 |  |
2015/01/17
Svätý Otec navštívil postihnutých tajfúnom, pre zlé počasie skrátil návštevu
Vatikán/Filipíny 17. januára – Zlé poveternostné podmienky dnes takmer zmarili stretnutie pápeža Františka s tými, kvôli ktorým prednostne prišiel na Filipíny. Návštevu Taclobanu na ostrove Leyte v centrálnej časti súostrovia musel Svätý Otec skrátiť o štyri hodiny. V dopoludňajších hodinách (pre nás o 3. hodine v noci) stihol ešte sláviť svätú omšu na letisku, ďalší program však už absolvoval v zrýchlenom slede, aby sa o 13. hod. miestneho času lietadlo mohlo vydať na spiatočnú cestu do 650 km vzdialenej Manily, keďže hrozilo, že neskôr nebude možné odletieť.
Lejak a vietor však nezmarili, naopak ešte viac zvýraznili pápežovu blízkosť tým najbiednejším, ktorí v priestore letiska odolávali počasiu v pršiplášťoch. Pápež sláviaci Eucharistiu rovnako v pršiplášti uprostred vetra a kvapiek vody pod jednoduchým prístreškom na letisku v Taclobane, im vyslal jasný signál o sile nádeje prameniacej z Ježišovho Srdca. Homíliu Svätý Otec spontánne predniesol v španielčine a prostredníctvom biskupa veriacim odovzdal aj text svojho vopred pripraveného príhovoru (text je publikovaný samostatne).
„Mnohí z vás ste prišli o všetko,“ povedal Svätý Otec. „Neviem, čo vám povedať. Ale Pán to vie. Niektorí z vás stratili časť svojich rodín. Všetko, čo môžem urobiť, je zostať v mlčaní a kráčať s vami všetkými s tichosťou v mojom srdci... Mnohí z vás sa pýtali: Prečo, Pane? A každému z vás Kristus do vášho srdca odpovedá svojím srdcom z kríža. Nemám pre vás ďalšie slová. Hľaďme na Krista. On je Pán a on nás chápe, lebo prešiel všetkými skúškami, ktoré nás zastihli.“
(Plný prepis spontánnej homílie a modlitby na záver slávenia prinesieme samostatne.)
Eucharistia bola slávená v angličtine, pričom liturgické čítania a modlitby sa čítali v lokálnom dialekte binisaya. V závere svätej omše Svätému Otcovi vyjadril slová vďaky arcibiskup miestnej diecézy Palo Mons. John Du.
Po svätej omši sa Svätý Otec osobne stretol s tými, ktorí pri tajfúne Yolanda stratili svojich najbližších. Stretnutie, ktoré podľa svedkov vyvolalo na tvári Svätého Otca pohnutie, sa uskutočnilo počas obeda v priestoroch arcibiskupstva v Palo. Svätý Otec skrátil obed, aby stihol aspoň krátko v miestnej katedrále pozdraviť a udeliť požehnanie tým, ktorí sa tam zhromaždili. Plánované popoludňajšie stretnutie v katedrále s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi a seminaristami sa tak nekonalo. Svätý Otec svoj pripravený príhovor odovzdal v písomnej podobe. Okolo 13. hod, teda so štvorhodinovým predstihom, sa lietadlo vydalo na spiatočný let do Manily.
Po obeda s tridsiatimi rodinnými príslušníkmi obetí tajfúnu bolo v pôvodnom programe Svätého Otca aj požehnanie nového strediska pre seniorov a siroty nesúceho meno pápeža Františka, ktoré bolo postavené aj vďaka príspevku Pápežskej rady Cor unum. (Spravuje ho kórejská charizmatická komunita Kkottongnae Brothers of Jesus. Jej zariadenie pre chudobných Svätý Otec navštívil aj počas svojej cesty do Kórey v auguste minulého roku.) Svätý Otec sa z časových dôvodov nemohol s obyvateľmi a personálom osobne stretnúť, udelil im však požehnanie prechádzajúc papamobilom popri areáli strediska.
Druhý deň svojej návštevy na Filipínach tak venoval Svätý Otec stretnutiu s ľuďmi, ktorých tajfún pripravil nielen o majetok, ale mnohých z nich aj o členov rodiny. Tajfún Yolanda-Hayian v novembri 2013 za sebou zanechal 6-tisíc mŕtvych a v najviac zasiahnutiej oblasti, na ostrove Leyte v meste Tacloban a okolí zničil všetky stavby, vrátane letiska ako aj všetky druhy komunikácií. Pozvanie veriacich z arcibiciecézy Palo adresované pápežovi Františkovi prostredníctvom tamojšieho arcibiskupa Mons. Johna Du, prispelo k rozhodnutiu Svätého Otca navštíviť Filipíny. Dnešné stretnutie s ľuďmi postihnutými spomínaným nešťastím bolo teda dlho očakávaným bodom programu cesty Svätého Otca a zároveň hlavným dôvodom návštevy tejto krajiny.
Letisko Tacloban, v ktorého priľahlých priestoroch Svätý Otec slávil Eucharistiu, sa nachádza pri pobreží ostrova Leyte s takmer dvojmiliónovou populáciou. -zk, jb-
Pápež František postihnutým tajfúnom: „Kristus odpovedá svojím srdcom z kríža“
Spontánna homília Svätého Otca Františka počas svätej omše 17. januára 2015 v Taclobane na Filipínach
„V prvom čítaní sme počuli, že máme veľkňaza, ktorý je schopný cítiť s našimi slabosťami, lebo on sám bol skúšaný vo všetkom okrem hriechu (porov. Hebr 4,15). Ježiš je ako my. Ježiš žil ako my. Je nám vo všetkom podobný. Je nám podobný vo všetkom. Vo všetkom okrem hriechu, lebo on nebol hriešnikom. No aby nám bol viac podobný, zaodel sa, vzal na seba naše hriechy. Urobil sa hriechom (porov. 2 Kor 5,21)! A toto hovorí sv. Pavol, ktorý to veľmi dobre poznal. Ježiš ide vždy pred nami a keď my prechádzame cez nejaký kríž, on už tade prešiel skôr.
Keď sa tu dnes všetci stretávame, 14 mesiacov po tom, ako tadiaľto prešiel tajfún Yolanda, je to preto, že máme istotu, že nebudeme sklamaní vo viere, lebo Ježiš tým prešiel skôr. Vo svojom utrpení vzal na seba všetky naše utrpenia. Dovoľte mi zveriť sa vám – keď som v Ríme videl túto katastrofu, cítil som, že musím prísť. V tých dňoch som sa rozhodol podniknúť sem cestu. Chcel som prísť, aby som bol s vami. Trochu neskoro – možno poviete, a je to pravda, no som tu.
Som tu, aby som vám povedal, že Ježiš je Pán, že Ježiš nesklame, nepodvádza. ‚Otče‛ – môže mi jeden z vás povedať – ‚mňa sklamal, lebo som prišiel o dom, stratil som všetko, čo som mal, som chorý...‛ - To, čo hovoríš, je pravda a ja rešpektujem tvoje pocity. No vidím ho tam, priklincovaného. Odtiaľ nás nepodvádza. Bol zasvätený ako Pán, na tom tróne, a tam prešiel všetkými pohromami, ktoré máme aj my. Ježiš je Pánom! A je Pánom z kríža, tam kraľoval. Preto je schopný nás pochopiť, ako sme to počuli v prvom čítaní (Hebr. 4,12-16). Stal sa nám vo všetkom podobným. Preto máme Pána, ktorý je schopný plakať spolu s nami, je schopný sprevádzať nás v tých najťažších chvíľach života.
Mnohí z vás ste prišli o všetko. Neviem, čo vám povedať. Ale Pán to vie. Niektorí z vás stratili časť svojich rodín. Všetko, čo môžem urobiť, je zostať v mlčaní a kráčať s vami všetkými s mojím stíšeným srdcom... Mnohí z vás sa pýtali: Prečo, Pane? A každému z vás, do vášho srdca, Kristus odpovedá svojím srdcom z kríža. Nemám pre vás ďalšie slová. Hľaďme na Krista. On je Pán a on nás chápe, lebo prešiel všetkými skúškami, ktoré nás zastihli.
A pri ňom, pribitom na kríži, stála matka. My sme ako to dieťa, čo stojí tam dole: ktoré vo chvíľach bolesti, žiaľu, v momentoch, keď ničomu nerozumie, vo chvíľach, keď sa chce búriť, zostáva mu jedine vystrieť ruku a chytiť sa jej sukne a povedať jej: ‚Mama!‛ Tak ako dieťa, ktoré keď má strach, povie: ‚Mama!‛ Je to možno jediné slovo, ktoré dokáže vyjadriť to, čo cítime v temných chvíľach: ‚Matka! Mama!‛
Vytvorme spolu chvíľu ticha. Hľaďme na Pána: on nás dokáže pochopiť, lebo sám prešiel všetkým týmto. A hľaďme na našu matku a ako dieťa, ktoré stojí dolu, uchopme jej sukňu a s celým srdcom jej povedzme: ‚Matka!‛ Vykonajme v tichu túto modlitbu, každý nech jej povie to, čo cíti...“
Slová Svätého Otca na záver eucharistického slávenia v Taclobane:
„Práve sme slávili utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Ježiš nás predišiel na tejto ceste a sprevádza nás vždy, keď sa zídeme k modlitbe a k sláveniu. Vďaka ti, Pane, za to, že si dnes s nami. Vďaka ti, Pane, za to, že s nami zdieľaš naše bolesti. Vďaka, že nám dávaš nádej. Vďaka Pane, za tvoje veľké milosrdenstvo. Vďaka, že si si prial byť ako jeden z nás. Vďaka Pane, lebo ty si vždy pri nás, dokonca aj vo chvíľach kríža. Vďaka Pane za to, že nám dávaš nádej. Pane, nech sa nedáme nikým obrať o nádej! Vďaka Pane, lebo v tých najtemnejších chvíľach tvojho života, na kríži, si pamätal na nás a zanechal si nám Matku, tvoju Matku. Vďaka Pane, že si nás nenechal sirotami.“
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
Text pápežovho príhovoru v Taclobane: Boh trpí spolu s nami
Homília Svätého Otca Františka pri svätej omši 17. januára 2015 v Taclobane na Filipínach za účasti
obyvateľstva postihnutého tajfúnom. Svätý Otec sa pri svätej omši prihovoril spontánnymi slovami. Tento text im odovzdal v písomnej podobe.
Aké potešujúce slová sme práve počuli! Opäť nám bolo povedané, že Ježiš Kristus je Boží Syn, náš Spasiteľ, náš veľkňaz, ktorý nám prináša milosrdenstvo, milosť a podporu vo všetkom, čo potrebujeme (porov. Hebr 4,14-16). On hojí naše rany, odpúšťa naše hriechy a volá nás, podobne ako sv. Matúša (porov. Mk 2,14), aby sme boli jeho učeníkmi. Chváľme ho za jeho lásku, za jeho milosrdenstvo a za jeho súcit. Chváľme nášho veľkého Boha!
Vzdávam vďaky Pánovi Ježišovi za to, že dnes ráno môžeme byť pospolu. Prišiel som, aby som pobudol s vami v tomto meste, ktoré bolo zdevastované tajfúnom Jolanda pred štrnástimi mesiacmi. Prinášam vám otcovskú lásku, modlitby celej Cirkvi, prísľub, že sa na vás nezabúda, keď pokračujete v znovuvybudovaní. Tu bola najsilnejšia búrka zaznamenaná na planéte premožená najmocnejšou silou vo vesmíre: Božou láskou. Sme tu dnes ráno, aby sme vydali svedectvo o tejto láske, o jej moci premieňať smrť a skazu na život a spoločenstvo. Kristovo zmŕtvychvstanie, ktoré slávime v tejto svätej omši, je naša nádej a skutočnosť, ktorú zakúšame i dnes. Vieme, že zmŕtvychvstanie prichádza iba po kríži, po tom kríži, ktorí ste vy niesli s vierou, dôstojnosťou a silou danou od Boha.
Zhromaždili sme sa najmä aby sme sa modlili za tých, ktorí zahynuli, za tých, ktorí sú doposiaľ nezvestní a za ranených. Predstavme Bohu duše zomrelých, našich matiek, našich otcov, synov a dcér, príbuzných, priateľov a susedov. Máme dôveru v to, že keď prišli pred Božiu tvár, našli milosrdenstvo a pokoj (porov. Hebr 4,16). Jednako však zostáva veľký smútok z ich neprítomnosti. Pre vás, ktorí ste ich poznali a milovali – a stále ich milujete – je bolesť z ich straty stále realitou. Pozrime sa však do budúcnosti očami viery. Naša bolesť je zrno, ktoré jedného dňa prinesie úrodu v radosti, ktorú Pán prisľúbil tým, ktorí dôverujú jeho slovám: «Blahoslavení, ktorí plačete, lebo budete potešení» (porov. Mt 5,4).
Zišli sme sa tu dnes aj preto, aby sme vzdávali vďaky Bohu za jeho pomoc vo chvíli núdze. On bol našou silou v týchto vskutku ťažkých mesiacoch. Vyhaslo mnoho životov, bolo tu veľa utrpenia a skazy. A predsa sa ešte dokážeme zísť a ďakovať mu. Vieme, že on sa o nás stará; vieme, že v Ježišovi, jeho Synovi, máme veľkňaza, ktorý vie spolucítiť s našou bolesťou (porov. Hebr 4,15), ktorý trpí spolu s nami. Božie spolucítenie [com-passion, spolu-utrpenie], jeho utrpenie spolu s nami, dáva večný význam a hodnotu našim snahám. Vaša túžba poďakovať mu za každú milosť a požehnanie, aj keď ste prišli o tak veľa, nie je iba triumfom schopnosti znovu sa vzchopiť a sily filipínskeho ľudu; je zároveň znakom Božej dobroty, jeho blízkosti, nežnosti a jeho spásnej moci.
Vzdávame vďaky najvyššiemu Bohu aj za to, čo bolo vykonané v rámci pomoci, znovuobnovenia a podpory v týchto mesiacoch bezprecedentnej núdze. Mám na mysli na prvom mieste tých, ktorí prijali a prichýlili veľký počet evakuovaných rodín, starých osôb i mladých ľudí. Aké kruté je opustiť vlastný domov a živobytie! Ďakujeme tým, ktorí sa ujali bezdomovcov, sirôt a osamelých ľudí. Kňazi, rehoľníci a rehoľnice dali všetko, čo mohli. Vám, ktorí ste poskytli strechu nad hlavou a obživu ľuďom hľadajúcim bezpečie v kostoloch, kláštoroch, na farách a ktorí naďalej pomáhate tým, ktorí sú ešte v ťažkostiach, vyjadrujem svoju vďačnosť. Ste Cirkvi na česť. Ste pýchou vašej krajiny. Osobne ďakujem každému z vás. Lebo čokoľvek ste urobili jednému z Kristových bratov a sestier, jemu ste urobili (porov. Mt 25,41).
V tejto svätej omši chceme zároveň poďakovať Bohu za tých mužov a ženy, ktorí konali službu záchranárov a krízovej pomoci. Ďakujeme mu za toľkých ľudí, ktorí z celého sveta veľkoryso darovali svoj čas, peniaze a hmotné dobrá. Štáty, organizácie a jednotlivé osoby z každej časti sveta dali na prvé miesto núdznych; je to príklad, ktorý treba nasledovať. Žiadam predstaviteľov vlád, medzinárodné spoločnosti, dobrodincov a ľudí dobrej vôle, aby neustali. Ešte zostáva veľa vykonať. Aj keď sa titulné strany denníkov zmenili, potreby zostávajú.
Dnešné prvé čítanie z Listu Hebrejom nás povzbudzuje, aby sme boli pevní v našom vyznávaní, aby sme vytrvali vo viere a s dôverou pristupovali k trónu Božej milosti (porov. Hebr 4,16). Tieto slová majú osobitnú odozvu na tomto mieste: uprostred toľkého utrpenia ste nikdy neprestali vyznávať víťazstvo kríža, triumf Božej lásky. Videli ste, ako sa moc tejto lásky zjavila vo veľkorysosti premnohých osôb, v toľkých malých zázrakoch dobroty. Avšak tiež ste postrehli, v rabovaniach, lúpežiach a zlyhaniach v odpovedi na túto veľkú ľudskú drámu, toľko tragických znamení zla, z ktorého nás Kristus prišiel vyslobodiť. Modlime sa, aby nás aj toto priviedlo k hlbšej dôvere v moc Božej milosti, aby sme zvíťazili nad hriechom a sebectvom. Osobitne sa modlime, aby to každého urobilo vnímavejším voči volaniu našich núdznych bratov a sestier. Modlime sa, aby to priviedlo k odmietnutiu všetkých foriem nespravodlivosti a korupcie, ktoré okrádaním chudobných zamorujú samotné korene spoločnosti.
Drahí bratia a sestry, v tejto veľkej skúške ste osobitne pociťovali Božiu milosť prostredníctvom prítomnosti a láskyplnej starostlivosti Panny Márie, Našej Panej ustavičnej pomoci. Ona je našou Matkou. Nech vám ona pomáha vytrvať vo viere a nádeji a ujímať sa tých, ktorí sú v núdzi. Spolu so sv. Vavrincom Ruizom a Petrom Calungsodom a všetkými svätými, nech naďalej vyprosuje Božie milosrdenstvo a láskyplné spolucítenie pre túto krajinu a pre všetkých milovaných Filipíncov. Amen.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
Pápež vyzval Filipíny pracovať na povznesení chudobných
Príhovor Svätého Otca Františka kňazom, rehoľníkom, bohoslovcom a rodinám v diecéze Palo, oblasti Filipín najviac postihnutej tajfúnom. Z dôvodu zmeny programu pre nepriaznivé počasie Svätý Otec príhovor, ktorý mal predniesť 17. januára 2015 v katedrále v Palo, odovzdal veriacim v písomnej podobe.
Drahí bratia a sestry,
všetkých vás pozdravujem s veľkou láskou v Pánovi. Som rád, že sa stretáme v tejto Katedrále Premenenia Pána. Tento dom modlitby, spolu s mnohými ďalšími, bol reštaurovaný vďaka významnej štedrosti a obetavosti mnohých ľudí. Vypína sa ako výrečný znak nesmiernej rekonštrukčnej snahy vás i vašich blízkych po zničení tajfúnom Yolanda. Je pre nás všetkých i pamiatkou toho, že v pohromách a utrpeniach náš Boh opätovne koná a všetko robí nové.
Mnohí z vás si veľa vytrpeli, nielen pre deštrukciu spôsobenú búrkou, ale pre stratu príbuzných a priateľov. Zverme dnes Božiemu milosrdenstvu všetkých zosnulých a vyprosujme Božiu útechu a pokoj pre tých, ktorí ešte plačú. Zvlášť pamätajme na tých, ktorým bolesť bráni ísť ďalej. Zároveň ďakujme Pánovi za všetkých, čo v posledných mesiacoch odnášali trosky, navštevovali chorých a zomierajúcich, utešovali trpiacich a pochovávali mŕtvych. Ich dobrota a nezištná pomoc mnohých ľudí z celého sveta sú skutočným znamením toho, že Boh nás nikdy neopúšťa.
Chcem tu obzvlášť poďakovať mnohým kňazom a zasväteným, ktorí s obrovskou obetavosťou odpovedali na zúfalú odkázanosť ľudí z najtvrdšie zasiahnutých lokalít. Prostredníctvom vašej prítomnosti a lásky ste vydali svedectvo krásy a pravdy evanjelia. Sprítomnili ste Cirkev ako prameň nádeje, uzdravenia a milosrdenstva. Spolu s mnohými vašimi blízkymi ste tiež preukázali hlbokú vieru a húževnatosť filipínskeho národa. Mnohé príbehy osobnej obetavosti a dobroty počas temných dní treba pripomínať a ďalej podávať budúcim generáciám.
Pred chvíľou som požehnal nové centrum pre chudobných, ktoré sa vypína ako ďalšie zo znamení starostlivosti a pozornosti Cirkvi voči našim núdznym bratom a sestrám. A je ich veľa! Ako veľmi ich Boh miluje! Dnes z tohto miesta, ktoré zakúsilo hlboké utrpenie a núdzu, prosím, aby sa robilo viac pre chudobných. Žiadam si najmä, aby sa s chudobnými celej krajiny zaobchádzalo férovo, aby sa rešpektovala ich dôstojnosť, aby politické a ekonomické rozhodnutia boli spravodlivé a
zahrňujúce všetkých, aby sa rozvinuli pracovné a vzdelávacie príležitosti a aby boli odstránené prekážky v prístupe k sociálnym službám. Naše zaobchádzame s chudobnými bude kritériom, podľa ktorého budeme súdení (porov. Mt 25,40.45). Prosím všetkých vás a tých, čo sú zodpovední za dobro spoločnosti, o obnovenie záväzku k sociálnej spravodlivosti a povzneseniu chudobných, ako tu, tak aj na celých Filipínach.
Napokon sa chcem úprimne poďakovať tu prítomným mladým, vrátane seminaristov a mladých rehoľníkov. Mnohí z vás preukázali hrdinskú obetavosť v situácii spôsobenej tajfúnom. Verím, že si budete vždy vedomí, že pravé šťastie spočíva v pomáhaní iným, v rozdávaní sa pre druhých v sebaobetovaní, v preukazovaní milosrdenstva a súcitu. Tak budete hybnou silou pri obnove spoločnosti, nielen pri obnovovaní budov, ale najmä budovaním Božieho kráľovstva, kráľovstva svätosti, spravodlivosti a pokoja vo vašej rodnej krajine.
Drahí kňazi a zasvätené osoby, milé rodiny a priatelia, v tejto Katedrále Premenenia Pána prosme, aby náš život bol aj naďalej podporovaný a premieňaný mocou jeho zmŕtvychvstania. Všetkých vás zverujem láskavej ochrane Panny Márie, Matky Cirkvi. Nech vyprosí vám i všetkým milovaným obyvateľom tejto zeme požehnanie útechou, radosťou a pokojom od Pána. Nech vás Boh všetkých žehná!
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
Svätý Otec na Twitteri: Božie spolucítenie dáva význam našim utrpeniam
Spolucítenie Boha, jeho znášanie utrpenia spolu s nami, dáva význam a hodnotu našim snaženiam a našim utrpeniam. (Tvít pápeža Františka zo 17. januára 2015) -zk-
Rok zasväteného života: Ekumenické stretnutie rehoľníkov v Ríme
Vatikán 17. januára – Od 22. do 25. januára sa v Ríme uskutoční ekumenické stretnutie rehoľníkov a rehoľníčok. Toto podujatie, ktoré je organizované Kongregáciou pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, je jednou z osobitných aktivít v rámci Roka zasväteného života a bude sa odohrávať počas Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov. Miestom konania je Inštitút Augustinianum v Ríme. Pozostávať bude z troch dní, pričom každý bude venovaný jednej z troch kresťanských tradícií: katolíckej, pravoslávnej, anglikánskej a protestantskej. Každý z týchto dní bude ukončený spoločným slávením vešpier o 19. hod.: v katolíckom chráme Chiesa del Gesů (22. januára), v pravoslávnom Chráme sv. Kataríny z Alexandrie (23. januára) a v anglikánskom chráme „All Saints Church“ (24. januára).
V nedeľu 25. januára o 17.30 bude sláviť Svätý Otec druhé vešpery zo slávnosti Obrátenia sv. apoštola Pavla v Bazilike sv. Pavla za hradbami.
„Zasvätený život nesmie byť považovaný v rámci cesty ekumenizmu za okrajový. Ten, kto žije v intímnom spojení s Kristom, žije už začlenený do jediného Kristovho tela, a tak stojí v srdci ekumenickej cesty“, píše sa v komuniké Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. -zk-
Vysielanie zo 17. januára 2015
Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved