 |  |
2015/01/04
Pápež František oznámil mená 20 nových kardinálov
Vatikán 4. januára – Vo februári bude mať Cirkev dvadsať nových kardinálov. Túto správu oznámil pápež František v závere dnešného nedeľného stretnutia na Anjel Pána. Stane sa tak 14. februára počas konzistória kardinálskeho zboru. Svätý Otec prečítal všetky mená novomenovaných kardinálov spolu s krajinami ich pôvodu. Pätnásti z nich sú voličmi, čiže s vekom pod 80 rokov. Podľa slov Svätého Otca „predstavujú nerozlučný vzťah medzi cirkvou Ríma a miestnymi cirkvami vo svete“. Zvyšných päť nových kardinálov, ktorí sú nad vekovým limitom, pápež František vymenoval z radov emeritných arcibiskupov a biskupov. Ako povedal, „vyznamenali sa svojou pastoračnou láskou v službe Svätej stolici a Cirkvi.“
Menoslov budúcich kardinálov voličov:
1. Mons. Dominique Mamberti, titulárny arcibiskup Sagony, prefekt Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry (Taliansko);
2. Mons. Manuel José Macario do Nascimento Clemente, patriarcha Libanonu (Portugalsko);
3. Mons. Berhaneyesus Demerew Souraphiel C.M., arcibiskup Addis Abeby (Etiópia);
4. Mons. John Atcherley Dew, arcibiskup Wellingtonu (Nový Zéland);
5. Mons. Edoardo Menichelli, arcibiskup Ancony-Osima (Taliansko);
6. Mons. Pierre Nguyên Văn Nhon, arcibiskup Hŕ Nôi (Vietnam);
7. Mons. Alberto Suŕrez Inda, arcibiskup Morelie (Mexiko);
8. Mons. Charles Maung Bo SDB., arcibiskup Yangonu (Mjanmarsko);
9. Mons. Francis Xavier Kriengsak Kovithavanij, arcibiskup Bangkoku (Thajsko);
10. Mons. Francesco Montenegro, arcibiskup Agrigenta (Taliansko);
11. Mons. Daniel Fernando Sturla Berhouet, SDB., arcibiskup Montevidea (Uruguaj);
12. Mons. Ricardo Blázquez Pérez, arcibiskup Vallodolidu (Španielsko);
13. Mons. José Luis Lacunza Maestrojuán, O.A.R., biskup Davidu (Panama);
14. Mons. Arlindo Gomes Furtado, biskup Santiaga de Cabo Verde (Kapverdské ostrovy);
15. Mons. Soane Patita Paini Mafi, biskup Tongy (Tonžské ostrovy).
Novomenovaní kardináli nevoliči, ako povedal pápež František, „reprezentujú mnohých biskupov, ktorí s rovnakou starostlivosťou pastierov dali svedectvo lásky ku Kristovi a Božiemu ľudu ako v miestnych cirkvách, tak v Rímskej kúrii, ako aj v diplomatických službách Svätej stolice.“ Nasledujú ich mená:
1. Mons. José de Jesús Pimiento Rodriguez, emeritný arcibiskup Manizalesu (Kolumbia);
2. Mons. Luigi De Magistris, titulárny arcibiskup Novy, emeritný vyššií pro-penitenciár;
3. Mons. Karl-Joseph Rauber, titulárny arcibiskup Giubalziany, apoštolský nuncius;
4. Mons. Luis Héctor Villalba, emeritný arcibiskup Tucumánu (Argentína);
5. Mons. Júlio Duarte Langa, emeritný biskup Xai-Xaiu (Mozambik).
Noví kardináli budú spolu s pápežom koncelebrovať svätú omšu v nedeľu 15. februára. Ako dodal Svätý Otec, všetci kardináli sa zídu na konzistóriu už 12. a 13. februára, aby „uvažovali o usmerneniach a návrhoch na reformu kúrie“. V závere pápež František vyzval prítomných modliť sa za nových kardinálov, aby boli „svedkami evanjelia vo svete a svojimi pastoračnými skúsenosťami boli podporou“ pre apoštolské ministérium pápeža.
Riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice páter Federico Lombardi SJ vysvetlil, že oproti predpokladanému počtu 120 kardinálov voličov bolo v poslednej dobe 12 miest uprázdnených. Terajším menovaním Svätý Otec počet voličov zvýšil nad 120, ale len mierne, takže pravidlo je v zásade dodržané. Vatikánsky hovorca ďalej konštatoval, že kritériom, ktoré sledoval pápež pri výbere nových kardinálov, je univerzálnosť. Budúci kardináli – voliči a emeritní – celkovo zastupujú 18 krajín. Spomedzi 14 krajín pôvodu nových kardinálov voličov šesť krajín nemalo kardinála, alebo nikdy zatiaľ nemali, ako Kapverdy, Tonga alebo Mjanmarsko. Ide o „malé cirkevné spoločenstvá alebo spoločenstvá v menšine“. Napríklad Diecéza Santiago de Cabo Verde „je jednou z najstarších afrických diecéz“, zatiaľ čo Morelia v Mexiku je „v oblasti trpiacej násilím“.
Páter Lombardi ďalej poznamenal, že iba jeden z novovymenovaných je z Rímskej kúrie (Dominique Mamberti), pričom rímski kardináli celkovo tvoria v
súčasnosti približne štvrtinu kardinálskeho zboru. „Pápež zjavne považuje za kardinálske úlohy tie, ktoré plnia prefekti v kongregáciách a v zopár ďalších najvýznamnejších inštitúciách kúrie, ako v tomto prípade v Tribunále Apoštolskej signatúry“. Súčasne „sa potvrdzuje, že pápež sa necíti byť viazaný tradíciou ‚kardinálskych sídel‘, motivovanou historickými dôvodmi v rôznych krajinách, podľa ktorej kardinálska hodnosť bola takmer automaticky viazaná na tieto sídla“. Menovanie emeritných arcibiskupov resp. biskupov na kardinálov nevoličov chce byť podľa hovorcu „symbolickým ocenením pre niektorých, uznávajúc však zásluhy všetkých“.
Nakoniec páter Lombardi uviedol niektoré štatistické údaje: Spomedzi nových kardinálov je najmladším arcibiskup Tongy Mons. Mafi, (54 rokov), ktorý sa tiež stane najmladším členom Kolégia kardinálov, zatiaľ čo najstarším je emeritný arcibiskup Manizalesu v Kolumbii Mons. Pimiento Rodríguez, (96 rokov). -jk-
Pápež na Anjel Pána: V novom roku sa pričiňme o pokoj konkrétnymi činmi
Vatikán 4. januára - Príhovor Svätého Otca Františka pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána:
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Nový rok nám dáva do daru krásnu nedeľu. Nádherný deň!
Sv. Ján v dnešnom evanjeliu hovorí: «V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho nepremohli. ... Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet» (porov. Jn 1,4-5.9). Ľudia veľa rozprávajú o svetle, ale často dávajú prednosť klamlivej nerušenosti tmy. Tak veľa hovoríme o pokoji, ale často sa uchyľujeme k vojne alebo si volíme spoluvinné mlčanie, alebo nerobíme nič konkrétneho pre budovanie pokoja. Vskutku, Ján hovorí, že «Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali» (Jn 1,11). Pretože «súd je v tomto: Svetlo – Ježiš – prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené» (porov. Jn 3,19-20). Tak hovorí v evanjeliu sv. Ján. Ľudské srdce môže odmietnuť svetlo a uprednostniť temnotu, pretože svetlo obnažuje jeho zlé skutky. Kto koná zlo, nenávidí svetlo. Kto koná zlo, nenávidí pokoj.
Pred niekoľkými dňami sme začali nový rok v mene Matky Božej, sláviac Svetový deň pokoja s témou „Už nie otroci, ale bratia“. Moje želanie je, aby sa skoncovalo s vykorisťovaním človeka človekom. Toto vykorisťovanie je sociálnym zlom, ktoré umŕtvuje medziosobné vzťahy a hatí spolunažívanie založené na úcte, spravodlivosti a dobročinnej láske. Každý človek a každý národ má hlad a smäd po pokoji. Preto je nevyhnutné a naliehavé budovať pokoj!
Pokoj nie je iba absenciou vojny, ale základnou všeobecnou podmienkou, za ktorej je ľudská osoba v harmónii sama so sebou, v harmónii s prírodou a v harmónii s druhými. Toto je pokoj. Predsa však umlčanie zbraní a zahasenie vojnových ohnísk zostáva nevyhnutnou podmienkou pre započatie cesty, ktorá vedie k dosiahnutiu pokoja v jeho rozličných aspektoch. Myslím na konflikty, ktorými krváca stále veľmi veľa oblastí planéty, na napätia v rodinách a v spoločenstvách - a v koľkých rodinách, v koľkých spoločenstvách, aj farských, je vojna! – a myslím tiež na vyostrené napätia v našich mestách a obciach medzi skupinami rozličného kultúrneho, etnického a náboženského pôvodu. Musíme sa presvedčiť, aj napriek každému opačnému zdaniu, že svornosť je vždy možná, na každej úrovni a v každej situácii. Niet budúcnosti bez úmyslov a plánov pokoja! Niet budúcnosti bez pokoja!
Boh v Starom zákone dal prisľúbenie. Prorok Izaiáš hovoril: „Z mečov si ukujú radlá, zo svojich kopijí viničné nože. Národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju» (Iz 2,4). Je to krásne! Pokoj je ako osobitný Boží dar ohlásený pri narodení Vykupiteľa: «Pokoj na zemi ľuďom, ktorých Boh miluje» (porov. Lk 2,14).
Taký dar si vyžaduje, aby bol neúnavne vyprosovaný v modlitbe. Spomeňme si na ten transparent tu na námestí: „Koreňom pokoja je modlitba“. Tento dar sa musí vyprosovať a musí byť prijatý každý deň s vynaložením úsilia v tých situáciách, v ktorých sa nachádzame. Na prahu tohto nového roka sme všetci povolaní znovu zapáliť vo svojom srdci impulz nádeje, ktorý sa musí premietnuť do konkrétnych diel pokoja. Nevychádzaš si dobre s touto osobou? Udobri sa! V domácnosti? Udobri sa! V zamestnaní? Udobri sa! Skutky pokoja, zmierenia a bratstva. Každý z nás musí konať bratské gestá voči blížnym, osobitne voči tým, ktorí sú skúšaní rodinnými napätiami alebo nezhodami rozličného druhu. Tieto malé gestá majú veľkú hodnotu: môžu byť semienkami, ktoré dávajú nádej, môžu vytvárať cesty a perspektívy pokoja.
Vzývajme teraz Máriu, Kráľovnú Pokoja. Ona, počas svojho pozemského života, poznala nemálo ťažkostí, spojených s každodennými námahami života. Ale nikdy neprišla o pokoj srdca, ovocie dôveryplnej odovzdanosti do Božieho milosrdenstva. Prosme Máriu, našu dobrotivú Matku, aby ukázala celému svetu bezpečnú cestu lásky a pokoja.“
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
P. Dufka SJ: Potrebuje duchovné vedenie každý človek?
Milí priatelia, v rámci našej rubriky sme sa minulý mesiac začali zaoberať témou duchovného vedenia. Dnes sa pokúsime odpovedať na otázku, či duchovné vedenie potrebuje každý človek.
Pod pojmom duchovné vedenie obyčajne rozumieme pravidelné usmerňovanie duchovnou autoritou, ktoré sa vzťahuje predovšetkým na zasvätené osoby alebo osoby žijúce v kláštoroch či rehoľných komunitách. I keď je pravdou, že špecifické povolanie si vyžaduje i špecifické vedenie, duchovné vedenie podvedome vyhľadáva každý človek. Každý človek ho potrebuje, i keď ho nazýva radou či dôverným rozhovorom s niekým, komu verí.
Možno teda rozlišovať medzi duchovným vedením v úzkom slova zmysle, ktoré sa týka zasvätených osôb a duchovným vedením v širšom slova zmysle, ktoré sa týka všetkých ľudí hľadajúcich radu, porozumenie a podporu u iných osôb.
O duchovné vedenie ide i vtedy, keď sa radíme, alebo keď sa otvoríme duchovne neskúsenému, pomýlenému, nerozumnému a zlému človeku. I tu ide o isté duchovné vedenie, ibaže rada či rozhovor s takouto osobou celkom isto nevedú správnym smerom. I tu sa necháme viesť duchom osoby, na ktorú sme sa obrátili. Lenže ten duch nemôže byť iný, ako človek, ktorý je jeho nositeľom. Je len prirodzené, že i názor či rada, ktoré od takéhoto človeka dostaneme, sú pomýlené, nerozumné a zlé.
Keď hovoríme o duchovnom vedení, dotýkame sa teda i oblasti duchovného rozlišovania. Ide totiž o to, akým duchom sa necháme ovplyvňovať a viesť. Otvárame sa pôsobeniu dobrého alebo zlého ducha. Pomýlený názor, ktorý si od pomýlenej osoby prisvojíme, nás bude viesť pomýleným smerom. Toto otváranie sa pôsobeniu pomýleného ducha môže mať formu rozhovoru, zdieľania, preberania klebety alebo neoverenej či zbytočnej informácie. Je len prirodzené to, čo zachytáva i naše slovenské porekadlo: Povedz mi, s kým sa kamarátiš, a ja ti poviem, kto si. Koho počúvame a s kým sa zhovárame, toho názory postupne preberáme a toho duch sa postupne udomácňuje v nás samotných. A takýto duch nás potom vedie.
Osobne som presvedčený o tom, že duchovné vedenie potrebuje každý človek, i keď ho možno takto nenazýva. V hĺbke ľudského vnútra sa nachádza potreba s niekým prekonzultovať náš myšlienkový, citový a vzťahový svet. Akoby sme si sami nestačili na to, aby sme pravdivo a objektívne porozumeli nám samotným.
Nedávno som sa stretol so susedom, s ktorým sa bližšie nepoznáme. Býva síce vedľa nás už niekoľko rokov, ale obyčajne sa pri stretnutí len pozdravíme a každý ide svojou cestou. Pred istým časom ma však prekvapil. Naše stretnutie nezostalo len pri krátkom pozdrave, ale zrazu mi vyrozprával celý svoj aktuálny životný stav so všetkým svojím citovým prežívaním. Za krátky čas som vedel o ňom viac, ako jeho vlastní rodinní príbuzní. Niečo podobné som zažil len pred niekoľkými dňami. Istá matka mi vykreslila prežívanie svojej rodinnej situácie tak detailne a hlboko, ako to nebola schopná vyrozprávať svojmu vlastnému manželovi.
Podľa niektorých autorov myšlienka a túžba po niekom, komu môžem plne dôverovať a naplno sa mu otvoriť, sa nachádza i mimo kresťanstva. Zdá sa, že tu ide o všeobecne ľudskú túžbu, ktorá sa nachádza v srdci každého človeka a ktorú vyjadruje slovo otec.
Pri štúdiu nápisov na egyptských sarkofágoch sa objavili texty, ktoré hovoria o tom, že mŕtvy sa zmení na dieťa, aby sa opäť zveril starostlivosti otca a matky. I toto je istý dôkaz, že jestvuje univerzálna túžba človeka stať sa dieťaťom a zveriť sa starostlivosti otca a matky.
Túžba mať nejakú dôveryhodnú osobu, ktorej sa môžem vyrozprávať a odhaliť svoje skryté tajomstvá, patrí teda k základným potrebám človeka. Problém je iba v tom, že túto základnú túžbu človeka nie vždy usmerňujeme správnym smerom.
V rímskej uličke, ktorá ústi na známe námestie Piazza Navona, človek v každom ročnom období nájde niekoľko malých stolíkov s dvoma stoličkami. Na jednej z nich sedí veštec, ktorý čaká na klienta. Obyčajne je o tento spoplatňovaný druh služby značný záujem. Ľudia sa začnú zaoberať radou človeka pochybného pôvodu a nechajú takto na seba pôsobiť pochybného ducha.
V istom bratislavskom Centre zdravia a krásy na propagačnom letáku nájdete pestrú ponuku služieb. Popri kozmetickej a masérskej službe vám ponúkajú i poradenskú službu a ezoteriku. Takzvaní odborníci vám tu poskytnú poradenstvo v oblasti zdravia, numerológie, veštenia z karát, ako i veštbu s kyvadlom a z aury. Numerológia či rôzne druhy veštenia sú však nielen zbytočnou stratou peňazí, ale spôsobujú oveľa väčšiu stratu - stratu duchovnú.
Túžbu po komunikácii, zdieľaní a otvorení sa niekomu druhému možno jasne zachytiť i v komunikácii cez internet, v chatovaní či používaní facebooku. Je prekvapujúce, ako sa človek dokáže pri tejto komunikácii s úplne neznámym človekom otvoriť a zdieľať s ním i veci, s ktorými sa nezdôveril ani najbližším rodinným príbuzným. Robí to v nádeji, že na druhej strane nájde dobrú radu alebo porozumenie. Porozumenie a dobrú radu však nájde len podľa toho, aký je človek, s ktorým komunikuje.
Človek k svojmu rastu potrebuje pochopenie, povzbudenie, ale potrebuje i niekoho, kto mu nastaví pravdivé zrkadlo o jeho skutočnom stave. Aby však tento rast bol skutočne duchovný, toto nastavenie zrkadla nemôžeme prijať od hocikoho. Musí to byť duchovná osoba. Istý autor sa raz vyjadril takto: Nikdy by som neprijal radu od človeka, ktorý sa nemodlí.
Nie všetko, čo sa pokladá za duchovné vedenie, ním aj skutočne je. Vedenie poskytované v rámci sviatosti zmierenia nie je často ničím iným, ako krátkou neosobnou homíliou prednesenou všetkým kajúcnikom. Ale vedenie je svojou podstatou osobné. Je jasné, že rehoľníčka, ktorá vie, že dostala rovnako vágnu a všeobecnú radu ako dvadsať spolusestier pred ňou, právom nemá pocit, že dostáva duchovné vedenie. Na druhej strane kňaz nikdy nemôže skutočne poskytnúť duchovné vedenie individuálne, i keď by to rád urobil, pokiaľ mu kajúcnik dostatočne neodhalil svoje svedomie.
O duchovnom vedení v úzkom ale i v širokom slova zmysle možno hovoriť iba vtedy, ak dotyčný dostatočne odhalí svoje svedomie a vedomie. Je potrebné, aby sme svojmu duchovnému radcovi umožnili stretnúť sa s naším skutočným ja, ako to najlepšie dokážeme. Ak nájdeme dôveryhodnú osobu, netreba sa báť odhaliť pred ňou i naše falošné ja. Je dobré umožniť nášmu vnútru poznať, na čo skutočne myslíme, čo skutočne cítime, po čom skutočne túžime, i keď tieto veci nie sú ani trochu čnostné. Ide o prirodzenú potrebu človeka. Mali by sme svoje motívy vyjaviť tak úprimne, ako to len dokážeme, ale celkom isto nie hocikomu. Kvalitami a spôsobom výberu duchovného vodcu sa budeme zaoberať v našom februárovom vysielaní.
Týždenný spravodajský prehľad zo 4. januára
Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu pre RTVS, vysielaný každú nedeľu o 5.00 hod. a v repríze večer o 18.15 hod. na vlnách Rádia Regina.
Vysielanie zo 4. januára 2015
Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved