Vatican RadioServis
e-mail: slovak@vatiradio.va

2015/01/26

Aktuálne správy z Vatikánu

  • Pondelková homília pápeža z Domu sv. Marty: Dar viery prichádza najmä skrze ženy
  • Svätý Otec k úsiliu o jednotu kresťanov: Neuzatvárajme sa do osobitostí a exkluzívností
  • Kardinál Filoni po návrate z Vietnamu
  • Zo života Cirkvi vo svete

  • Hamburg má nového arcibiskupa
  • Dnešné vysielanie

  • Vysielanie z 26. januára 2015
  • Aktuálne správy z Vatikánu



    Pondelková homília pápeža z Domu sv. Marty: Dar viery prichádza najmä skrze ženy

    Vatikán 26. januára – Sú to predovšetkým ženy, ktoré odovzdávajú vieru. Povedal dnes pápež František v rannej homílii z Domu svätej Marty. V deň, keď si Cirkev pripomína svätých biskupov Timoteja a Títa, Svätý Otec vychádzal z čítania z Druhého listu sv. Pavla Timotejovi (1,1-8).

    Pavol pripomína Timotejovi odkiaľ pochádza jeho úprimná viera: prijal ju od Ducha Svätého „prostredníctvom mamy a starej mamy“. Ako povedal Svätý Otec, „sú to práve mamy a staré mamy“, ktoré odovzdávajú vieru. Vzápätí však dodal: „Jedna vec je odovzdávať vieru a druhá vec je učiť viere. Viera je darom. Viera sa nedá naštudovať. Dajú sa študovať veci týkajúce sa viery, aby sme ju lepšie chápali, to áno, no nikdy nedôjdeš k viere štúdiom. Viera je darom Ducha Svätého. Je darom, ktorý prevyšuje všetky prípravy“. A je darom, ktorý prichádza skrze „dobrú prácu mám, starých mám, peknú prácu týchto žien“ v rodine, „môže to byť aj pomocníčka v domácnosti, či teta“, ktoré odovzdávajú vieru:

    „Prichádza mi na um, prečo sú to však z princípu ženy, ktoré odovzdávajú vieru? Jednoducho preto, lebo tá, ktorá nám priniesla Ježiša, je žena. Je to cesta, ktorú si zvolil Ježiš. On sám chcel mať matku. Aj dar viery teda prechádza cez ženy, tak, ako Ježiš cez Máriu.“

    „Musíme však pouvažovať nad tým, či sú si dnes ženy vedomé tejto povinnosti odovzdávať vieru“, zdôraznil pápež František. Pavol tiež pozýva Timoteja k tomu, aby opatroval vieru - tento depozit, vyhýbajúc sa „prázdnym pohanským rečiam, prázdnym svetským rečiam“. „My všetci sme prijali dar viery. Musíme ju chrániť, aby aspoň nezoslabla, aby aj naďalej bola silná skrze moc Ducha Svätého, ktorý nám ju daroval“, povedal Svätý Otec. A viera sa chráni oživovaním tohto Božieho daru:

    „Ak sa každý deň nestaráme o tento dar, ak sa nesnažíme oživovať tento Boží dar – vieru, ona slabne, ochabuje a skončí tak, že sa stane kultúrou: ‚Áno, áno, som kresťanom...‛, bude iba kultúrou. Alebo len poznaním, znalosťou: ‚Áno, dobre viem všetko o viere, dobre poznám katechizmus‛. No ako žiješ tvoju vieru? Tu vidíme dôležitosť každodenného oživovania tohto daru, jeho udržovania pri živote.“

    Svätý Pavol hovorí, že tejto živej viere oponujú dve veci: „duch bojazlivosti a hanba“:

    Boh nám nedal ducha bojazlivosti. Duch bojazlivosti ide proti daru viery, nedovolí, aby rástla, aby napredovala, aby bola veľkou. A hanba je tým hriechom: ‚Áno, mám vieru, no ukrývam ju, aby ju nebolo veľmi vidieť...‛ Trošku sem, trocha tam: ako hovorili naši predkovia, je vierou prchavou ako rosa, je taká. Lebo sa hanbím žiť ju naplno. To nie, toto nie je viera: ani bojazlivosť, ani hanba. Čím teda je? Je duchom sily, lásky k blížnemu a rozvážnosti. Toto je viera.“

    Ako vysvetlil pápež František, duch rozvážnosti znamená „vedieť, že nemôžeme robiť všetko, čo chceme“. Znamená to hľadať „cesty, spôsoby“, aby sme mohli napredovať vo viere, no s rozvážnosťou.

    „Prosme si od Pána milosť mať úprimnú vieru, vieru, s ktorou sa neobchoduje podľa prichádzajúcich príležitostí. Vieru, ktorú sa každý deň snažím oživovať, či aspoň prosím Ducha Svätého, aby ju oživil a aby tak priniesla veľké ovocie“, povedal na záver svojej homílie Svätý Otec. -zk-


    inizio pagina

    Svätý Otec k úsiliu o jednotu kresťanov: Neuzatvárajme sa do osobitostí a exkluzívností

    Plné znenie homílie pápeža Františka počas ekumenického slávenia vešpier zo slávnosti Obrátenia svätého apoštola Pavla, ktorým 25. januára 2015 v Bazilike sv. Pavla za hradbami vyvrcholil Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov.

    Na ceste z Judey do Galiley Ježiš prechádza Samáriou. Nemá problém stretnúť sa so Samaritánmi, považovanými za heretikov, odpadlíkov, oddelených od židov. Jeho postoj nám umožňuje pochopiť, že konfrontovanie s tými, ktorí sa od nás líšia, môže napomôcť nášmu rastu. Ježiš, unavený z cesty, neváha pýtať si od ženy Samaritánky piť. Jeho smäd však, ako vieme, ďaleko presahuje fyzický smäd. Je smädom po stretnutí, túžbou začať dialóg s touto ženou a ponúknuť jej tak možnosť cesty vnútorného obrátenia. Ježiš je trpezlivý, rešpektuje osobu, ktorá stojí pred ním, zjavuje sa jej postupne. Jeho príklad povzbudzuje pokúšať sa o pokojnú konfrontáciu s tým druhým. Ak si chceme porozumieť a rásť v láske a pravde, je treba zastaviť sa, prijať sa a počúvať sa. Takto sa už začína uskutočňovať jednota. Jednota sa utvára na ceste, nikdy nie je nehybná. Jednota sa utvára kráčajúc.

    Žena zo Sycharu sa pýta Ježiša na pravé miesto uctievania Boha. Ježiš sa nevyjadruje v prospech hory alebo chrámu, ale ide ďalej, ide k podstate boriac každý múr rozdelenia. Odkazuje na pravdu uctievania: «Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde» (Ján 4,24). Mnohé kontroverzie medzi kresťanmi, zdedené z minulosti, môžu byť prekonané, keď zanecháme polemický a apologický postoj a budeme sa snažiť o obsiahnutie hĺbky toho, čo nás spája, a teda o povolanie mať účasť na mystériu lásky Otca zjavenej v Synovi skrze Ducha Svätého. Sme presvedčení o tom, že jednota kresťanov nebude výsledkom rafinovaných teoretických diskusií, v ktorých sa bude každý snažiť presvedčiť ostatných o fundovanosti svojich názorov. Príde Syn človeka a nájde nás stále uprostred diskusie. Musíme si uvedomiť, že na obsiahnutie hĺbky mystéria Boha sa potrebujeme navzájom, potrebujeme sa stretnúť a konfrontovať pod vedením Ducha Svätého, ktorý harmonizuje rozmanitosť a zdoláva konflikty. Zmieruje rozmanitosť.

    Postupne žena Samaritánka pochopí, že ten, kto si od nej pýtal piť, je schopný uhasiť jej smäd. Ježiš sa jej prestavuje ako prameň, z ktorého prúdi živá voda, ktorá navždy uhasí jej smäd (porov. 4,13-14). Ľudská existencia odhaľuje nekonečné ambície: hľadanie pravdy, smäd po láske, spravodlivosti a slobode. Sú to túžby uspokojené len čiastočne, pretože z hlbín svojho bytia sa človek pohybuje smerom k niečomu, čo je ‚viac‘, k absolútnu, ktoré môže definitívne uspokojiť jeho smäd. Odpoveď na tieto túžby je daná Bohom v Ježišovi Kristovi, v jeho veľkonočnom tajomstve. Z prebodnutého Ježišovho boku tiekla krv a voda (porov. 19,34): On je prameňom, z ktorého prúdi voda Ducha Svätého, teda «Božia láska rozliata do našich sŕdc» (porov. Rim 5,5) v deň krstu. Dielom Ducha sme sa stali jedným s Kristom, synmi v Synovi, pravými ctiteľmi Otca. Toto tajomstvo lásky je najhlbším dôvodom jednoty, ktorá spája všetkých kresťanov, a ktorá je oveľa väčšia než rozdelenia, ku ktorým došlo v priebehu dejín. Preto v tej miere, v akej sa približujeme s pokorou k Pánovi Ježišovi Kristovi, sa približujeme aj medzi sebou.

    Stretnutie s Ježišom premieňa ženu Samaritánku na misionárku. Potom, ako dostala dar väčší a dôležitejší než je voda zo studne, žena nechá svoj džbán tam (porov. 4,28) a beží povedať svojim spoluobčanom, že sa stretla s Kristom (porov. 4,29). Stretnutie s ním jej vrátilo zmysel a radosť zo života a ona cíti túžbu oznamovať to. V súčasnej dobe je veľké množstvo unavených a smädných mužov a žien, ktorí nás kresťanov prosia, aby sme sa im dali piť. Je to požiadavka, ktorej sa nedá vyhnúť. V povolaní byť evanjelizátormi všetky cirkvi a cirkevné spoločenstvá nachádzajú zásadný priestor pre užšiu spoluprácu. Aby bolo možné účinne splniť túto úlohu, treba sa vystríhať uzatvárania do vlastných osobitostí a exkluzívností, ako aj nanucovania rovnakosti prostredníctvom čisto ľudských plánov. (porov. Evangelii gaudium, 131). Spoločné úsilie ohlasovať evanjelium umožňuje prekonať všetky formy prozelytizmu a pokušenie súperenia. Všetci sme v službe jedinému a tomu istému evanjeliu!

    A v tejto chvíli modlitieb za jednotu by som chcel spomenúť našich mučeníkov dneška. Oni vydávajú svedectvo o Ježišovi Kristovi a sú prenasledovaní a zabíjaní preto, že sú kresťanmi, bez toho, aby prenasledovatelia robili rozdiel podľa vyznania, ku ktorému patria. Sú kresťanmi, a preto sú prenasledovaní. Toto je, bratia a sestry, ekumenizmus krvi.

    S týmto radostným svedectvom našich mučeníkov dneška a s touto radostnou istotou sa obraciam s mojimi srdečnými a bratskými pozdravmi na Jeho Eminenciu metropolitu Gennadiosa, predstaviteľa Ekumenického patriarchátu, Jeho Milosť Davida Moxona, v Ríme osobného zástupcu arcibiskupa z Canterbury, a na všetkých reprezentantov rozličných cirkví a cirkevných spoločenstiev, zhromaždených tu na slávnosti Obrátenia sv. Pavla. Okrem toho s radosťou zdravím členov Zmiešanej komisie pre teologický dialóg medzi Katolíckou cirkvou a východnými pravoslávnymi cirkvami, ktorým prajem plodnú prácu na plenárnom zasadnutí, ktoré sa bude konať v najbližších dňoch v Ríme. Pozdravujem tiež študentov ekumenického inštitútu Bossey a mladých ľudí, ktorí využívajú štipendiá Výboru pre kultúrnu spoluprácu s pravoslávnymi cirkvami, pôsobiaceho v Rade pre podporu jednoty kresťanov.

    Dnes sú tu prítomní aj rehoľníci a rehoľníčky patriaci k rôznym cirkvám a cirkevným spoločenstvám, ktorí sa zúčastnili v týchto dňoch na ekumenickom stretnutí, organizovanom Kongregáciu pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života v spolupráci s Pápežskou radou na podporu jednoty kresťanov pri príležitosti Roka zasväteného života. Rehoľný život ako proroctvo o budúcom svete je povolaný ponúknuť v našej dobe svedectvo tohto spoločenstva v Kristovi, ktoré ide ponad všetky rozdiely, a ktoré je tvorené konkrétnymi rozhodnutiami pre prijatie a dialóg. V dôsledku toho snaha o jednotu kresťanov nemôže byť výsadou len niektorých jednotlivcov či rehoľných komunít, zvlášť vnímavých na túto problematiku. Vzájomné poznanie rôznych tradícií zasväteného života a plodná výmena skúseností môže byť užitočná pre vitalitu všetkých foriem rehoľného života v rôznych cirkvách a cirkevných spoločenstvách.

    Drahí bratia a sestry, my, ktorí sme smädní po pokoji a bratstve, prosme dnes s dôverujúcim srdcom nebeského Otca, skrze Ježiša Krista, jediného kňaza a prostredníka a na príhovor Panny Márie, apoštola Pavla a všetkých svätých, o dar plného spoločenstva všetkých kresťanov, aby mohlo zažiariť «sväté tajomstvo jednoty Cirkvi» (Unitatis redintegratio, 2), ako znamenie a nástroj zmierenia pre celý svet. Nech sa tak stane.

    (Preklad: Slovenská redakcia VR)


    inizio pagina

    Kardinál Filoni po návrate z Vietnamu

    Vatikán 26. januára - Prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov kardinál Fernando Filoni sa dnes ráno vrátil do Vatikánu po svojej šesťdňovej pastoračnej návšteve Vietnamu. V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas cestu hodnotí veľmi pozitívne, počnúc konštatovaním rozkvetu vietnamskej cirkvi:

    „Máme tu cirkev naozaj bohatú na povolania mužské aj ženské a kňazov, ktorí dobre pracujú, zapojení do mnohých aktivít, z ktorých niektoré som mal možnosť navštíviť v rôznych diecézach. A potom zo strany veriacich, povedal by som, že náklonnosť našich ľudí z Vietnamu je trochu ako tsunami. Predovšetkým majú mimoriadne kresťanské povedomie, závideniahodnú nábožnosť a potom veľkú lásku, ktorú prirodzene vyjadrovali ohromujúcim spôsobom. Toto je tak trochu typické pre týchto veriacich, ktorí cítia veľblízkosť a lásku voči kňazom, biskupom, samozrejme voči prefektovi kongregácie, a predovšetkým je tu veľká láska voči pápežovi. Takže cirkev mimoriadne živá, angažovaná, ktorá deň čo deň dokáže spĺňať aj sociálne a ľudské očakávania krajiny. Musím povedať, že pre mňa bol Vietnam objavom, ktorý predstihol všetko, čo som vedel a čítal.

    Na margo reakcií na rozhovory na najvyššej úrovni so zástupcami štátu a komunistickej strany kardinál uviedol:

    Všetky miestne noviny vo vietnamskom i anglickom jazyku priniesli nielen fotografie z rôznych stretnutí, ale tiež oceňovali dobrú existujúcu spoluprácu medzi štátom, Katolíckou cirkvou a Svätou stolicou, a samozrejme miestnymi autoritami. Osobne som to zakúsil na stretnutiach, ktoré som mal. Bol som pozvaný, ako na najvyššej úrovni Úradom vlády pre náboženské záležitosti, tak aj predsedom vlády a tajomníkom výboru Komunistickej strany Hanoja. Pri mojom odchode viceprezident Úradu pre náboženské záležitosti prišiel na letisko v Hanoji, aby sa so mnou rozlúčil. Na všetkých úrovniach ma prijali s veľkou pozornosťou a vyjadrili spokojnosť zo stretnutí s nerezidentným apoštolským nunciom vo Vietname Mons. Girellim, ako aj s predsedom tamojšej biskupskej konferencie, ktorý ma sprevádzal, spolu s ďalšími biskupmi, ktorí boli na stretnutiach prítomní. Takže aj tlač a televízia prinášali tieto stretnutia.“

    K perspektívam, ktoré môže návšteva znamenať pre vietnamskú cirkev, ktorá vo svojej činnosti podlieha vládnym obmedzeniam, kardinál Filoni poznamenal:

    Obmedzenia sa netýkajú viery a nie sú namierené proti nej. Ide tu o niektoré špecifické otázky, o ktorých je potrebné začať dialó, ako uviedli sami cirkevní predstavitelia. Myslím, že perspektívy spočívajú najmä v misijnom poslaní Cirkvi. Vietnamská spoločnosť sa rýchlo mení na ekonomickej a sociálnej úrovni, ale je doteraz tradične previazaná s hodnotami budhizmu a konfucianizmu. Hlásanie evanjelia teda musí nájsť také formy, aby bolo zrozumiteľné a prijímané. Misie medzi etnickými menšinami sú oveľa uspokojivejšie. Napríklad v diecéze Hung Hoa sme sa v jednej farnosti stretli s dvoma stovkami novokrstencov, prevažne členmi domorodých kmeňov. V diecéze Da Nang sme slávili krst päťdesiatich dospelých z miestneho kmeňového etnika. Myslím, že na tejto rovine práca napreduje dobre. Bolo tu tiež veľa rehoľníčok z menšinových etník, to bola pre a novinka, o ktorej som nevedel a ktorá svedčí o domorodej pastorácii v kmeňovom spoločenstve. Doteraz nemáme kňaza z vietnamských domorodých kmeňov, ale všetci sa usilujú o
    podporu povolaní kňazov, ktorí by v budúcnosti pracovali vo svojom pôvodnom prostredí.“ -jk-


    inizio pagina

    Zo života Cirkvi vo svete



    Hamburg má nového arcibiskupa

    Vatikán/Nemecko 26. januára - Svätý Otec vymenoval za arcibiskupa Hamburgu Mons. Štefana Heßeho, doterajšieho generálneho vikára Arcidiecézy Kolín nad Rýnom.
    Mons. Štefan Heße sa narodil v roku 1966 v Kolíne nad Rýnom. Po teologických štúdiách v Bonne a Regensburgu bol v roku 1993vysvätený za kňaza. V roku 2001 obhájil doktorát z dogmatickej teológie vo Vallendare. Od roku 2011 bol kanonikom metropolitnej kapituly a po roku sa stal generálnym vikárom kardinála Joachima Meißnera a následne jeho nástupcu kardinála Rainera Woelkiho. Mons. Heße bol od marca do septembra 2014 diecéznym administrátorom „sede vacante“ Kolínskej arcidiecézy. -jk-


    inizio pagina

    Dnešné vysielanie



    Vysielanie z 26. januára 2015

    Pondelkové vysielanie vo zvukovje podobe

    inizio pagina