Vatican RadioServis
e-mail: slovak@vatiradio.va

2015/01/14

Aktuálne správy z Vatikánu

  • Svätorečenie misionára Srí Lanky Jozefa Vaza: Cirkev chce slobodne plniť svoje poslanie
  • Svätý Otec v mariánskej svätyni vyprosoval uzdravenie rán Srí Lanky
  • Pápež František navštívil budhistický chrám v Kolombe
  • Svätý Otec sa v tvíte obracia na nového svätého Jozefa Vaza
  • Homília Svätého Otca pri kanonizácii sv. Jozefa Vaza na Srí Lanke
  • Príhovor Svätého Otca Františka v mariánskej svätyni v Madhu
  • Dnešné vysielanie

  • Vysielanie z 14. januára 2015
  • Aktuálne správy z Vatikánu



    Svätorečenie misionára Srí Lanky Jozefa Vaza: Cirkev chce slobodne plniť svoje poslanie

    Srí Lanka 14. januára – Srí Lanka a celá univerzálna cirkev dnes dostala nového svätca. Kanonizácia Jozefa Vaza a pápežova návšteva hlavnej mariánskej svätyne v Madhu boli hlavnými momentmi druhého dňa apoštolskej návštevy na Srí Lanke. Každá z udalostí mala vyše polmiliónovú účasť.

    Na priestranstve Galle Face Green v Kolombe sa už od včera večera zhromažďovali pútnici, aby spolu so Svätým Otcom oslávili kanonizáciu hlavného misionára Srí Lanky. Od jeho blahorečenia pápežom Jánom Pavlom II. na rovnakom mieste uplynulo práve 20 rokov. O piatej ráno bol areál s 500-tisícovou kapacitou zaplnený. Okrem Srílančanov boli medzi pútnikmi aj veriaci Indie, ktorí prišli sprevádzaní štyrmi kardinálmi a arcibiskupom diecézy Goa na západnom pobreží Indie, kde sa Jozef Vaz narodil v roku 1651.

    Svätý Otec pred začiatkom obradu prechádzal pomedzi jasajúcimi zástupmi v otvorenom papamobile. Slávenie sa začalo o 8.30, čiže pre nás o 4. hod. ráno, vzývaním Ducha Svätého. Po tom, ako biskup Kandy predniesol žiadosť o svätorečenie a arcibiskup Goy prečítal životopis Jozefa Vaza, Svätý Otec predniesol slávnostný kanonizačný výrok a prikázal vystaviť príslušný dekrét.

    V homílii sa pápež František zameral na odkaz nového svätca pre dnešok. Ponajprv poukázal na jeho evanjeliového misijného ducha:

    Tak ako nesmierne množstvo ďalších misionárov v dejinách Cirkvi, odpovedal na príkaz zmŕtvychvstalého Pána robiť učeníkmi všetky národy (porov. Mt 29,19). Slovami, no najmä svojím príkladom života priviedol ľudí tejto krajiny k viere, ktorá nám dáva «dedičstvo medzi všetkými posvätenými» (Sk 20,32). Vo svätom Jozefovi vidíme výrečný znak Božej dobroty a lásky k srílanskému ľudu. No vidíme v ňom aj výzvu vytrvať na ceste evanjelia, rásť v osobnej svätosti a svedčiť o evanjeliovej zvesti zmierenia, ktorej zasvätil svoj život.“

    Svätý Otec ďalej priblížil život veľkého misionára, ktorý na ostrov Cejlón prišiel z Indie v roku 1686 a za 25 rokov tam prakticky znovuoživil sviatostný život Cirkvi po tridsaťročnom období bez kňazov, vyhnaných holandskými kolonizátormi, ktorí boli kalvínmi.

    Ako kňaz Oratória v jeho rodnej Goe svätý Jozef Vaz prišiel do tejto krajiny inšpirovaný misionárskou horlivosťou a veľkou láskou k tomuto národu. Kvôli vtedajšiemu náboženskému prenasledovaniu sa obliekal ako žobrák, a svoje kňazské povinnosti vykonával pri tajných stretnutiach s veriacimi, častokrát v noci. Jeho snaženia dodávali duchovnú a morálnu silu utláčanému katolíckemu ľudu. Mal zvláštnu túžbu slúžiť chorým a trpiacim. Jeho službu chorým počas epidémie čiernych kiahní v Kandy ocenil natoľko aj sám kráľ, že mu udelil väčšiu slobodu k vysluhovaniu samotnej služby. Z Kandy mohol prichádzať aj do ďalších oblastí ostrova. Úplne sa oddal misionárskej práci a vyčerpaný zomrel vo veku 59 rokov, požívajúci úctu pre svoju svätosť.

    Svätý Jozef Vaz je aj naďalej vzorom a učiteľom, pokračoval Svätý Otec. Uviedol tri dôvody, prečo ho aj dnes považujeme za vzor. Prvým je jeho príkladná kňazská služba. Pápež Frnatišek sa takto obrátil na prítomných kňazov a rehoľníkov:

    Povzbudzujem každého z vás, aby ste hľadeli na svätého Jozefa ako na spoľahlivého vodcu. On nás učí vychádzať na periférie, aby Ježiša všade poznali a milovali. Je aj príkladom trpezlivého utrpenia pre evanjelium, vzorom poslušnosti voči predstaveným a vzorom láskavej starostlivosti o Božiu Cirkev (porov. Sk 20,28). Tak ako my, aj on žil v období rýchlych a hlbokých premien; katolíci boli menšinou, často i vnútorne rozdelení, zvonka sa zasa objavovala nevraživosť a prenasledovanie. A napriek tomu, tým, že bol neustále spojený v modlitbe s ukrižovaným Pánom, mohol sa stať pre celý národ živou ikonou milosrdnej a zmierujúcej Božej lásky.“

    Na druhom mieste podľa slov Svätého Otca nový svätec ukazuje na dôležitosť prekonávania náboženských rozdelení a na význam náboženskej slobody. Pápež v tejto súvislosti pripomenul, že Cirkvi nejde o iné, ako o slobodné plnenie svojho poslania lásky:

    Jeho nerozdelená láska k Bohu ho otvorila pre lásku k blížnemu. Slúžil núdznym, a to komukoľvek a kdekoľvek. Jeho príklad dnes naďalej inšpiruje cirkev na Srí Lanke, ktorá rada a obetavo slúži všetkým členom spoločnosti. Bez toho, aby robila rozdiely podľa rasy, vierovyznania, kmeňovej príslušnosti, spoločenského postavenia alebo náboženstva, slúži prostredníctvom škôl, nemocníc, zdravotných stredísk a iných charitatívnych diel. Nežiada za to nič, len slobodu plniť toto poslanie. Náboženská sloboda je základným ľudským právom. Každý jednotlivec musí byť slobodný, aby sám či v spojení s druhými hľadal pravdu, otvorene vyjadroval svoje náboženské presvedčenie, slobodný od vonkajšieho zastrašovania či nútenia. Život Jozefa Vaza nás učí, že pravé klaňanie sa Bohu nevedie k diskriminácii, nenávisti a násiliu, lež k rešpektovaniu posvätnosti života, rešpektovaniu dôstojnosti a slobody ostatných a k milujúcej zaangažovanosti pre dobro všetkých.“

    Do tretice je sv. Jozef Vaz vzorom misionárskej horlivosti, ochoty vychádzať k druhým a slúžiť im s citlivosťou a úctou:

    Hoci prišiel na Cejlón slúžiť katolíckej komunite, vo svojej evanjeliovej láske prišiel ku všetkým. Zanechal domov, rodinu, pohodu svojho obľúbeného kraja, a odpovedal na pozvanie ísť a hovoriť o Kristovi všade tam, kde ho jeho cesta privedie. Svätý Jozef vedel ako podať pravdu a krásu evanjelia v mnohonáboženskom kontexte, s úctou, oddanosťou, vytrvalosťou a pokorou. Toto je cesta aj pre dnešných Ježišových nasledovníkov. Sme pozvaní „vychádzať“ s tou istou horlivosťou a odvahou ako svätý Jozef, ako aj s jeho citlivosťou a úctou voči druhým, s jeho túžbou podeliť sa s nimi o slovo milosti (porov. Sk 20,32), ktoré má moc ich pozdvihnúť. Sme pozvaní byť učeníkmi misionármi.“

    Príklad svätého Jozefa Vaza má teda kresťanov Srí Lanky „utvrdiť vo viere, aby ešte viac prispeli k budovaniu pokoja, spravodlivosti a zmierenia v spoločnosti,“ zakončil svoju homíliu pápež František.

    So Svätým Otcom koncelebrovali miestny arcibiskup kardinál Malcolm Ranjith a biskup Kandy Mons. Vianney Fernando, ktorý sa podieľal na priebehu kanonizačného procesu. Na záver slávnosti kardinál Ranjith odovzdal Svätému Otcovi finančný dar vyzbieraný od miestnych veriacich vo výške 70-tisíc dolárov. „Sme chudobná krajina, ale chceme prispieť na dobročinné diela Svätého Otca“, povedal kardinál. Svätý Otec miestnej cirkvi podaroval vernú kópiu dokumentu zo 17. storočia vyrytého do medi, ktorý v sinhálskom jazyku vystavil kráľ z Kandy, aby takto povolil budhistickým obyvateľom krajiny obrátiť sa na kresťanstvo a zároveň povolil kňazom stavať kostoly a cestovať po krajine. -jb-

    inizio pagina

    Svätý Otec v mariánskej svätyni vyprosoval uzdravenie rán Srí Lanky

    Vatikán/Srí Lanka 14. januára - V druhý deň návštevy Srí Lanky po rannej kononizačnej slávnosti Jozefa Vaza v Kolombe sa Svätý Otec vrtuľníkom presunul 250 km na sever ostrova do Madhu, aby sa tu spolu s polmiliónovým zhromaždením veriacich pomodlil v hlavnej mariánskej Svätyni Ružencovej Panny Márie. Mesto Madhu s prevahou populácie Tamilov patrí k diecéze Mannar s 33% katolíkov. Svätyňa leží v zóne, ktorá bola v posledných troch desaťročiach svedkom ťažkých vojnových konfliktov medzi vládnymi silami a tamilskými povstalcami a ku koncu vojny sa stala symbolom pokoja a zmierenia, keď socha Matky Božej z Madhu putovala po celom ostrove.

    O 15.30 popoludní miestneho času (11.00 nášho času) pred Svätyňou v Madhu privítal pápeža Františka biskup Mannaru Mons. Joseph Rayappu a miestne autority. Dvojica detí dala Svätému Otcovi okolo krku pestrofarebnú girlandu kvetov. Svätý Otec ešte pred začiatkom mariánskej pobožnosti asi štvrťhodiny prechádzal papamobilom pomedzi veriacich, zdravil ich a požehnával deti.

    Samotnú bohoslužbu slova otvoril biskup Mannaru Mons. Joseph Rayappu. V krátkom uvítacom príhovore spomenul krv mučeníkov Mannaru, ako aj úctu veriacich k Božej Matke, prejavovanú početnými návštevami pútnického miesta nielen 15. augusta v deň hlavnej púte. V tamilčine a sinhálčine zaznel hymnus k Duchu Svätému a čítanie úryvku z Matúšovho evanjelia (5,4.9-10): «Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.»

    Nasledoval príhovor Svätého Otca, ktorého zhrnutie bolo následne prečítané aj po sinhálsky a tamilsky. Pápež pripomenul význam miesta, ktoré nazval „domom našej Matky, do ktorého všetci Srílančania, rovnako Tamilovia ako Sinhálci, prichádzajú ako členovia jednej rodiny.“ Potom sa už Svätý Otec priamo dotkol najbolestnejšej stránky života krajiny, ktorou sú následky 30 rokov trvajúceho konfliktu občianskej vojny, ktorý bol ukončený len v roku 2009. Poukázal na úlohu Panny Márie pri uzdravovaní rán:

    Po tak veľkej nenávisti, množstve násilia a ničenia, chceme jej poďakovať za to, že nám neustále prináša Ježiša, ktorý jediný má moc uzdraviť otvorené rany a priniesť pokoj zlomeným srdciam. Chceme ju však aj požiadať, aby nám vyprosila milosť Božieho milosrdenstva. Prosíme aj o milosť nápravy našich hriechov a všetkého zla, ktoré táto zem spoznala.

    Nie je ľahké to vykonať. Avšak iba keď pochopíme vo svetle Kríža to zlo, akého sme schopní a boli sme na ňom dokonca aj účastní, môžeme zakúsiť pravé výčitky svedomia a pravé pokánie. Iba vtedy môžeme prijať milosť priblížiť sa jeden druhému s pravou kajúcnosťou, ponúkajúc a hľadajúc pravé odpustenie. V tomto ťažkom úsilí odpustiť a nájsť pokoj je tu vždy Mária, ktorá nás povzbudzuje, vedie a pomáha nám urobiť ďalší krok. Práve tak ako ona odpustila vrahom svojho Syna pod krížom, keď držala v náručí jeho telo bez života, tak teraz ona chce viesť Srílančanov k väčšiemu zmiereniu, aby tak balzam Božieho odpustenia mohol priniesť pravé uzdravenie všetkým.

    Ďalej pripomenul, že vzájomné odpustenie a zmierenie je krokom vedúcim k vytvoreniu jednoty, pri budovaní ktorej je opäť na pomoci Nebeská Matka:

    Nakoniec chceme prosiť Matku Máriu, aby sprevádzala svojimi modlitbami úsilie Srílančanov oboch komunít, tamilsky hovoriacej ako aj sinhálsky hovoriacej, aby znova vybudovali jednotu, ktorú stratili. Tak ako sa jej socha po vojne vrátila do jej svätyne v Madhu, modlime sa, aby sa všetci jej srílanskí synovia a dcéry mohli teraz vrátiť do Božieho domu v obnovenom duchu zmierenia a bratstva.“ (Plné znenie homílie je publikované samostatne.)

    V modlitbách veriacich, ktoré sú v týchto krajoch prednášané vždy spevom, nie iba jednoduchým čítaním, zazneli prosby za Svätého Otca, za pokoj, za rodiny a na ďalšie úmysly. Uzavrela ich modlitba Otče náš. Ešte pred požehnaním zaznel spev vyprosujúci Pánovo milosrdenstvo na príhovor Panny Márie. Požehnanie Svätého Otca, ktoré udelil držiac v rukách sošku Panny Márie z miestnej svätyne, sa vzťahovalo na všetkým prítomných, na ich rodiny i na celé obyvateľstvo.

    Neveľkú sochu Našej Panej z Madhu, ktorá bola pre túto príležitosť prenesená z vnútra sanktuária na pódium a odetá do slávnostných bielych šiat, si pápež po požehnaní uctil bozkom a na krk jej zavesil zlatý ruženec, ktorý je jeho darom pre mariánsku svätyňu. Naopak Svätý Otec dostal na pamiatku návštevy zmenšenú drevenú repliku sošky. Ešte chvíľku zotrval v tichej modlitbe a odobral sa na spiatočnú cestu do Kolomba.

    História pútnického miesta Madhu má svoje korene v roku 1544, keď kráľ Jaffny menom Sankili dal zmasakrovať 600 kresťanov Mannaru z obavy pred rozširovaním vplyvu Portugalcov. Niektorí veriaci, ktorí sa ukryli v džungli, si tam vytvorili modlitebné miesto okolo sošky Panny Márie, ktorá sa dnes uchováva vo svätyni. V roku 1583 začali stavať nový kostol v blízkej oblasti. Tento prvý dom Našej Panej z Madhu bol v Mantai.
    V roku 1656, keď sa na Cejlóne vylodili Holanďania, začalo sa ďalšie prenasledovanie katolíkov. Tridsať katolíckych rodín chodilo hľadajúc útočisko z dediny do dediny. Všade nosili so sebou aj sošku Panny Márie a v roku 1670 sa usadili v Maruthamandhu, na mieste, kde sa v súčasnosti nachádza sanktuárium. Tu sa uchýlili aj ďalší katolíci utekajúc pred Holanďanmi. V roku 1687 s príchodom sv. Jozefa Vaza na ostrov začína prekvitať katolícka komunita a Madhu sa v roku1706 stáva misionárskym strediskom. So stavbou aktuálneho chrámu sa začalo v roku 1872. Pápežský legát pápeža Pia XI. korunoval sochu Panny Márie z Madhu v roku 1924. Posviacka chrámu sa konala v roku 1944.

    Svätyňa Ružencovej Panny Márie v Madhu je miestom modlitby nielen katolíkov, ale aj veriacich iných vyznaní. Biskupom krajiny sa v minulosti podarilo z Madhu vytvoriť demilitarizované pásmo, kde bola garantovaná bezpečnosť pútnikov a mnohých utečencov. V roku 1990 sa 160 hektárov okolo sanktuária stalo skutočným utečeneckým táborom. Od roku 2008 patrí svätyňa k diecéze Mannar a ako bohoslužobné miesto bola obnovená v roku 2010. -jk-


    inizio pagina

    Pápež František navštívil budhistický chrám v Kolombe

    Vatikán 14. januára – V závere druhého dňa apoštolskej cesty na Srí Lanke pápež František navštívil budhistický chrám v Kolombe. Urobil tak na pozvanie jedného z budhistických mníchov na spiatočnej ceste z mariánskej svätyne v Madhu, kde sa modlil za zmierenie a uzdravenie rán spôsobených občianskou vojnou. Už v minulosti podobne navštívil budhistický chrám sv. Ján Pavol II. pri svojej návšteve Bangkoku v roku 1984.

    Na nunciatúre v Kolombe sa Svätý Otec večer stretol s biskupským zborom Srí Lanky. Strávil s nimi nejaký čas v rozhovore a pri modlitbe. S dvadsiatimi srílanskými biskupmi a tiež so seminaristami sa mal pôvodne stretnúť hneď v prvý deň návštevy po prílete na Srí Lanku. Program Svätého Otca však bol upravený kvôli zdržaniu sa po ceste z letiska, pozdĺž ktorej pápeža pozdravovali státisíce miestnych obyvateľov.

    Vo večerných hodinách prijal pápež František v priestoroch nunciatúry návštevu bývalého prezidenta Srí Lanky Mahindu Rajapaksu, ktorý ešte ako úradujúci prezident oficiálne pozval Svätého Otca na návštevu krajiny.

    Pri príležitosti návštevy pápeža úrady Srí Lanky dnes oslobodili 612 väzňov, 575 mužov a 37 žien. Oznámil to väzenský hovorca Thushara Upuldeniya, citovaný denníkom Daily Mirror z Kolomba. Prezidentská milosť sa vzťahuje na seniorov nad 75 rokov a držaných za drobné priestupky. Amnestiu oslavovali dnes ráno vo väzení Welikada. -jb, jk-


    inizio pagina

    Svätý Otec sa v tvíte obracia na nového svätého Jozefa Vaza

    Svätý Jozef Vaz, uč nás rásť vo svätosti a žiť poslaním evanjeliového milosrdenstva. (Tvít pápeža Františka zo 14. januára 2015) -jk-


    inizio pagina

    Homília Svätého Otca pri kanonizácii sv. Jozefa Vaza na Srí Lanke

    Homília Svätého Otca Františka pri kanonizácii sv. Jozefa Vaza 14. januára 2015 v Galle Face Green v Kolombe na Srí Lanke

    «Všetky končiny zeme uvidia spásu nášho Boha.» (Iz 52,10).

    Toto veľkolepé proroctvo sme si vypočuli v dnešnom prvom čítaní. Izaiáš predpovedá ohlasovanie evanjelia Ježiša Krista až po končiny zeme. Toto proroctvo má osobitný význam pre nás, čo slávime svätorečenie veľkého misionára evanjelia, svätého Jozefa Vaza. Tak ako nesmierne množstvo ďalších misionárov v dejinách Cirkvi, odpovedal na príkaz zmŕtvychvstalého Pána robiť učeníkmi všetky národy (porov. Mt 29,19). Slovami, no najmä svojím príkladom života priviedol ľudí tejto krajiny k viere, ktorá nám dáva «dedičstvo medzi všetkými posvätenými» (Sk 20,32).

    Vo svätom Jozefovi vidíme výrečný znak Božej dobroty a lásky k srílanskému ľudu. No vidíme v ňom aj výzvu vytrvať na ceste evanjelia, rásť v osobnej svätosti a svedčiť o evanjeliovej zvesti zmierenia, ktorej zasvätil svoj život.

    Ako kňaz Oratória v jeho rodnej Goe svätý Jozef Vaz prišiel do tejto krajiny inšpirovaný misionárskou horlivosťou a veľkou láskou k tomuto národu. Kvôli vtedajšiemu náboženskému prenasledovaniu sa obliekal ako žobrák, a svoje kňazské povinnosti vykonával pri tajných stretnutiach s veriacimi, častokrát v noci. Jeho snaženia dodávali duchovnú a morálnu silu utláčanému katolíckemu ľudu. Mal zvláštnu túžbu slúžiť chorým a trpiacim. Jeho službu chorým počas epidémie čiernych kiahní v Kandy ocenil natoľko aj sám kráľ, že mu udelil väčšiu slobodu k vysluhovaniu samotnej služby. Z Kandy mohol prichádzať aj do ďalších oblastí ostrova. Úplne sa oddal misionárskej práci a vyčerpaný zomrel vo veku 59 rokov, požívajúci úctu pre svoju svätosť.

    Svätý Jozef Vaz je aj naďalej vzorom a učiteľom z rôznych dôvodov, z ktorých by som sa chcel zamerať na tri.

    Predovšetkým bol príkladným kňazom. Dnes je tu veľa kňazov, rehoľníkov a rehoľníčok, ktorí tak ako Jozef Vaz sú zasvätení službe Božiemu evanjeliu a blížnym. Povzbudzujem každého z vás, aby ste hľadeli na svätého Jozefa ako na spoľahlivého vodcu. On nás učí vychádzať na periférie, aby Ježiša všade poznali a milovali. Je aj príkladom trpezlivého utrpenia pre evanjelium, vzorom poslušnosti voči predstaveným a vzorom láskavej starostlivosti o Božiu Cirkev (porov. Sk 20,28). Tak ako my, aj on žil v období rýchlych a hlbokých premien; katolíci boli menšinou, často i vnútorne rozdelení, zvonka sa zasa objavovala nevraživosť a prenasledovanie. A napriek tomu, tým, že bol neustále spojený v modlitbe s ukrižovaným Pánom, mohol sa stať pre celý národ živou ikonou milosrdnej a zmierujúcej Božej lásky.

    Na druhom mieste nám svätý Jozef ukazuje na dôležitosť prekonávania náboženských rozdelení v službe pokoja. Jeho nerozdelená láska k Bohu ho otvorila pre lásku k blížnemu. Slúžil núdznym, a to komukoľvek a kdekoľvek. Jeho príklad dnes naďalej inšpiruje cirkev na Srí Lanke, ktorá rada a obetavo slúži všetkým členom spoločnosti. Bez toho, aby robila rozdiely podľa rasy, vierovyznania, kmeňovej príslušnosti, spoločenského postavenia alebo náboženstva, slúži prostredníctvom škôl, nemocníc, zdravotných stredísk a iných charitatívnych diel. Nežiada za to nič, len slobodu plniť toto poslanie. Náboženská sloboda je základným ľudským právom. Každý jednotlivec musí byť slobodný, aby sám či v spojení s druhými hľadal pravdu, otvorene vyjadroval svoje náboženské presvedčenie, slobodný od vonkajšieho zastrašovania či nútenia. Život Jozefa Vaza nás učí, že pravé klaňanie sa Bohu nevedie k diskriminácii, nenávisti a násiliu, lež k rešpektovaniu posvätnosti života, rešpektovaniu dôstojnosti a slobody ostatných a k milujúcej zaangažovanosti pre dobro všetkých.

    Napokon nám svätý Jozef dáva vzor misionárskej horlivosti. Hoci prišiel na Cejlón slúžiť katolíckej komunite, vo svojej evanjeliovej láske prišiel ku všetkým. Zanechal domov, rodinu, pohodu svojho obľúbeného kraja, a odpovedal na pozvanie ísť a hovoriť o Kristovi všade tam, kde ho jeho cesta privedie. Svätý Jozef vedel ako podať pravdu a krásu evanjelia v mnohonáboženskom kontexte, s úctou, oddanosťou, vytrvalosťou a pokorou. Toto je cesta aj pre dnešných Ježišových nasledovníkov. Sme pozvaní „vychádzať“ s tou istou horlivosťou a odvahou ako svätý Jozef, ako aj s jeho citlivosťou a úctou voči druhým, s jeho túžbou podeliť sa s nimi o slovo milosti (porov. Sk 20,32), ktoré má moc ich pozdvihnúť. Sme pozvaní byť učeníkmi misionármi.

    Drahí bratia a sestry, modlím sa, aby sa kresťania tejto krajiny podľa príkladu svätého Jozefa Vaza utvrdili vo viere a ešte viac prispeli k budovaniu pokoja, spravodlivosti a zmierenia v srílanskej spoločnosti. To očakáva od vás Kristus. To vás učí svätý Jozef. To žiada od vás Cirkev. Zverujem vás všetkých do modlitieb nášho nového svätca, aby ste mohli v spoločenstve s Cirkvou na celom svete spievať Pánovi novú pieseň a ohlasovať jeho slávu až do končín zeme. Lebo Pán je veľký a hoden každej chvály! (porov. Ž 96,1-4) Amen.
    (Preklad: Slovenská redakcia VR)

    inizio pagina

    Príhovor Svätého Otca Františka v mariánskej svätyni v Madhu

    Príhovor Svätého Otca Františka pri mariánskej pobožnosti vo Svätyni Ružencovej Panny Márie v Madhu 14. januára 2015 v rámci druhého dňa apoštolskej návštevy Srí Lanky


    Drahí bratia a sestry,

    sme v dome našej Matky. Ona nás tu víta vo svojom dome. V tejto svätyni Našej Panej z Madhu sa každý pútnik môže cítiť ako doma, pretože tu nás Mária vovádza do prítomnosti svojho Syna Ježiša. Srílančania, rovnako Tamilovia ako Sinhálci, prichádzajú ako členovia jednej rodiny. Tu Márii zverujú svoje radosti i bolesti, svoje nádeje i potreby. Tu, v jej dome, sa cítia v bezpečí. Vedia, že Boh je tu veľmi blízko, cítia jeho lásku, poznajú jeho milosrdenstvo, nežné milosrdenstvo Boha.

    Dnes sú tu rodiny, ktoré nesmierne trpeli počas dlhého konfliktu, ktorý rozjatril srdce Srí Lanky. Mnoho ľudí, rovnako zo severu ako aj z juhu bolo zabitých pri strašnom násilí a pri krviprelievaní v tých rokoch. Žiaden Srílančan nemôže zabudnúť na tragické udalosti spojené s týmto miestom, alebo na ten smutný deň, kedy uctievaná socha Panny Márie, pochádzajúca z doby príchodu prvých kresťanov na Srí Lanku, bola odnesené preč zo svojej svätyne.

    Ale Madona zostáva stále s vami. Ona je Matkou každého domu, každej zranenej rodiny, všetkých tých, ktorí sa snažia vrátiť k pokojnej existencii. Dnes jej ďakujeme za to, že ochránila ľud Srí Lanky od mnohých minulých i súčasných nebezpečenstiev. Mária nikdy nezabúda na svojich synov z tohto nádherného ostrova. Tak, ako ostala stáť vedľa svojho Syna na kríži, tak navždy stojí pri svojich trpiacich synoch Srí Lanky.

    Dnes sa chceme Panne Márii poďakovať za túto prítomnosť. Po tak veľkej nenávisti, množstve násilia a ničenia, chceme jej poďakovať za to, že nám neustále prináša Ježiša, ktorý jediný má moc uzdraviť otvorené rany a priniesť pokoj zlomeným srdciam. Chceme ju však aj požiadať, aby nám vyprosila milosť Božieho milosrdenstva. Prosíme aj o milosť nápravy našich hriechov a všetkého zla, ktoré táto zem spoznala.

    Nie je ľahké to vykonať. Avšak iba keď pochopíme vo svetle Kríža to zlo, akého sme schopní a boli sme na ňom dokonca aj účastní, môžeme zakúsiť pravé výčitky svedomia a pravé pokánie. Iba vtedy môžeme prijať milosť priblížiť sa jeden druhému s pravou kajúcnosťou, ponúkajúc a hľadajúc pravé odpustenie. V tomto ťažkom úsilí odpustiť a nájsť pokoj je tu vždy Mária, ktorá nás povzbudzuje, vedie a pomáha nám urobiť ďalší krok. Práve tak ako ona odpustila vrahom svojho Syna pod krížom, keď držala v náručí jeho telo bez života, tak teraz ona chce viesť Srílančanov k väčšiemu zmiereniu, aby tak balzam Božieho odpustenia mohol priniesť pravé uzdravenie všetkým.

    Nakoniec chceme prosiť Matku Máriu, aby sprevádzala svojimi modlitbami úsilie Srílančanov oboch komunít, tamilsky hovoriacej ako aj sinhálsky hovoriacej, aby znova vybudovali jednotu, ktorú stratili. Tak ako sa jej socha po vojne vrátila do jej svätyne v Madhu, modlime sa, aby sa všetci jej srílanskí synovia a dcéry mohli teraz vrátiť do Božieho domu v obnovenom duchu zmierenia a bratstva.

    Drahí bratia a sestry, som veľmi rád, že môžem byť spolu s vami v Máriinom dome. Modlime sa jeden za druhého. Predovšetkým prosme, aby táto svätyňa mohla byť vždy domom modlitby a útočiskom pokoja. Nech na príhovor Našej Panej z Madhu tu všetci nájdu inšpiráciu a silu pre budovanie budúcnosti zmierenia, spravodlivosti a pokoja pre synov tejto milovanej zeme. Amen.
    (Preklad: Slovenská redakcia VR)

    inizio pagina

    Dnešné vysielanie



    Vysielanie z 14. januára 2015

    Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe


    inizio pagina