prísľubom, ale už ju máme v rukách ako závdavok.“ -jk-
Zamyslenie P. Bubáka: Nedávajte cisárovi, čo patrí Bohu
Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD k 28. nedeli cez rok cyklu A; (Mt 22, 15-21)
„Dávajte, čo je cisárovo, cisárovi a
čo je Božie, Bohu!“ Tieto slová z nedeľného evanjelia nás, milí priatelia, upriamujú na jednu tému, ktorá by mala byť veľmi dôležitá pre toho, kto chce zo seba vybudovať čestný charakter, a kto svoj život chce vybudovať na správne zoradených hodnotách. Je to téma lojality.
Lojalita je krásna vlastnosť a každý, kto ju má, nikdy nepostráda priateľov. Lojalita je totiž vernosť človeka voči tým, ktorí mu urobili dobre, je vďačnosť srdca za preukázané dobrodenia, je to oddanosť človeku, ideálu či spôsobu života, o ktorého hodnote je človek presvedčený. Mať lojálneho človeka za priateľa je cenná vec, pretože si môžeme byť istí jeho vernosťou a teda tým, že nás nezradí.
Lenže nie každá lojalita je požehnaním. Môže sa totiž stať, že človek, či skupina, ktorej sme sa rozhodli byť verní, sa zopsuje. A že hodnoty, ktoré zastávala na počiatku, opustí. Mali by sme zostať lojálni i potom? Je napríklad lojalitou falošný obdiv, ktorý navzájom voči sebe cítia zlodeji? Alebo puto, ktoré drží pohromade mafiu? Alebo sprisahanie mlčania, ktoré profesionálne skupiny ochraňuje pred tým, aby sa to všetko prevalilo na verejnosti? Alebo akási vznešená maska, ktorá zakrýva nekalé a bezcharakterné praktiky osobných záujmov jedincov? Alebo tlak skupiny, ktorý sa nachádza medzi jej členmi, a to dokonca aj za cenu ich osobného seba rozkladu?
Lojalita musí mať svoje pravidlo a tým, presne tým sú slová Ježišove z nedeľného evanjelia: „Dávajte, čo je cisárovo, cisárovi a čo je Božie, Bohu!“ Inými slovami: „Cisár či ľudia alebo skupiny ľudí majú právo na vašu lojalitu, ale iba vtedy, keď oni sami sú lojálni tej najvyššej autorite každého z nás – Bohu. Ak títo ľudia nesledujú jeho prikázania a zákony, naša lojalita im nepatrí.“ Je jasné, že takýto postoj nie je vždy ľahký, no naše svedomie občas od nás žiada i hrdinstvo. Pozrime sa na príklad jedného takého hrdinu našich nedávnych čias.
Franz Jägerstätter sa narodil v Rakúsku a bol vychovávaný ako katolík. Na mladom Franzovi nebolo nič mimoriadneho, čo by naznačovalo, že v sebe nosí odvahu mučeníka. Bol bežným mladíkom, ktorý mal len základné vzdelanie a ktorý sa neskôr stal obyčajným robotníkom. V istom období svojho rastu však akosi náhle dozrel. Stal sa veľmi zodpovedným a aj svoje náboženské presvedčenie začal brať veľmi vážne bez toho, že by to bol preháňal. Oženil sa s
dievčaťom, ktoré sa volalo Anna a narodili sa im tri deti.
Práve v tom čase sa Európa začala zmietať vo vojnovom konflikte. Začínala II. svetová vojna. Franz mal vtedy 36 rokov. Jedného dňa mu prišiel povolávací rozkaz. Mal slúžiť v Hitlerovej armáde. No jemu bolo dávno jasné, čo spraví, ak k takéto niečomu príde. Jasne sa rozhodol pre „nie“. K Hitlerovej armáde sa nepripojí. Takéto rozhodnutie bolo v tom čase dosť neslýchané a z pohľadu sveta to bolo vlastne rozhodnutie k samovražde. Priatelia sa ho snažili prehovoriť.
„Nemôžem narukovať“, odpovedá jednoducho.
„Prečo nie?“, pýtajú sa.
„Preto, lebo moje presvedčenie je, že táto vojna nie je spravodlivou vojnou. Bolo by preto pre mňa nesprávne, aby som sa k nej pridal. Bolo by to proti môjmu svedomiu.“
„Pozri, koľkí sa pridali. Prečo by si sa nemohol aj ty?, trvali na svojom jeho priatelia.
„Čo robia iní, to je ich vec. Ja zodpovedám za svoje svedomie. Mám len jedno svedomie. Nemôžem si dovoliť vyhodiť ho von oknom.“
„Lenže kde je tvoja lojalita voči tvojmu ľudu, tvojej krajine, tvojej zástave?“, pokračovali.
„Nepochopte ma zle. Mám rád môj ľud, a tiež milujem svoju krajinu. Lenže je tu aj vyšší zákon – zákon Boží. A tento Boží zákon mi hovorí, že táto vojna je zlo.“
„Pozri za“, ktosi z nich pokračoval, „jediné, čo sa od teba žiada, je poslúchnuť. Konečne, veď tú vojnu si ty nerozpútal. Ty nie si za ňu zodpovedný.“
„To je pravda“, hovorí Franz, „lenže aj napriek tomu ja mám svoje svedomie. A toto mi hovorí, že jedného dňa sa budem musieť zodpovedať za všetko, čo som urobil. V ten deň sa nebudem môcť schovať za nikoho, ani za moju krajinu, ani za moju zástavu.“
„Á, tak ty si myslíš, že si lepší, ako všetci tí, čo odišli do vojny a ktorí práve teraz riskujú svoj život na fronte!“
„Mýlite sa. Nič také si nemyslím. Naopak, viem veľmi dobre, že som slabý, zbabelý a hriešny. Avšak aj napriek tomu sa nemôžem zúčastniť na tejto vojne bez toho, že by som stratil svoju integritu a vnútorný pokoj.“
„Lenže naši náboženskí predstavitelia nevyšli so žiadnym jasným prehlásením proti vojne. Chceš povedať, že poznáš situáciu lepšie, než oni?“
„Samozrejme, že nie. Jediné, čo hovorím je to, že ja sám ako kresťan sa musím nechať viesť svojím vlastným svedomím.
„Ale nehovor. Akonáhle dáš na seba vojenskú uniformu a do svojich rúk vezmeš zbraň, budeš zmýšľať celkom inak. Hneď zabudneš na všetky tieto svoje bláznivé myšlienky“, hovorí jeden starý vojak.
„Pre mňa jestvujú veci, ktoré sú mi ďaleko vzácnejšie ako uniforma alebo nejaké vojenské vyznamenanie“.
„A čo to je?“, pýtajú sa.
„Pre mňa najcennejšou vecou na svete je odhodlanie nemať účasť na páchaní zla.“
„Je toto tvoja posledná odpoveď?“
„Áno, toto je moja konečná odpoveď“, odpovedá Franz.
Fanz vedel veľmi dobre, čo ho čaká a aké budú dôsledky jeho rozhodnutia. Po istom čase bol zatknutý a odvedený do väzenia. Tam sa ho všemožnými prostriedkami pokúšali priviesť k tomu, aby zmenil svoje rozhodnutie. Dokonca aj jeho manželka ho prosila, aby zmenil svoje rozhodnutie. Avšak všetko toto bolo bez úspechu. Franz svoje rozhodnutie nezmenil. Nakoniec bol sťatý vo väzení 9. augusta 1943. V júni 2007 pápež Benedikt XVI. vydal dekrét o Franzovom mučeníctve a dňa 26. októbra 2007 bol v katedrále v Linzi vyhlásený za blahoslaveného (sviatok má 21. mája).
„Dávajte, čo je cisárovo, cisárovi a čo je Božie, Bohu.“ Myslím, že v dnešnej dobe je na mieste cisára štát. Štát, ktorý možno ani nie je až tak veľmi proti Bohu, ako skorej bez Boha. Je to štát, ktorý svoje zákony už nestavia na zákonoch Božích. A pre kresťanov tu vzniká dilema: nakoľko zachovávať zákony, ktoré sú morálne zlé.
No táto dilema sa neodohráva len vo vzťahu k štátu. Vo svete je toľko malých cisárov, ktorí si robia nároky na naše svedomie. Môže to byť strana, firma, škola či klub. Všetci títo sa uchádzajú o našu lojalitu, každý z nich si robí právo na našu vernosť. Ostáva nám len dúfať, že tak ako Franz, aj my budeme pokladať za najvyššiu hodnotu vernosť nie nejakému cisárovi, ale Bohu.
Želám vám, milí priatelia, požehnanú nedeľu.
Vysielanie zo 17. októbra 2014