 |  |
2015/01/18
Pápež František s mladými v Manile: Prečo trpia deti - odpoveď vedie cez slzy
Vatikán/Filipíny 18. januára - Svoj tretí deň apoštolskej návštevy Filipín venoval Svätý Otec František stretnutiu s mládežou na pôde katolíckej univerzity v Manile a sláveniu Eucharistie zo sviatku Svätého Dieťaťa, patróna Filipín. Omša s viacmiliónovou účasťou veriacich sa konala na mieste, kde sa pred 20 rokmi sv. Ján Pavol II. stretol s vyše štyrmi miliónmi mladých pri Svetových dňoch mládeže.
Najsilnejším momentom stretnutia s mladými bolo svedectvo 14-ročného chlapca, ktorý bol v minulosti dieťaťom ulice a otázka malého dievčaťa pápežovi, prečo Boh dopustí utrpenie nevinných detí, ktorých je tak mnoho opustených rodičmi a stávajú sa obeťami drog a prostitúcie. Dievča pri čítaní otázky zaliali slzy. Pápež František celý svoj príhovor zameral na odpovede na položené otázky, z ktorých ďalšie sa týkali problému, ako sa v zahltení informáciami a technickými vymoženosťami dopracovať k pravej láske a ako byť v živote úspešným bez toho, aby človek podľahol svetským pokušeniam.
Po príchode do areálu Univerzity sv. Tomáša, najväčšej pápežskej univerzity v celej Ázii, sa Svätý Otec najprv stretol s predstaviteľmi rozličných náboženstiev prítomných na Filipínach. Potom v papamobile prešiel pomedzi 30-tisícové zhromaždenie na ploche ihriska v priestore univerzity. Ďalšie tisíce, ktoré zaplnili okolité mestské štvrte, sledovali priebeh cez médiá. Obraz stretnutia dotvárali farebné pršiplášte proti občasným spŕškam jemného dažďa. Tváre prítomných napriek tomu vyžarovali pokojné a radostné naladenie. Atmosféru dotvárali spevy za sprievodu symfonického orchestra v mládežníckom zložení.
Stretnutie s mladými sa začalo pred 10. hod. miestneho času, pre nás pred 3. hodinou v noci, keď Svätého Otca za všetkých privítal biskup Leopoldo Jaucian SVD, zodpovedný za pastoráciu mládeže, sprevádzaný trojicou detí s kyticou kvetov, ktoré dali pápežovi okolo krku ako emblém stužku s účastníckou kartičkou. Mladí potom umiestnili na pódiu veľký kríž s podobou trpiaceho Krista, ktorý si Svätý Otec prišiel uctiť bozkom. Svätý Otec, oblečený v bielom pápežskom odeve prijal na plecia červenú štólu a prežehnaním začal liturgiu slova. Najprv zaznelo čítanie s výzvou sv. Pavla nezanedbávať dar prijatý vkladaním rúk (1 Tim 4,12-16). Po umelecky prednesenom žalme so zapojením celého zhromaždenia diakon predniesol evanjelium o stretnutí Ježiša s bohatým mladíkom (Mk 10, 17-22).
Svätý Otec hneď na úvod svojho príhovoru vyzval ku chvíli ticha a modlitbe za 27-ročnú dobrovoľníčku Kristel, ktorá nešťastne zahynula pri službe počas pápežovej návštevy v oblasti postihnutej tajfúnom, rovnako ako aj za jej rodičov, ktorí stratili svoje jediné dieťa. Svoj príhovor pripravený na papieri pápež František odložil a spontánne sa prihovoril po španielsky, za pomoci prekladateľa do anglického jazyka.
(Plné znenie pápežovho príhovoru bude publikované samostatne, spolu s obsahom otázok a svedectiev mladých.)
Po stretnutí s mladými sa Svätý Otec vrátil na nunciatúru, kde sa stretol s otcom zosnulej Kristel. Popoludnie už patrilo sláveniu Eucharistie na otvorenom priestranstve v Parku Rizal s účasťou veriacich odhadnutou až na sedem milónov. -jb-
Dialóg pápeža Františka s mladými na univerzite v Manile
Vatikán/Filipíny 18. januára - Prinášame slová Svätého Otca Františka, ktoré predniesol pri stretnutí s mladými 18. januára v Manile na pôde Univerzity sv. Tomáša. Svätý Otec tento spontánny príhovor predniesol po odznení troch svedectiev mladých ľudí a po biblických čítaniach v rámci liturgie slova. Text svedectiev je pripojený nižšie.
Pápež František najprv v angličtine prítomných mladých poprosil o dovolenie hovoriť vo svojej rodnej španielčine: „Keď hovorím spontánne, robím to v španielčine, pretože neovládam anglický jazyk. Môžem tak urobiť?“ Z úst mladých zborovo zaznel oduševnený súhlas. „Veľmi pekne vám ďakujem. Toto je páter Marc, dobrý tlmočník!“ Svätý Otec pokračoval:
„Najprv jedna smutná správa. Včera, keď sa práve začínala svätá omša, sa zrútila časť lešenia a zasiahla mladú ženu, ktorá tam pracovala, a zomrela. Jej meno je Kristel. Pracovala ako dobrovoľníčka pri organizácii omše, mala 27 rokov. Bola mladá, ako ste vy. Pracovala pre asociáciu s názvom Catholic Relief Services, bola dobrovoľníčka. Chcel by som, aby ste jej vy všetci, jej rovesníci, venovali minútu ticha a potom sa budeme modliť k našej Matke v nebi. Modlime sa. (Zdravas Mária)
Modlime sa aj za jej otca a matku. Bola jedinou dcérou. Jej mama sa vracia z Hongkongu a otec ju išiel čakať do Manily. (Otče náš)
Ďakujem osobitne mladým, ktorí predniesli svoje svedectvá: Junovi, Leandrovi Santosovi II. a Rikkimu. Ďakujem.
Je tu len malé zastúpenie žien medzi vami. Veľmi malé. Ženy nám majú veľa čo povedať v dnešnej spoločnosti. Niekedy sme príliš „mačistickí“ a nedávame priestor ženám. Ale ženy sú schopné vidieť veci inými očami v porovnaní s nami mužmi. Ženy sú schopné klásť otázky, ktoré muži nie sú schopní pochopiť. Dávajte pozor. Ona (Taziel) dnes položila jedinú otázku, na ktorú niet odpovede. A keďže nebola schopná vyjadriť to slovami, urobila to slzami. Takže, keď nabudúce príde pápež do Manily, urobte niečo pre to, aby tu bolo medzi vami viac žien. (aplauz)
Ďakujem Junovi, ktorý sa vyjadril s veľkou odvahou. Ako som už povedal, na jadro tvojej otázky takmer niet odpovede. Až keď aj my budeme schopní plakať pre veci, o ktorých si hovorila, až vtedy budeme pripravení na túto otázku odpovedať. Veľká otázka pre všetkých: Prečo trpia deti? Keď bude srdce ochotné klásť si otázky a plakať, potom budeme schopní niečo pochopiť. Existuje „svetský“ súcit, ktorý nepomôže. Ty si o tom niečo povedal. Súcit, ktorý nanajvýš spočíva v strčení ruky do vrecka a hodení mince. Keby Kristus mal tento druh súcitu, bol by to jednoduchý ťah, uzdravil by troch alebo štyroch ľudí a vráti by sa k Otcovi. Až keď Kristus plakal a bol schopný plakať, pochopil to, čo sa deje v našich životoch.
Drahí chlapci a dievčatá, v dnešnom svete chýba schopnosť plakať. Plačú marginalizovaní, plačú tí, čo sú ponechaní bokom, tí, ktorými sa pohrdlo, ale tí, ktorí majú život bez zvláštnej núdze, nevedia plakať. Niektoré skutočnosti života dokážu vidieť iba oči prečistené slzami. Tak pozývam každého z vás pýtať sa: Naučil som sa plakať, keď vidím dieťa, ktoré je hladné, drogou omámené dieťa na ulici, dieťa, ktoré nemá žiadny domov, opustené dieťa, týrané dieťa, dieťa zneužívané, dieťa držaného spoločnosťou ako otroka?
Alebo je to plač z rozmaru, keď niekto plače preto, že by chcel mať niečo naviac? Toto je prvá vec, ktorú som vám chcel povedať. Učme sa plakať. Ako nám to ona dnes ukázala. Nesmieme zabudnúť na toto svedectvo. Zásadnú otázku, prečo deti trpia, ona predložila s plačom. A odpoveď, ktorú dnes dávame, je: naučme sa plakať.
Ježiš v evanjeliu plakal, plakal kvôli mŕtvemu priateľovi, plakal vo svojom srdci kvôli tej rodine, ktorá stratila svoju dcéru, rozplakal sa v srdci, keď videl chudobnú vdovu, ktorá musela pochovať svojho syna, ale predovšetkým plakal vo svojom srdci a bol pohnutý súcitom, keď videl veľké množstvo ľudí bez pastiera. Ak sa nenaučíte plakať, nemôžete byť dobrými kresťanmi. Toto je výzva. Jun nám dnes dal túto výzvu. Keď sa nás pýtajú, prečo deti trpia, prečo sa stane tá alebo oná tragédia v živote, našou odpoveďou je buď ticho, alebo slovo, ktoré vychádza zo sĺz. Buďte odvážni. Nebojte sa plakať.
A potom to bol Leandro Santos II. Aj on položil otázky, týkali sa sveta informácií. V súčasnej dobe s toľkými prostriedkami komunikácie sme vždy hyperinformovaní. Je to zlé? Nie nevyhnutne. Dobre, môže to byť užitočné. Ale ideme do nebezpečenstva, že budeme žiť hromadením informácií. Máme premnohé informácie, ale nevieme, ako ich používať. Vrháme sa do rizika, že sa staneme v mladom veku „múzeom“, budeme mať všetko, ale nebudeme vedieť, čo s tým robiť. Nepotrebujeme mladých, ktorí sú „múzeom“, ale mladých, ktorí sú múdri. Môžete sa ma pýtať: Otče, ako sa stať múdrymi? To je ďalšia výzva. Výzva lásky. Čo je najdôležitejším predmetom, ktorý sa treba naučiť na univerzite? A čo je najdôležitejšou lekciou, ktorú sa musíte naučiť v živote? Naučiť sa milovať! A toto je veľká výzva života, naučiť sa milovať. Nie iba hromadiť informácie, bez toho, aby sme vedeli, čo s nimi robiť. A iba skrze lásku budú tieto informácie plodné.
Preto nám evanjelium ponúka jednoduchú cestu. Používať tri jazyky: jazyk mysle, jazyk srdca a jazyk rúk. A všetky tri jazyky máme používať harmonicky: to, o čom premýšľaš, to srdcom preciťuješ a konáš to. Informácia, ktoré dostávame, musí zostúpiť do srdca a premeniť sa v niečo konkrétne. A to harmonickým spôsobom: premýšľať o tom, čo cítim a čo konám. Preciťovať to, čo myslím a čo robím, a konať to, čo myslím a čo cítim. Tieto tri jazyky. Odvážite sa to nahlas zopakovať? Myslieť, cítiť, konať. (mladí opakujú)
Pravá láska je milovať a nechať sa milovať. Je ťažšie nechať sa milovať než milovať. Preto je také ťažké dospieť k dokonalej láske Boha. Pretože ho môžeme milovať, ale dôležité je, aby sme sa nechali milovať ním. Pravá láska je otvoriť sa láske, ktorá prichádza ako prvá, a ktorá v nás vyvoláva prekvapenie. Ak máš iba kompletné informácie, nemáš prístup k prekvapeniu. Láska ťa však postaví pred prekvapenia, pretože predpokladá dialóg medzi dvoma. Medzi tým, kto miluje, a tým, kto je milovaný. A my hovoríme, že Boh je Bohom prekvapení, pretože nás vždy miloval ako prvý a očakáva nás s pripraveným prekvapením. Boh nás prekvapuje. Dovoľme Bohu, aby nás prekvapoval. A nedržme sa mentality počítača, ktorý nám vnucuje dojem, že vieme všetko. Ako je to? Počítači má v momente všetky odpovede, ale žiadne prekvapenie. Vo výzve lásky sa Boh prejavuje skrze prekvapenia. Spomeňme si na svätého Matúša. Bol to dobrý obchodník, no zrádzal svoju vlasť, pretože od svojich židovských spoluobčanov vyberal dane pre Rimanov. Mal plno peňazí a vyberal tieto poplatky. Ježiš, kráča okolo, pozrie na neho a hovorí mu: Nasleduj ma! Matúš tomu nemohol uveriť. Ak máte možnosť, choďte si pozrieť obraz namaľovaný Caravaggiom o tejto epizóde. Ježiš ho povoláva a tí, čo sú okolo hovoria: tento tu?! Veď je to zradca bez hanby!
No prekvapenie plynúce z objavu, že je milovaný, nad ním zvíťazilo a nasledoval Ježiša. V to ráno, keď sa Matúš lúčil so svoju manželkou, nikdy by si nepomyslel, že sa vráti bez peňazí a ponáhľal sa povedať svojej žene, aby pripravila hostinu. Hostinu pre toho, kto ho miloval ako prvý. Toho, kto ho prekvapil niečím oveľa dôležitejším, než bolo všetko jeho bohatstvo. Nechajte sa Bohom prekvapiť! Nemajte strach z prekvapení, ktoré hýbu pôdou pod nohami, ktoré nás robia neistými, no vedú nás správnou cestou. Pravá láska ťa vedie k tomu, aby si sa obetoval, strávil až do tej miery, že zostaneš s prázdnymi rukami. Pomyslime na svätého Františka, opustil všetko, zomrel s prázdnymi rukami, no zato s plným srdcom.
Ste za? Nebuďte mladými z múzea, ale múdrymi mladými. Aby ste boli múdrymi, používajte tri jazyky: dobre myslieť, dobre cítiť a dobre konať. Aby ste boli múdrymi, nechajte sa prekvapovať Božou láskou, choďte a nasadzujte svoj život. Vďaka za tvoje svedectvo!
A ten, kto prišiel s dobrým plánom, aby nám ukázal, ako môžeme v živote kráčať, bol Rikky. Rozprával o všetkých tých aktivitách, o všetkom tom, čo urobili, čo mohli urobiť. Vďaka Rikky. Vďaka za to, čo ste spoločne s tvojimi spoločníkmi urobili. No chcel by som sa ťa opýtať: ty a tvoji priatelia ste šli dávať, dávať, dávať, pomáhať, no necháte sa aj obdarovať? Odpovedzte vo vašom srdci. V evanjeliu, ktoré sme nedávno počuli, je jedna veta, ktorá je podľa mňa najdôležitejšou zo všetkých. Evanjelium hovorí, že Ježiš sa na mladého zahľadel a miloval ho. Keď niekto vidí skupinu Rikkyho a jeho spoločníkov, veľmi ich miluje, lebo robia veľmi dobré veci. No najdôležitejšia veta, ktorú Ježiš vyslovuje, znie: chýba ti len jedno. Každý z nás počúvajme v tichu toto Ježišove slovo: Jedno ti ešte chýba. (zborovo opakujú:) Jedno ti ešte chýba...
Čo mi chýba? Všetkých tých, ktorých Ježiš veľmi miluje, lebo veľa dávajú ostatným, sa pýtam: dovolíte, aby vám ostatní dali to bohatstvo, ktoré vy nevlastníte?
Saduceji, učitelia zákona v Ježišových časoch dávali ľudu mnoho, dávali im zákony, učili ich, no nikdy ľuďom nedovolili, aby ich obdarovali. Musel prísť Ježiš, aby sa nechal ľudom dojať. Koľko len mladých ako vy sa tu nachádza vie dávať, no nevie prijímať!
Chýba ti len jedna vec. Toto je to, čo nám chýba: vedieť žobrať od tých, ktorým dávame. Toto nie je ľahké pochopiť: vedieť žobrať. Vedieť prijať z pokory tých, ktorým pomáhame. Vedieť byť evanjelizovanými zo strany chudobných. Osoby, ktorým pomáhame: chudobní, chorí, siroty, nám majú mnoho čo dať. Stávam sa žobrákom a tiež o niečo žiadam? Alebo som sebestačný a chcem len dávať? Vy, ktorí žijete len dávaním a veríte, že nič nepotrebujete, viete, že aj vy ste chudobní? Viete, že máte mnoho chudoby ako aj potrebu darovať sa? Dovolíš, aby ti pomohli chudobní, chorí a tí, ktorým ty sám pomáhaš? Toto je to, čo pomáha zrieť mladým, ktorí sú ako Rikky zaangažovaní v práci dávania iným: vedieť natiahnuť ruku vedení vlastným nedostatkom.
Je tu niekoľko bodov, ktoré som si pripravil: učiť sa milovať a nechať sa milovať. Je tu ešte jedna výzva, ktorá je výzvou integrity. (ďalej v angličtine:) A to nie len preto, že vaša krajina je zrejme viac než mnohé iné vážne ovplyvnená klimatickými zmenami. Výzva starostlivosti o životné prostredie. A nakoniec je tu výzva chudobných, milovať chudobných. (opäť v španielčine:) Milovať chudobných. Vaši biskupi chceli, aby ste tento rok hľadeli na chudobných špeciálnym spôsobom. Myslíte na chudobných? Spolucítite s nimi? Robíte niečo pre nich? Prosíte chudobných, aby vám dali zo svojej múdrosti? Toto je to, čo som vám chcel povedať. Prepáčte mi, že som nečítal to, čo som si pripravil. No je tu veta, ktorá ma tak trochu utešuje: „skutočnosť prevyšuje ideu“. Skutočnosť, ktorú prežívate, prevyšuje odpovede, ktoré som si pripravil. Vďaka!“
Svedectvá a otázky mladých pri stretnutí s pápežom Františkom 18. januára 2015 na Univerzite sv. Tomáša v Manile
Ako prvý sa mikrofónu ujal štrnásťročný Jun Chura, ktorý patrí k organizácii Tulay ng Kabataan Foundation, pomáhajúcej deťom z ulice. V miestnom jazyku prečítal svoje svedectvo o tom, ako kvôli chudobe ušiel z domu a stal sa dieťaťom z ulice. Hovoril o tom, ako spal na chodníku, ako sa živil odpadkami, ako žobral o zvyšky jedla z tanierov v reštaurácii, či ako zbieral odpadové suroviny, aby za ne získal aspoň trocha peňazí na jedlo. Ako sám hovorí, život na ulici je plný nástrah: „Keď som bol na ulici, videl som veci, ktoré sa mi nepáčia, strašné veci, ktoré sa prihodili mojim spoločníkom na ulici: videl som, že ich učili ako kradnúť, dokonca aj zabíjať a ako stratili všetok rešpekt k dospelým. ... Videl som, ako učili niektoré deti brať drogy, videl som mojich spoločníkov fetovať riedidlo, či lepidlo.“
Okrem toho Jun spozoroval, že mnoho detí ulice bolo oklamaných dospelými, ktorí ich pod rúškom ponuky peňazí, či jedla chceli zneužiť, častokrát aj sexuálne: „Tvárili sa, že nám dajú peniaze, aby upútali pozornosť a priblížili sa k deťom a nechali ich myslieť si, že sa im dostane jedla, starostlivosti alebo že budú mať príležitosť študovať, no pravdou je, že mali iný cieľ... Toľko zneužití sa odohráva na ulici!“
Junov prípad sa však skončil šťastne. Stretol vychovávateľa z organizácie pomáhajúcej deťom z ulice a nechal si pomôcť: „Zistil som, že nie všetci ľudia sú bez srdca. Ešte stále existujú ľudia so srdcom, ochotní pomôcť deťom v núdzi. Keď som sa pridal k organizácii Tulay ng Kabataan, bol som veľmi prekvapený, keď som videl, že sú tu ľudia skutočne ochotní pomôcť a tak som začal opäť snívať. Povedal som si, že keď dokončím školu, ja sám budem jedným z tých, čo pomáhajú deťom z ulice, akým som bol predtým ja sám. Budem tiež schopný pomôcť mojej vlastnej rodine, ako aj tejto organizácii, ktorá mi pomáha pokračovať v štúdiách.“
Po svedectve nasledovali otázky adresované Svätému Otcovi. Prečítalo ich mladšie dievča zo spomínanej organizácie pre deti z ulice. Popri čítaní však prepuklo v plač, keď sa dostala k otázke „prečo?“: „Drahý Svätý Otec, chcem vám teraz položiť tieto otázky: Existuje veľa detí zanedbaných ich vlastnými rodičmi. Mnohé sa tiež stali obeťami a mnohým sa prihodili strašné veci ako drogy, či prostitúcia. Prečo Boh dovoľuje, aby sa tieto veci diali, aj keď to nie je vina detí? A prečo nám pomáha len veľmi málo ľudí?“ Oboch tínedžerov následne Svätý Otec objal. Odovzdali mu biely elastický náramok s nápisom, ktorý si navliekol na zápästie.
Ďalšie svedectvo predniesol Leandro Santos, študent práva. Svätému Otcovi predstavil ťažkosti filipínskych študentov zaplavených informáciami a novými technológiami, ktoré ich podľa jeho slov rozptyľujú od toho, aby sa sústredili na podstatné veci a aby čo najlepšie vyťažili zo štúdia. „S nárastom informácií tiež narastajú zdroje rozptyľovania...“ Mladý človek tak zápasí s problémom, „ako používať a spracovávať tieto kúsky informácií.“ Podľa Leandra by sa študenti mali vrátiť k hodnotám a usilovali sa načúvať Bohu: „Zanedbávanie cirkevnej náuky zapríčiňuje, že nás to ťahá k rozptýlenosti. Absencia jeho vedenia nás robí slabými a zraniteľnými. Ovplyvňuje to aj spôsob, akým narábame s informáciami a ako pristupujeme k štúdiu. Potrebujeme prijať to, že len v poznaní Boha nachádzame pravé naplnenie.“
Pápežovi Františkovi Leandro položil nasledovné otázky: „Ako sa v tejto dobe internetu, moderných technológií ... môžeme zastaviť a rozjímať a počúvať Božiu vôľu? Svätý Otec, čo je to pravá láska? V tejto generácii, zdá sa, definícia pravej lásky stráca svoj zmysel. Väčšina z nás je ponorená do toho, čo vidíme vo filmoch a na sociálnych médiách. Ako môžeme nájsť pravú lásku v tomto modernom čase?“
Posledné svedectvo predniesol Rikki Macolor, mladý inžinier, ktorý vynašiel solárnu nočnú lampu pre tých, čo prežili tajfún Yolanda. Po tom, ako videl skazu, ktorú v meste zanechal tajfún, rozhodol sa pomôcť. Jeho projektom, v ktorom mu pomáhal tím mladých osôb, bolo poskytnúť ľuďom osvetlenie. „Inovácia je o schopnosti zmeniť životy iných ľudí“, takto motivoval svoj tím, keďže nešlo o atraktívnu prácu. „Chcel som sa tiež podeliť o túto technológiu. Časťou projektu bolo naučiť miestnych ľudí, aby si ju boli schopní vyrobiť sami. Takže namiesto toho, aby sme im ju len dali, naučili sme ich to. Aby tak tiež ocenili hodnotu práce a aby zistili, že napriek všetkému je tu stále nádej....“
Rikki a jeho tím týmto projektom pomohli nielen Taclobanu a iným častiam Filipín, ale aj časti Pakistanu a Indie. „Myslím, že o tomto je život. Že nie sme izolovanými jednotkami, ale tvoríme časť niečoho väčšieho. A niekedy, možno musíme všetko zanechať, aby sme sa podelili o časť seba samých.“
Rikkiho otázky zneli takto: „Drahý pápež František, ako môžeme byť úspešní bez toho, aby sme boli oslepení pozemskými pokušeniami, bez toho, aby sme boli svetskí? Ako sa môžu mladí dneška stať sprostredkovateľmi milosrdenstva a súcitu?“
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
Pápežov text pre mladých Flipínčanov: Morálna integrita, ochrana prírody, pomoc chudobným
Text pôvodne pripraveného príhovoru Svätého Otca Františka pre stretnutie s mladými na pôde Univerzity sv. Tomáša v Manile 18. januára 2015. Svätý Otec na mieste dal prednosť komunikácii s mladými spontánnymi slovami, pričom v skratke upozornil na hlavné body pôvodne pripraveného príhovoru. Po stretnutí im dal jeho text k dispozícii.
Drahí mladí priatelia,
je pre mňa potešením byť dnes ráno s vami. Srdečne pozdravujem každého z vás a ďakujem všetkým, ktorí nám umožnili toto stretnutie. Počas mojej návštevy Filipín som sa chcel osobitným spôsobom stretnúť s vami, mladými, aby som vás počúval a rozprával sa s vami. Túžim vám vyjadriť lásku a nádej Cirkvi voči vám. A chcem vás, ako kresťanských obyvateľov tejto krajiny povzbudiť, aby ste sa s nadšením a poctivosťou vložili do veľkého úsilia obnovenia vašej spoločnosti a prispeli k budovaniu lepšieho sveta.
Zvláštnym spôsobom ďakujem tým mladým, ktorí ma privítali milými slovami. Výrečne vo vašom mene vyjadrili vaše obavy a znepokojenia, vašu vieru a vaše nádeje. Hovorili o ťažkostiach a očakávaniach mladých. Aj keď nemôžem vyčerpávajúco odpovedať na každú z týchto otázok, viem, že spoločne s vašimi pastiermi a aj medzi vami ich starostlivo zvážite pomocou modlitby a urobíte konkrétne návrhy ako konať vo vašom živote.
Dnes by som chcel navrhnúť tri kľúčové oblasti, v ktorých môžete významne prispieť k životu vo vašej krajine. Prvá je výzva k morálnej integrite. Slovo «výzva» možno chápať dvoma spôsobmi. Po prvé, v negatívnom zmysle ako pokušenie konať proti svojmu mravnému presvedčeniu, proti tomu, čo vyznávate ako pravé, dobré a správne. Naša morálna integrita môže byť spochybnená sebeckými záujmami, chamtivosťou, nečestnosťou, alebo zámerom využívať ostatných.
Ale slovo «výzva» možno tiež chápať pozitívne. Môžeme ju vnímať ako pozvanie k odvahe, k vydávaniu prorockého svedectva o tom, v čo veríte a čo považujete za posvätné. V tomto zmysle je výzva k morálnej integrite niečo, s čím je nevyhnutné konfrontovať sa teraz, v našich časoch a v našich životoch. Nie je to niečo, čo možno odložiť, kým budete starší alebo budete mať väčšiu zodpovednosť. Aj teraz ste vyzvaní, aby ste konali s poctivosťou a bezúhonnosťou vo vašich vzťahoch s inými, či sú mladí alebo starí. Neutekajte pred touto výzvou! Jednou z najväčších výziev, ktorá stojí pred mladými, je naučiť sa milovať. Milovať značí vziať na seba riziko: riziko odmietnutia, riziko, že budete využití, či ešte horšie, že niekoho využijete. Nebojte sa milovať! Ale aj keď milujete, chráňte si svoju morálnu integritu! Aj v tomto buďte čestní a lojálni!
V čítaní, ktoré sme si teraz vypočuli, Pavol hovorí Timotejovi: «Nech nik tebou nepohŕda preto, že si mladý; ale buď vzorom veriacim v slove, v správaní, v láske, vo viere, v čistote» (1 Tim 4,12).
Ste teda povolaní, aby ste dávali dobrý príklad, príklad morálnej integrity. Samozrejme, ak tak budete konať, budete musieť čeliť opozícii a kritike, zastrašovaniu ba aj výsmechu. Avšak dostali ste dar, ktorý vám umožní povzniesť sa nad tieto ťažkosti. Je to dar Ducha Svätého. Ak budete tento dar živiť každodennou modlitbou a získavať silu z účasti na Eucharistii, dokážete dospieť k tej morálnej veľkosti, ku ktorej vás volá Ježiš. Stanete sa zároveň ukazovateľmi smeru pre vašich hľadajúcich priateľov. Myslím najmä na tých mladých, ktorí sú v pokušení stratiť nádej, opustiť svoje vysoké ideály, zanechať školu alebo prežívať zo dňa na deň na ulici.
Preto je podstatné, aby ste nestratili morálnu integritu! Neskompromitujte svoje ideály! Nepoddávajte sa pokušeniam proti dobrote, svätosti, odvahe a čistote! Odpovedajte na výzvu! S Kristom sa stanete – a v skutočnosti už aj ste – tvorcami obnovenej a spravodlivejšej filipínskej kultúry.
Ďalšou oblasťou, do ktorej ste povolaní prispieť, je starostlivosť o životné prostredie. A to nie iba kvôli pravdepodobnosti, že vaša krajina, viac ako iné, môže byť vážne zasiahnutá klimatickými zmenami. Ste povolaní, aby ste sa starali o stvorenstvo nielen ako zodpovední občania, ale aj ako Kristovi nasledovníci. Ohľad na životné prostredie si žiada viac, ako len používanie čistých produktov a ich recyklovanie. Tieto prvky sú dôležité, ale nestačia. Potrebujeme očami viery vidieť krásu Božieho spásneho plánu, súvislosť medzi prírodným prostredím a dôstojnosťou ľudskej osoby. Muž a žena boli stvorení na Boží obraz a podobu a im bolo dané, aby vládli nad stvorením (porov. Gn 1, 26-28). Ako správcovia stvorenia sme povolaní urobiť zo Zeme nádhernú záhradu pre ľudskú rodinu. Keď ničíme naše lesy, pustošíme pôdu a znečisťujeme moria, zrádzame toto vznešené povolanie.
Pred tromi mesiacmi sa vaši biskupi zaoberali týmito témami v prorockom pastierskom liste. Žiadali všetkých, aby premýšľali nad morálnou dimenziou našich aktivít a nášho spôsobu života, nad našimi spotrebami a nad používaním prírodných zdrojov. Dnes vás žiadam, aby ste tak urobili v kontexte vášho života a vášho nasadenia sa za budovanie Kristovho kráľovstva. Drahí mladí, správne používanie a spravovanie prírodných zdrojov je naliehavou úlohou, do ktorej máte významným spôsobom prispieť. Ste budúcnosťou Filipín. Zaujímajte sa o to, čo sa deje s vašou prekrásnou krajinou!
Ďalšia oblasť, do ktorej môžete prispieť, je nám všetkým osobitne drahá. Je to starostlivosť o chudobných. Sme kresťania, členovia Božej rodiny. Každý z nás, bez ohľadu na to, či vlastní veľa alebo málo, je povolaný, aby osobne priložil ruku k dielu a slúžil bratom a sestrám v núdzi. Vždy sa nablízku nájde niekto v hmotnej, emocionálnej či duchovnej núdzi. Najväčší dar, ktorý im môžeme darovať je naše priateľstvo, záujem, nežnosť, naša láska k Ježišovi. Prijať Ježiša znamená dostať spolu s ním všetko; darovať Ježiša značí ponúknuť najväčší dar zo všetkých.
Mnohí z vás vedia, čo znamená byť chudobným. No mnohí z vás zažili aj čosi z blahoslavenstva, ktoré Ježiš prisľúbil «chudobným v duchu» (porov. Mt 5,3). Tu by som rád povedal slovo povzbudenia a vďačnosti tým z vás, ktorí sa rozhodli nasledovať nášho Pána v jeho chudobe, prostredníctvom povolania ku kňazstvu a zasvätenému životu; keď budete čerpať z tejto chudoby, obohatíte mnohých. Ale všetkých vás, najmä tých, ktorí môžu urobiť a dať viac, žiadam: Prosím, urobte ešte viac! Prosím, dajte ešte viac! Keď ponúknete svoj čas, vaše talenty a prostriedky mnohým núdznym, ktorí žijú na pokraji, prispejete k pozitívnej zmene. Táto zmena je tak zúfalo potrebná a Pán vás za ňu hojne odmení. Pretože, ako povedal, «budete mať poklad v nebi» (porov. Mk 10,21).
Pred dvadsiatimi rokmi na tomto mieste sv. Ján Pavol II. povedal, že svet potrebuje «nový typ mladého človeka» – odhodlaného pre najvyššie ideály a túžiaceho po vybudovaní civilizácie lásky. Buďte takými mladými ľuďmi! Nikdy nestraťte svoje ideály! Buďte radostnými svedkami Božej lásky a nádherného plánu, ktorý má pre nás, pre túto krajinu a pre svet, v ktorom žijeme. Prosím, modlite sa za mňa! Boh vám žehnaj!
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
Homília pápeža Františka v Manile: Byť v srdci Božími deťmi
Homília pápeža Františka pri svätej omši v Rizal Parku v Manile 18. januára 2015 na slávnosť Santo Nińo, v závere apoštolskej návštevy Filipín
«Chlapček sa nám narodil, daný nám je syn» (Iz 9,5). Je pre mňa osobitnou radosťou sláviť spolu s vami Nedeľu Svätého Dieťaťa [Santo Nińo]. Šírenie evanjelia v tejto krajine už od začiatku sprevádzal obraz Svätého dieťatka Ježiša. Ono, oblečené do kráľovských šiat, s korunou na hlave a v ruke držiac žezlo, zemeguľu a kríž, nám neustále pripomína spojivo medzi Božím kráľovstvom a tajomstvom duchovného detinstva. Dnešné evanjelium nám o tom hovorí: «Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň» (Mk 10,15). Sväté Dieťa nestále ohlasuje, že svetlo Božej milosti ožiarilo svet, ktorý žil vo tmách, prinášajúc tak Dobrú zvesť o našom oslobodení z otroctva a vedúc nás po cestách pokoja, práva a spravodlivosti. Naviac, ono nám pripomína, že sme boli povolaní k rozširovaniu Kristovho kráľovstva vo svete.
Počas mojej návštevy som počul, ako spievate pieseň „Všetci sme Božie deti“. Práve toto nám Sväté Dieťa hovorí. Pripomína nám našu najhlbšiu totožnosť. My všetci sme Božími deťmi, členmi Božej rodiny. Svätý Pavol nám povedal, že v Kristovi sme sa stali Božími adoptovanými synmi, bratmi a sestrami v Kristovi. Presne týmto sme. Toto je naša identita. Mohli sme vidieť nádherný prejav tejto pravej identity, keď Filipínčania stáli na blízku našim bratom a sestrám postihnutým tajfúnom.
Svätý apoštol Pavol nám hovorí, že od momentu, ako si nás Boh vyvolil, boli sme v plnej miere požehnaní! Boh «nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním» (Ef 1,3). Tieto slová obzvlášť zaznievajú na Filipínach, ktoré sú najpoprednejšou katolíckou krajinou v Ázii. To je samo osebe osobitným Božím darom, osobitným požehnaním. No je to zároveň i povolaním. Filipínci sú povolaní stať sa v Ázii výnimočnými misionármi viery.
Boh si nás vyvolil a požehnal nás za týmto účelom: aby sme boli v jeho očiach svätí a nepoškvrnení (porov. Ef 1,4). Vyvolil si nás, aby sa každý z nás stal v tomto svete svedkom jeho pravdy a spravodlivosti. Boh stvoril svet ako nádhernú záhradu a nám dal za úlohu starať sa o ňu. Človek ale hriechom prirodzenú krásu znetvoril; skrze hriech človek zničil aj jednotu a nádheru našej ľudskej rodiny, vytvoriac sociálne štruktúry, ktoré urobili z chudoby, ignorancie a korupcie permanentnú realitu.
Niekedy, keď hľadíme na problémy, ťažkosti a neprávosti okolo nás, sme v pokušení to všetko vzdať. Takmer sa zdá, že evanjeliové prisľúbenia sa nedajú uskutočniť; že sú nereálne. Ale Biblia nám hovorí, že veľkým ohrozením Božieho plánu s nami vždy bola a stále aj je lož. Otcom lži je diabol. Ten svoje nástrahy často schováva za zdanlivú dômyselnosť, láka nás stať sa „modernými“, „ako sú všetci ostatní“. Odvádza našu pozornosť výhľadom prchavých potešení a plytkých kratochvíľ. A takto márnime naše dary, ktoré sme dostali od Boha, na hrajkanie sa s technickými výstrelkami, plytváme peniazmi na hazard a na alkohol; uzatvárame sa do seba samých. Zabúdame byť sústredení na to, čo skutočne zaváži. Toto je hriech: zabudnúť vo svojom srdci byť Božími deťmi. Pretože deti, ako nám hovorí Pán, majú svoju vlastú múdrosť, ktorá nie je múdrosťou tohto sveta. Práve preto je posolstvo Svätého Dieťaťa tak dôležité. Ono sa mocne prihovára ku každému z nás. Pripomína nám našu najhlbšiu totožnosť, to, čím sme povolaní byť ako Božia rodina.
Sväté Dieťa nám tiež pripomína, že túto totožnosť je nutné chrániť. Kristus ako Dieťa je ochrancom tejto veľkej krajiny. Keď prišiel na tento svet, jeho vlastný život ohrozoval morálne skazený kráľ. Sám Ježiš sa teda nachádzal v situácii, kedy potreboval byť chránený. Preto mal na tomto svete svojho ochrancu – sv. Jozefa. Podobne mal tu na zemi i svoju rodinu – Svätú nazaretskú rodinu. Týmto spôsobom nám pripomína dôležitosť ochrany našich rodín a tiež tej oveľa väčšej, ktorou je Cirkev ako Božia rodina a svet ako rodina ľudská. Žiaľ, dnes potrebuje byť rodina chránená pred záludnými útokmi a programami, ktoré sú v protiklade k všetkému, čo my považujeme za pravdivé a sväté; k tomu, čo je v našej kultúre najkrajšie a najvznešenejšie.
V evanjeliu Ježiš prijíma deti, objíma a požehnáva ich (Mk 10,16). Podobne je i našou úlohou, aby sme ochraňovali, viedli a povzbudzovali našu mládež, a tak jej pomáhali budovať spoločnosť, ktorá bude hodná svojho duchovného a kultúrneho dedičstva. Obzvlášť potrebujeme vidieť v každom dieťati dar, ktorý má byť vítaný, milovaný a chránený. A musíme sa starať o našu mládež a nedovoliť, aby bola okradnutá o nádej a odsúdená k životu na ulici.
Bolo to práve krehké dieťa, ktoré do sveta prinieslo Božiu dobrotivosť, milosrdenstvo a spravodlivosť. Ono odolalo nečestnosti a skazenosti, ktoré sú dedičstvom hriechu, a zvíťazilo nad nimi silou kríža. Jemu vás teraz, na konci mojej návštevy Filipín, zverujem – Ježišovi, ktorý prišiel medzi nás ako dieťa. On nech uschopní milovaný ľud tejto krajiny pracovať svorne, chrániac vzájomne jeden druhého, počnúc vašimi rodinami a spoločenstvami, na budovaní sveta spravodlivosti, čestnosti a pokoja. Sväté Dieťa nech neprestajne požehnáva Filipíny a posilňuje kresťanov tohto veľkého národa v ich povolaní byť svedkami a misionármi radosti evanjelia tak v Ázii, ako aj na celom svete.
Prosím, nezabudnite sa za mňa modliť. Nech vám Boh žehná!
(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu)
Svätý Otec tvítuje z Manily: Nezabúdame, že sme Božie deti?
Vatikán/Filipíny 18. januára - „Koľkokrát zabúdame mať na zreteli to, čo je naozaj dôležité! Zabúdame, že sme Božie deti.“ Toto je dnešný tvít Svätého Otca, odoslaný z Manily. Práve na túto tému tam pápež kázal pri svätej omši zo slávnosti Svätého Dieťaťa – Santo Nińo, patróna Filipín. Odhady o účasti veriacich sa vyšplhali až na sedem miliónov. Dnes rozoslal pápež František cez Twitter aj ďalšiu myšlienku vo forme výzvy k činnosti: „Ako kresťania, členovia Božej rodiny, sme povolaní ísť v ústrety núdznym a slúžiť im.“ -jk-
Pápež sa stretol s otcom obete včerajšej búrky v Taclobane
Filipíny 18. januára – Včerajšia tropická búrka v Taclobane vyžiadala aj jednu obeť. Počas svätej omše, slávenej pápežom Františkom na letisku, kus padajúceho lešenia zasiahol dobrovoľníčku zo skupiny Catholic Relief Service. Ako povedal hovorca Tlačového strediska Svätej stolice páter Federico Lombardi, pápež bol o nešťastí informovaný na nuciatúre v Manile. Modlil sa za zosnulú 27-ročnú Kristel Mae Padasas a požiadal o kontakt na rodinu dievčaťa, aby im mohol prejaviť solidaritu.
Stretnutie pápeža Františka s otcom dievčaťa sa uskutočnilo dnes okolo poludnia miestneho času na nuciatúre v Manile, hneď po návrate Svätého Otca zo stretnutia s mladými. Dojímavý rozhovor trval vyše 20 minút a uskutočnil sa za prítomnosti kardinála Tagleho ako tlmočníka. Na stole bola fotografia dievčaťa a spoločný záber s rodičmi.
„Otec povedal, že bol šokovaný, ale že sa utešoval myšlienkou, že jeho dcéra mohla pripravovať stretnutie ľudí s pápežom. Pokúsil sa zavolať matke do Hongkongu, ale nepodarilo sa mu to. Matka príde zajtra“ – uvádza vo vyjadrení hovorcu P. Lombardiho. -jk-
Cirkev vstupuje do týždňa modlitieb za jednotu kresťanov
Vatikán 18. januára - Dnes sa začína týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý každoročne vrcholí 25. januára, sviatkom obrátenia sv. apoštola Pavla. Táto silná tradícia modlitieb za jednotu kresťanov v rámci ekumenického spoločenstva má svoje počiatky za pontifikátu blahoslaveného pápeža Pavla VI. 4. decembra 1965, keď krátko pred uzavretím Druhého vatikánskeho koncilu, pozval ekumenických pozorovateľov na slávenie liturgie v Bazilike svätého Pavla za hradbami, aby sa im poďakoval za ich účasť na koncile.
Tohtoročnou témou modlitieb je úryvok z Jánovho evanjelia, Ježišove slová Samaritánke v meste Sychar: «Daj sa mi napiť!» (4, 7). Naznačuje obraz lásky, ktorá borí každé rozdelenie spôsobené konfesionálnou, etnickou či kultúrnou rozdielnosťou. Je príkladom milosrdenstva schopného pretvoriť aj ženu, ktorá mala päť mužov, na zanietenú učeníčku a misionárku. Obraz «Daj sa mi napiť» hovorí o komplementarite: piť vodu zo studne niekoho iného je prvým krokom k tomu, aby sme došli k výmene darov, ktorá obohacuje.
Príručku s modlitbovými textami na každý deň pripravili veriaci v Brazílii v spolupráci Národnej rady kresťanských cirkví, Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov a Svetovej rady cirkví. Medzinárodná komisia pri tejto príležitosti pripomenula zásluhy brazílskeho ekumenického hnutia v boji proti porušovaniu ľudských práv v Brazílii v rokoch 1964 až 1985, počas obdobia vojenskej diktatúry.
Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov sa v tomto ekumenickom duchu slávi od 18. do 25. januára v Európe a v krajinách severnej pologule. V Južnej Amerike sa spája so sviatkom Zoslania Ducha Svätého. -jk-
Vysielanie z 18. januára 2015
Nedeľné vysielanie vo zvukovej podobe
Týždenný spravodajský prehľad z 18. januára 2015
Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu pre RTVS, vysielaný každú nedeľu o 5.00 hod. a v repríze večer o 18.15 hod. na vlnách Rádia Regina.
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved