 |  |
2015/01/11
Pápež František rodičom pokrstených detí: Sýťte deti Božím slovom
Vatikán 11. januára – V nedeľu Krstu Krista Pána Svätý Otec pokrstil 33 detí. Svätú omšu o 9.30 slávil tradične v Sixtínskej kaplnke. Rodičia detí sú zamestnanci Vatikánu, pracujúci na rozličných úsekoch počnúc od Governatorátu, cez Vatikánske múzeá, Žandársky zbor, dikastériá Svätej stolice, až po Vatikánsky rozhlas. Po tom, ako predstavili mená detí a požiadali Svätú Cirkev o vieru pre svoje deti, zaviazali sa vychovávať ich vo viere, aby sa tak naučili milovať Boha a blížneho podľa príkladu Ježiša Krista. Po čítaní z Markovho evanjelia o pokrstení Ježiša v Jordáne sa Svätý Otec prihovoril rodičom v homílii. Pre dobro ich detí ich povzbudil k častému kontaktu s Božím slovom. Obrad pokračoval vzývaním príhovoru svätých, exorcizmom a pomazaním olejom katechumenov. Svätý Otec požehnal krstnú vodu a po jednom udelil krst „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ celkovo 20 dievčatám a 13 chlapcom.
Pri obrade asistovali štyria biskupi, Georg Gänswein, Konrad Krajewski, Giampiero Gloder a Fernando Vérgez, ktorí v mene Svätého Otca udelili deťom pomazanie krizmou a každému dieťaťu odovzdali symbolickú bielu košieľku. Otcovia detí zapálili pre svoje deti krstnú sviecu od plameňa veľkonočného paškálu. Udeľovanie krstu zavŕšil obrad zvaný „Effeta“, spojený s dotykom na uši a pery pokrstených detí a modlitbou, aby Pán Ježiš, ktorý dal hluchým sluch a nemým reč, deťom už čoskoro udelil dar načúvania Božiemu slovu a samostatného vyznávania viery, čo za nich pri krste urobili ich rodičia a krstní rodičia. Na záver slávenia eucharistie Svätý Otec udelil požehnanie osobitne matkám a otcom pokrstených detí. -jb-
Plné znenie homílie:
Počuli sme v prvom čítaní (Iz 55,1-11), že Pán sa stará o svoje deti tak ako rodič. Stará sa, aby dal svojim deťom výdatné jedlo. Prostredníctvom proroka Boh hovorí: «Prečo platíte striebrom za to, čo nie je chlieb, a driete za to, čo nesýti?» (Iz 55,2). Boh, tak ako statočný otec a statočná mama, chce dať svojim deťom dobré veci. A čo je týmto výdatným pokrmom, ktorý nám Boh dáva? Je ním jeho slovo: jeho slovo nám dáva rásť, dáva nám prinášať dobré ovocie života, tak ako dážď a sneh sú zemi na osoh a zúrodňujú ju (porov. Iz 55,10-11). Tak vy, rodičia, a aj vy, krstní otcovia a krstné mamy, starí rodičia, strýkovia a tety, budete pomáhať týmto deťom dobre vyrastať, ak im budete dávať Božie slovo, Ježišovo evanjelium. A dávať im ho aj príkladom! Každý deň si navyknite čítať úryvok z evanjelia, drobný úsek, a noste vždy so sebou malé Evanjelium vo vrecku, v taške, aby ste si z neho mohli čítať. A toto bude príklad pre deti, vidieť otca, mamu, krstných rodičov, dedka, babku, ujov, tety, čítať Božie slovo.
Vy, mamy, dávate svojim deťom mlieko – aj teraz, ak plačú od hladu, spokojne ich nakŕmte. Ďakujme Pánovi za dar mlieka a modlime sa za tie mamy – je ich žiaľ mnoho – ktoré sú v situácii, že nemôžu dať svojim deťom jesť. Modlime sa za tieto mamy usilujme sa im pomôcť. Čím je teda mlieko pre telo, tým je Božie slovo pre ducha: Božie slovo dáva viere rásť. A vďaka viere sa rodíme z Boha. To je to, čo sa deje v krste. Počúvali sme apoštola Jána: «Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha» (1 Jn 5,1). V tejto viere vaše deti prijímajú krst. Dnes je to vaša viera, drahí rodičia a krstní rodičia. Je to viera Cirkvi, v ktorej títo maličkí prijímajú krst. Ale zajtra, s Božou milosťou, to bude ich viera, ich osobné «áno» Ježišovi Kristovi, ktorý nám daruje Otcovu lásku.
Hovoril som, že je to viera Cirkvi. Toto je veľmi dôležité. Krst nás začleňuje do tela Cirkvi, do svätého Božieho ľudu. A v tomto tele, v tomto ľude na ceste, sa viera odovzdáva z generácie na generáciu: je to viera Cirkvi. Je to viera Márie, našej Matky, viera svätého Jozefa, svätého Petra, svätého Andreja, svätého Jána, viera svätých apoštolov a mučeníkov, ktorá prišla až k nám, prostredníctvom krstu. Je to reťaz odovzdávania viery. Toto je nádherné! Je to odovzdávanie sviece viery z ruky do ruky: vyjadríme to aj zakrátko gestom zapálenia sviece od veľkej paschálnej sviece. Veľkonočná svieca predstavuje vzkrieseného Krista, živého uprostred nás. Vy, rodiny, vezmite si od neho svetlo viery, aby ste ho odovzdali svojim deťom. Toto svetlo prijímate v Cirkvi, v Kristovom tele, v Božom ľude, ktorý kráča v každom čase a na každom mieste. Učte svoje deti, že nemožno byť kresťanom mimo Cirkvi, nemožno nasledovať Ježiša Krista bez Cirkvi, pretože Cirkev je Matkou a dáva nám rásť v láske k Ježišovi Kristovi.
Posledný aspekt sa silne vynára z dnešných biblických čítaní: v krste sme zasvätení Duchom Svätým. Slovo «kresťan» znamená toto, znamená zasvätený ako Ježiš, v tom istom Duchu, v ktorom bol Ježiš pohrúžený v celom svojom pozemskom živote. On je „Kristus“, pomazaný, zasvätený, ako pokrstení sme „kresťania“, čiže zasvätení, pomazaní. A tak, drahí rodičia, drahí krstní otcovia a krstné mamy, ak chcete, aby sa vaše deti stali opravdivými kresťanmi, pomáhajte im rásť „pohrúženým“ v Duchu Svätom, čiže v teple Božej lásky, vo svetle jeho slova. Preto nezabúdajte často vzývať Ducha Svätého, každý deň.
Pani, modlievate sa? – Áno. – Ku komu sa modlíte? – Modlím sa k Bohu. – Ale «Boh», len tak, neexistuje: Boh je osoba a ako osoba existuje Otec, Syn a Duch Svätý. Ku komu sa modlíš? K Otcovi, k Synovi, k Duchu Svätému. Zvyčajne sa modlíme k Ježišovi. Keď sa modlíme Otče náš, modlíme sa k Otcovi. Ale k Duchu Svätému sa až tak nemodlíme. Je veľmi dôležité modliť sa k Duchu Svätému, aby nás učil viesť rodinu, deti, aby tieto deti rástli v atmosfére Svätej Trojice. Je to práve Duch Svätý, ktorý ich vedie. Preto nezabúdajte často vzývať Ducha Svätého, každý deň. Môžete tak robiť napríklad touto jednoduchou modlitbou: „Príď, Svätý Duch, naplň srdcia svojich veriacich a zapáľ v nich oheň svojej lásky.“ Môžete touto modlitbou prosiť za vaše deti, okrem toho, že prosíte prirodzene za seba samých!
Keď sa takto modlíte, vnímajte materskú prítomnosť Panny Márie. Ona nás učí prosiť Ducha Svätého a žiť podľa Ducha, tak ako Ježiš. Panna Mária, naša Matka, nech vždy sprevádza cestu vašich detí a vašich rodín. Nech je tak.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
Anjel Pána so Svätým Otcom: Často sa modlime k Duchu Svätému!
Vatikán 11. januára – V Nedeľu krstu Krista Pána Svätý Otec pri poludňajšej modlitbe na Námestí sv. Petra pozval veriacich, aby ho sprevádzali modlitbou počas apoštolskej cesty na Srí Lanku a Filipíny. Všetkým zaželal, aby deň prežili v radostnej spomienke na vlastný krst. V úvodnom príhovore sa zameral na obsah sviatku, pričom zdôraznil úlohu Ducha Svätého v živote každého veriaceho a z toho vyplývajúcu potrebu modlitby k nemu. -jb-
Plné znenie príhovoru pred modlitbou Anjel Pána:
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Dnes slávime sviatok Pánovho krstu, ktorý uzatvára vianočné obdobie. Evanjelium opisuje, čo sa udialo na brehu Jordánu. Vo chvíli, keď Ján Krstiteľ udeľuje krst Ježišovi, otvára sa nebo. «Vtom - píše sv. Marek -, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo» (1,10). Vracia sa tu na myseľ dramatická prosba proroka Izaiáša: «Kiež by si prelomil nebesá a zostúpil!» (Iz 63,19). Toto vzývanie bolo vyslyšané v udalosti Ježišovho krstu. A takto sa skončil čas „zatvorených nebies“, ktoré sú poukazom na separáciu medzi Bohom a človekom, ako dôsledok hriechu. Hriech nás vzďaľuje od Boha a prerušuje puto medzi zemou a nebom, určujúc tak našu biedu a zlyhanie nášho života. Otvorené nebesia ukazujú, že Boh daroval svoju milosť, aby zem vydala svoj plod (porov. Ž 85,13). Takto sa zem stala príbytkom Boha medzi ľuďmi a každý z nás má možnosť stretnúť sa s Božím Synom, zakúsiť všetku jeho lásku a nekonečné milosrdenstvo. Môžeme ho stretnúť reálne prítomného vo sviatostiach, osobitne v Eucharistii. Môžeme ho spoznať v tvári našich bratov, osobitne v chudobných, v chorých, vo väznených, v utečencoch: oni sú živým telom trpiaceho Krista a viditeľným obrazom neviditeľného Boha.
S Ježišovým krstom nielenže sa roztvárajú nebesia, ale Boh znovu hovorí dávajúc zaznieť svojmu hlasu: «Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie» (Mk 1,11). Otcov hlas ohlasuje tajomstvo, ktoré sa ukrýva v mužovi pokrstenom Predchodcom.
A potom zostúpenie Ducha Svätého v podobe holubice: toto dovoľuje Kristovi, Pánovmu Zasvätenému, inaugurovať svoje poslanie, ktorým je naša spása. Duch Svätý: on je ten, na ktorého vo veľkom zabúdame v našich modlitbách. My sa často modlíme k Ježišovi, modlíme sa k Otcovi, osobitne v „Otčenáši“, ale nie tak často sa modlíme k Duchu Svätému - je to pravda? Je ten, na ktorého sa zabúda. A potrebujeme žiadať o jeho pomoc, jeho silu, jeho inšpiráciu. Duch Svätý, ktorý kompletne animoval Ježišov život a jeho účinkovanie, je ten istý Duch, ktorý dnes vedie kresťanskú existenciu: životy mužov a žien, ktorí sa nazývajú a chcú byť kresťanmi. Vložiť pod pôsobenie Ducha Svätého náš kresťanský život a poslanie, ktoré sme všetci prijali mocou krstu, znamená nanovo nájsť apoštolskú odvahu, nevyhnutnú k prekonaniu pohodlného prispôsobovania sa svetu. Naopak, taký kresťan či také spoločenstvo, ktorí sú „hluchí“ na hlas Ducha Svätého, pobádajúci prinášať evanjelium až na samý kraj zeme a spoločnosti, stávajú sa aj kresťanom či spoločenstvom, ktorí sú „nemí“, ktorí nerozprávajú a neevanjelizujú.
No zapamätajte si toto: často sa modlime k Duchu Svätému, aby nám pomáhal, aby nám dal silu, inšpiroval nás a dal nám kráčať vpred. Nech Mária, Matka Božia a Matka Cirkvi, sprevádza putovanie každého z nás pokrstených. Nech nám pomôže rásť v láske k Bohu a v radosti zo služby evanjeliu, aby sme tak dali plný zmysel nášmu životu.“
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
Rubrika pre chorých: Svedectvo pani Anny Márie Cesnekovej
Cievna príhoda preškrtala jej plány, ale zároveň prehĺbila jej vzťahy s Bohom i ľuďmi... 65-ročná ing. Anna Mária Cesneková žije v Bratislave od svojich osemnástich rokov. V najlepšom produktívnom veku utrpela cievnu mozgovú príhodu, ktorá jej zmenila život i plány, ale aj prehĺbila život viery. O tom vypovedá svedectvo tejto nenápadnej, skromnej, vľúdnej ženy, ktorá napriek životu s barlou nerezignovala, nestratila chuť do života. Roky s hendikepom sa chodí modliť pred nemocnice v Bratislave za nenarodené deti spolu s členkami modlitbového združenia Život ako dar. Predčasom doopatrovala svoju mamičku na cestu do večnosti, práve v jej prítomnosti naposledy vydýchla. Hovorí, že nad vierou nikdy nerozmýšľala, ale vždy robila to, čo bolo potrebné. So svedectvom o tom, že práve choroba ju viac priblížila k nášmu Pánovi, sa podelila s poslucháčmi Vatikánskeho rozhlasu.
Pripravila: Andrea Eliášová
Týždenný spravodajský prehľad z 11. januára
Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu pre RTVS, vysielaný na vlnách Rádia Regina.
Vysielanie z 11. januára 2015
Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved