 |  |
2014/12/12
Pápež František na sviatok Guadalupskej Panny Márie
Vatikán 12. decembra - Svätý Otec František dnes večer o 18. hodine predsedal sláveniu Eucharistie v Bazilike sv. Petra zo sviatku Panny Márie Guadalupskej. Na slávnosti boli zastúpené najmä latinskoamerické národy, ich veľvyslanci pri Svätej stolici a hojný počet veriacich. Najbližšími koncelebrantmi Svätého Otca boli kardináli z Južnej i Severnej Ameriky: prímas Mexika kardinál Rivera Carrera, arcibiskup brazílskej Aparecidy kardinál Damasceno Assis, arcibiskup Bostonu kardinál Seán Patrick O'Malley, emeritný arcibiskup Santiaga de Chile kardinál Errázuriz Ossa a kanadský kardinál Marc Ouellet.
Liturgické slávenie bolo prenášané televíziou do viacerých krajín. Sprevádzané bolo impozantným hudobným dielom „Misa Criolla“ od argentínskeho skladateľa Ariela Ramíreza, pod taktovkou jeho syna Facunda Ramíreza, v sprievode zboru a orchestra a so sólovým spevom argentínskej sólistky Patricie Sosa. V rámci modlitieb veriacich dnes v Bazilike sv. Petra zaznel aj aztécky jazyk Nahuatl, jeden z množstva domorodých jazykov amerického kontinentu.
Svätý Otec vo svojej homílii, ktorú predniesol po španielsky, vyprosoval pre národy Latinskej Ameriky ochranu ich patrónky, aby ich sprevádzala v ústrety jej Synovi. Keď hovoril o budúcnosti kontinentu, venoval osobitnú pozornosť chudobným a trpiacim nespravodlivosťou.
Sláveniu Eucharistie predchádzala procesia s obrazom patrónky a vlajkami všetkých krajín kontinentu, po ktorej nasledovala modlitba „guadalupského ruženca“ sprevádzaná tradičnými latinskoamerickými piesňami. -jb-
Homília pápeža Františka na sviatok Guadalupskej Panny Márie 12. decembra 2014 v Bazilike sv. Petra.
«Nech ťa chvália, Pane, všetky národy.
Zmiluj sa nad nami a žehnaj nás.
Obráť k nám svoj pohľad, Pane.
Nech celá zem spozná tvoju dobrotu a národy tvoje spásne dielo.
Nech ťa národy radostne ospevujú,
pretože spravodlivo súdiš svet» (porov. Ž 67)
Táto žalmistova modlitba, naliehavá žiadosť o odpustenie a požehnanie kmeňov a národov, a zároveň radostná oslava, pomáha vyjadriť duchovný význam tejto eucharistickej slávnosti. Národy a kmene našej veľkej vlasti, našej veľkej latinskoamerickej vlasti dnes s vďakou a radosťou oslavujú sviatok svojej „patrónky“, Našej Panej z Guadalupe, ktorej úcta sa rozšírila od Aljašky až po Patagóniu. A spoločne s archanjelom Gabrielom a sv. Alžbetou sa dvíha naša synovská modlitba: «Zdravas, Mária, milosti plná, Pán s tebou...» (Lk 1,28).
V tento sviatok Našej Panej z Guadalupe si na prvom mieste vďačne pripomíname jej návštevu a materinskú blízkosť, zaspievame s ňou jej «magnificat» a zveríme jej život nášho ľudu a kontinentálnu misiu Cirkvi.
Keď sa zjavila sv. Juanovi Diegovi v Tepeyac, predstavila sa ako «neporušená a vždy Panna, svätá Mária, Matka pravého Boha» (Nican Mopohua) a naznačila miesto ďalšieho zjavenia. Starostlivo sa ponáhľala objať i nové americké národy, v dramatickom období ich zrodu. Bolo to ako «veľké znamenie, ktoré sa ukázalo na nebi... žena odetá slnkom a pod jej nohami mesiac» (Zjv 12,1), a ktoré v sebe zahŕňa kultúrnu a náboženskú symboliku pôvodných národov a ohlasuje a dáva svojho Syna všetkým tým ďalším novým národom, ktoré vzišli z postupného zmiešania.
Mnohí skákali radosťou a nádejou z tejto jej návštevy a z daru jej Syna a najdokonalejšia Pánova učeníčka sa stala «veľkou misionárkou, ktorá priniesla evanjelium našej Amerike» (Aparecida, 269). Syn najsvätejšej Márie, Nepoškvrnenej v požehnanom stave, sa takto objavuje v počiatkoch dejín nových národov ako «pravý Boh, skrze ktorého všetko žije», ako dobrá zvesť o synovskej dôstojnosti pre všetkých jej obyvateľov. Už viac nik nie je len sluhom, ale všetci sme deťmi toho istého Otca, bratmi navzájom a sluhami v Sluhovi.
Svätá Božia Matka tieto národy navštívila, a chcela s nimi zostať. Zanechala svoj obraz, tajomne vtlačený do «tilmy» (plášťa) svojho posla, aby sme ho mali pred očami a stal sa z neho symbol zmluvy medzi Máriou a týmto ľudom, ktorému dáva dušu a nehu. Na jej príhovor sa kresťanská viera začala stávať čoraz bohatším pokladom duše amerických národov, ktorej vzácnou perlou je Ježiš Kristus: dedičstvo, ktoré sa prenáša a predstavuje až podnes v krste množstva osôb, vo viere, v nádeji a v láske mnohých, vo vzácnej ľudovej nábožnosti a aj v tom americkom étose, ktorý sa prejavuje vo vedomí dôstojnosti ľudskej osoby, v oduševnení za spravodlivosť, v solidarite s najchudobnejšími a trpiacimi, a v nádeji, niekedy aj napriek všetkej beznádeji.
A tak my, ktorí sme dnes tu, môžeme naďalej chváliť Boha za obdivuhodné činy, ktoré vykonal v živote latinskoamerických národov. Boh, vo svojom štýle, «tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil ich maličkým, pokorným a tým, čo majú jednoduché srdce» (porov. Mt 11,25). V obdivuhodných veciach, ktoré Pán uskutočnil v Márii, ona rozpoznáva štýl a spôsob konania svojho Syna v dejinách spásy. Rozvrátením ľudských súdov, zničením modiel moci, bohatstva, úspechu za každú cenu, odmietaním sebestačnosti, pýchy a svetských mesianizmov, ktoré odďaľujú od Boha, Máriin chválospev vyznáva, že Boh má zaľúbenie v zvrhnutí svetských ideológií a hierarchií. Dvíha ponížených, prichádza na pomoc chudobným a maličkým, napĺňa dobrotami, požehnaniami a nádejami tých, ktorí sa spoliehajú na jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie, zatiaľ čo zráža bohatých, mocných a vladárov z ich trónov.
«Magnificat» nás takto vovádza do Blahoslavenstiev, syntézy a prvoradého zákona evanjeliového posolstva. V jeho svetle sa cítime byť pobádaní vyprosovať si milosť, milosť tak veľmi kresťanskú, aby bola budúcnosť Latinskej Ameriky formovaná v prospech chudobných a tých, ktorí trpia, pre ponížených, pre tých, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti, pre súcitných, pre tých, ktorí majú čisté srdce, pre tých, ktorí pracujú pre pokoj, pre prenasledovaných pre Kristovo meno, «pretože ich je nebeské kráľovstvo» (porov. Mt 5, 1-11). Nech je to milosť takto sformovanými v prospech tých, ktorých dnes modloslužobný systém kultúry vyraďovania odsúva do kategórie otrokov, predmetov na použitie alebo jednoducho odpadu.
Prosme si o to, aby Latinská Amerika bola «kontinentom nádeje!», aby mohla dúfať v nové modely rozvoja, ktoré zosúladia kresťanskú tradíciu a občiansky rozvoj, spravodlivosť a rovnosť so zmierením, vedecký a technický rozvoj s ľudskou múdrosťou. Plodné utrpenie s
radostnou nádejou. Túto nádej je možné uchrániť iba s veľkými dávkami pravdy a lásky, fundamentmi každej reality, revolučnými motormi autentického nového života.
Položme tieto skutočnosti a tieto túžby na oltár ako dar príjemný Bohu. Naliehavo prosme o odpustenie a dôverujúc v jeho milosrdenstvo slávme túto obetu a veľkonočné víťazstvo nášho Pána, Ježiša Krista. On je jediný Pán, «vysloboditeľ» zo všetkých našich zotročení a úbohostí, ktoré vyplývajú z hriechu. On je uholným kameňom dejín a bol veľkým vyradeným. On nás volá, aby sme žili pravý život, ľudskejší život, spoločne ako deti a bratia, otvoriac tak bránu do «novej zeme a nového neba» (Zjv 21,1). Prosme svätú Pannu Máriu, s jej vzývaním podľa Guadalupe – Matka Božia, Kráľovná, moja Pani, moje dievčatko, moja maličká, ako ju nazýval sv. Juan Diego, a všetkými láskyplnými pomenovaniami, ktorými sa na ňu obracia ľudová zbožnosť, prosme ju, aby naďalej sprevádzala, pomáhala a chránila naše národy. A nech vedie za ruku všetky deti, ktoré v tých krajoch putujú v ústrety jej Synovi, Ježišovi Kristovi, nášmu Pánovi, prítomnému v Cirkvi, v jej sviatostnom charaktere, osobitne v Eucharistii, prítomnému v poklade svojho Slova a učenia, prítomnému vo svätom veriacom Božom ľude, prítomnému v tých, ktorí trpia a v tých, ktorí majú pokorné srdce. A ak nás tento tak odvážny program vystraší, alebo nás ohrozí svetská malodušnosť, nech opäť príde, aby nám prehovorila do srdca a dala nám počuť jej hlas Matky, „mamičky“, „veľkej mamy“: Prečo sa bojíš? Či tu azda nie som ja, ktorá som tvojou matkou?
(Preklad: Agnes Jenčíková CJ)
Pápež bude predsedať svätej omši za Latinskú Ameriku
Vatikán 12. decembra - Dnes na sviatok Panny Márie Guadalupskej bude Svätý Otec František predsedať večer o 18.00 sláveniu Eucharistie v Bazilike sv. Petra. Patrónke Latinskej Ameriky zverí evanjelizáciu jej národov, rozvoj ľudskosti a budovanie podmienok pokoja, spravodlivosti a jednoty medzi bratskými národmi. Sviatok Panny Márie Guadalupskej je 12. decembra slávený aj v jej hlavnej svätyni v Mexiku, ale aj na mnohých iných miestach od Aljašky až po Ohňovú zem.
Vo Vatikáne sa program začne už pred svätou omšou, od 16.45 hod. budú predchádzať vstupnou bránou do Baziliky sv. Petra vlajky všetkých krajín kontinentu, spolu s obrazom patrónky, nasledovať bude „guadalupský ruženec“, sprevádzaný tradičnými latinskoamerickými piesňami na jej počesť.
Argentínska sólistka Patricia Sosaová v sprievode zboru a orchestra predvedie počas liturgie omšu „Misa Criolla“ od argentínskeho skladateľa Ariela Ramíreza, pod vedením jeho syna Facunda Ramíreza. Liturgické slávenie bude prenášané televíziou do viacerých krajín kontinentu.
Prof. Guzmán Carriquiry, sekretár Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku, na margo omše dodáva: „Veľmi významné je, že toto slávenie bude sprevádzať Misa Criolla od Ariela Ramireza, ktorý pred takmer 50 rokmi, v roku 1967, prišiel do Ríma, aby odovzdal svoje veľké, geniálne dielo do rúk pápeža Pavla VI. Teraz jeho syn diriguje hudobné teleso na vysokej kultúrnej a umeleckej úrovni, ktoré bude sprevádzať omšu Svätého Otca. Včera, počas audiencie, na ktorej prijal syna Ariela Ramireza, pápež povedal: ‚Váš otec bol skvelý!‘ A po niekoľkých sekundách zamyslenia dodal: ‚Bol veľký mystik.‘ Môžeme si predstaviť čo znamená pre argentínskeho pápeža počuť toto dielo, ktoré veľmi dobre pozná, a dnes dobre známe po celej Latinskej Amerike i po celom svete. Táto liturgická hudba, sprevádzaná nástrojmi, s aranžmánmi a spevmi, ktoré sú z Argentíny a ďalších krajín Latinskej Ameriky, zaznie dnes v Bazilike sv. Petra, aby pomohla hlbšie prežiť tajomstvo Eucharistie.“
Zajtra 13. decembra Pápežská komisia pre Latinskú Ameriku organizuje tzv. „Guadalupské podujatie“, ktoré sa bude konať v auditóriu „Augustinianum“ a bude venované významu zjavení a posolstva Panny Márie Guadalupskej v genéze amerických národov, v kontexte úsilia čeliť výzvam súčasného sveta. Podujatie za účasti P. Eduarda Cháveza, riaditeľa Inštitútu pre štúdium guadalupských zjavení, bude zahŕňať videoprojekcie, prednášky, rozhovory, a tiež modlitby a spevy. Očakáva sa tiež účasť zástupcov Rímskej kúrie, delegátov vlád a členov diplomatického zboru z rôznych krajín kontinentu, kňazov, rehoľníkov a rehoľníčok, ktorí pôsobia v Latinskej Amerike alebo študujú v Ríme, rovnako ako prisťahovalcov s pobytom v Ríme. -jk-
Foto: Oltrár v Bazilike Panny Márie v Guadalupe
Sýrski katolíci pod vedením biskupov navštívili pápeža Františka
Vatikán 12. decembra - Pápež František sa dnes napoludnie v Klementínskej sále stretol s veľkou skupinou sýrskych katolíkov pod vedením sýrskeho patriarchu Antiochie a celého Východu Ignáca Youssifa III. Younana. Približne 350 veriacich sýrsko-antiochijskej katolíckej komunity sprevádza v Ríme svojich biskupov, zídených na synode tejto východnej katolíckej cirkvi. Svätý Otec im odovydal pozdrav pre ich komunity rozptýlené po svete a zvlášť komunity v Iraku a Sýrii, ktoré prežívajú momenty veľkého utrpenia a strachu zoči-voči násiliu. K prejavom solidarity a spolucítenia Svätý Otec pripojil spomienku v modlitbe. Pri tejto príležitosti pápež zdôvodnil svoj ochotný súhlas so žiadosťou Sýrsko-katolíckej cirkvi sláviť svoju synodu mimo patriarchálneho územia, pre uľahčenie stretnutia, ktorého predmetom sú naliehavé potreby sýrsko-antiochijskej cirkvi, najmä reforma liturgie so zameraním na Božie slovo. Dotkol sa aj závažnej reality tejto cirkvi z dôvodu emigrácie zapríčinenej prenasledovaním pre vieru:
„Ťažká situácia na Blízkom východe spôsobila a stále spôsobuje vo vašej cirkvi presuny veriacich smerom do eparchií v diaspóre, a to kladie pred vás nové pastoračné výzvy. Je to výzva: na jednej strane zostať vernými svojmu pôvodu a na druhej strane začleniť sa do rôznych kultúr a tak pracovať pre spásu duší (salus animarum) a spoločné dobro. Tento pohyb veriacich do krajín považovaných za bezpečnejšie ochudobňuje kresťanskú prítomnosť na Blízkom východe, v krajine prorokov, prvých ohlasovateľov evanjelia, mučeníkov a mnohých svätcov, v kolíske pustovníctva a mníšstva. To všetko vás núti premýšľať o situácii vašich eparchií, ktoré potrebujú horlivých kazateľov, ako aj odvážnych veriacich, schopných vydávať svedectvo evanjelia v kontakte, často nie ľahkom, s ľuďmi rôznych etník a náboženstiev.“ -jk-
Posolstvo Svätého Otca laureátom Nobelovej ceny mieru
Vatikán 12. decembra – V Ríme sa dnes začal XIV. svetový summit laureátov Nobelovej ceny mieru, ktorý potrvá do nedele 14. decembra. Pri tejto príležitosti vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin zaslal jeho účastníkom list v mene Svätého Otca Františka. Adresoval ho predsedovi Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj kardinálovi Petrovi Turksonovi. S účastníkmi summitu, v ktorého centre je spomienka na osobnosť Nelsona Mandelu, sa Svätý Otec delí s myšlienkou všeobecného bratstva: „V srdci každého muža a ženy je túžba po plnom živote, ktorá v sebe zahŕňa aj to nepotlačiteľné prahnutie po bratstve, ktoré nás privádza k spoločenstvu s druhými a uschopňuje nás vidieť ich nie ako nepriateľov a rivalov, ale ako bratov a sestry, ktorých treba prijať a objať (Posolstvo k Svetovému dňu pokoja 2014).“ -zk-
Pápežská biblická komisia má nového sekretára
Vatikán 12. decembra 2014 - Svätý Otec František vymenoval sekretára Pápežskej biblickej komisie. Je ním taliansky jezuita Pietro Bovati SJ, profesor exegézy Starého zákona na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, ktorý je členom Pápežskej biblickej komisie od r. 2008.
Pápežskú biblickú komisiu založil pápež Lev XIII. v roku 1902 a v roku 1971 bl. Pavol VI. aktualizoval jej poslanie v duchu II. vatikánskeho koncilu. Komisia, zložená z 20 odborníkov na biblické vedy menovaných Svätým Otcom na päťročné obdobie, plní konzultatívnu úlohu v službe Magistéria. Jej predsedom je prefekt Kongregácie pre náuku viery, kardinál Gerhard Ludwig Müller.
Pápežská biblická komisia v minulosti publikovala viaceré významné texty, medzi nimi napr. dokument „Interpretácia Biblie v Cirkvi“ z roku 1993. V
súčasnosti sa od 22. februára 2014 venuje téme „Inšpirácia a pravda Svätého písma“. -jb-
Obr. Pápež František gestom odporúča veriacim čítanie Svätého písma (Námestie sv. Petra, 5. októbra 2014)
Raniero Cantalamessa: „Cestou k pokoju je zničiť nepriateľstvo, nie nepriateľa“
Vatikán 12. decembra - Páter Raniero Cantalamessa OFM Cap. po minulotýždňovej meditácii o „pokoji ako Božom dare“, predložil dnes vo svojej druhej adventnej kázni pre Svätého Otca a Rímsku kúriu v kaplnke Redemptoris Mater tému „pokoja ako úlohy“. „Sme povolaní, aby sme napodobňovali príklad Krista, stali sa kanálom, ktorým Boží pokoj môže prísť k bratom. Je to úloha, o ktorej hovorí Ježiš svojim učeníkom, keď vyhlasuje: «Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo ich budú volať Božími synmi» (Mt 5,9)“ – povedal pápežský kazateľ v úvode. V troch následných častiach porovnal najprv pokoj Ježišov s pokojom cisára Augusta, následne hovoril o pokoji medzi náboženstvami a do tretice sa zameral na slogan: Mysli globálne, konaj lokálne.
Pokoj je darom Ducha Svätého, ale pre Cirkev predstavuje aj úlohu, aby ho budovala na hodnotách bratstva vo svojom vnútri a prostredníctvom dialógu tiež mimo seba. Vo svojej úvahe páter Cantalamessa postavil proti rafinovaným stratégiám odzbrojujúcu jednoduchosť. Ako poznamenal, pripraviť to, čo je potrebné na zabíjanie a ničenie, na vojnu, je záležitosťou ultrakomplexných kalkulácií, za vysokú cenu. Dosahovanie mieru, najvyššieho dobra, ktoré by nemalo byť nikomu v nijakej kultúre upierané, vždy začína s nulovými nákladmi.
„Pokoj sa nerobí tak ako vojna. Na vedenie vojny sú potrebné dlhé prípravy: vytvoriť veľké armády, pripraviť stratégie, vytvoriť spojenectvo a potom súdržne zaútočiť. Beda tým, ktorí by chceli začať prví, sami a po častiach: to by bola predzvesť istej porážky. Pokoj sa buduje presne opačne: začať ihneď, ako prví, aj sám, aj s jednoduchým stiskom ruky. Pokoj – ako povedal pápež František pri jednej príležitosti v
nedávnom čase – sa buduje ručne.“
V tých istých rokoch, keď cisár Augustus oslavuje «Pax Romana» ovocie víťazstva svojich légií, Ježiš ukazuje, že existuje iný spôsob, ako pracovať v prospech pokoja, povedal pápežský kazateľ:
„Aj jeho pokoj je ovocím víťazstva, ale víťazstva na sebou, nie nad druhými, duchovného víťazstva, nie vojenského. Na kríži, píše svätý Pavol, Ježiš zničil v sebe nepriateľstvo: zničil nepriateľstvo, nie nepriateľa, zničil ho v sebe, nie v iných. Cesta k pokoju navrhnutá evanjeliom má svoj zmysel nielen v kontexte viery, platí aj v politickej sfére. Dnes vidíme jasne, že jedinou cestou k pokoju je zničiť nepriateľstvo, nie nepriateľa. Nepriatelia sa ničia zbraňami, nepriateľstvo dialógom.“
Každá iniciatíva, aj tá najduchovnejšia, ako je nová evanjelizácia, sa môže stať alebo Babylonom, alebo Turícami. Je Babylonom, ak sa každý snaží urobiť si meno. Turícami, ak sa aj napriek prirodzenej túžbe po úspechu kladie nad všetky osobné úmysly Božia sláva a dobro Cirkvi. Ako však poznamenal páter Cantalamessa, Duch Svätý nezotiera rozdiely. Aj apoštoli po Turícach mali dôvod na názorové výmeny, každý vyjadril svoje presvedčenie, s rešpektom a slobodou, bez rozdelenia sa na strany alebo tábory.
„Akým darom je pre Cirkev, keď je príkladom bratstva! Už ním je, aspoň oveľa viac, než sú svet a jeho médiá ochotné uveriť, ale môže sa ním stávať stále viac. Rozmanitosť názorov, ako sme videli, by nemala byť neprekonateľnou prekážkou. Stačí s pomocou Ducha Svätého dať každý deň do stredu svojich úmyslov Ježiša a dobro Cirkvi, a nie triumf vlastného osobného názoru“– povedal pápežský kazateľ páter Cantalamessa vo svojej druhej adventnej kázni v piatok 12. decembra, za prítomnosti Svätého Otca a členov Rímskej kúrie. -jk-
Tvít Svätého Otca na sviatok patrónky Ameriky
Naša Pani z Guadalupe, pros za nás! (Tvít pápeža Františka z 12. decembra 2014) -jk-
Vysielanie z 12. decemba 2014
Piatkové vysielanie vo zuvkovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved