 |  |
2014/12/09
K budúcoročnej synode vyšli Lineamenta s otázkami na prehĺbenie
Vatikán 9. decembra - Generálny sekretariát synody biskupov dnes publikoval dokument určený miestnym cirkvám na celom svete, aby jeho prekonzultovaním prispeli k príprave budúcoročnej synody. Ide o tzv. Lineamenta, usmerňujúce línie pre budúce XIV. riadne generálne zhromaždenie Synody biskupov. Ako je známe, jeho témou bude „Povolanie a poslanie rodiny v Cirkvi a súčasnom svete“ a bude sa konať 4. – 25. októbra 2015 v Ríme.
Lineamenta tvorí kompletný text záverečnej relácie tohtoročnej III. mimoriadnej synody, tzv. Relácie synody, ku ktorému je pripojená séria otázok a krátke usmernenia o cieľoch, ktoré sa jednotlivými skupinami otázok sledujú. Spolu ide o 46 otázok, zameraných na reflektovanie prijatia pracovného výstupu z prvej fázy synody, a na prehĺbenie jeho obsahu na základe skúseností s danou problematikou na úrovni miestnych cirkví.
Ako to už povedal Svätý Otec František vo svojom príhovore pri závere III. mimoriadneho zhromaždenia synody 18. októbra 2014, jadro dokumentu Lineamenta tvorí Relácia synody zredigovaná samotným synodálnym zhromaždením. Otázky pripojené k dokumentu slúžia pre ľahšie využitie dokumentu pre prácu v rámci diecéz. Dokument Lineamenta má takto slúžiť na celocirkevnú konzultáciu ešte pred skoncipovaním pracovného dokumentu k budúcej synode, zvaného Instrumentum laboris.
Dokument Lineamenta, ktorý dnes vyšiel v talianskom origináli, bude rozposlaný konferenciám biskupov, synodám východných katolíckych cirkví sui iuris, združeniam rehoľných predstavených ako aj dikastériám Rímskej kúrie. Spomínané cirkevné organizmy, ktoré v nasledujúcich dňoch dostanú dokument preložený do ďalších jazykov, si sami zvolia vhodné spôsoby, aby do obsiahlej konzultácie o rodine podľa smerovania synodálneho procesu boli zahrnuté všetky zložky miestnych cirkví, akademické inštitúcie, organizácie, združenia laikov a ďalšie cirkevné inštancie.
Výsledky tejto konzultácie by mali byť odoslané na Generálny sekretariát synody biskupov do 15. apríla 2015, aby tak mohli byť preštudované a vyhodnotené na prípravu Instrumentum laboris, ktorý by mal byť publikovaný ešte pred začiatkom leta.
Konferencie biskupov a rozličné cirkevné úrady sú povzbudzované, aby synodálnu cestu sprevádzali modlitbou a slávením obetovanými za rodinu a za prípravu budúceho zhromaždenia – a to najmä pri príležitosti liturgického sviatku Svätej rodiny 28. decembra. Okrem toho sa odporúča časté odriekanie osobitnej modlitby Svätého Otca k Synode o rodine. -jb-
Pápež František Konferencii o humanitárnom dopade jadrových zbraní vo Viedni
Vatikán/Rakúsko 9. decembra – Pri príležitosti Konferencie o humanitárnom dopade jadrových zbraní v dňoch 8.-9. decembra vo Viedni zaslal Svätý Otec posolstvo, v ktorom vyjadruje presvedčenie, že ľudstvu sa podarí dospieť k definitívnemu zákazu jadrových zbraní. V mene budúcich generácií vyzýva k upevneniu vzájomnej dôvery medzi národmi, ako nevyhnutnému základu pre pravý a trvalý mier. Posolstvo pápeža Františka je adresované rakúskemu ministrovi pre európsku integráciu a zahraničné záležitosti Sebastianovi Kurzovi, predsedajúcemu konferencii, ktorej dejiskom je viedenský palác Hofburg. -jb-
Plné znenie posolstva pápeža Františka:
„Teší ma, že môžem pozdraviť Vás, pán predseda, ako aj všetkých zástupcov rôznych národných a medzinárodných organizácií, a zároveň aj predstaviteľov občianskej spoločnosti, ktorí sa zúčastňujú na viedenskej konferencii o humanitárnom dopade jadrových zbraní.
Jadrové zbrane sú globálnym problémom, ovplyvňujú všetky národy a majú dopad na budúce generácie a na planétu, ktorá je naším domovom. Ak chceme zredukovať jadrové nebezpečenstvo a pracovať na tom, aby došlo k jadrovému odzbrojeniu, potrebná je globálna etika. Teraz viac než kedykoľvek predtým vzájomná technologická, sociálna a politická závislosť urgentne volá po etike solidarity (porov. Ján Pavol II., Sollicitudo rei socialis, 38), ktorá povzbudzuje ľudí k spolupráci pre bezpečnejší svet a pre budúcnosť stále viac zakorenenú v morálnych hodnotách a zodpovednosti v celosvetovom meradle.
Humanitárne dôsledky jadrových zbraní sú predvídateľné a majú dosah na celú planétu. Hoci sa často pozornosť sústreďuje na potenciál jadrových zbraní hromadne zabíjať, musí sa venovať viac pozornosti „zbytočnému utrpeniu“, ktoré ich používanie prináša. Vojenské kódexy a medzinárodné právo okrem iného oddávna zakazovali spôsobovať zbytočné utrpenie. Ak je toto utrpenie zakázané pri zvažovaní konvenčnej vojny, o čo viac by malo byť zakázané v jadrových konfliktoch. Sú medzi nami obete týchto zbraní; varujú nás, aby sme neurobili tie isté nenapraviteľné chyby, ktoré zničili populácie a tvorstvo. Odovzdávam srdečný pozdrav osobám Hibakusha [tým, čo prežili výbuchy atómových bômb v Hirošime a Nagasaki – pozn. prekl.], ako aj ďalším obetiam testovania jadrových zbraní, ktorí sú prítomní na tomto stretnutí. Všetkých ich povzbudzujem k tomu, aby boli prorockými hlasmi volajúcimi ľudskú rodinu k hlbšiemu oceňovaniu krásy, lásky, spolupráce a bratstva a zároveň hlasmi pripomínajúcimi svetu riziká jadrových zbraní, ktoré majú potenciál zničiť tak nás, ako aj civilizáciu.
Nukleárne odstrašovanie a hrozba pripravenosti k vzájomnému zničeniu nemôžu byť základom etiky bratstva a pokojného spolužitia medzi národmi a štátmi. Mladí dneška a zajtrajška si zasluhujú oveľa viac. Zaslúžia si mierový poriadok sveta, založený na jednote ľudskej rodiny, na úcte, spolupráci, solidarite a spolucítení. Teraz je čas postaviť proti logike strachu etiku zodpovednosti a tak posilniť klímu dôvery a úprimného dialógu.
Míňanie peňazí na jadrové zbrane plytvá bohatstvom národov. Uprednostnenie takéhoto utrácania je chybou a zlým rozložením zdrojov, ktoré by mohli byť oveľa lepšie investované do oblastí integrálneho ľudského rozvoja, vzdelávania, zdravotníctva ako aj do boja proti extrémnej chudobe. Keď dochádza k utrácaniu zdrojov, daň za to znášajú chudobní a slabí žijúci na okrajoch spoločnosti.
Túžba po slobode, bezpečí a stabilite je jedným z najhlbších prahnutí ľudského srdca. Svoje korene má vo Stvoriteľovi, ktorý robí zo všetkých ľudí členov jednej ľudskej rodiny. Táto túžba nikdy nemôže byť uhasená len prostredníctvom vojenských prostriedkov, o to menej vlastnením jadrových zbraní a iných zbraní hromadného ničenia. Pokoj «sa neobmedzuje na ustálenie rovnováhy medzi protikladnými silami, nie je ani výsledkom despotickej vlády» (Gaudium et spes, 78). Pokoj sa musí budovať na spravodlivosti, na sociálno-ekonomickom rozvoji, na slobode, na rešpektovaní základných ľudských práv, na účasti všetkých na verejných záležitostiach a na budovaní dôvery medzi národmi. Pápež Pavol VI. to stručne vyjadril v jeho encyklike Populorum progressio: «Rozvoj je nové meno pokoja» (76). Nám prislúcha povinnosť prijať konkrétne opatrenia podporujúce pokoj a bezpečie, a mať zároveň vždy na pamäti obmedzenosť krátkozrakých prístupov k problémom národnej a medzinárodnej bezpečnosti. Musíme sa hlboko vložiť do posilňovania vzájomnej dôvery, lebo len prostredníctvom tejto dôvery môže byť nastolený skutočný a trvalý pokoj medzi národmi (porov. Ján XXIII., Pacem in terris, 113).
V kontexte tejto konferencie by som chcel povzbudiť k úprimnému a otvorenému dialógu medzi stranami vo vnútri každého jadrového štátu, k dialógu medzi rozličnými jadrovými štátmi navzájom, ako aj k dialógu medzi jadrovými a nejadrovými štátmi. Tento dialóg musí byť inkluzívny, musí zahŕňať medzinárodné organizácie, náboženské spoločenstvá a občiansku spoločnosť a musí byť orientovaný smerom k všeobecnému dobru a nie k hájeniu partikulárnych záujmov. „Svet bez jadrových zbraní“ je cieľ zdieľaný všetkými národmi, zaznievajúci z úst všetkých svetových lídrov, ako aj ašpirácia miliónov mužov a žien.
Som presvedčený, že túžba po pokoji a bratstve zasadená hlboko v ľudskom srdci prinesie plody prostredníctvom konkrétnych spôsobov, aby sa tak raz a navždy zaistil zákaz jadrových zbraní pre dobro nášho spoločného domova. Bezpečnosť našej vlastnej budúcnosti závisí od garancie mierovej bezpečnosti iných, lebo ak mier, bezpečnosť a stabilita nie sú nastolené globálne, nebude možné tešiť sa im vôbec. Sme individuálne a kolektívne zodpovední za aktuálne a budúce blaho našich bratov a sestier. Je mojou veľkou nádejou, že táto zodpovednosť prenikne naše snahy v prospech jadrového odzbrojenia, lebo svet bez jadrových zbraní je skutočne možný.
Vo Vatikáne 7. decembra 2014
(Preložila Zuzana Klimanová)
Pápež vyjadruje sústrasť nad smrťou argentínskeho kardinála Mejíu
Vatikán 9. decembra - Dnes v noci zomrel v Ríme vo veku nedožitých 92 rokov argentínsky kardinál Jorge Mario Mejía, narodený v Buenos Aires 31. januára 1923. Bol emeritným archivárom a bibliotekárom Svätej rímskej cirkvi a jeho titulárnym chrámom bol rímsky kostol San Girolamo della Carità.
Pápež František v sústrastnom telegrame vyzdvihuje dlhoročnú vernú službu zosnulého Svätej stolici. Vyjadruje svoju najúprimnejšiu sústrasť, uisťujúc o svojich modlitbách za dušu kardinála, s ktorým ho „spájalo dlhé priateľstvo“. Vyprosuje od Pána pokoj zosnulému, ktorý „sa tak intenzívne a nezištne daroval Cirkvi“. „S vierou vo veľkonočné tajomstvo Krista, ktorý prežaruje kresťanský život a napĺňa ho nádejou, a so spomienkou na pastiera oddaného poslaniu evanjelizácie“ Svätý Otec vyprosuje príbuzným zosnulého kardinála Mejíu Božiu útechu a udeľuje im svoje apoštolské požehnanie.
Pohrebnej liturgii vo štvrtok 11. decembra, so začiatkom o 11.30, bude pri oltári Katedry v Bazilike sv. Petra predsedať kardinál Angelo Sodano, dekan Kardinálskeho kolégia. Obrad poslednej rozlúčky v závere eucharistického slávenia bude viesť Svätý Otec.
Kardinála Mejíu, ktorý bol dlhšie hospitalizovaný, pápež František ešte nedávno navštívil na Klinike Pia XI. v Ríme. Bolo to 16. novembra, keď sa vracal zo stretnutia so skupinou argentínskych veriacich v Castel Gandolfe.
Jorge Mario Mejía bol kreovaný na kardinála sv. Jánom Pavlom II. konzistóriom v roku 2001. Počas pontifikátu Karola Wojtylu kardinál Mejía pripravil pápežovu historickú návštevu Rímskej synagógy a potom stretnutie náboženských vodcov v Assisi, obe udalosti v roku 1986. Bol podpredsedom Pápežskej rady Justitia et Pax, sekretárom Kongregácie pre biskupov a nakoniec archivárom a bibliotekárom Svätej rímskej cirkvi (1998-2003).
Smrťou kardinála Mejíu má Kolégium kardinálov 208 členov, z ktorých je 111 voličov. -jk-
Vo Vatikáne opäť zasadá Rada kardinálov
Vatikán 9. novembra - Dnes sa vo Vatikáne začalo v poradí už siedme zasadnutie Rady kardinálov. Aktuálne stretnutie, ktoré potrvá do štvrtka, nadväzuje vo svojej práci na predchádzajúce zasadnutie, konané v dňoch 15. až 17. septembra.
Radu kardinálov, dnes s počtom deviatich členov, zriadil so zastúpením všetkých kontinentov Svätý Otec František krátko po svojom zvolení, za účelom skúmania projektu reformy Rímskej kúrie, konkrétne revízie Apoštolskej konštitúcie Pastor bonus. -jk-
Svätý Otec v rannej homílii: Neha Ježišovho milosrdenstva nás robí radostnými
Vatikán 9. decembra - Radosťou Cirkvi je, že je matkou, že hľadá stratené ovce, poznamenal pápež František pri rannej svätej omši v Dome Santa Marta. Ako povedal, Cirkvi na nič neslúži, keď je „dokonalou organizáciou,“ keď je pritom smutná, a uzavretá, a nie je matkou. Odtiaľto vyplýva výzva Svätého Otca, aby sme boli „radostnými kresťanmi“ skrze „útechu Ježišovej nežnosti“.
„Otvorte brány Pánovej úteche!” Z tohto povzbudenia, vyplývajúceho z dnešného prvého čítania z Knihy proroka Izaiáša (Iz 40,1-11), vyšiel Svätý Otec vo svojej homílii. Prorok Izaiáš predpovedá Izraelu koniec súženia po vyhnanstve v Babylónii. „Ľud potrebuje útechu. A utešujúcou je samotná prítomnosť Pána“ – povedal Svätý Otec. Je to útecha, ktorá môže byť prítomná aj uprostred súženia. My však – ako dodal – obyčajne unikáme pred útechou, sme malomyseľní, cítime sa pohodlnejšie v našich veciach, pohodlnejšie aj v našich pochybeniach, v našich hriechoch. Toto je obrazne povedané „naše teritórium“. Avšak naproti tomu, keď príde Duch a príde tá útecha, privedie nás do odlišného stavu, ktorý nemôžeme ovplyvniť: Je ním práve prenechanie sa Pánovej úteche.
„Najsilnejšou útechou je milosrdenstvo a odpustenie“ – pokračoval Svätý Otec. A obrátil svoje myšlienky na koniec šestnástej kapitoly Ezechiela, kde prorok po „zozname toľkých hriešnych ľudí“ hovorí: „Ale ja ťa neopustím, dám ti viac; to bude moja odplata: útecha a odpustenie“. „Takýto je náš Boh – poznamenal Svätý Otec a pokračoval: „Je dobré opakovať: Nechajme sa utešovať Pánom, je jediný, kto nás môže utešiť.“ Aj keď „sme zvyknutí prenajímať si malé útechy, tak trochu svojpomocné“, ktoré však potom neúčinkujú. Preto sa pápež ďalej zameral na útechu poskytovanú Cirkvou, odvolajúc sa na dnešné evanjelium, vzaté z Matúšovho podobenstva o stratenej ovci (Mt 18,12-14):
„Pýtam sa, aká je útecha Cirkvi. Taká, ako keď je človek potešený, zakúsiac Pánovo milosrdenstvo a odpustenie. Cirkev oslavuje, je šťastná, keď vychádza zo seba. Ten pastier v evanjeliu, ktorý vychádza von, ide hľadať stratenú ovcu. Mohol ako dobrý obchodník urobiť prepočet: Mám 99, ak sa stratí jedna, nevadí... Bilancia: zisky, straty... je to v poriadku, môžeme ísť takto. - Nie. On má srdce pastiera, ide a hľadá, kým ju nenájde a potom urobí oslavu, má radosť.“
„Radosť z toho, že ide hľadať bratov a sestry, ktorí sú ďaleko: toto je radosť Cirkvi. Tam sa Cirkev stáva matkou, stáva sa plodnou“ – dodal Svätý Otec:
„Keď Cirkev toto nerobí, keď sa Cirkev zastaví v sebe, uzatvára sa do seba, možno bude dobre organizovanou, s perfektným harmonogramom, všetko v poriadku, všetko čisté, ale chýba jej radosť, chýba oslava, chýba pokoj, a tak sa stáva Cirkvou bez nádeje, bez pokoja, smutnou, Cirkvou, ktorá má viac zo starej dievky ako z matky, a taká Cirkev neslúži na nič, je Cirkvou do múzea. Radosťou Cirkvi je rodiť. Radosťou Cirkvi je vychádzať zo seba a darovať život. Radosťou Cirkvi je ísť hľadať tie ovce, ktoré sú zblúdené. Radosťou Cirkvi je práve tá nežnosť pastiera, nežnosť matky.“
Aj koniec úryvku z proroka Izaiáša používa obraz, ako pastier pasie svoje stádo a vlastnou rukou ho zhromažďuje. Toto, zopakoval pápež, „je tá radosť Cirkvi: vyjsť zo seba a stať sa plodnou“:
„Kiež nám Pán dá milosť pracovať, byť radostnými kresťanmi v plodnosti Matky Cirkvi, a chráni nás od upadnutia do postoja kresťanov smutných, netrpezlivých, nedôverčivých, úzkostných, ktorí majú v Cirkvi všetko perfektné, ale nemajú ‚deti‘. Kiež nás Pán uteší útechou Cirkvi ako matky, ktorá vychádza zo seba, a uteší nás útechou Ježišovej nehy a milosrdenstva v odpustení našich hriechov.“ -jk-
Dekréty o hrdinských cnostiach - česká boromejka Vojtěcha Hasmandová
Vatikán 9. decembra – Svätý Otec pri súkromnej audiencii prefekta Kongregácie pre kauzy svätých kardinála Angela Amata SDB v sobotu 6. decembra schválil tri dekréty o zázrakoch a ďalších päť dekrétov o hrdinských cnostiach.
Boli tak uznané zázraky pripisované príhovoru troch blahoslavených žien, z ktorých dve pochádzali zo Svätej zeme: karmelitánka bl. Mária od Ukrižovaného Ježiša, rodným menom Maria Baouardy (1846-78) a bl. Maria Alfonsina Danil Ghattas (1843-1927), zakladateľka Kongregácie sestier posvätného ruženca v Jeruzaleme. Z Francúzska pochádzala bl. Giovanna Emilia De Villeneuve (1811-54), zakladateľka Kongregácie sestier Nepoškvrneného počatia z Castres.
Medzi piatimi dekrétmi o hrdinských cnostiach figuruje Božia služobníčka matka Vojtěcha Hasmandová (1914-1988), niekdajšia generálna predstavená sestier boromejok – Kongregácie milosrdných sestier sv. Karola Boromejského. Narodila sa 25. marca 1914 v Huštěnoviciach neďaleko Uherského Hradišťa. Ako rehoľníčka bola v roku 1952 odsúdená komunistickým režimom za poskytnutie úkrytu kňazovi, ktorý utiekol po násilnej likvidácii kláštorov a odtrpela si osem rokov vo väzení (1952-60). V roku 1970 bola zvolená za generálnu predstavenú sestier boromejok, zaslúžila sa o pokoncilovú obnovu kongregácie a vyformovala 50 tajných rehoľníčok. Zomrela v Znojme-Hradišti 21. januára 1988. Proces blahorečenia bol začatý v roku 1996. Sestry boromejky sú dnes najväčšou ženskou rehoľnou kongregáciou v Českej republike.
Ďalšie dekréty Kongregácie pre kauzy svätých priznávajú hrdinské cnosti dvom laičkám, matkám rodín. Sú nimi španielska dominikánska terciárka Prassede Fernández García (1886-1936) a Talianka Elisabetta Tasca (1899-1978). Napokon sú to dve zakladateľky rehoľných inštitútov: Božia služobníčka Carmela od Ježiša, vlastným menom Francesca Prestigiacomo (1858-1948) z Talianska a Maria Séiquer Gayá (1891-1975) zo Španielska. -jb-
Obr: Božia služobníčka matka Vojtěcha Hasmandová (zdroj: www.boromejky.cz)
Pápež František tvítuje o rodine ako škole vzťahov
Rodina je spoločenstvom lásky, v ktorom sa každá osoba učí vytvárať vzťahy s druhými a so svetom. (Tvít pápeža Františka z 9. decembra 2014) -zk-
Začala sa modlitebná reťaz kláštorov k Roku zasväteného života
Vatikán 9. decembra – Včera sa začala svetová modlitebná reťaz kláštorov pri príležitosti Roka zasväteného života. Jednotlivé mníšske kláštory sveta sa takto v priebehu najbližšieho roka majú možnosť zúčastniť na programe k Roku zasväteného života, vytvoreného Kongregáciou pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Reťaz včera odštartovalo šesť kláštorov osobitného mníšskeho významu vo svete:
Benediktíni na Mount Angel Abbey v Saint Benedict v americkom Oregone, cisterciánska kongregácia z Casamari v Kláštore Nanebovzatia v Asmare v Eritrei, kamaldulská kongregácia v Shantivanam v Indii, sestry klarisky v Kláštore sv. Kláry v Assisi, sestry dominikánky v Kláštore sv. Kataríny v Arequipa v Peru a bosé karmelitánky v Kláštore Vtelenia v španielskej Ávile. -zk-
Vysielanie z 9. decembra 2014
Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved