 |  |
2015/01/09
Piatková pápežova homília: Zatvrdnuté srdce premieňa Duch Svätý
Vatikán 9. januára – Jedine Duch Svätý robí srdce poddajným Bohu a slobodným. Toto je jedna z úvah v homílii pápeža Františka z omše v Dome sv. Marty. Bolesti života môžu človeka uzavrieť, no láska ho naopak robí slobodným.
Cvičenie jógy nedokáže naučiť srdce, aby pocítilo Boha ako svojho otca, ani kurz zenu ho neurobí slobodnejším milovať. Túto moc má len Duch Svätý, povedal pápež František, ktorého homília vychádzala z Markovho evanjelia (6,45-52). V dnešnom úryvku apoštoli po predchádzajúcom zázraku rozmnoženia chlebov vidia Ježiša kráčať po vode smerom k ich loďke. Vystrašia sa a sú ohromení «lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené».
Srdce môže byť kamenné z rozličných príčin, povedal Svätý Otec. Napríklad z dôvodu „bolestných skúseností“. To sa stalo emauzským učeníkom, ktorí sa báli opätovného sklamania. Stalo sa to aj Tomášovi, ktorý odmieta veriť v Ježišovo zmŕtvychvstanie. Podľa pápeža Františka je tu však aj „ďalšia príčina, ktorá zatvrdzuje srdce – je ňou uzatvorenie sa do seba“:
„Vytvoriť si svoj vlastný, uzavretý svet – vo svojom vnútri, vo svojom spoločenstve, či vo farnosti. No vždy je to uzavretosť. A uzavretosť sa môže točiť okolo mnohých vecí: pomyslime len na pýchu, na sebestačnosť, na zmýšľanie, že som lepší ako ostatní, či na márnivosť, no nie? Existujú muži a ženy, ktorí sú ako zrkadlá uzavretí sami v sebe, aby neustále hľadeli na seba. Nie je tak? Sú to náboženskí narcisti. Majú však tvrdé srdce, lebo sú uzavretí, nie sú otvorení. A snažia sa chrániť týmito múrmi, ktoré stavajú okolo seba.“
Sú aj takí, čo sa schovávajú za zákon, lipnúc na každej litere prikázaní. Tu je podľa Svätého Otca dôvodom tvrdosti srdca neistota. Ten, kto hľadá pevnosť v tom, čo je diktované zákonom, cíti sa istým – tak ako „muž či žena vo väzenskej cele za mrežou“, povedal s určitou dávkou irónie pápež František a dodal: „je to istota bez slobody“. A toto je opakom toho, „čo nám prišiel priniesť Ježiš“ – opakom slobody, zdôraznil Svätý Otec:
„Keď srdce zatvrdne, nie je slobodné. A keď nie je slobodné, je to preto, lebo nemiluje: takýto uzáver robí apoštol Ján v prvom čítaní [1 Jn 4,11-18]: «Dokonalá láska vyháňa strach: v láske niet strachu, lebo strach má v sebe trest, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske». Nie je slobodný. Vždy má strach, že sa stane niečo bolestné, niečo smutné, čo človeka donúti urobiť v živote chybný krok alebo ohroziť svoju večnú spásu... Víria v ňom mnohé predstavy, lebo nemiluje. Kto nemiluje, nie je slobodný. A ich srdce bolo zatvrdené, lebo sa ešte nenaučili milovať.“
„Kto nás teda učí milovať? Kto nás robí slobodnými od tejto zatvrdnutosti?“, kladie si otázku pápež František a zároveň odpovedá: „Jedine Duch Svätý“:
„Môžeš absolvovať mnohé kurzy katechizmu, tisíc kurzov spirituality, tisíc kurzov jógy, zenu a všetkých týchto vecí. No toto všetko ti nikdy nebude môcť dať synovskú slobodu. Jedine Duch Svätý je ten, kto pohne tvojím srdcom, aby povedalo ‚Otče‛. Jedine Duch Svätý je schopný vyhnať von, či prelomiť túto zatvrdnutosť srdca a urobiť srdce... ‚mäkkým‛? Neviem, nepáči sa mi toto slovo... skôr ‚poddajným‛. Poddajným Pánovi. Poddajným slobode lásky.“ -zk-
Spoločné vyhlásenie kardinála Taurana a francúzskych imámov k masakru v Paríži
Vatikán/Francúzsko 9. januára – „Šokovaní nenávistným atentátom“ v Paríži vydali spoločné vyhlásenie predseda Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg kardinál Jean-Louis Tauran a štyria francúzski imámovia, ktorí navštívili Vatikán v rámci medzináboženského dialógu. Odsúdili krvipreliatie v sídle satirického týždenníka Charlie Hebdo a zdôraznili nevyhnutnosť dialógu medzi osobami rozličných vierovyznaní. Dokument okrem toho pozýva „veriacich prejaviť prostredníctvom priateľstva a modlitby svoju ľudskú a duchovnú solidaritu obetiam a ich rodinám“. „Bez slobody prejavu“ – píše sa ďalej vo vyhlásení – „je svet v nebezpečí“. Preto „je nevyhnutné postaviť sa proti nenávisti ako aj proti všetkým formám násilia, ktoré ničia ľudský život“. Ako upozorňujú kardinál Tauran a imámovia, náboženskí predstavitelia sú „povolaní šíriť vždy kultúru pokoja a nádeje“.
S prihliadnutím na „dopad, aký majú komunikačné prostriedky, ich zodpovedné osoby sú pozvané ponúkať informácie rešpektujúce náboženstvá, ich veriacich a ich praktiky, šíriac tak kultúru stretnutia“. Vyhlásenie sa končí zdôraznením, že „medzináboženský dialóg zostáva jedinou cestou, ktorú treba podniknúť spoločne pre zničenie predsudkov“. Pod deklaráciou sú podpísaní: kard. Jean-Louis Tauran, Mons. Michel Dubost, M. Tareq Oubrou, M. Azzedine Gaci, M. Mohammed Moussaoui, M. Djelloul Seddiki a P. Christophe Roucou. -zk-
Obr.: Kardinál Jean-Louis Tauran, Predseda Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg
Haiti päť rokov po zemetrasení – konferencia vo Vatikáne
Vatikán 9. januára – Päť rokov od zemetrasenia na Haiti, ktoré zanechalo 230-tisíc obetí a vážne poznačilo životy troch miliónov ľudí, sa vo Vatikáne bude konať konferencia zameraná na túto krajinu. Na stretnutí s názvom „Spoločenstvo Cirkvi: pamiatka a nádej pre Haiti päť rokov po zemetrasení“ sa v sobotu 10. januára stretnú predstavitelia Cirkvi a charitatívnych organizácií zainteresovaných v pomoci Haiti.
Ako sa uvádza v komuniké Svätej stolice, „konferencia sa koná na základe želania Svätého Otca a má za cieľ udržať živú pozornosť voči krajine, ktorá dodnes trpí následkami katastrofy z januára 2010 a ubezpečiť obyvateľstvo Haiti o blízkosti Cirkvi v tejto fáze obnovy.“ Svätý Otec prijme účastníkov konferencie na osobitnej audiencii. Bude medzi nimi aj haitský kardinál Chibly Langlois, biskup Les Cayes a predseda Konferencie biskupov Haiti.
Krajine, ktorá je jednou z najchudobnejších na svete, Cirkev vyjadrila v období obnovy po zemetrasení svoju blízkosť viacerými konkrétnymi formami pomoci. Konferencia organizovaná Pápežskou radou „Cor unum“ a Pápežskou komisiou pre Latinskú Ameriku tak urobí bilanciu vynaložených prostriedkov počas piatich rokov a vyhodnotí realizáciu podporených projektov. -jb-
Pápež František v nedeľu pokrstí 33 detí
Vatikán 9. januára – Na sviatok Krstu Krista Pána v nedeľu 11. januára pápež František udelí sviatosť krstu 33 deťom. Obrad bude súčasťou svätej omše so začiatkom o 9.30 hod., slávenej tradične v Sixtínskej kaplnke. Ide o deti zamestnancov Vatikánu, pracujúcich na rozličných úsekoch počnúc od Governatorátu, cez Vatikánske múzeá, Žandársky zbor až po Vatikánsky rozhlas. -jb-
Menovanie preláta audítora Tribunálu Rímskej roty
Vatikán 9. januára – Svätý Otec vymenoval za preláta audítora Tribunálu Rímskej roty Mons. Pietra Militeho, ktorý bol doteraz promótorom spravodlivosti v rámci spomenutého tribunálu. -jb-
Posolstvo k Svetovému dňu migrantov a utečencov 2015
„Cirkev bez hraníc, matka všetkých“ je témou Posolstva Svätého Otca Františka k Svetovému dňu migrantov a utečencov 2015. Tento deň sa bude sláviť v nedeľu 18. januára, pričom pôjde už o jeho 101. ročník. Prinášame plné znenie dokumentu v oficiálnom preklade Konferencie biskupov Slovenska:
Cirkev bez hraníc, matka všetkých
Drahí bratia a sestry!
Ježiš je „evanjelizátor par excellence a zosobnené evanjelium“ (apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 209). Jeho starostlivosť najmä o tých najzraniteľnejších a tých na okraji vyzýva nás všetkých, aby sme sa starali o tých najbiednejších a aby sme jeho trpiacu tvár spoznávali predovšetkým v obetiach nových foriem chudoby a otroctva. Pán hovorí: „Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne“ (Mt 25, 35 – 36). Preto je poslaním Cirkvi, ktorá je na zemi pútničkou a matkou všetkých, milovať Ježiša Krista, uctievať a milovať ho najmä v tých najchudobnejších a opustených. Medzi nich patria bezpochyby i migranti a utečenci, ktorí sa chcú vymaniť z ťažkých životných podmienok a nebezpečenstiev rôzneho druhu. A preto znie aj téma tohoročného Svetového dňa migrantov a utečencov: Cirkev bez hraníc, matka všetkých.
Skutočne, Cirkev otvára svoju náruč, aby prijala všetky národy bez rozdielu a bez hraníc a aby všetkým hlásala, že „Boh je láska“ (1 Jn 4, 8.16). Ježiš po svojej smrti a svojom zmŕtvychvstaní zveril apoštolom poslanie, aby boli jeho svedkami a ohlasovali evanjelium radosti a milosrdenstva. Preto na Turíce vyšli s odvahou a nadšením z večeradla; moc Ducha Svätého premohla ich pochybnosti a neistotu a spôsobila, že každý rozumel ich hlásanie vo vlastnom jazyku. Už od svojich počiatkov je teda Cirkev matkou so srdcom otvoreným voči celému svetu, bez ohľadu na hranice. Toto poslanie plní v dejinách už viac ako dvetisíc rokov a hneď od prvých storočí misionárske ohlasovanie zdôrazňovalo univerzálne materstvo Cirkvi, ktoré potom vo svojich textoch hlbšie rozpracovali cirkevní otcovia a ktoré si Druhý vatikánsky koncil znovu osvojil. Keď chceli konciloví otcovia objasniť povahu Cirkvi, hovorili o Ecclesia mater. Cirkev skutočne plodí synov a dcéry a „zahŕňa ich láskou a starostlivosťou“ (dogm. konštitúcia o Cirkvi Lumen gentium, 14). Cirkev bez hraníc, matka všetkých, šíri vo svete kultúru prijatia a solidarity, v ktorej nikto nie je považovaný za neužitočného, odsunutého či odpísaného. Keď kresťanské spoločenstvo opravdivo žije svoje materstvo, potom poskytuje pokrm, orientáciu, ukazuje cestu a trpezlivo sprevádza. V modlitbe i v dielach milosrdenstva je ľuďom nablízku.
To je dnes mimoriadne dôležité. Totiž v dobe s takou rozsiahlou migráciou opúšťa veľký počet ľudí svoj domov a vydáva sa na riskantnú cestu nádeje, s batohom plným túžob i strachov, hľadajúc ľudskejšie podmienky na život. Nezriedka však tieto migračné pohyby aj v cirkevných spoločenstvách vyvolávajú nedôveru a nepriateľstvo ešte prv, ako poznajú životné príbehy, prenasledovanie a biedu ľudí, ktorí sú do nich zapojení. V takom prípade však podozrievanie a predsudky protirečia biblickému prikázaniu prijímať núdzneho cudzinca s úctou a solidaritou.
Na jednej strane pociťujeme vo svätyni svedomia volanie dotknúť sa ľudskej biedy a v praxi uskutočniť prikázanie lásky, ktoré nám zanechal Ježiš, keď sa stotožnil s cudzincom či trpiacim, so všetkými nevinnými obeťami násilia a vykorisťovania. Na druhej strane však pre slabosť našej prirodzenej povahy pociťujeme „pokušenie byť kresťanmi, ktorí si držia opatrný odstup od Ježišových rán“ (Evangelii gaudium, 270). Odvaha viery, nádeje a lásky nám umožňuje zmenšiť odstup, ktorý nás delí od ľudských drám. Ježiš Kristus stále čaká, že ho spoznáme v migrantoch a utečencoch, v odídencoch a vyhnancoch, a aj takto nás volá, aby sme sa delili o svoje zdroje a občas sa aj vzdali niektorých dobier z tých, čo sme nadobudli. Pripomenul to aj pápež Pavol VI., keď povedal, že „tí šťastnejší sa majú vzdať niektorých svojich práv, aby štedrejšie dali svoje dobrá do služby ostatným“ (apoštolský list Octogesima adveniens, 14. mája1971, 23).
Navyše aj multikultúrny charakter dnešnej spoločnosti povzbudzuje Cirkev k tomu, aby na seba vzala nové záväzky solidarity, spoločenstva a evanjelizácie. Migračné pohyby nás skutočne povzbudzujú prehlbovať a posilňovať hodnoty, ktoré sú pre zaistenie harmonického spolužitia medzi ľuďmi i kultúrami nevyhnutné. Avšak samotná tolerancia, ktorá otvára cestu rešpektu voči odlišnosti a zavádza spôsoby vzájomného spolužitia ľudí rôzneho pôvodu a rôznej kultúry, na dosiahnutie tohto cieľa nestačí. Tu nastupuje povolanie Cirkvi, ktorá má prekonávať hranice a napomáhať prechod „od postoja obrany a strachu, nezáujmu a vylučovania... k postoju vychádzajúcemu z ,kultúry stretnutia´, ktorá jediná je schopná vytvárať spravodlivejší a bratskejší svet“ (Posolstvo na Svetový deň migrantov a utečencov 2014).
Migračné pohyby nadobudli také rozmery, že iba systematická a aktívna spolupráca, zahŕňajúca štáty i medzinárodné organizácie, bude schopná účinne ich regulovať a spravovať. V skutočnosti je migrácia pre všetkých výzvou nielen v dôsledku jej charakteru, ale aj pre „sociálne, ekonomické a kultúrne problémy, ktoré vyvoláva, i pre dramatické výzvy, pred ktoré stavia národné i medzinárodné spoločenstvá“ (Benedikt XVI., encyklika Caritas in veritate, 29. júna 2009, 62).
V medzinárodnej agende sa často vyskytujú diskusie o opatreniach, metódach a zákonných úpravách zameraných na riešenie javu migrácie. Na medzinárodnej, národnej i miestnej úrovni existujú organizmy a inštitúcie, ktoré svoju prácu a energiu venujú tým, ktorí hľadajú prostredníctvom vysťahovalectva lepší život. Napriek ich veľkodušnému a chvályhodnému úsiliu je potrebné konkrétnejšie a účinnejšie konať a využiť pritom univerzálnu sieť spolupráce, ktorej základom je ochrana dôstojnosti ľudskej osoby a jej ústredné postavenie. Takto bude boj proti hanebnému a kriminálnemu obchodu s ľuďmi, proti porušovaniu základných ľudských práv a proti všetkým druhom násilia, nadvlády a núteného otroctva, razantnejší. Spoločná práca si však vyžaduje vzájomnosť a spoluprácu, ochotu a dôveru, s vedomím, že „žiadna krajina nemôže sama čeliť ťažkostiam spojeným s týmto javom, lebo je taký rozsiahly, že sa týka temer všetkých kontinentov, a to v dvoch smeroch: imigračnom i emigračnom pohybe“ (Posolstvo k Svetovému dňu migrantov 2014).
Na globalizáciu migračného javu treba odpovedať globalizáciou lásky a spolupráce, aby sa situácia migrantov stala ľudskejšou. Zároveň treba zintenzívniť úsilie na vytvorenie vhodných podmienok, ktoré zaistia postupné odstraňovanie dôvodov nútiacich celé národy, aby opustili rodnú krajinu v dôsledku vojny a biedy, pričom často jedno zapríčiňuje druhé.
V solidarite voči migrantom a utečencom sa má spájať odvaha a tvorivosť, ktoré sú nevyhnutné nato, aby sa na svetovej úrovni vyvinul spravodlivejší a rovnejší ekonomicko-finančný poriadok; aby vzrástlo úsilie o mier, ktorý je nevyhnutnou podmienkou každého skutočného pokroku.
Drahí migranti a utečenci! Vám prináleží v srdci Cirkvi osobitné miesto, vy jej pomáhate rozširovať si srdce, aby ukázala svoj materský vzťah k celej ľudskej rodine. Nestrácajte dôveru a nádej! Pomyslite na Svätú rodinu vo vyhnanstve v Egypte: ako sa v materskom srdci Panny Márie a v starostlivom srdci sv. Jozefa uchovávala dôvera v to, že Boh ich nikdy neopustí – tak ani vám nech nikdy nechýba rovnaká dôvera v Pána. Zverujem vás pod ich ochranu a všetkým zo srdca udeľujem apoštolské požehnanie.
Vo Vatikáne 3. septembra 2014
FRANTIŠEK
(Preklad: KBS)
Srí Lanka si tri dni pred návštevou pápeža Františka zvolila nového prezidenta
Vatikán/Srí Lanka 9. januára – Na Srí Lanke, ktorá 13. januára privíta na svojej pôde návštevu pápeža Františka, sa včera 8. januára konali prezidentské voľby. Ako víťaz z nich vyšiel opozičný kandidát Maithripala Sirisena, ktorý získal 51,3% hlasov. Doterajší prezident Mahinda Rajapaksa so 47,6% neuspel v snahe pokračovať do ďalšieho, v poradí už tretieho funkčného obdobia. Víťaz volieb Maithripala Sirisena bol ministrom zdravotníctva vo vláde súčasného prezidenta, vierovyznaním je budhista a národnosťou sinhálčan rovnako ako jeho protikandidát. Médiá priniesli vyjadrenie prezidenta Rajapaksu, že „akceptuje porážku a zabezpečí hladké odovzdanie moci, skláňajúc sa pred prianím ľudu.“ Maithripala Sirisena dnes zložil prísahu ako 7. prezident v histórii Srí Lanky. -jb-
Obr: Nový prezident Maithripala Sirisena pri skladaní prísahy
Návšteva pápeža Františka na Filipínach bude mať na zreteli chudobných
Vatikán 9. januára - Už o tri dni sa Svätý Otec vydá na svoju siedmu medzinárodnú apoštolskú cestu - na Srí Lanku a Filipíny. Táto osem dní trvajúca cesta bude už jeho druhou apoštolskou cestou v rámci ázijského kontinentu, ak nepočítame cesty do Svätej zeme a nedávnu návštevu Turecka. Pápež František už v úvode svojho pontifikátu prejavil úmysel sústrediť viac pozornosti na ázijské krajiny.
Pred blížiacou sa cestou Svätého Otca sa bližšie pozrime na Filipíny, ktoré budú hostiť pápeža už po tretíkrát vo svojej histórii. Svätý pápež Ján Pavol II. navštívil Filipíny dvakrát – v roku 1981 a neskôr v roku 1995 pri príležitosti Svetových dní mládeže, ktoré mali doteraz najpočetnejšiu účasť: 4-5 miliónov mladých.
V tejto ostrovnej krajine na juhovýchode Ázie sa v roku 2016 bude konať aj medzinárodný eucharistický kongres, no filipínski biskupi z dôvodu ničivého tajfúnu Yolanda-Haiyan z januára minulého roku pozvali pápeža Františka na návštevu krajiny už teraz, aby tak svojou prítomnosťou poskytol útechu a povzbudenie jej obyvateľom, osobitne 15 miliónom zasiahnutých touto katastrofou, ktorá si vyžiadala aj 6300 obetí. Krajinu žiaľ pred mesiacom zasiahol ďalší tajfún a v minulosti ju postihli aj ničivé zemetrasenia.
Filipíny sú krajinou s dominantným kresťanským zastúpením: z približne 100 miliónov jej obyvateľov je zhruba 82 miliónov katolíkov, čo je viac, než v ktorejkoľvek európskej krajine. Konferencia biskupov Filipín má približne sto členov. Jej predsedom je v súčasnosti kardinál Luis Antonio Tagle. V Ázii je už len jedna ďalšia krajina s kresťanskou väčšinou, a tou je Východný Timor, malá krajina v oblasti Indonézie.
Jednou z výrazných charakteristík Filipín je vysťahovalectvo a migrácia obyvateľov za prácou – Filipíny v tomto smere zastávajú vo svetovom meradle jedno z popredných miest. Početné komunity Filipíncov sa nachádzajú v takmer všetkých vyspelých štátoch sveta a ich peňažné zásielky svojim príbuzným výrazne podopierajú ekonomiku tejto chudobnej krajiny. Filipínčania sa držia na výške najmä v rodinnom živote, a to vďaka vysokej úcte, ktorú prikladajú hodnote rodiny.
Jedným z bodov programu pápeža Františka na Filipínach bude práve stretnutie s rodinami spojené s programom zahrňujúcim ich svedectvá. Svätý Otec tiež absolvuje protokolárne stretnutie so štátnymi predstaviteľmi krajiny a bude slúžiť svätú omšu spoločne s biskupmi, kňazmi a zasvätenými osobami v manilskej katedrále.
Okrem hlavného mesta Manily potom navštívi aj Tacloban – mesto nachádzajúce sa v oblasti zničenej v minulom roku tajfúnom. Tu sa stretne s ľuďmi postihnutými touto prírodnou katastrofou a požehná nové centrum pre chudobných, ktoré bolo vybudované aj vďaka daru Pápežskej rady Cor unum. Osobitné stretnutie bude v oblasti postihnutej tajfúnom venované zasväteným osobám a samozrejme Svätý Otec nevynechá mladých.
V kampuse Univerzity sv. Tomáša ešte predtým pápež absolvuje aj krátke individuálne stretnutie s predstaviteľmi desiatich náboženstiev. Na Filipínach celkovo strávi tri dni, prednesie sedem príhovorov vrátane homílií počas troch verejných svätých omší. Všetky príhovory prednesie v
angličtine, ktorá je oficiálnym štátnym jazykom, pričom budú prekladané do jazyku tagalog a ďalších miestnych jazykov.
Arcibiskupom Manily kardinál Tagle v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas priblížil hlavné súvislosti návštevy. Miestni ľudia si podľa jeho slov ešte stále udržiavajú v živej pamäti predchádzajúce návštevy pápežov. On sám bol ako 13-ročný prítomný pri návšteve bl. Pavla VI. v roku 1970:
„Podobne ako pri terajšej návšteve pápeža Františka, Filipíny boli vtedy zdevastované tajfúnom. Ľudia boli nadšení, prijali Pavla VI. ako milosť z neba. Pavol VI. sa postaral, aby mohol prísť aj medzi chudobných: navštívil chudobné rodiny v oblasti Tondo v Manile, známej ako najchudobnejšia časť oblasti veľkomesta. A oni si stále pamätajú na túto návštevu. Keď som tam išiel do farnosti v deň sviatku, farár a miestni predstavitelia mi ukázali miesto, kde kedysi stál dom, ktorý Pavol VI. navštívil.“
Ako ďalej povedal kardinál Tagle, návšteva Pavla VI. na Filipínach znamenala v rámci celej Ázie významný moment z pohľadu prijatia ducha II. vatikánskeho koncilu, ktorý zdôraznil princíp dialógu. O štyri roky neskôr, v roku 1974, sa to odrazilo pri stretnutí Ázijskej federácie biskupských konferencií v Taipei na Tajvane, zameraného na evanjelizáciu v prostredí modernej Ázie.
Blížiacu sa návštevu Filipín bude sprevádzať motto „Milosrdenstvo a spolucítenie“. Toto sa týka najmä citlivosti Cirkvi voči chudobným. Kardinál vysvetlil, že v duchu zásad Svätého Otca Františka sa prípravu návštevy ako hostitelia zámerne snažia udržať úsporne, aby ušetrené prostriedky mohli slúžiť chudobným v krajine. Je známe, že obyvateľstvo Filipín je pravidelne sužované najmä tajfúnmi. Kardinál Tagle vysvetľuje:
„Áno, sme zvyknutí na tajfúny – priemerne ich máme 20 až 22 za rok. Sme zvyknutí na zemetrasenia rôznych stupňov. Svet im venuje pozornosť podľa rozsahu devastácie, ktorú spôsobia. Ale ako som už povedal pri mnohých príležitostiach, nemali by sme zabúdať na denné tajfúny, denné zemetrasenia spôsobené chudobou, korupciou, nesprávnym uzatváraním obchodov a neférovými praktikami. Aj vtedy, keď svieti slnko, vniká tma do života toľkých ľudí. Aj počas synody biskupov o rodine som v malých skupinách pripomenul, že pre nás v Ázii chudoba nie je pre rodinu ničím cudzím. Štruktúru rodiny zasahuje v jej jadre. Keď som navštívil útulok určený pre deti a mládež, ktorých prichytia v noci sa potulovať po uliciach, zistil som, že rodičia to tolerujú, keď vedia, že existujú vládne agentúry, ktoré môžu prijať ich deti a nasýtiť ich. Takže hovoria: „Prečo nejdeš von? Keď ťa polícia vezme do útulku, choď s nimi. Budeš tam v noci v bezpečí. Tam máš na tú noc postarané o jedlo a strechu nad hlavou.“ -zk-
Obr.: Logo apoštolskej návštevy pápeža Františka na Filipínach
Vysielanie z 9. januára 2015
Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved