 |  |
2014/10/24
Piatková homília: Všetci sme povolaní budovať jednotu Cirkvi
Vatikán 24. októbra – Každý kresťan je povolaný pracovať na jednote Cirkvi. Takto znie výzva Svätého Otca z homílie rannej svätej omše v Dome sv. Marty. Pápež tiež zdôraznil, že sa musíme nechať viesť Duchom Svätým, ktorý jednotu Cirkvi vytvára aj napriek rozličnosti ľudí.
„Ja, väzeň, vás povzbudzujem, aby ste budovali jednotu Cirkvi“. Svätý Otec rozvinul svoju kázeň na základe tejto myšlienky sv. Pavla z Listu Efezanom (porov. Ef 4,1-6). Vytvárať jednotu Cirkvi je, podľa pápežových slov, úlohou Cirkvi a aj každého jedného kresťana v priebehu dejín. Keď o Cirkvi hovorí apoštol Peter, „hovorí o nej ako o duchovnom dome postavenom zo živých kameňov, ktorými sme my“, povedal pápež František a zdôraznil, že tento je opakom druhého chrámu – chrámu pýchy, ktorým bola Babylonská veža“. Prvý chrám privádza k jednote, ten druhý je symbolom nejednoty, neporozumenia, rôznorodosti jazykov“:
„Pracovať na jednote Cirkvi, budovať Cirkev, tento chrám, túto jednotu Cirkvi: toto je úlohou každého kresťana, každého jedného z nás. Keď sa má postaviť nejaký chrám, či budova, hľadá sa vhodné stavebné miesto. Prvou vecou je, že sa hľadá základný kameň - uholný kameň, ako hovorí Biblia. A uholným kameňom jednoty Cirkvi, či lepšie povedané, uholným kameňom Cirkvi je Ježiš. Uholným kameňom jednoty Cirkvi je potom Ježišova modlitba pri Poslednej večeri: ‚Otče, aby boli jedno!‛ To je tá sila!“
Ježiš je podľa slov Svätého Otca „kameňom, na ktorom budujeme jednotu Cirkvi“, „bez tohto kameňa sa nedá stavať. Neexistuje jednota bez Ježiša Krista v základoch: on je našou istotou“. „Kto teda buduje túto jednotu?“, pýta sa pápež František a odpovedá: „Je dielom Ducha Svätého. On jediný je schopný vytvárať jednotu v Cirkvi. Preto ho Ježiš poslal, aby Cirkvi dával rásť, aby ju robil silnou, aby jeho pôsobením bola jedna.“ Ako ďalej poznamenal Svätý Otec, je to Duch Svätý, ktorý vytvára „jednotu v Cirkvi aj napriek rozličnosti národov, kultúr, ľudí“. „Ako teda budovať tento chrám?“, kladie si otázku pápež František. Kým apoštol Peter v tejto súvislosti „hovorieval, že sme živými kameňmi tejto stavby, sv. Pavol nám radí, aby sme neboli len kameňmi, ale radšej krehkými tehlami“. Radou apoštola národov k tomu, ako budovať túto jednotu, je stať sa – podľa ľudského zmýšľania – slabými“:
„Pokora, miernosť, zhovievavosť: sú to prejavy slabosti, lebo pokorný človek sa zdá byť neužitočným. Miernosť, tichosť sa zdajú byť nanič. Veľkodušnosť, byť otvoreným voči všetkým, mať veľké srdce... Potom [sv. Pavol] hovorí: «Znášajte sa navzájom v láske». Znášajte sa navzájom v láske a majte na srdci zachovávanie jednoty. Tým viac sa stávame silnými kameňmi v tomto chráme, čím slabšími sa robíme prostredníctvom týchto čností pokory, zhovievavosti, miernosti.“
Podľa slov Svätého Otca je to „tá istá cesta, ktorou šiel aj Ježiš. Urobil sa slabým až na smrť na kríži a stal sa tak silným!“ A tak musíme konať aj my: „Pýcha, povýšenecká sebestačnosť nám nepomôžu“. Keď sa stavia, „je nevyhnutné, aby architekt vyhotovil plán. A čo je plánom jednoty kresťanov?:
„Nádej, ku ktorej sme boli povolaní: nádej kráčať vpred smerom k Pánovi, nádej žiť v Cirkvi živej, postavenej zo živých kameňov mocou Ducha Svätého. Jedine podľa plánu nádeje môžeme napredovať v jednote Cirkvi. Boli sme povolaní k jednej veľkej nádeji. Vydajme sa za ňou! Ale so silou, ktorú nám dáva Ježišova modlitba za jednotu, s poddajnosťou Duchu Svätému, ktorý je schopný urobiť z tehál živé kamene, a s nádejou, že nájdeme Pána, ktorý nás povolal. Nájdeme ho, keď nadíde plnosť čias.“ -zk-
Do Vatikánu zavítali aj delegácie Zväzu katolíckych učiteľov a východných kresťanov v Amerike
Vatikán 24. októbra – Pracovný program Svätého Otca sa dnes začal dvoma súkromnými stretnutiami: s prefektom Ekonomického sekretariátu kardinálom Georgom Pellom a následne aj s apoštolským nunciom v Nigérii a stálym pozorovateľom Svätej stolice pri Ekonomickom spoločenstve západoafrických štátov Mons. Augustinom Kasujjom. Pápež František potom absolvoval aj dve audiencie s väčším počtom účastníkov. Krátko pred poludním prijal v Sále pápežov 45-člennú delegáciu nadácie pre východných kresťanov v Amerike „Orientale Lumen Foundation in America“ a krátko na to sa v Sále konzistória stretol s približne 40- člennou delegáciou Svetového zväzu katolíckych učiteľov. -zk-
Obr. : Stretnutie s delegáciou "Orientale Lumen Foundation in America"
Pápež pozdravil účastníkov ekumenickej púte
Vatikán 24. októbra - Neexistuje ekumenický dialóg bez ochoty vnútornej premeny – poznamenal pápež František v príhovore 45 účastníkom ekumenickej púte, organizovanej americkou nadáciou Orientale Lumen, na jej etape v Ríme. Púť východných kresťanov vedie metropolita Kàllistos z Diokleie. Svätý Otec počas audiencie v Sále pápežov tiež povedal, že „každá kresťanská púť je nielen cestou v geografickom zmysle, ale je predovšetkým cestou vnútornej obnovy, aby sme sa stále viac približovali ku Kristovi, nášmu Pánovi, ktorý je «pôvodcom a zavŕšiteľom viery» (Hebr 12,2)“.
„Tieto rozmery sú absolútne podstatné aj pre pokračovanie na ceste, ktorá vedie k zmiereniu a plnému spoločenstvu medzi všetkými veriacimi v Krista. Neexistuje pravý ekumenický dialóg bez ochoty k vnútornej obnove a k hľadaniu väčšej vernosti Kristovi a jeho vôli.“
Svätý Otec vyzdvihol cieľ ekumenickej púte – pripomenúť si pápežov Jána XXIII. a Jána Pavla II., svätorečených v apríli, a ich veľký prínos k vzťahu medzi Katolíckou cirkvou a pravoslávnymi cirkvami:
„Príklad týchto dvoch svätcov je iste poučný pre nás všetkých, pretože vždy svedčili o zanietenej túžbe po jednote kresťanov, ktorá vychádzala z poslušného načúvania vôli Pána, ktorý sa pri Poslednej večeri modlil k Otcovi, aby jeho učeníci «boli jedno» (Jn 17,21).“
Pápež František v tejto súvislosti pripomenul, že sv. Ján XXIII. pri oznámení zvolania Druhého vatikánskeho koncilu označil za jeden z jeho cieľov práve jednotu kresťanov a sv. Ján Pavol II. dal významný impulz pre ekumenické úsilie Katolíckej cirkvi svojou encyklikou Ut unum sint. Svätý Otec František poprosil prítomných, aby sa počas tejto púte v Ríme modlili aj za neho, „aby na príhovor týchto dvoch jeho svätých predchodcov, mohol vykonávať ministérium rímskeho biskupa v službe spoločenstva a jednoty Cirkvi, úplne napredujúc podľa Pánovej vôle“.
V súvislosti s ďalšou etapou ekumenickej púte, ktorú predstavuje Fanar a stretnutie s ekumenickým patriarchom Bartolomejom I., Svätý Otec pútnikov poprosil, aby patriarchovi „odovzdali srdečné a bratské pozdravy s prejavmi lásky a úcty“ a dodal:
„Ako viete, aj ja sa pripravujem na návštevu Ekumenického patriarchátu v novembri pri príležitosti sviatku svätého apoštola Ondreja, odpovedajúc tak na láskavé pozvanie Jeho Svätosti Bartolomeja I. Návšteva biskupa Ríma v Ekumenickom patriarcháte a ďalšie stretnutie s patriarchom Bartolomejom budú znamením hlbokého vzťahu, ktorý spája Rím a Konštantínopol, a znamením túžby prekonávať – v láske a pravde – prekážky, ktoré nás ešte oddeľujú.“ -jk-
Pápežské liturgické slávenia v mesiaci november
Vatikán 24. októbra - Majster pápežských liturgických slávení Mons. Guido Marini publikoval dnes program Svätého Otca na mesiac november.
Na slávnosť Všetkých svätých, v prvý novembrový deň, bude pápež František o 16.00 celebrovať svätú omšu na rímskom cintoríne Campo Verano. Spomienka na všetkých verných zosnulých 2. novembra pripadne tohto roku na nedeľu. Pri tejto príležitosti podľa tradície pápež navštívi Vatikánske hrobky, kde bude viesť modlitbovú pobožnosť za zosnulých pápežov. V pondelok 3. novembra bude pri oltári Katedry v Bazilike sv. Petra Svätý Otec predsedať svätej omši za kardinálov a biskupov, ktorí zomreli v uplynulom roku.
Koncom novembra je v kalendári pápežských liturgických slávení kanonizačná slávnosť a návšteva Turecka. Nedeľa 23. novembra bude Nedeľou Krista Kráľa. Počas tejto slávnosti na Námestí sv. Petra, so začiatkom o 10.30, pápež František svätorečí šiestich blahoslavených: Giovanniho Antonia Farinu, Kuriakosa Eliasa Chavaru od Svätej rodiny, Ludovica da Casoria, Nicolu Longobardiho, Eufrasiu Eluvathingalovú od Božského Srdca a Amata Ronconiho.
V posledné tri novembrové dni, od 28. do 30. novembra, sa uskutoční apoštolská cesta pápeža Františka do Turecka, počas ktorej, ako sme už informovali pri zverejnení programu cesty, navštívi mestá Ankara a Istanbul. -jk-
Autizmus bude v centre vatikánskej medzinárodnej konferencie zdravotníkov
Vatikán 24. októbra - Posilňovať a povzbudzovať nádej u ľudí s poruchami autistického spektra, u ich rodinných príslušníkov a všetkých, ktorí sa o nich starajú. Tejto téme bude venovaná 29. medzinárodná konferencia Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve, ktorá sa bude konať o necelý mesiac, v dňoch 20. – 22. novembra, vo Vatikáne.
Na konferencii v Novej synodálnej aule sa zúčastní niekoľko popredných svetových odborníkov na autizmus. Tradične zastupujú rôzne náboženské a sociálno-kultúrne spoločenstvá, ale spája ich spoločný cieľ – poskytnúť najmodernejšie výsledky z oblasti výskumu, diagnostiky a liečby, ako aj čo najširšiu podporu tým, ktorí trpia.
Ako vysvetľuje Mons. Zygmunt Zimowski, predseda Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve, konferencia je organizovaná s cieľom „stále lepšie čeliť výzvam autizmu jednak na úrovni pastorácie v zdravotníctve, rovnako aj na úrovni vedy, medicíny, rodín, vo vzdelávacích zariadeniach a v oblasti sociálnej starostlivosti, a všeobecnejšie na úrovni spoločnosti a vlád“.
Otvorenie tohtoročnej Medzinárodnej konferencie Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve sa uskutoční vo štvrtok 20. novembra v Bazilike sv. Petra svätou omšou o 7.30, ktorej bude predsedať kardinál George Pell, prefekt Ekonomického sekretariátu, a vyvrcholí audienciou u pápeža Františka. -jk-
Päťdesiate výročie vyhlásenia sv. Benedikta za patróna Európy
Montecassino 24. októbra - Dnes sa začínajú oslavy 50. výročia vyhlásenia sv. Benedikta za patróna Európy pápežom Pavlom VI. Konajú sa v katedrále na Montecassine, ktorá si tiež pripomína 50 rokov od svojho povýšenia na „baziliku”.
Dnes dopoludnia na tomto pútnickom mieste asi 130 km južne od Ríma, na ktorom v roku 529 založil sv. Benedikt z Nursie prvé benediktínske opátstvo, koncelebrovali svätú omšu benediktínski opáti Európy. Oslavy pokračovali procesiou s relikviou svätca z Kláštora sv. Školastiky a následnými vešperami. Po príhovore apoštolského administrátora Montecassina Augusta Ricciho OSB, nasledovalo požehnanie mesta, diecézy a Európy relikviou sv. Benedikta.
Zajtrajším slávnostným vešperám v katedrále na Montecassine bude predsedať kardinál Pietro Parolin, vatikánsky štátny sekretár. Na modlitbe budú prítomní benediktínski opáti Európy, veľvyslanci Európy pri Talianskej republike a pri Svätej stolici. Ďalším bodom programu bude seminár v Salóne sv. Benedikta na tému „Európska identita a kresťanské korene Európy“ za prítomnosti kardinála Parolina.
Sv. Ján Pavol II. v roku 1980 pridal k sv. Benediktovi ako spolupatrónov Európy svätých solúnskych bratov Cyrila a Metoda a v roku 1999 k nim pripojil tri ženy: sv. Brigitu Švédsku, sv. Katarínu Sienskú a sv. Teréziu Benediktu od Kríža. -jk-
Zamyslenia P. Milana Bubáka k 30. nedeli v cezročnom období
Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD k 30. nedeli v
cezročnom období (Mt 22,34-40): Najväčšie prikázanie
„Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?”, pýta sa v nedeľnom evanjeliu jeden farizej Ježiša. On mu na to odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“. Milí priatelia, na základe týchto a ešte mnohých iných podobných slov Ježišových z evanjelií sa kresťanstvo začalo nazývať náboženstvom lásky. Snáď nikde nepočujete hovoriť o láske toľko, ako z kazateľníc kresťanských kostolov.
Avšak vieme, že kresťanstvo nie je jediným náboženstvom, kde sa nachádza koncept, prikázanie či odporúčanie lásky. Keď sa pozrieme napríklad do ázijských náboženstiev, v mnohých z nich nájdeme koncept lásky na centrálnom mieste. V starej čínskej tradícii hrá veľkú rolu láska, ktorá má svoj koreň v štruktúre vesmíru a kozmu. Nazýva sa jen a hsiao Kozmický zákon, nazývaný tao, je pre stúpencov tohto náboženstva základom a normou pre ľudské správanie. Priľnutie k tomuto tao prináša človeku harmóniu, jednotu a živosť.
V hinduizme nájdeme termín bhakti, ktorý označuje koncept lásky. Tento koncept je vyjadrený v povesti o Arjune a Krišnovi. Arjuna cez svoju lásku ku Krišnovi vstúpi do jeho života, stotožní a zjednotí sa s ním a tak príjme požehnanie.
U budhistov nájdeme slovo bodhisattva, ktoré je opisom seba-obetujúcej lásky prítomnej v Budhovi. Budha, je príkladom súcitnej a empatickej lásky pre iného.
Po tomto stručnom pohľade na niektoré náboženstvá sa pýtame, v čom je potom láska v kresťanstve lepšia alebo vyššia než je láska v iných náboženstvách?
Básnik Archibald MacLeish hovorí, že ľudia viac rozumejú symbolom než myšlienkam. Symbolom kresťanstva, náboženstva lásky, je kríž. Keď sa pozrieme na kríž, jasne vidíme, v čom spočíva láska kresťanská a v čom sa odlišuje od konceptov lásky v iných náboženstvách. Na čo si pomyslíme, keď rozmýšľame o kríži?
1. Dve ramená: na horizontálne a na vertikálne. Kresťanská láska je teda dvojjediná. Tieto dve ramená sú neoddeliteľné, ak sa oddelia, prestanú byť krížom, a teda symbolom kresťanstva. Aj v Starom zákone bol koncept lásky, aj k Bohu aj k blížnemu, avšak tento druhý bol veľmi oklieštený; v prvom rade tak, že sa nikdy nespájal s tým prvým, s láskou k Bohu a potom, že bol limitovaný len na tých najbližších, netýkal sa všetkých.
2. Utrpenie. Kríž je symbolom utrpenia. Kristus zomrel na kríži. A tak myšlienka, ktorá z kríža vyplýva je, že kresťanská láska sa dosahuje len utrpením. Láska nepríde ľahko.
Stará gréčtina na označenie toho, čo my v slovenčine rozumieme pod slovom láska používa tri slová: eros, philia, agapé. Eros označuje erotickú lásku, tzn. človek miluje iného pre seba samého. Iný mu je predmetom na vlastné seba uspokojenie, na to, aby sa on cítil dobre. Toto nemusí byť zlý koncept – aj erotická láska má v živote svoje miesto a svoje poslanie – avšak ak je jediný a aj to limitovaný len na fyzické cítenie sa dobre, potom ide o problém.
Philia vyjadruje lásku, ktorá vyplýva zo vzájomnosti, teda zo záväzku, zo vzťahu. Je to láska či už pokrvná, alebo aj priateľská, jednoducho každá, ktorá je nutná na to, aby sme rástli ako prirodzené spoločenstvo.
Agapé vyjadruje lásku nadprirodzenú, lásku bezpodmienečnú, nezištnú, dávajúcu sa. Toto je láska, ktorú priniesol Kristus. Táto láska sa nevyskytuje v žiadnom inom náboženstve, dokonca ani v židovstve. Síce hebrejské slovo ‘ahab sa prekladá ako agapé do gréčtiny, avšak ‘ahab v Starom zákone má celkom iný význam ako agapé v Novom zákone. V Starom zákone sa ním vyjadruje vzťah napojenosti, vzájomného zväzku. Alebo sa toto slovo používa na opis toho, čo je v skutočnosti skôr eros, ako je to napríklad v knihe Pieseň piesní. V Novom zákone sa slovo eros vôbec nenachádza, slovo philia sa nachádza len veľmi zriedka (zvyčajne pri opise osôb spojených pokrvne a vierou), avšak najviac sa ako odporúčaná láska používa slovo agapé. Agapé bola láska, ktorú celý svoj život praktizoval Kristus. To je láska, ktorá nie je založená na citoch. City tam iste môžu byť, avšak mnohoráz nie sú. Je to láska dávajúca sa, aj keď nedostáva naspäť, je to láska vôle, láska ako rozhodnutie. Je to láska horizontálneho ramena, ktorej motívom je vertikálne rameno. Ja milujem preto, lebo Kristus miloval mňa.
Keď chceme túto lásku pochopiť, pozrime sa na Krista. Kristus bezosporu dával do svojich vzťahov aj city. No ľudí miloval aj keď mu city vyprchali. Hlavne ľudí nepríjemných, ktorí mu išli neustále po krku – farizejov. Zavesili ho na kríž, a on ich stále, aj napriek tomu, miloval. Bola to láska citov? Sotva. Bola to láska vôle. Ďalšími príkladmi tejto agapeickej lásky sú tisícky jeho nasledovníkov počas dejín kresťanstva. Napríklad mučeník, sv. Maximilián Kolbe. Zomrel za svojho spoluväzňa. Bola to láska citová? Nezmysel. Bola to láska vôle, láska ako rozhodnutie.
Takáto láska sa zdá byť pre svet nezmyslom a bláznovstvom. A svet má naozaj pravdu: nie je to láska prirodzená. Je to ale láska nadprirodzená, božská. Je to kľúč k riešeniu všetkých problémov. Bez nej svet nie je schopný napredovať. Sú problémy, ktoré nás doslova zauzlia. Sme zacyklení, nevieme sa pohnúť, lebo nikto z nás nie je schopný a ochotný ustúpiť. Riešením je láska agapé.
Kde sa táto láska berie a ako sa jej človek stáva schopným? Ako sme si už povedali: vertikálne rameno je podmienkou pre horizontálne rameno. Iba vtedy ak precítime lásku Boha k nám osobne budeme schopní robiť to isté iným: dávať sa im, zabúdať na seba, milovať do krajnosti, aj keď podľa ľudského štandardu sa stanú nemilovateľnými. A náš svet a náš život sa začne meniť.
Milí priatelia, želám vám požehnanú nedeľu.
Vysielanie z 24. októbra 2014
Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved