 |  |
2015/01/16
Pápež v prezidentskom paláci v Manile: Počúvať hlas chudobných
Vatikán/Filipíny 16. januára - Svätý Otec priletel zo Srí Lanky na Filipíny už vo štvrtok večer, keď ho na manilskom letisku privítal okrem iných aj prezident republiky. Avšak až dnes ráno o 9.15 miestneho času, čo bolo u nás o 2.15, sa v prezidentskom paláci „Malacafian“ konal privítací ceremoniál. Po ňom Svätý Otec v hlavnom meste Filipín absolvoval už tri podujatia: príhovor autoritám a diplomatickému zboru, svätú omšu s klérom a zasvätenými, a tiež stretnutie s rodinami.
Po príchode pápeža Františka v sprievode prezidenta Benigna Aquina III. na pódium v záhrade rezidencie bolo podľa protokolu vypálených 21 čestných delových sálv a pred nastúpenou čestnou jednotkou odzneli štátne hymny. Následné predstavenie delegácií sa odohralo už za hudobného doprovodu tradičných skladieb na privítanie hostí.
Ďalším momentom symbolizujúcim pohostinnosť bolo podanie osviežujúceho obrúsku pri vstupe vzácneho hosťa do prezidentského paláca, čo má aj svoje praktické opodstatnenie pri miestnych denných teplotách, ktoré sa v týchto dňoch v Manile pohybujú okolo 30 stupňov. Zo vstupnej haly prezident previedol Svätého Otca cez čestné schodisko na prvé poschodie, kde mu po zápise do pamätnej knihy predstavil zamestnancov rezidencie. Potom sa už v Hudobnej sále uskutočnil ich súkromný rozhovor. Zdvorilostná návšteva pokračovala stretnutím s rodinou prezidenta a výmenou darov.
O 10.15 už pápež spolu s prezidentom vstúpili do „Rizal Ceremonial Hall” prezidentského paláca, s kapacitou 350 miest, kde prvý prejav pápeža Františka na pôde Filipín očakávali štátni a spoločenskí predstavitelia a členovia diplomatického zboru.
Slová Svätého Otca, ktorého v mene prítomných privítal prezident, boli výzvou „počúvať hlas chudobných“. Dotkol sa najnaliehavejších momentov filipínskej spoločnosti, ktorá sa pripravuje na oslavy 500. výročia príchodu kresťanstva. Ako povedal, osobitne chce touto návštevou vyjadriť svoju blízkosť tým, ktorí prežili utrpenie zapríčinené tajfúnom Yolanda.
„Spoločne s ľuďmi celého sveta som obdivoval hrdinskú silu, vieru a odolnosť, ktoré preukázali toľkí Filipínci tvárou v tvár tejto prírodnej katastrofe, ako aj mnohí iní. Z týchto cností, zakorenených v neposlednom rade v nádeji a solidarite, inšpirovaných kresťanskou vierou, vzišla hojnosť dobroty a veľkorysosti, osobitne zo strany mladých. V tom okamihu národnej krízy prišlo nespočetné množstvo ľudí na pomoc svojim susedom v núdzi. S mnohými obetami venovali svoj čas a svoje prostriedky a vytvorili tak sieť vzájomnej pomoci a nasadili sa pre spoločné dobro.“
Okrem solidarity poukázal na ďalšie princípy pri budovaní modernej spoločnosti, ktorá bude rešpektovať pravé ľudské hodnoty a čeliť novým etickým a politickým výzvam: „Dnes je viac ako inokedy potrebné, aby sa vedúci politici vyznačovali čestnosťou, bezúhonnosťou a zodpovednosťou voči spoločnému dobru. Týmto spôsobom budú môcť uchrániť bohaté ľudské i prírodné zdroje, ktorými Boh požehnal túto krajinu.“
Pre uskutočnenie týchto národných cieľov je nevyhnutný morálny imperatív, pokračoval pápež: „Veľká biblická tradícia nariaďuje všetkým národom povinnosť načúvať hlasu chudobných a rozlámať putá nespravodlivosti a útlaku, ktoré sú pôvodcami očividných a škandalóznych sociálnych nerovností. Reforma spoločenských štruktúr, ktoré spôsobujú pretrvávanie chudoby a vylučovanie chudobných, si predovšetkým vyžaduje obrátenie mysle a srdca.“ Na margo žiadosti filipínskych biskupov, aby bol tento rok vyhlásený za «Rok chudobných», povedal: „Dúfam, že táto prorocká žiadosť vzbudí v každom, na všetkých úrovniach spoločnosti, pevné odmietanie každej formy korupcie, ktorá bráni prístupu chudobných k zdrojom.“
Osobitným aspektom návštevy pápeža Františka bude podľa jeho slov stretnutie s rodinami a s mladými v Manile, aby tak zvýraznil ich úlohu: „Rodiny majú neodmysliteľné poslanie v spoločnosti. Práve v rodine je deťom umožnené vzrastať v zdravých hodnotách, vo vysokých ideáloch a v úprimnom záujme voči ostatným. Avšak podobne ako iné Božie dary, aj rodina môže byť zdeformovaná a zničená. Potrebuje našu podporu. Vieme, aké je dnes náročné pre naše demokracie chrániť a brániť základné ľudské hodnoty, akými sú rešpektovanie nedotknuteľnej dôstojnosti každej ľudskej osoby, rešpektovanie práva na slobodu svedomia a náboženskú slobodu, rešpektovanie nedotknuteľného práva na život počnúc od ešte nenarodených detí až po starých a chorých. Pre tieto dôvody musia byť rodiny a miestne spoločenstvá povzbudzované a podporované v ich snahách o odovzdávanie našim mladým týchto hodnôt a vízií, schopných napomáhať a podnecovať kultúru čestnosti, takú, ktorá si ctí dobrotu, úprimnosť, vernosť a spolupatričnosť ako pevné základy a morálne spojivo, ktoré udržiava spoločnosť jednotnú.“
V príhovore na začiatku svojej návštevy Filipín pápež František poukázal aj na úlohu Filipín pri podporovaní pochopenia a spolupráce medzi národmi Ázie, ako aj na prínos Filipíncov v zahraničí. V tomto duchu vyslovil výzvu a povzbudenie: „Nech sú i naďalej najhlbšie duchovné hodnoty filipínskeho ľudu vyjadrované úsilím ponúknuť vašim spoluobčanom integrálny ľudský rozvoj. (...) Verím, že chvályhodné snahy vyvinuté pre napomáhanie dialógu a spolupráce medzi nasledovníkmi rozličných náboženstiev prinesú ovocie pri dosahovaní tohto ušľachtilého cieľa. Osobitným spôsobom vyjadrujem svoju dôveru v to, že pokrok urobený v prospech nastolenia mieru na juhu krajiny vyústi do spravodlivých riešení v súlade s kľúčovými princípmi tohto národa a v rešpektovaní nedotknuteľných práv všetkých, vrátane domorodých národov a náboženských menšín.“ (Plné znenie príhovoru je publikované samostatne)
Pápež František ukončil svoj prejav autoritám a diplomatom v prezidentskom paláci v Manile požehnaním. -jk-
Pápež František v manilskej katedrále: Bez chudobných nepochopíme Ježišovo posolstvo
Vatikán/Filipíny 16. januára - Láska ako základ každej pastoračnej služby a chudobní ako srdce evanjelia sú dva hlavné odkazy zo svätej omše, ktorú pápež František slávil dnes v manilskej katedrále. Slávenie Eucharistie bolo po rannej návšteve prezidentského paláca druhým bodom pápežovho programu. V katedrále Nepoškvrnenej Panny Márie Svätý Otec o 11.15 miestneho času (4.15 nášho času) celebroval svätú omšu s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi, rehoľnými sestrami a seminaristami.
Ide o viackrát prebudovaný kostol, postavený pôvodne v roku 1581 z bambusu a palmových listov. Zdevastovaný bol raz tajfúnom, potom požiarom, niekoľkými zemetraseniami i bombardovaním počas Druhej svetovej vojny. Katedrála v dnešnej podobe pochádza z 50-tych rokov a sv. Ján Pavol II. ju povýšil na baziliku minor. Od roku 2012 bola reštaurovaná z bezpečnostných dôvodov kvôli zemetraseniam, ktoré Filipínske súostrovie postihujú často. Rekonštrukčné práce vo výške jeden a pol milióna dolárov boli kryté sponzormi, ale aj jednoduchými veriacimi. Slávnosti posviacky katedrály po jej rekonštrukcii predsedal v apríli minulého roku arcibiskup Manily kardinál Tagle za účasti štátnych predstaviteľov, vrátane prezidenta republiky Benigna Aquina III.
Zaujímavosťou je, že námestie pred manilskou katedrálou sa volá Rímske námestie. Tu za účasti stoviek veriacich biskupa Ríma privítal rektor baziliky a po pobozkaní kríža ho odprevadil do sakristie. Vnútri už asi dve tisícky zasvätených nadšene očakávali hlavného celebranta. Eucharistické slávenie v latinčine, angličtine a tagalogčine bolo sprevádzané radostnými spevmi. Po čítaniach z Druhého listu Korinťanom (5,14-20), kde Pavol hovorí, že Boh nám zveril službu zmierenia, a po čítaní z Jánovho evanjelia (21,15-17), kde Zmŕtvychvstalý zveruje Petrovi úlohu pásť jeho ovce, nasledovala homília Svätého Otca. Práve otázkou, ktorú Ježiš trikrát položil Petrovi, začal Svätý Otec: «Miluješ ma?» Na čo prítomní pohotovo odpovedali «Áno!» Pápež s úsmevom poďakoval, ale poznamenal, že išlo o citáciu Ježišových slov!
„Pán povedal: «Miluješ ma? … Pas moje ovce» (Jn 21,15.16). Ježišove slová Petrovi z dnešného evanjelia sú prvými slovami, s ktorými sa na vás obraciam, milí bratia biskupi a kňazi, rehoľníci a rehoľníčky a mladí seminaristi. Tieto slová nám pripomínajú jednu podstatnú vec: každá pastoračná služba vychádza z lásky. Každá pastoračná služba sa rodí z lásky! Každý zasvätený život je znamením zmierujúcej Kristovej lásky. Ako sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša, v rôznorodosti našich povolaní je každý z nás volaný byť nejakým spôsobom láskou v srdci Cirkvi.“
Svätý Otec pokračoval prosbou na prítomných, aby jeho „pozdrav plný lásky zaniesli všetkým svojim bratom a sestrám, starým a chorým“ a všetkým, ktorí nemôžu byť teraz v katedrále. Pripomenul päťsté výročie evanjelizácie Filipín, pričom vyjadril „vďačnosť za dedičstvo mnohých biskupov, kňazov a rehoľníkov minulých generácií“, spolu s povzbudením pokračovať v tomto diele.
„Naša služba je službou zmierenia. Hlásajme radostnú zvesť lásky, milosrdenstva a bezhraničného súcitu Boha. Ohlasujme radosť z evanjelia. Pretože evanjelium je prísľubom Božej milosti, ktorá jediná môže priniesť naplnenie a uzdravenie nášmu chorému svetu. (...) Byť Kristovým vyslancom znamená v prvom rade pozvať všetkých k obnovenému osobnému stretnutiu s Pánom Ježišom (porov. Evangelii gaudium, 3). K nášmu osobnému stretnutiu s Ježišom. Toto pozvanie musí byť v centre vášho pripomenutia si evanjelizácie Filipín.“
Ale evanjelium je tiež výzvou k obráteniu, pokračoval pápež: „Ako správne učili biskupi Filipín, cirkev na Filipínach je pozvaná rozpoznať a bojovať proti hlboko zakoreneným príčinám nerovnosti a nespravodlivosti, ktoré poškvrňujú tvár filipínskej spoločnosti v príkrom rozpore s učením Ježiša Krista. Evanjelium vyzýva každého kresťana žiť životom čestným, poctivým a usilujúcim sa o všeobecné dobro. Ale pozýva tiež kresťanské spoločenstvá, aby vytvárali „kruhy čestnosti“, siete solidarity, ktoré sa môžu rozšíriť a preniknúť spoločnosť, aby ju premenili svojím prorockým svedectvom.“
Ďalšou výzvou v homílii pápeža Františka boli chudobní: „Chudobní sú v centre evanjelia, sú v srdci evanjelia, ak z evanjelia odstránime chudobných, nemôžeme porozumieť celému posolstvu Ježiša Krista. Ako vyslanci Krista by sme my biskupi, kňazi a rehoľníci mali ako prví prijímať jeho milosť zmierenia do našich sŕdc. Svätý Pavol vysvetľuje, čo to znamená. Znamená to odmietať svetské perspektívy a na všetko sa pozerať po novom, v Kristovom svetle. (...) Len keď sa my sami staneme chudobnými, odstránime našu samoľúbosť, budeme sa môcť stotožniť s tými poslednými z našich bratov a sestier. Uvidíme veci v novom svetle, a tak budeme môcť čestne a bezúhonne odpovedať na výzvu ohlasovať radikalizmus evanjelia v spoločnosti, ktorá si privykla na vylúčenie, polarizáciu a škandalóznu nerovnosť.”
Osobitne sa Svätý Otec obrátil na mladých kňazov, rehoľníkov a seminaristov, aby sa delili o radosť a entuziazmus so svojimi rovesníkmi a povzbudil ich, aby boli prítomní medzi mladými ľuďmi, ktorí môžu byť zmätení a skleslí, aby napriek tomu naďalej dokázali vidieť v Cirkvi spoločníčku na ceste a zdroj nádeje.
„Buďte nablízku tým, ktorí – žijúc uprostred spoločnosti zaťaženej chudobou a korupciou – sú zlomení na duchu, v pokušení vzdať sa, zanechať školu a žiť na ulici. Ohlasujte krásu a pravdu kresťanského posolstva spoločnosti, ktorá je pokúšaná pomýlene hľadieť na sexualitu, manželstvo a rodinu. Ako viete, tieto skutočnosti sú stále viac atakované vplyvnými silami, ktoré hrozia zdeformovaním Božieho stvoriteľského plánu a zradou práve tých hodnôt, ktoré inšpirovali a dali formu všetkému krásnemu, čo jestvuje vo vašej kultúre.“
Filipínska kultúra bola vskutku formovaná predstavivosťou viery. Filipínci sú všade známi pre ich lásku k Bohu, pre ich vrúcnu zbožnosť a ich úprimnú a srdečnú oddanosť Panne Márii a jej ružencu. Toto veľké dedičstvo obsahuje silný misionársky potenciál, povedal Svätý Otec a homíliu ukončil slovami:
„Drahí bratia biskupi, kňazi a rehoľníci, prosím Máriu, Matku Cirkvi, aby vám všetkým vyprosila hojnosť horlivosti, aby ste sa dokázali celí odovzdať v nezištnej službe svojim bratom a sestrám. Nech takto zmierujúca Kristova láska prenikne ešte hlbšie do štruktúry filipínskej spoločnosti a skrze vás aj do najvzdialenejších kútov sveta. Amen.“
Ako informoval páter Federico Lombardi, po skončení eucharistického slávenia pápež František navštívil dom pre deti ulice, ktorý sa nachádza hneď vedľa manilskej katedrály. Ide o jedno z viacerých zariadení nadácie, vedenej francúzskym kňazom P. Mathieu. Na nádvorí domu sa zhromaždilo aj mnoho ďalších detí, z celkového počtu 320, o ktoré sa nadácia stará. Privítali pápeža, ktorý tam zašiel hneď po svätej omši asi na 20 minút. Spevy, krátke rozhovory, objatia detí, fotografie, malé darčeky, medzi nimi aj drevený obraz Panny Márie, ktorý je v kaplnkách týchto domov prijatia, fotografia z eucharistickej poklony skupiny zberačov odpadu, či mozaika urobená jedným z detí zo starých kúskov farebného papiera. Pápež toto pestré a dojemné stretnutie uzavrel požehnaním a odobral sa do sídla Apoštolskej nunciatúry. -jk-
Na stretnutí s rodinami dal Svätý Otec za príklad sv. Jozefa
Vatikán/Filipíny 16. januára - Dnešný deň vo filipínskej Manile ukončil Svätý Otec stretnutím s rodinami v krytom štadióne „Mall of Asia Arena“, s kapacitou 20-tisíc miest. Začalo sa o 17.30 miestneho času (10.30 nášho času), keď pápeža Františka privítal Mons. Gabriel Reyes, ktorý je predsedom Komisie pre rodiny v rámci Konferencie biskupov Filipín. Za povšimnutie stojí, že biskupi Filipín, ako aj biskupi Srí Lanky nosia biele reverendy vzhľadom na tropickú klímu. Jeden zástupca rodín podľa miestneho zvyku na znak úcty a privítania aj tu odovzdal Svätému Otcovi girlandu kvetov. Stretnutie plné svetla a hudby malo podobu liturgie slova. Jej súčasťou boli tiež svedectvá troch rodín.
Ako prvá hovorila matka 11 detí. Táto rodina žijúca v chudobe zažíva neporozumenie a ťažkosti, no je kresťanská a snaží sa žiť v milosrdenstve a súcite. „Sme bohatí nie na materiálne veci, ale na milosti a požehnanie zhora, ktoré nám na tomto svete nič nemôže dať“, zaznelo v svedectve. Druhým bol prípad rodiny poznačenej migráciou. Matka rodiny hovorila o ťažkostiach spojených s odchodom manžela za prácou, ale aj o sile modlitby, ktorá rodine pomohla prekonať všetky prekážky i odlúčenie. Sama sa angažovala v službe migrantom. Poďakovala Svätému Otcovi za pozornosť voči migrantom. Posledným bolo svedectvo rodiny nepočujúcich manželov so štyrmi deťmi. Otec rozprával o svojich ťažkostiach, najmä o osamelosti, keďže okrem detí nikto v ich blízkosti nerozumie posunkovej reči. Napriek tomu je veľmi aktívny v apoštoláte: vyučuje katechizmus v posunkovej reči na štátnych školách a svoje deti vedie k otvorenosti voči iným.
Po speve Aleluja diakon prečítal úryvok z Evanjelia podľa Matúša (2,13-15.19-23) o úteku Svätej rodiny do Egypta. Svätý Otec svoj pripravený text homílie, ktorú prednášal v angličtine, neraz prerušil spontánnymi vstupmi v španielčine za pomoci tlmočníka.
Ako povedal, sv. Jozef v čítanom úryvku evanjelia odpočíva. Spánok Jozefovi zjavil Božiu vôľu. Preto poukázal na tri aspekty: odpočívať v Pánovi, vstať s Ježišom a Máriou a byť prorockým hlasom.
„Odpočívať v Pánovi. Odpočinok je potrebný pre zdravie našej mysle a nášho tela, napriek tomu je niekedy veľmi ťažké odpočívať, kvôli rôznym povinnostiam, ktoré máme. Odpočinok je nevyhnutným aj pre naše duchovné zdravie, aby sme mohli počúvať Boží hlas a pochopiť, čo od nás žiada.“
„Ďalším bodom je vstať s Ježišom a Máriou. Tieto cenné chvíle odpočinku, prestávky s Pánom v modlitbe, sú chvíľami, ktoré by sa nám mohlo žiadať predĺžiť. Ale rovnako ako sv. Jozef, aj my, keď začujeme Boží hlas, musíme sa zobudiť z nášho sna, musíme vstať a konať.“
Ako povedal Svätý Otec, ťažkostí, ktoré doliehajú na dnešné rodiny, je veľa. Spomenul následky prírodných katastrof, ekonomickú situáciu, ktorá spôsobila rozdelenie rodín v dôsledku migrácie za prácou, finančné problémy.
„Zatiaľ čo príliš veľa ľudí žije v extrémnej chudobe, iných si opantal materializmus a životné štýly, ktoré ničia rodinný život a najzákladnejšie nároky kresťanskej morálky. Rodina je tiež ohrozovaná rastúcimi pokusmi zo strany niektorých predefinovať samotnú inštitúciu manželstva, relativizmom, kultúrou chvíľkovosti, chýbajúcou otvorenosťou voči životu. (...) Našou kresťanskou povinnosťou je byť prorockým hlasom uprostred našich komunít. Jozef počúval hlas Pánovho anjela a odpovedal na Božie volanie starať sa o Ježiša a Máriu. Týmto spôsobom konal svoju úlohu v Božom pláne a stal sa požehnaním nielen pre Svätú rodinu, ale aj požehnaním pre celé ľudstvo.“
Spoločné modlitby boli prednášané v hlavných jazykoch krajiny. Okrem ôsmich oficiálnych jazykov je na Filipínach 72 dialektov, ktorými sa hovorí v rozličných častiach Filipínskeho súostrovia. Po spoločnom speve modlitby Otče náš udelil Svätý Otec prítomným požehnanie a odobral sa na Apoštolskú nunciatúru. -jk-
Pápež predstaviteľom Filipín: Hodnoty v spoločnosti a úloha v rámci Ázie
Príhovor Svätého Otca Františka pri stretnutí so štátnymi predstaviteľmi Filipínskej republiky a členmi diplomatického zboru 16. januára 2015 v Prezidentskom paláci „Malacańan“ v Manile
Dámy a páni!
Ďakujem vám, pán prezident, za vaše vrelé privítanie a za váš pozdrav v mene občianskych predstaviteľov a filipínskeho ľudu, ako i vážených členov diplomatického zboru. Som veľmi vďačný za pozvanie navštíviť Filipíny. Moja návšteva je predovšetkým pastoračná. Koná sa v čase, keď sa Cirkev v tejto krajine chystá sláviť päťsté výročie prvého ohlasovanie evanjelia Ježiša Krista na týchto brehoch. Kresťanské posolstvo malo nesmierny vplyv na filipínsku kultúru. Mám nádej, že pri tomto dôležitom výročí opäť vystúpi do popredia jeho trvalá plodnosť a schopnosť podnecovať spoločnosť, ktorá bude hodná dobroty, dôstojnosti a túžob filipínskeho ľudu.
Osobitne chcem touto návštevou vyjadriť svoju blízkosť našim bratom a sestrám, ktorí prežili utrpenie, škody a spustošenie, zapríčinené tajfúnom Jolanda. Spoločne s ľuďmi celého sveta som obdivoval hrdinskú silu, vieru a odolnosť, ktoré preukázali toľkí Filipínci tvárou v tvár tejto prírodnej katastrofe, ako aj mnohí iní. Z týchto cností, zakorenených v neposlednom rade v nádeji a solidarite, inšpirovaných kresťanskou vierou, vzišla hojnosť dobroty a veľkorysosti, osobitne zo strany mladých. V tom okamihu celonárodnej krízy prišlo nespočetné množstvo ľudí na pomoc svojim susedom v núdzi. S mnohými obetami venovali svoj čas a svoje prostriedky, vytvorili sieť vzájomnej pomoci a nasadili sa pre spoločné dobro.
Tento príklad solidarity v práci na znovuvybudovaní je pre nás dôležitou lekciou. Podobne ako rodina, každá spoločnosť čerpá zo svojich najhlbších zdrojov, aby tak čelila novým výzvam. Dnes Filipíny, spolu s mnohými ďalšími krajinami Ázie, stoja pred požiadavkou vybudovania modernej spoločnosti, ktorá bude založená na solídnych základoch, takej spoločnosti, ktorá bude rešpektovať pravé ľudské hodnoty, chrániť našu od Boha prijatú ľudskú dôstojnosť a ľudské práva, a ktorá bude pripravená postaviť sa k novým a komplexným etickým a politickým otázkam. Ako mnohé hlasy vo vašej krajine naznačili, dnes je viac ako inokedy potrebné, aby sa vedúci politici vyznačovali čestnosťou, bezúhonnosťou a zodpovednosťou voči spoločnému dobru. Týmto spôsobom budú môcť uchrániť bohaté ľudské i prírodné zdroje, ktorými Boh požehnal túto krajinu. Tak zároveň dokážu obstarať morálne zdroje, potrebné k tomu, aby čelili naliehavým výzvam prítomnosti a odovzdali budúcim generáciám spoločnosť vskutku spravodlivú, solidárnu a pokojnú.
Pre uskutočnenie týchto národných cieľov je nevyhnutný morálny imperatív na zabezpečenie sociálnej spravodlivosti a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. Veľká biblická tradícia nariaďuje všetkým národom povinnosť načúvať hlasu chudobných a rozlámať putá nespravodlivosti a útlaku, ktoré sú pôvodcami očividných a škandalóznych sociálnych nerovností. Reforma spoločenských štruktúr, ktoré spôsobujú pretrvávanie chudoby a vylučovanie chudobných, si predovšetkým vyžaduje obrátenie mysle a srdca. Filipínski biskupi požiadali, aby bol tento rok vyhlásený za «Rok chudobných». Dúfam, že táto prorocká žiadosť vzbudí v každom, na všetkých úrovniach spoločnosti, pevné odmietanie každej formy korupcie, ktorá bráni prístupu chudobných k zdrojom. Kiež rovnako podnieti aj spojené úsilie, aby sa dosiahlo začlenenie každého muža, ženy i dieťaťa do života spoločenstva.
Základnú úlohu pri obnovení spoločnosti zohráva prirodzene rodina a najmä mladí. Osobitným aspektom mojej návštevy bude stretnutie s rodinami a s mladými tu v Manile. Rodiny majú neodmysliteľné poslanie v spoločnosti. Práve v rodine je deťom umožnené vzrastať v zdravých hodnotách, vo vysokých ideáloch a v úprimnom záujme voči ostatným. Avšak podobne ako iné Božie dary, aj rodina môže byť zdeformovaná a zničená. Potrebuje našu podporu. Vieme, aké je dnes náročné pre naše demokracie chrániť a brániť základné ľudské hodnoty, akými sú rešpektovanie nedotknuteľnej dôstojnosti každej ľudskej osoby, rešpektovanie práva na slobodu svedomia a náboženskú slobodu, rešpektovanie nedotknuteľného práva na život počnúc od ešte nenarodených detí až po starých a chorých. Pre tieto dôvody musia byť rodiny a miestne spoločenstvá povzbudzované a podporované v ich snahách o odovzdávanie našim mladým týchto hodnôt a vízií, schopných napomáhať a podnecovať kultúru čestnosti, takú, ktorá si ctí dobrotu, úprimnosť, vernosť a spolupatričnosť ako pevné základy a morálne spojivo, ktoré udržiava spoločnosť jednotnú.
Pán prezident, vážení predstavitelia, drahí priatelia,
na začiatku mojej návštevy v tejto krajine nemôžem nespomenúť dôležitú úlohu Filipín pri podporovaní porozumenia a spolupráce medzi národmi Ázie, ako aj často prehliadaný, avšak nemenej skutočný prínos Filipíncov žijúcich v zahraničí pre život a blaho krajín, v ktorých žijú. Práve vo svetle bohatého kultúrneho a náboženského dedičstva, na ktoré je váš národ hrdý, vám chcem zanechať výzvu a slovo modlitbového povzbudenia. Nech najhlbšie duchovné hodnoty filipínskeho ľudu naďalej nachádzajú vyjadrenie v úsilí umožňovať vašim spoluobčanom integrálny ľudský rozvoj. Týmto spôsobom bude každý človek schopný zrealizovať vlastný potenciál a tak múdro a pozitívne prispievať k budúcnosti tejto krajiny. Mám dôveru, že chvályhodné snahy vyvinuté pre napomáhanie dialógu a spolupráce medzi nasledovníkmi rozličných náboženstiev prinesú ovocie pri dosahovaní tohto ušľachtilého cieľa. Osobitným spôsobom vyjadrujem svoju dôveru v to, že pokrok urobený v prospech nastolenia mieru na juhu krajiny vyústi do spravodlivých riešení v súlade s kľúčovými princípmi tohto národa a v rešpektovaní nedotknuteľných práv všetkých, vrátane domorodých národov a náboženských menšín.
Na každého z vás a na každého muža, ženu a dieťa tohto milovaného národa zo srdca zvolávam hojné Božie požehnanie.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
Slová Svätého Otca filipínskym biskupom, kňazom a rehoľníkom
Homília pápeža Františka pri svätej omši s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi a seminaristami slávenej v manilskej katedrále Nepoškvrnenej Panny Márie 16. januára 2015 počas apoštolskej návštevy na Filipínach
«Miluješ ma?» [Prítomní volajú: «Áno!»] Ďakujem vám, ale ja som citoval Ježišove slová! Pán povedal: «Miluješ ma? … Pas moje ovce» (Jn 21,15.16). Ježišove slová Petrovi z dnešného evanjelia sú prvými slovami, s ktorými sa na vás obraciam, milí bratia biskupi a kňazi, rehoľníci a rehoľníčky a mladí seminaristi. Tieto slová nám pripomínajú jednu podstatnú vec: každá pastoračná služba vychádza z lásky. Každá pastoračná služba sa rodí z lásky! Každý zasvätený život je znamením zmierujúcej Kristovej lásky. Ako sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša, v rôznorodosti našich povolaní je každý z nás volaný byť nejakým spôsobom láskou v srdci Cirkvi.
Zdravím vás s veľkou láskou. A prosím vás, aby ste túto moju lásku zaniesli všetkým svojim bratom a sestrám, starým a chorým a všetkým tým, ktorí sa dnes nemohli zjednotiť s nami. Kým cirkev na Filipínach pozerá na päťsté výročie svojej evanjelizácie, pociťujeme vďačnosť za dedičstvo mnohých biskupov, kňazov a rehoľníkov minulých generácií. Oni sa snažili nielen ohlasovať evanjelium a budovať cirkev v tejto krajine, ale aj formovať spoločnosť inšpirovanú posolstvom evanjelia lásky, odpustenia a solidarity v službe spoločnému dobru. Dnes vy pokračujete v tomto diele lásky. Rovnako ako oni, aj vy ste povolaní stavať mosty, pásť Kristovo stádo a pripravovať nanovo cesty pre evanjelium v Ázii na úsvite novej éry.
«Ženie nás totiž Kristova láska» (porov. 2 Kor 5,14). V dnešnom prvom čítaní nám svätý Pavol hovorí, že láska, ktorú sme povolaní ohlasovať, je láska zmierujúca, ktorá vychádza zo srdca ukrižovaného Spasiteľa. Sme povolaní, aby sme boli «Kristovými vyslancami» (2 Kor 5,20). Naša služba je službou zmierenia. Hlásajme radostnú zvesť lásky, milosrdenstva a bezhraničného súcitu Boha. Ohlasujme radosť z evanjelia. Pretože evanjelium je prísľubom Božej milosti, ktorá jediná môže priniesť naplnenie a uzdravenie nášmu chorému svetu. Evanjelium môže inšpirovať vytvorenie skutočne spravodlivého a vykúpeného spoločenského poriadku.
Byť Kristovým vyslancom znamená v prvom rade pozvať všetkých k obnovenému osobnému stretnutiu s Pánom Ježišom (porov. Evangelii gaudium, 3). K nášmu osobnému stretnutiu s Ježišom. Toto pozvanie musí byť v centre vášho pripomenutia si evanjelizácie Filipín. Ale evanjelium je tiež výzva k obráteniu, k spytovaniu nášho svedomia ako jednotlivcov, tak aj národa. Ako správne učili biskupi Filipín, cirkev na Filipínach je pozvaná rozpoznať a bojovať proti hlboko zakoreneným príčinám nerovnosti a nespravodlivosti, ktoré poškvrňujú tvár filipínskej spoločnosti v príkrom rozpore s učením Ježiša Krista. Evanjelium vyzýva každého kresťana žiť životom čestným, poctivým a usilujúcim sa o všeobecné dobro. Ale pozýva tiež kresťanské spoločenstvá, aby vytvárali „kruhy čestnosti“, siete solidarity, ktoré sa môžu rozšíriť a preniknúť spoločnosť, aby ju premenili svojím prorockým svedectvom.
Chudobní. Chudobní sú v centre evanjelia, sú v srdci evanjelia, ak z evanjelia odstránime chudobných, nemôžeme porozumieť celému posolstvu Ježiša Krista. Ako vyslanci Krista by sme my biskupi, kňazi a rehoľníci mali ako prví prijímať jeho milosť zmierenia do našich sŕdc. Svätý Pavol vysvetľuje, čo to znamená. Znamená to odmietať svetské perspektívy a na všetko sa pozerať po novom, v Kristovom svetle. To si vyžaduje, aby sme boli prví, ktorí si spytujú svoje svedomie, uznajú svoje zlyhania a pády a vydajú sa cestou nepretržitej konverzie, každodenného obrátenia. Ako môžeme ohlasovať novosť a oslobodzujúcu silu kríža druhým, ak práve my nedovolíme Božiemu slovu, aby zatriaslo našou pýchou, naším strachom zo zmeny, našimi drobnými kompromismi s mentalitou tohto sveta, naším duchovným zosvetštením (porov. Evangelii gaudium, 93)?
Pre nás kňazov a zasvätené osoby konverzia k novosti evanjelia zahŕňa denné stretávanie sa s Pánom v modlitbe. Svätí nás učia, že toto je zdroj všetkej apoštolskej horlivosti! Žiť novosť evanjelia pre rehoľníkov znamená znovu a znovu nachádzať v živote a apoštoláte komunity motiváciu pre čoraz užšie spojenie s Pánom v dokonalej láske. Pre všetkých z nás to znamená žiť tak, aby sme odrážali chudobu Krista, ktorého celý život bol zameraný na plnenie Božej vôle a službu druhým. Najväčšou hrozbou pre to je samozrejme upadnúť do určitého materializmu, ktorý sa môže vkradnúť do našich životov a oslabiť svedectvo, ktoré ponúkame. Len keď sa my sami staneme chudobnými, keď sa sami staneme chudobnými, odstránime našu samoľúbosť, budeme sa môcť stotožniť s tými poslednými z našich bratov a sestier. Uvidíme veci v novom svetle, a tak budeme môcť čestne a bezúhonne odpovedať na výzvu ohlasovať radikalizmus evanjelia v spoločnosti, ktorá si privykla na vylúčenie, polarizáciu a škandalóznu nerovnosť.
Tu by som chcel venovať osobitné slová mladým kňazom, rehoľníkom a seminaristom, ktorí sú tu medzi nami. Prosím vás, aby ste sa delili o radosť a entuziazmus vašej lásky ku Kristovi a Cirkvi so všetkými, ale predovšetkým so svojimi rovesníkmi. Buďte prítomní medzi mladými ľuďmi, ktorí môžu byť zmätení a skleslí, aby napriek tomu naďalej dokázali vidieť v Cirkvi spoločníčku na ceste a zdroj nádeje. Buďte nablízku tým, ktorí – žijúc uprostred spoločnosti zaťaženej chudobou a korupciou – sú zlomení na duchu, v pokušení vzdať sa, zanechať školu a žiť na ulici. Ohlasujte krásu a pravdu kresťanského posolstva spoločnosti, ktorá je pokúšaná pomýlene hľadieť na sexualitu, manželstvo a rodinu. Ako viete, tieto skutočnosti sú stále viac atakované vplyvnými silami, ktoré hrozia zdeformovaním Božieho stvoriteľského plánu a zradou práve tých hodnôt, ktoré inšpirovali a dali formu všetkému krásnemu, čo jestvuje vo vašej kultúre.
Filipínska kultúra bola vskutku formovaná predstavivosťou viery. Filipínci sú všade známi pre ich lásku k Bohu, pre ich vrúcnu zbožnosť a ich úprimnú a srdečnú oddanosť Panne Márii a jej ružencu. Ich láska k Bohu, ich vrúcna zbožnosť, ich úprimná a srdečná oddanosť Panne Márii a jej ružencu! Toto veľké dedičstvo obsahuje silný misionársky potenciál. Je to spôsob, akým váš ľud inkulturoval evanjelium a naďalej prijíma jeho posolstvo (porov. Evangelii gaudium, 122). Vo vašom úsilí o prípravu na päťsté výročie stavajte na týchto pevných základoch.
Kristus zomrel za všetkých, aby sme s ním zjednotení v smrti mohli žiť už nie pre seba, ale pre neho (porov. 2 Kor 5,15). Drahí bratia biskupi, kňazi a rehoľníci, prosím Máriu, Matku Cirkvi, aby vám všetkým vyprosila hojnosť horlivosti, aby ste sa dokázali celí odovzdať v nezištnej službe svojim bratom a sestrám. Nech takto zmierujúca Kristova láska prenikne ešte hlbšie do štruktúry filipínskej spoločnosti a skrze vás aj do najvzdialenejších kútov sveta. Amen.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
Pápežov príhovor rodinám v Manile: Modliť sa znamená vedieť snívať
Príhovor Svätého Otca Františka pri stretnutí s rodinami 16. januára 2015 v krytej hale štadióna „Mall of Asia Arena” v Manile
[v angličtine:]
Drahé rodiny, drahí priatelia v Kristovi,
som vám veľmi vďačný za to, že ste tu dnes večer prítomní a za vaše svedectvo lásky k Ježišovi a jeho Cirkvi. Ďakujem biskupovi Reyesovi, predsedovi biskupskej komisie pre rodinu a život, za jeho slová privítania vo vašom mene. Osobitne ďakujem tým, ktorí sa podelili o svoje svedectvá a svoj život viery s nami. Cirkev na Filipínach je požehnaná apoštolátom mnohých hnutí venujúcich sa rodinám. A ja im ďakujem za ich svedectvo.
Písmo hovorí o sv. Jozefovi veľmi málo a tam, kde ho spomína, často je v situácii, keď odpočíva, napríklad spí, keď mu anjel vo sne zjavuje Božiu vôľu. V evanjeliovom úryvku, ktorý sme práve počuli, vidíme Jozefa, ktorý odpočíva nie raz, ale dvakrát. Dnes večer chcem aj ja odpočívať v Pánovi spolu s vami všetkými, myslím tým odpočívať v Pánovi spolu s rodinami. A spomínam si na moju rodinu, na môjho otca, moju mamu, môjho starého otca, mamu môjho starého otca. Dnes odpočívam s vami a rád by som sa s vami zamýšľal nad darom rodiny.
Ale najprv by som rád povedal niečo o sne. No moja angličtine je slabá. Ak mi dovolíte, rád by som požiadal pána Milesa, aby prekladal, a ja budem hovoriť po španielsky.
[v španielčine:]
Páči sa mi táto myšlienka o snívaní v rodine. Všetky mamy a otcovia snívali o svojom dieťati počas deviatich mesiacov. Je to pravda, či nie? [zhromaždenie volá: Áno!] Snívať o tom, aké bude dieťa. Nie je možné, aby rodina nesnívala. Ak sa v rodine stratí schopnosť snívať, deti nerastú, láska nerastie, život ochabuje a vyhasína. [aplauz] Preto odporúčam, aby ste si večer, keď si spytujete svedomie, kládli tiež aj túto otázku: Sníval som dnes o budúcnosti mojich detí? Sníval som dnes o láske môjho manžela, manželky? Sníval som aj o mojich rodičoch, starých rodičoch, ktorí utvárali dejiny? Je veľmi dôležité snívať! Predovšetkým snívať v rodine. Nestraťte túto schopnosť snívať! [aplauz]
A koľko ťažkostí v manželskom živote nachádza vyriešenie, keď dávame priestor snívaniu, ak sa zastavíme a myslíme na manžela, na manželku. A snívame o tom dobre, ktoré je v ňom, v nej, o pozitívach, ktoré má. Preto je veľmi dôležité obnovovať lásku každodenne pomocou predstavivosti. Nikdy neprestaňte byť novomanželmi!
[v angličtine:]
Spánok Jozefovi zjavil Božiu vôľu. V tejto chvíli odpočívania v Pánovi, zastaviac sa uprostred našich mnohých povinností a každodenných aktivít, Boh hovorí aj k nám. Hovorí k nám v čítaní, ktoré sme počuli, v modlitbách a svedectvách a v tichu nášho srdca. Zamyslime sa nad tým, čo nám Pán hovorí, osobitne v dnešnom evanjeliu. Tento úryvok má tri aspekty, o ktorých by sme mali uvažovať: najprv - odpočívať v Pánovi, po druhé - vstať s Ježišom a Máriou a po tretie - byť prorockým hlasom.
Odpočívať v Pánovi. Odpočinok je potrebný pre zdravie našej mysle a nášho tela, napriek tomu je niekedy veľmi ťažké odpočívať, kvôli rôznym povinnostiam, ktoré máme. Odpočinok je nevyhnutným aj pre naše duchovné zdravie, aby sme mohli počúvať Boží hlas a pochopiť, čo od nás žiada. Jozef bol vybraný Bohom, aby bol domnelým otcom Ježiša a Máriiným ženíchom. Ako kresťania, aj vy ste povolaní, tak ako Jozef, pripraviť Ježišovi domov. Vytvoriť Ježišovi dom! Pripravujete mu domov vo vašich srdciach, vašich rodinách, vašich farnostiach a vašich komunitách.
Aby ste dokázali počúvať a prijímať Božie volanie a tak pripravili Ježišovi domov, musíte byť schopní odpočívať v Pánovi. Musíte si každý deň nájsť čas na odpočívanie v Pánovi, na modlitbu. Modlitba je odpočívaním v Bohu. Ale vy mi môžete povedať: Svätý Otče, ja by som sa aj chcel modliť, ale mám veľmi veľa práce! Musím sa starať o moje deti, mám doma povinnosti, som tak unavený, že nedokážem ani dobre spať. Je to tak. To môže byť pravda, ale ak sa nebudeme modliť, nikdy nespoznáme to najdôležitejšie zo všetkého: Božiu vôľu s nami. A v každej našej aktivite, v našej pracovnej vyťaženosti, s našou modlitbou dosiahneme všetko.
Odpočívať v modlitbe je osobitne dôležité pre rodiny. Predovšetkým v rodine sa učíme ako sa modliť. Nezabudnite: keď sa rodina spoločne modlí, zotrvá pospolu. Toto je dôležité. Tam spoznávame Boha, rastieme ako muži a ženy viery, cítime sa ako členovia najväčšej Božej rodiny, Cirkvi. V rodine sa učíme milovať, ako odpúšťať, ako byť štedrí a otvorení, a nie uzavretí a egoisti. Učíme sa hľadieť ďalej než len na svoje vlastné potreby, stretávať druhých a deliť sa s nimi o náš život. Preto je dôležité modliť sa ako rodina, tak veľmi dôležité! Preto sú rodiny tak dôležité v Božom pláne pre Cirkev! Odpočívať v Pánovi znamená modliť sa, a to spoločne v rodine.
[v španielčine:]
Chcel by som vám tiež povedať niečo veľmi osobné. Veľmi milujem svätého Jozefa, lebo je to muž silný a tichý. Na mojom písacom stole mám sochu sv. Jozefa, ako spí. A spiac sa stará o Cirkev! Áno! Dokáže to. A keď mám nejaký problém, nejakú ťažkosť, napíšem to na lístok a položím ho sv. Jozefovi k nohám, aby o tom sníval! To znamená, aby sa za tento problém modlil!
[v angličtine:]
Druhým aspektom je vstať s Ježišom a Máriou. Tieto cenné chvíle odpočinku, prestávky s Pánom v modlitbe, sú chvíľami, ktoré by sa nám mohlo žiadať predĺžiť. Ale rovnako ako sv. Jozef, aj my, keď začujeme Boží hlas, musíme sa zobudiť z nášho sna, musíme vstať a konať, v rodine musíme vstávať a konať (por. Rim 13,11). Viera nás nevytrháva zo sveta, ale hlbšie nás do neho začleňuje, to je veľmi dôležité. Musíme vnikať hlbšie do sveta, no v sile modlitby. Každý z nás totiž uskutočňuje osobitnú úlohu pri príprave príchodu Božieho Kráľovstva na svet.
Ako bol dar Svätej rodiny zverený sv. Jozefovi, tak je dar rodiny a jej miesto v Božom pláne zverené nám. [v španielčine:] Rovnako ako u sv. Jozefa. Dar Svätej rodiny mu bol zverený, aby sa oň staral. Každému z vás a z nás – lebo aj ja som synom rodiny – každému je zverený Boží plán, aby sme ho uskutočňovali. [v angličtine:] Pánov anjel zjavil Jozefovi nebezpečenstvá, ktoré hrozili Ježišovi a Márii, a prikázal im, aby utiekli do Egypta a neskôr sa usadili v Nazarete. A práve takto nás Boh v našej dobe volá, aby sme rozpoznávali nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú naše rodiny a chránili ich pred zlom. A buďme v strehu pred novými ideologickými kolonizáciami.
[v španielčine:]
Existujú ideologické kolonizácie, ktoré sa snažia zničiť rodinu. Nerodia sa zo sna, z modlitby, zo stretnutia s Bohom, z misie, ktorú nám Boh dáva. Prichádzajú zvonka, a preto im hovorím kolonizácie. Nestraťme slobodu poslania, ktoré nám dáva Boh, poslania, ktorým je rodina! A tak, ako naše národy v istom momente svojej histórie došli k zrelosti povedať „nie“ akejkoľvek politickej kolonizácii, ako rodiny musíme byť veľmi, veľmi múdri, veľmi akcieschopní, silní, aby sme povedali „nie“ každej snahe o ideologickú kolonizáciu rodiny. A prosme si o príhovor sv. Jozefa, ktorý je priateľom anjela, aby sme vedeli, kedy povedať „áno“ a kedy povedať „nie“.
[v angličtine:]
Ťažkostí, ktoré doliehajú na dnešné rodiny, je veľa. Tu na Filipínach, mnoho rodín ešte stále trpí na následky prírodných katastrof. Ekonomická situácia spôsobila rozdelenie rodín v dôsledku migrácie a hľadania práce. Okrem toho finančné problémy sužujú mnohé rodiny. Zatiaľ čo príliš veľa ľudí žije v extrémnej chudobe, iných si opantal materializmus a životné štýly, ktoré ničia rodinný život a najzákladnejšie nároky kresťanskej morálky. Tieto sú ideologickou kolonizáciou. Rodina je tiež ohrozovaná rastúcimi pokusmi zo strany niektorých predefinovať samotnú inštitúciu manželstva, relativizmom, kultúrou chvíľkovosti, chýbajúcou otvorenosťou voči životu.
[v španielčine:]
Myslím na blahoslaveného Pavla VI., ktorý vo chvíli, keď sa poukazovalo na problém nárastu populácie, mal odvahu brániť otvorenosť rodiny k životu. Poznal ťažkosti, ktoré sa vyskytovali v každej rodine, preto bol vo svojej encyklike veľmi milosrdný voči osobitným prípadom. A žiadal spovedníkov, aby boli v osobitných prípadoch veľmi milosrdní a chápaví. No on hľadel ďalej: hľadel na národy zeme a videl túto hrozbu deštrukcie rodiny jej pozbavením detí. Pavol VI. bol odvážny, bol dobrým pastierom a upozornil svoje ovce na prichádzajúcich vlkov. Nech nás v tento večer požehnáva z neba!
[v angličtine:]
Svet potrebuje dobré a silné rodiny, aby prekonal tieto nebezpečenstvá! Filipíny potrebujú rodiny, ktoré budú sväté a plné lásky, aby uchovávali krásu a pravdu o rodine v Božom pláne a boli podporou i príkladom pre iné rodiny. Každé ohrozenie rodiny je ohrozením samotnej spoločnosti. Budúcnosť ľudstva, ako to často hovoril sv. Jána Pavol II., prechádza cez rodinu (por. Familiaris consortio, 85). Budúcnosť prichádza cez rodinu. Chráňte teda vaše rodiny! Chráňte vaše rodiny! Hľaďte na ne ako na najväčší poklad vašej krajiny a vždy ich živte modlitbou a milosťou sviatostí. Rodiny budú mať vždy svoje skúšky, nepotrebujú, aby ste im pridávali ďalšie! Naopak, buďte živými príkladmi lásky, odpustenia a pozornosti. Buďte svätyňami úcty k životu, ohlasujúc posvätnosť každého ľudského života od počatia až po prirodzenú smrť. Akým veľkým darom pre spoločnosť by bolo, keby každá kresťanská rodina naplno žila svoje vznešené povolanie! Preto vstaňte s Ježišom a Máriou a vydajte sa na cestu, ktorú Pán načrtáva pre každého z vás.
Evanjelium, ktoré sme dnes počuli nám pripomína, že našou kresťanskou povinnosťou je byť prorockým hlasom uprostred našich komunít. Jozef počúval hlas Pánovho anjela a odpovedal na Božie volanie starať sa o Ježiša a Máriu. Týmto spôsobom konal svoju úlohu v Božom pláne a stal sa požehnaním nielen pre Svätú rodinu, ale aj požehnaním pre celé ľudstvo. Spoločne s Máriou bol Jozef vzorom pre Ježiša ako chlapca, ktorý rástol v múdrosti, veku a milosti (por. Lk 2,52). Keď rodiny privádzajú na svet deti, vychovávajú ich vo viere a v zdravých hodnotách a učia ich, aby prispievali k dobru spoločnosti, stávajú sa požehnaním pre svet. Rodina sa môže stať pre svet požehnaním. Božia láska sa sprítomňuje a je činná tým, ako milujeme a konáme dobré skutky. Rozširujeme Kristovo Kráľovstvo vo svete. A keď tak konáme, potvrdzujeme svoju vernosť prorockému poslaniu, ktoré sme prijali v krste.
Počas tohto roka, ktorý vaši biskupi vyhlásili za Rok chudobných, vás chcem ako rodiny požiadať, aby ste boli osobitne vnímaví na naše povolanie byť Ježišovými misionárskymi učeníkmi. To znamená byť pripravenými ísť za hranice vašich domovov a starať sa o našich bratov a sestry vo väčšej núdzi. Zvlášť vás prosím, aby ste sa zaujímali o tých, ktorí nemajú vlastnú rodinu, osobitne o starých a o deti bez rodičov. Nedopusťte, aby sa cítili izolovaní, osamotení a opustení, ale pomáhajte im, aby cítili, že Boh na nich nezabudol.
[v španielčine:]
Dnes som bol nanajvýš dojatý v srdci po omši, keď som navštívil ten domov pre opustené deti, bez rodiny. Koľko ľudí v Cirkvi pracuje, aby tento dom bol jednou rodinou! Toto znamená prorocky raziť cestu v tom, čo znamená rodina!
[v angličtine:]
I keď ste azda sami chudobní v materiálnom zmysle, máte však veľké bohatstvo darov, ktoré dávate k dispozícii, keď ponúkate Krista a spoločenstvo jeho Cirkvi. Neukrývajte svoju vieru, neukrývajte Ježiša, ale prinášajte ich do sveta a ponúkajte svedectvo vášho rodinného života!
Drahí priatelia v Kristovi, vedzte, že sa stále za vás modlím! [potlesk] Modlím sa dnes za rodinu, modlím sa, aby Pán neustále prehlboval vašu lásku k nemu a aby sa táto láska mohla prejaviť vo vašej vzájomnej láske a láske k Cirkvi. Nezabudnite na spiaceho Ježiša. Nezabudnite na spiaceho Jozefa. Ježiš spal pod ochranou Jozefa. Nezabudnite: snom rodiny je modlitba. Nezabudnite sa modliť za rodinu. Často sa modlite a prinášajte ovocie vašej modlitby do sveta, aby všetci mohli spoznať Ježiša Krista a jeho milosrdnú lásku. A prosím vás, spite aj za mňa, modlite sa za mňa, pretože skutočne potrebujem vaše modlitby a budem vždy na nich závislý! Ďakujem vám veľmi pekne.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
Svedectvá zo stretnutia pápeža s rodinami: Chudoba, migrácia a postihnutie v životoch filipínskych rodín
Filipíny 16. januára – V rámci programu pápežovho stretnutia s rodinami v manilskej športovej hale odzneli svedectvá troch filipínskych rodín.
Prvé svedectvo rodiny Dizonovej hovorilo o živote v chudobe. Napriek skromným podmienkam, v ktorých žijú, členovia tejto početnej rodiny jedenástich súrodencov, sú aktívne zaangažovaní do služby Cirkvi vo farnostiach, či rozličných laických združeniach. Rodina tiež svedčila o tom, ako sa spoločne s ostatnými zapojila do boja proti nespravodlivosti páchanej na chudobných, keď ich chceli obrať o pole, ktoré bolo pre rodinu jediným zdrojom obživy. Táto rodina pozostávajúca z matky, jedenástich detí, 40 vnúčat a 10 pravnúčat nie je síce dokonalá – zažíva nedorozumenia a stretáva rozličné ťažkosti, no je kresťanská a snaží sa žiť v milosrdenstve a súcite. „Sme bohatí nie na materiálne veci, ale na milosti a požehnanie zhora, ktoré nám na tomto svete nič nemôže dať“, zaznelo v svedectve.
Druhým svedectvom bol prípad trojčlennej filipínskej rodiny poznačenej migráciou za prácou. Matka rodiny Ediza Pumarada v ňom hovorila o ťažkostiach, ktoré prežívala, keď jej manžel odišiel pracovať do Singapuru a ona zostala na všetko sama. Zároveň však svedčila aj o sile modlitby v rodine, ktorá im pomohla prekonať všetky doterajšie prekážky a rozdelenia. Keďže vo svojom okolí videla množstvo rodín negatívne poznačených migráciou za prácou, rozhodla sa angažovať v službe migrantom a ich rodinám vo farnosti. V súčasnosti celá ich rodina pomáha v tejto oblasti aj v rámci programu pre migrantov poskytovaného Konferenciou biskupov Filipín a inými organizáciami. Ediza i jej manžel sú dobrovoľníkmi v rámci Scalabriniánskej laickej asociácie, ktorá organizuje semináre pre vysokoškolských študentov k otázkam medzinárodnej migrácie.
Posledné svedectvo predniesol Renato Cruz. Bolo svedectvom rodiny pozostávajúcej z manželov so štyrmi deťmi, v ktorej sú obaja rodičia nepočujúci. Renato rozprával o svojich ťažkostiach ako sluchovo postihnutého a najmä o osamelosti, keďže okrem detí nikto v ich blízkosti nerozumie posunkovej reči. Hovoril aj o výchove detí k viere. Aj Renáto je veľmi aktívny v apoštoláte: vyučuje katechizmus v posunkovej reči na štátnych školách a je tiež členom katolíckej organizácie pre nepočujúcich. -zk-
Svätý Otec tvítuje o svedectve Filipín
Filipíny sú svedectvom mladosti a vitality Cirkvi. (Tvít pápeža Františka zo 16. januára 2015) -jk-
Druhý tvít Svätého Otca z Filipín: Rodina je najväčším pokladom krajiny
Rodina je najväčším pokladom krajiny. Všetci sa usilujme o ochranu a posilnenie tohto uholného kameňa spoločnosti! (Druhý tvít pápeža Františka zo 16. januára 2015) -jk-
Vysielanie zo 16. januára 2015
Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved