 |  |
2015/01/10
Pápež pri 5. výročí zemetrasenia na Haiti: Charita je intímnym životom Cirkvi
Vatikán 10. januára - „Spoločenstvo Cirkvi: pamiatka a nádej pre Haiti päť rokov po zemetrasení.“ Taký je názov konferencie, ktorá sa na podnet Svätého Otca dnes konala vo Vatikáne. Účastníkov podujatia, ktoré mala za cieľ udržať pozornosť voči krajine, ktorá dodnes trpí následkami katastrofy z januára 2010, prijal pápež František na audiencii. V Klementínskej sále bol medzi stovkou prítomných aj haitský kardinál Chibly Langlois, biskup Les Cayes a predseda Konferencie biskupov Haiti, a ďalší predstavitelia Cirkvi i zástupcovia charitatívnych organizácií zainteresovaných v pomoci Haiti.
Pápež František začal svoj príhovor prejavením vďačnosti. V prvom rade poďakoval Pápežskej rade Cor unum a Pápežskej komisii pre Latinskú Ameriku za zorganizovanie tohto stretnutia a pokračoval:
„Moja vďaka patrí tiež všetkým veriacim, ktorí boli ochotní mnohorakými spôsobmi pomôcť haitskému ľudu po tejto tragédii, ktorá po sebe zanechala smrť, ničenie a beznádej. Spolu s poskytnutou pomocou sme našim bratom a sestrám na Haiti ukázali, že Cirkev je veľké telo, v ktorom sa rozličné časti starajú o seba navzájom (porov. 1 Kor 12,25). V tomto spoločenstve, oživovanom skrze Ducha Svätého, má svoj hlboký dôvod naša služba činorodej lásky.“
V tomto období prestavby krajiny sa podľa slov Svätého Otca veľa urobilo, avšak stále je veľa toho, čo ešte treba urobiť. Tu pápež poukázal na tri základné piliere toho, čo sa s Božou pomocou podarilo i toho, čo možno ďalej zrealizovať v budúcnosti. Sú nimi: ľudská osoba, cirkevné spoločenstvo a miestna cirkev. V prvom bode sa teda zameral na skutočnosť, že človek je v centre činnosti Cirkvi:
„Niet pravej rekonštrukcie krajiny bez rekonštrukcie človeka v jeho plnosti. Ide o to, aby každý človek na Haiti mal to, čo je nevyhnutné z materiálneho hľadiska, ale zároveň, aby mohol žiť svoju slobodu, svoje povinnosti a svoj duchovný a náboženský život. Ľudská osoba má transcendentný horizont, ktorý je jej vlastný, a Cirkev ako prvá nemôže prehliadať tento horizont, ktorý má za cieľ stretnutie s Bohom. Preto aj v tejto fáze rekonštrukcie humanitárna a pastoračná pomoc nie sú v konkurencii, ale v komplementarite, potrebujú sa navzájom. Spoločne sa podieľajú na formovaní zrelých ľudí na Haiti a kresťanov, ktorí sa na oplátku budú nasadzovať pre dobro svojich bratov. Kiežby každá forma pomoci, ktorú ponúka Cirkev tejto krajine, mala túto naliehavú túžbu po celkovom dobre človeka!“
Po upriamení pozornosti na človeka Svätý Otec prešiel k druhému pilieru, ktorým je cirkevné spoločenstvo. Ocenil skutočnosť, že na Haiti existuje dobrá spolupráca mnohých cirkevných inštitúcií – diecéznych, rehoľných, charitatívnych organizácií –, ale aj mnohých jednotlivých veriacich. Ako povedal, rôznorodosť zaangažovaných subjektov a ich prístupov k pomoci a rozvoju je pozitívnym faktorom, pretože je znamením vitality Cirkvi a veľkodušnosti všetkých. Treba poďakovať Bohu, že vzbudzuje v mnohých túžbu byť blížnymi a konať podľa zákona lásky, ktorý je srdcom evanjelia, povedal Svätý Otec.
„Ale charitatívna láska je ešte opravdivejšia a efektívnejšia, keď sa žije v spoločenstve. Spoločenstvo svedčí o tom, že charitatívna láska neznamená len pomáhať druhým, ale je to dimenzia, ktorá preniká celým životom a odstraňuje všetky prekážky, ktoré nám bránia stretnutiu. Charita je intímnym životom Cirkvi a prejavuje sa v cirkevnom spoločenstve.“
Na margo pospolnosti medzi biskupmi a s biskupmi, medzi rôznymi charizmami a charitatívnymi inštitúciami Svätý Otec dodal: „Bolo by protirečením žiť charitu oddelene! Preto vás pozývam k posilňovaniu všetkých tých metodík, ktoré umožňujú spoluprácu.“ Pápež poukázal ďalej na význam tejto pospolnosti aj v spolupráci so štátnou správou a s medzinárodnými inštitúciami, aby všetci hľadali autentický pokrok obyvateľov Haiti, v duchu spoločného dobra.
Tretím pilierom pomoci obyvateľstvu Haiti je úloha miestnej cirkvi, povedal Svätý Otec. Cirkev na Haiti podporil v snahe, byť stále viac a viac živou a plodnou, aby svedectvo o Kristovi prispievalo k pokroku v tejto krajine. Povzbudil biskupov, kňazov a všetkých pastoračných pracovníkov, aby cez svoje úsilie a bratské spoločenstvo vzbudzovali vo veriacich obnovenie záväzku voči radostnému a plodnému ohlasovaniu evanjelia: „Svedectvo evanjeliovej činorodej lásky je účinné, ak je podporované osobným vzťahom s Ježišom v modlitbe, načúvaní Božiemu slovu a v pristupovaní k sviatostiam. Tu je sila miestnej cirkvi.“
Dnes bolo publikované aj menovanie nového apoštolského nuncia pre Haiti. Je ním Mons. Eugene Martin Nugent, titulárny arcibiskup Domnachu, ktorý doteraz pôsobil ako apoštolský nuncius na Madagaskare, Mauríciu a Seychelách a ako apoštolský delegát na Komorských ostrovoch. -jk-
Program apoštolskej cesty pápeža Františka na Srí Lanku a na Filipíny
Pápež František sa po piatich mesiacoch od návštevy Kórey opäť vracia do Ázie. Podobne ako sv. Ján Pavol II. navštívi v rámci jednej apoštolskej cesty dve ázijské krajiny Srí Lanku a Filipíny. Svätý Otec počas tejto svojej 7. zahraničnej cesty, trvajúcej týždeň, od pondelka 12. do pondelka 19. januára 2015, prednesie jedenásť príhovorov, a to v angličtine.
Návšteva Srí Lanky, prevažne budhistickej krajiny, bude trvať dva dni a jej program zhŕňa štyri hlavné podujatia: privítací ceremoniál na letisku, medzináboženské stretnutie, svätá omša s kanonizáciou Jozefa Vaza a mariánska pobožnosť v Sanktuáriu Našej Panej z Madhu.
Návšteva Filipín, s 82 percentami katolíkov, bude trvať tri dni. Pápeža Františka tu čaká sedem väčších strenutí, prevažne cirkevného charakteru: stretnutie s autoritami, svätá omša v manilskej katedrále, stretnutie s rodinami v Manile, svätá omša a stretutie so svedkami tajfúnu v Taclobane, stretnutie s klérom a rodinami v Palo, stretnutie s mladými v areáli Univerzity sv. Tomáša v Manile a svätá omša v hlavnom meste Filipín na záver návštevy.
Za povšimnutie stojí dátum kanonizácie bl. Jozefa Vaza, 14. január 2015, teda 20 rokov po jeho blahorečení Jánom Pavlom II. (21. januára 1995) na tom istom mieste, v parku „Galle Face Green“ v Kolombe. Ide o prvého svätého Indie, oratoriánskeho kňaza, misionára na Cejlóne, kde začiatkom 18. storočia preložil evanjelium do sinhálčiny a tamilčiny.
Druhou zaujímavosťou je zhoda posledného dňa návštevy pápeža Františka na Filipínach, 18. januára, s liturgickým sviatkom „Svätého Jezuliatka“ v Sanktuáriu „Santo Niño“ v Cebu, ktoré je každoročne cieľom miliónov pútnikov v tretiu januárovú nedeľu.
Podrobný harmonogram jednotlivých dní 7. zahraničnej cesty pápeža Františka.
Časové údaje v zátvorke zodpovedajú nášmu času (SEČ):
PONDELOK 12. JANUÁRA 2015 RÍM – KOLOMBO
(18.50) Odlet lietadlom z rímskeho letiska Fiumicino do Kolomba, hlavného mesta Srí Lanky
UTOROK 13. JANUÁRA 2015 KOLOMBO
09.00 (04.30) Prílet na Medzinárodné letisko v Kolombe. Privítací ceremoniál
(Príhovor pápeža Františka)
11.00 (06.30) Príchod do rezidencie Apoštolskej nunciatúry v Kolombe, svätá omša v súkromí
13.15 (08.45) Stretnutie s biskupmi Srí Lanky v sídle arcibiskupstva v Kolombe
14.30 (10.00) Návrat na Apoštolskú nunciatúru
17.00 (12.30) Zdvorilostná návšteva u prezidenta republiky v prezidentskej rezidencii
18.15 (13.45) Medzináboženské stretnutie v Kongresovom centre Bandaranaike Memorial International Conference Hall v Kolombe
(Príhovor pápeža Františka)
19.30 (15.00) Návrat na Apoštolskú nunciatúru
STREDA 14. JANUÁRA 2015 KOLOMBO – MADHU – KOLOMBO
08.30 (04.00) Svätá omša a kononizácia bl. Jozefa Vaza v Galle Face Green v Kolombe
(Homília pápeža Františka)
11.15 (06.45) Návrat na Apoštolskú nunciatúru
14.00 (09.30) Presun vrtuľníkom do Madhu
15.30 (11.00) Mariánska pobožnosť vo Svätyni Ružencovej Panny Márie v Madhu
(Príhovor pápeža Františka)
16.45 Presun vrtuľníkom naspäť do Kolomba
18.10 (13.40) Návrat na Apoštolskú nunciatúru
ŠTVRTOK 15. JANUÁRA 2015 KOLOMBO - BOLAWALANA - KOLOMBO - MANILA
06.30 (02.00) Svätá omša v súkromí
07.30 (03.00) Rozlúčka s Apoštolskou nunciatúrou v Kolombe
08.15 (03.45) Modlitba v Kaplnke Našej Panej z Lanky (Our Lady of Lanka) v Bolawalane
08.45 (04.15) Rozlúčková ceremónia na Medzinárodnom letisku v Kolombe
09.00 (04.30) Odlet lietadlom z Kolomba do Manily, hlavného mesta Filipín
17.45 (10.45) Prílet na leteckú základňu Villamor v Manile, oficiálne privítanie
18.45 (11.45) Príchod na Apoštolskú nunciatúru v Manile
PIATOK 16. JANUÁRA 2015 MANILA
09.15 (02.15) Privítací ceremoniál v Prezidentskom paláci, zdvorilostná návšteva u prezidenta
10.15 (03.15) Stretnutie so štátnymi predstaviteľmi a diplomatickým zborom v Prezidentskom paláci
(Príhovor pápeža Františka)
11.15 (04.15) Svätá omša s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi, rehoľníčkami a seminaristami v manilskej katedrále Nepoškvrneného Počatia
(Homília pápeža Františka)
17.30 (10.30) Stretnutie s rodinami v Mall of Asia Arena v Manile
(Príhovor pápeža Františka)
19.15 (12.15) Návrat na Apoštolskú nunciatúru
SOBOTA 17. JANUÁRA 2015 MANILA - TACLOBAN - PALO - TACLOBAN - MANILA
08.15 (01.15) Odlet lietadlom z Manily do Taclobanu na ostrove Leyte
09.30 (02.30) Prílet na Medzinárodné letisko v Taclobane
10.00 (03.00) Svätá omša na letisku v Taclobane
(Homília pápeža Františka)
12.45 (05.45) Príchod do sídla arcibiskupstva Palo, obed s niektorými svedkami tajfúnu
Yolanda -Haiyan
15.00 (08.00) Požehnanie „Centra pápeža Františka pre chudobných“ v Palo
15.30 (08.30) Stretnutie s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi, rehoľníčkami, seminaristami a rodinami v katedrále v Palo
(Príhovor pápeža Františka)
17.00 (10.00) Odlet z Taclobanu do Manily
18.15 (11.15) Prílet na leteckú základňu Villamor v Manile
NEDEĽA 18. JANUÁRA 2015 MANILA
09.45 (02.45) Stretnutie s predstaviteľmi rôznych náboženstiev v sídle Pápežskej a kráľovskej univerzite sv. Tomáša v Manile
10.30 (03.30) Stretnutie s mladými na ihrisku univerzity
(Príhovor pápeža Františka)
12.20 (05.20) Návrat na Apoštolskú nunciatúru
15.30 (08.30) Svätá omša v parku Rizal v Manile
(Homília pápeža Františka)
18.00 (11.00) Návrat na Apoštolskú nunciatúru
PONDELOK 19. JANUÁRA 2015 MANILA – RÍM
07.15 (00.15) Svätá omša v súkromí
08.30 (01.30) Rozlúčka na Apoštolskej nunciatúre v Manile
09.45 (02.45) Rozlúčkový ceremoniál na letiskovej základni Villamor v Manile
10.00 (03.00) Odlet z Manily do Ríma
(17.40) Prílet na rímske letisko Ciampino
Počas spiatočného letu z Manily do Ríma, trvajúceho 14 hodín 40 minút, preletí Airbus 340 Filipínskych aerolínií s pápežom Františkom na palube aj ponad územie Slovenska. Trasa letu povedie ponad Filipíny, Čínu, Mongolsko, Rusko, Bielorsko, Poľsko, Českú republiku, Slovensko, Rakúsko, Slovinsko, Taliansko.
Časový posun:
SEČ UTC+1h, Colombo UTC+5h 30’, Madhu UTC+5h 30’, Manila UTC+8h,Tacloban UTC + 8h
-jk-
Kardinál Parolin pred pápežovou návštevou Srí Lanky: Cirkev chce byť mostom
Vatikán 10. januára – Dva najsilnejšie aspekty blížiacej sa apoštolskej cesty pápeža Františka na Srí Lanku a Filipíny sú charitatívna činnosť Cirkvi a medzináboženský dialóg. V prostredí Ázie, ktoré je charakteristické prítomnosťou mnohých kultúr a náboženstiev sa poslanie Cirkvi ohlasovať evanjelium Ježiša Krista všetkým ľuďom konkrétne premieta do týchto dvoch rozmerov. Štátny sekretár kardinál Pietro Parolin na túto tému hovoril v rozhovore pre Vatikánske televízne centrum CTV nasledovne:
„Zdajú sa mi to byť dva najsilnejšie prvky tohto poslania: na jednej strane aspekt charitatívnej a humanitárnej činnosti na poli zdravotníctva a výchovy, ktoré sa už stretávajú s veľkým ocenením zo strany obyvateľstva i vlád rozličných krajín, a v druhom smere je to aspekt medzináboženského dialógu: podporovať a stále viac upevňovať vzájomné stretnutie, rešpekt a akceptáciu, berúc do úvyhy aj to, čo pápež hovorí v Evangelii gaudium, že medzináboženský dialóg je zásadne dôležitý pre mier v dnešnom svete a stáva sa tak povinnosťou všetkých náboženstiev. Toto bude kľúčový bod, ťažisko pozornosti pápeža počas cesty.“
Srí Lanka, 21-miliónový ostrov so 70,2% budhistov (budhizmus theravada), 12,6% hinduistov, 9,7% moslimov (sunniti) a 7,5% kresťanov (katolíci 6,5%, protestanti 1%) je krajinou, v ktorej náboženské rozdiely nezriedka predstavovali zdroj napätí, čo sa týka napr. aj fenoménu budhistického fundamentalizmu. Kardinál Parolin sa v televíznom rozhovore v tejto súvislosti vyjadril, že Cirkev chce v tejto situácii plniť úlohu mostu. Vysvetlil, že Katolícka cirkev na Srí Lanke zahŕňa veriacich z oboch hlavných etník, ako tamilov (15%), tak i sinhálcov (75%):
„A tak Cirkev do istej miery pozná, čo je v srdci každého a pozná aj očakávania. Môže tak plniť túto úlohu, túto funkciu zmierenia, dialógu a spolupráce. Ale chcel by som podčiarknuť aj skutočnosť, že Srí Lanka vo svojej tradícii poznala veľké rozvinutie tohto náboženského súladu medzi rozličnými náboženstvami, vždy ju charakterizovalo toto stretnutie, tento dialóg. Žiaľ, v poslednej dobe sa objavili extrémistické skupiny, ktoré tak trochu manipulujú s verenou mienkou a vytvárajú napätie používajúc náboženstvo na ciele, ktoré nie sú jasné. My prajeme tomu, aby práve tá tradícia, ktorou je medzináboženský dialóg a spolupráca, dokázala prevážiť nad týmito novými pokusmi destabilizovať situáciu a súčasne žičíme tomu, aby aj tamojšie autority dokázali zabezpečiť uchovanie týchto hodnôt, zásadne dôležitých pre obyvateľstvo.“
Svätý Otec na Srí Lanke navštívi mariánsku svätyňu zo 16. storočia v Madhu, v severnej oblasti ostrova s tamilskou etnickou väčšinou. Práve tieto miesta boli v minulosti dejiskom dlhoročných vojenských stretov. Hovorí kardinál Parolin:
„Povedal by som, že Madhu je tak trochu symbolom tejto «Cirkvi ako mostu», o ktorej som hovoril, práve preto, lebo je centrom modlitby a tiež centrom stretávania. Svätyňa v Madhu je všeobecne známa, je uznávaná a navštevovaná aj členmi iných náboženstiev, nie iba katolíkmi. Spomeňme si potom aj na udalosti spojené s občianskou vojnou, keď pápež Benedikt žiadal vtedajšieho prezidenta, aby urobil všetko pre uchránenie nedotknuteľnosti tejto svätyne práve pre túto jej charakteristiku: nachádzala sa totiž na frontovej línii medzi dvoma proti sebe bojujúcimi skupinami, a stala sa svedkom prítomnosti mnohých utečencov z oboch strán. Verím, že pápež František, tak ako to urobil 8. februára, keď sa stretol so srílanskou komunitou v Bazilike sv. Petra, bude pamätať na všetky tieto bolestné udalosti, na toľké slzy, ako sa vyjadril, vyliate pre násilie a surovosť konfliktu. Nie aby znovu otváral rany, ale skôr aby uprel pohľad do budúcnosti. Toto úsilie o zmierenie musí charakterizovať všetky zložky spoločnosti Srí Lanky. Je to úsilie o zmierenie, ktoré vedie cez uznanie pravdy. Domnievam sa, že ide o nasledovné etapy: o sústredenie sa na spravodlivosť a o spoluprácu všetkých pre spoločné dobro.“ -jb-
Srílanský kardinál Ranjith: Pohľad na Áziu pred cestou pápeža Františka
Ázia a predovšetkým Srí Lanka ďakuje Bohu za dvojnásobný dar, za návštevu Petrovho nástupcu a za svätorečenie blahoslaveného Jozefa Vaza, uviedol arcibiskup Kolomba a predseda Konferencie biskupov Srí Lanky Malcolm Ranjith pre denník L` Osservatore Romano. Ako sa však zrodilo rozhodnutie pápeža Františka navštíviť Srí Lanku? Ako píše Mons. Ranjith, s pozvaním sa obrátil na novozvoleného pápeža Františka hneď v deň jeho voľby 13. marca 2013. „Prejavil nadšené otvorenie sa myšlienke. Chcel vyjadriť konkrétnym spôsobom milujúcu blízkosť malému Božiemu stádu tohto obrovského kontinentu. To naznačuje, ako je jeho srdce pastiera otvorené prijatiu každého, dokonca aj ľudí tohto nášho malého ostrova.“
Nasledovali pozvania od biskupskej konferencie a orgánov štátnej správy. Potom počas stretnutia so srílanskými migrantmi v Taliansku, ktoré sa konalo v Bazilike svätého Petra 8. februára 2014, pápež verejne vyjadril nádej, že bude môcť prísť do krajiny. A pri príležitosti návštevy Ad limina apostolorum biskupov Srí Lanky 3. mája cestu oficiálne potvrdil. Predseda Konferencie biskupov Srí Lanky pokračuje:
„Pri prvom pozvaní som pápežovi vysvetlil, že Srí Lanka by bola pre neho ideálnym miestom na kaleidoskopický pohľad na Áziu, so svojimi početnými náboženskými presvedčeniami, a spôsobom, akým malé Pánovo stádo žije a vyznáva vieru uprostred mora nekresťanov. To je to, čo ho priťahovalo, pretože František bol vždy oduševneným zástancom harmónie medzi náboženstvami a zástancom jednoty. Tiež kontinent s viac ako dvoma tretinami svetovej populácie a len 2,6 percentami kresťanov, by mohol byť zaujímavým a novým zdrojom obohatenia pre Cirkev.
Ázia sa v skutočnosti riadi morálnymi a duchovnými hodnotami, ktoré sa odrážajú v étose hinduizmu, budhizmu, islamu, konfucianizmu, taoizmu a kresťanstva. Ázijská duša je duša náboženská. Jej základná filozofická orientácia nie je ovládaná grécko-rímskym princípom protirečenia, skôr zahŕňa protiklady. Nie je lineárna, ale kruhová a je hlboko ovplyvnená zakladateľmi starovekých náboženstiev. Ázia sa snaží vyrovnať sa s nedostatkami, a napriek tomu má optimistický hospodársky rast; je sužovaná chudobou a sociálnym napätím, no napriek tomu túži po pokoji. Pokúša sa použiť všetky prírodné zdroje na zlepšenie, ale je si vedomá úzkeho puta, ktoré existuje medzi hmotným svetom a ľudským životom.
Cirkev na našom kontinente nemôže ignorovať tieto kontrasty, ale musí s nimi udržiavať stály dialóg. Ak na jednej strane situácia „malého stáda“ vystavuje cirkev nebezpečenstvu synkretizmu, na strane druhej jej pomáha naučiť sa prežiť a dokonca šíriť sa v kontexte, ktorý sa v tichosti uznáva príťažlivosť toho, čo je nové. Dôvodom čoho je to, že mnoho Ázijcov oceňuje sviežosť kresťanskej viery, ktorá je relatívne mladá v porovnaní s inými náboženstvami. Východné cirkvi, ktoré tiež majú svoju históriu tichého vstupu na kontinent, a nie koloniálneho vniknutia, majú veľa spoločného s univerzálnou Cirkvou, čo sa týka veku a skúsenosti v evanjelizácii. Z tohto dôvodu môže návšteva pápeža v typicky ázijskom kontexte poslúžiť k vzájomnému obohateniu.“
A tak cesta pápeža bude dôležitým medzníkom v novom spôsobe uskutočňovania evanjelizácie, ktorý pápež František odporúča najmä prostredníctvom apoštolskej exhortácie Evangelii gaudium. Návšteva by mohla zvýšiť záujem oboch strán - Cirkvi a celého kontinentu - učiť sa od seba navzájom a vzájomne sa oceňovať. Jedným z najsilnejších svedectiev z pedagogického hľadiska je v tomto zmysle postava bl. Jozefa Vaza. Ide o prvého svätého Indie, oratoriánskeho kňaza, misionára na Cejlóne.
Jozef Vaz (1651- 1711) sa narodil v oblasti Goa v Indii v rodine portugalských rodičov. Stal sa kňazom oratoriánov sv. Filipa Neriho. Dozvedel sa, že na ostrove Cejlón, pod nadvládou holandských kalvínov katolíci už desaťročia nemajú kňazov. Odobral sa tam tajne ako žobravý robotník (1686). Vyhýbajúc sa dozoru Holanďanov vyhľadáva katolíkov, pracujúc často v noci. V snahe vyhnúť sa zatknutiu hľadá útočisko u budhistického kráľa Kandy, ale je uväznený. Na slobodu bol prepustený po niekoľkých rokoch a v roku 1696 dostane povolenie ohlasovať evanjelium. Až do smrti obetuje svoj život apoštolátu medzi katolíkmi kráľovstva Kandy a tajne na územiach kontrolovaných Holanďanmi. Spolu s jedným spolubratom začiatkom 18. storočia preložil evanjelium do sinhálčiny a tamilčiny. Zomrel v Kandy 16. januára 1711.
Zaujímavosťou je, že pápež František vyhlási bl. Jozefa Vaza za svätého 14. januára 2015, teda 20 rokov po jeho blahorečení Jánom Pavlom II. (21. januára 1995) na tom istom mieste, v parku „Galle Face Green“ v Kolombe. -jk-
Svätý Otec na Twitteri: Nájdime si v nedeľu čas pre Pána
Nedeľa je Pánov deň: nájdime si čas, aby sme boli s ním. (Tvít pápeža Františka z 10. januára 2015) -jk-
Kongregácia pre náuku viery sa v Ostrihome stretne s európskymi biskupmi
Vatikán/Maďarsko 10. januára – Vedenie Kongregácie pre náuku viery sa počas budúceho týždňa stretne s európskymi biskupmi, zastupujúcimi doktrinálne (resp. teologické) komisie fungujúce v rámci jednotlivých konferencií biskupov krajín Európy. Stretnutie sa uskutoční v dňoch 13. – 15. januára v maďarskom Ostrihome. Zo Slovenska sa na stretnutí zúčastní biskup Milan Lach.
V dnes vydanom komuniké Kongregácia pre náuku viery pripomína, že doktrinálne komisie boli biskupskými konferenciami zriaďované na základe inštrukcie bl. Pavla VI. z roku 1967 ako poradné orgány na pomoc biskupským konferenciám a ich jednotlivým biskupom v starostlivosti o učenie viery. Pre posilnenie spolupráce medzi Kongregáciou a doktrinálnymi komisiami boli v roku 1982 zavedené pravidelné stretnutia predsedov spomínaných komisií na úrovni jednotlivých kontinentov, pričom „jedna z originálnych charakteristík týchto stretnutí spočíva v skutočnosti, že predstavení Kongregácie prichádzajú na rozličné kontinenty, čím sa zdôrazňuje dôležitosť miestnych a regionálnych inštancií a ich zodpovednosť pri riešení doktrinálnych otázok.“
Prvé z týchto stretnutí sa uskutočnilo v období, keď bol prefektom vtedajší kardinál Joseph Ratzinger, a to v Latinskej Amerike v Bogote (1984), ďalšie v Afrike, v konžskej Kinshase (1987), v Európe vo Viedni (1989) a v Ázii v Hong-Kongu (1993). V roku 1996 to bolo opäť v Latinskej Amerike v mexickej Guadalajare a v r. 1999 v Severnej Amerike v San Franciscu. Za prefekta kard. Williama Levadu sa konalo stretnutie v Afrike, v Dar es Salaame v Tanzánii (2009).
Terajšie európske stretnutie sa bude konať na podnet prefekta kardinála Gerharda Ludwiga Müllera, s ktorým sa obrátil na predsedu Rady biskupských konferencií Európy (CCEE), kardinála Pétera Erdőa. „Toto stretnutie vyjadruje snahu Kongregácie pre náuku viery byť oporou pre miestne episkopáty – ako zdôrazňuje aj pápež František – v ich úsilí o podporu a ochranu učenia viery, berúc do úvahy osobitné výzvy, ktorým dnes čelia na európskom kontinente. -jb-
Obr.: Prefekt Kongregácie pre náuku viery kardinál Gerhard Ludwig Müller
Vysielanie z 10. januára 2015
Sobotné vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved