 |  |
2015/01/28
Pápež František v katechéze venovanej otcom: Nenechávajte svoje deti ako siroty
Vatikán 28. januára - Pápež František pokračoval na generálnej audiencii, ktorá sa v túto stredu konala v Aule Pavla VI., cyklom o rodine. Jeho dnešná tretia časť bola zameraná na pojem „otca“. Biblickým pozadím katechézy bol úryvok z Jánovho evanjelia, v ktorom Ježiš hovorí Nikodémovi: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.“
Ako povedal pápež František, slovo „otec“, je najdrahšie zo všetkých pre nás kresťanov, pretože je to oslovenie, ktorým nás Ježiš učil volať Boha. Význam tohto pomenovania dostal novú hĺbku práve tým, ako ho používal Ježiš, keď sa obracal na Boha a prejavil tak svoj osobitný vzťah s ním. „Mystérium dôvernosti Boha Otca, Syna a Ducha, zjavené v Ježišovi, je srdcom našej kresťanskej viery“ – povedal. Ako však dodal, napriek tomu, že toto slovo označuje základný vzťah, starý ako dejiny ľudstva, dnes sme dospeli k tvrdeniu, že naša spoločnosť akoby bola «spoločnosťou bez otcov». Najmä v západnej kultúre je postava otca akoby neprítomná, akoby zmizla, bola odstránená. Podľa slov Svätého Otca pôvodne išlo o akési oslobodenie sa od otca - vládcu. Následne pápež poukázal na to, v čom je aktuálny problém:
„Problémom našich dní sa viacej nezdá byť rušivá prítomnosť otcov, ako skôr ich absencia, ich nezvestnosť. Otcovia sú občas tak zameraní sami na seba, na svoju prácu a niekedy na individuálnu sebarealizáciu, že zabúdajú aj na rodinu. A deti i mladých ponechajú osamotených. Už ako biskup Buenos Aires som spozoroval pocit osirelosti, ktorí dnes deti a mládež prežívajú, a často som sa pýtal otcov, či sa hrávajú so svojimi deťmi, či dokázali odvážne a s láskou venovať čas svojim deťom. A odpoveď bola nepekná!“
Preto Svätý Otec vyzval k väčšej pozornosti: „Absencia osoby otca v živote detí a mladých spôsobuje trhliny a zranenia, ktoré môžu byť veľmi vážne.“ Pripomenul Ježišov prísľub učeníkom: «Nenechám vás ako siroty» (Jn 14,18). Tieto slová prospejú všetkým, otcom i deťom, povedal pápež František a v závere dodal, že budúcu stredu poukáže na krásu otcovstva, ktorá je svetlým kontrastom k tme, spôsobenej jeho absenciou.
Nasleduje plné znenie katechézy
Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Vráťme sa dnes ku katechézam o rodine. Dnes sa necháme viesť slovom «otec». Je to slovo, ktoré je nám kresťanom drahšie ako akékoľvek iné, pretože je menom, ktorým nás Ježiš naučil oslovovať Boha: «otec». Význam tohto slova dostal novú hĺbku práve vďaka spôsobu, ktorým ho Ježiš používal, keď sa obracal na Boha a vyjadroval svoj osobitný vzťah s ním. Požehnané tajomstvo dôvernosti Boha, Otca, Syna a Ducha, ktorého zjavil Ježiš, je srdcom našej kresťanskej viery.
«Otec» je slovo všetkým známe, je univerzálne slovo. Naznačuje základný vzťah, ktorého realita je taká stará ako dejiny človeka. Dnes sme napriek tomu dospeli k tvrdeniu, že naša spoločnosť akoby bola «spoločnosťou bez otcov». Inými slovami, najmä v západnej kultúre je postava otca, obrazne povedané, akoby neprítomná, akoby zmizla, bola odstránená. V prvom momente bola táto skutočnosť chápaná ako oslobodenie sa od otca-vládcu, od otca ako predstaviteľa zákona, zavedeného zvonka, od otca ako cenzora šťastia detí a ako prekážky emancipácie a autonómie mladých.
Neraz v minulosti v niektorých domoch vládlo autoritárstvo, v istých prípadoch dokonca útlak, keď sa rodičia správali k deťom ako k sluhom, nerešpektujúc osobné požiadavky ich rastu; otcovia, ktorí im nepomáhali vykročiť na ich cestu v slobode – avšak nie je ľahké vychovávať dieťa v slobode – ; otcovia, ktorí im nepomáhali vziať na seba osobnú zodpovednosť, aby budovali vlastnú budúcnosť i budúcnosť spoločnosti. Toto je istotne nesprávny postoj, no ako sa zavše stáva, prechádza sa z jedného extrému do druhého.
Problémom našich dní sa už nezdá byť rušivá prítomnosť otcov, ako skôr ich absencia, ich nezvestnosť. Otcovia sú občas tak zameraní na seba, na svoju prácu a niekedy na individuálnu sebarealizáciu, že zabúdajú aj na rodinu. Deti a mladých ponechávajú osamotených. Už ako biskup Buenos Aires som pozoroval pocit osirelosti, ktorí dnes prežívajú deti a mládež, a často som sa spytoval otcov, či sa hrávajú so svojimi deťmi, či dokážu odvážne a s láskou venovať čas svojim deťom. A odpoveď bola nepekná! Vo väčšine prípadov: «Nemôžem, mám veľa práce...». A otec chýbal synovi, ktorý rástol. Nehrával sa s ním, veru nie. Nestrácal pri ňom čas.
Chcel by som teraz, na tejto ceste spoločnej reflexie o rodine, všetkým kresťanským spoločenstvám povedať, že musíme byť pozornejší, pretože absencia osoby otca v živote detí a mladých spôsobuje trhliny a zranenia, ktoré môžu byť veľmi vážne. V skutočnosti sa deviácie u detí a mládeže môžu z väčšej časti pripísať tomuto nedostatku, deficitu vzorov a spoľahlivých sprievodcov v ich každodennom živote, nedostatku blízkosti a lásky zo strany otcov. Pocit osirelosti, ktorý prežívajú toľkí mladí, je ešte hlbší ako si myslíme.
Sú sirotami, a to v rodine, pretože otcovia im často chýbajú, a ani fyzicky nie sú doma, avšak hlavne kvôli tomu, že aj keď doma sú, nesprávajú sa ako otcovia, nerozprávajú sa so svojimi deťmi, neplnia svoju výchovnú úlohu, nevštepujú deťom vlastnými slovami, podporenými príkladom, tie princípy, hodnoty a pravidlá života, ktoré potrebujú ako chlieb. Výchovná funkcia prítomnosti otca je o toľko viac potrebná, o koľko viac je otec nútený byť kvôli práci vzdialený z domova. Niekedy sa zdá, že otcovia dobre nevedia, aké miesto majú zaujať v rodine a ako vychovávať deti. A teda, s pochybnosťami sa držia obďaleč, stiahnu sa a zanedbávajú svoju zodpovednosť, prípadne hľadajú útočisko v neuskutočniteľnom vzťahu «na rovnakej úrovni» s deťmi. Je pravda, že máš byť kamarát svojim deťom, no nezabúdaj, že ty si otec! Ak sa však správaš iba ako kamarát na rovnakej úrovni s tvojím dieťaťom, neprospeje mu to.
Toto vidíme aj v občianskej spoločnosti. Občianska spoločnosť so svojimi inštitúciami má istú zodpovednosť, – môžeme povedať otcovskú – voči mladým, zodpovednosť, ktorú neraz zanedbáva alebo ju vykonávy zle. Aj ona z nich často robí siroty a nepredkladá im pravdivý pohľad. Mladí takto zostávajú sirotami, sirotami bez dôveryhodných ciest, ktorými treba ísť, sirotami bez učiteľov, na ktorých by sa mohli spoľahnúť, sirotami bez ideálov, ktoré rozohrievajú srdce, sirotami bez hodnôt a nádejí, ktoré by ich denne podporovali. Sú napĺňaní idolmi, avšak takto im je ulúpené srdce, sú pobádaní, aby snívali o zábave a pôžitkoch, no nedostávajú možnosť zamestnania, sú oklamaní bôžikom peňazí a ich pravé bohatstvo je popierané.
Prospeje teda všetkým, otcom i deťom, aby znovu počuli o prisľúbení, ktoré dal Ježiš svojim učeníkom: «Nenechám vás ako siroty» (Jn 14,18). On je vskutku Cesta, ktorou treba kráčať, Učiteľ, ktorého treba počúvať, Nádej, že svet sa môže zmeniť, že láska víťazí nad nenávisťou a že je možná budúcnosť bratstva a slobody pre všetkých.
Niekto z vás by mi mohol povedať: «Ale, otče, dnes ste boli príliš negatívny. Hovorili ste iba o absencii otcov, o tom, čo sa stane, keď otcovia nie sú deťom nablízku...». To je pravda. Toto som chcel zdôrazniť, pretože na budúcu stredu budem v tejto katechéze pokračovať, aby som poukázal na svetlo krásy otcovstva. Kvôli tomu som si zvolil, že začnem tmou, aby som došiel k svetlu. Nech nám Pán pomáha dobre porozumieť týmto veciam. Ďakujem.
(Preklad Slovenská redakcia VR)
Pozdravujúc jednotlivé jazykové skupiny pútnikov Svätý Otec všetkým poprial, aby „návšteva pri hroboch apoštolov vzbudila v každom obnovené predsavzatia radostného kresťanského svedectva v rodine i v spoločnosti“. V súvislosti s dnešnou liturgickou spomienkou svätého Tomáša Akvinského, učiteľa Cirkvi, mladých povzbudil, aby jeho zanietenosť štúdiu bola motiváciou rozvíjania ich nadania a ochoty slúžiť evanjeliu.
V závere audiencie cirkus Medrano v krátkom vystúpení predviedol niekoľko obdivuhodných umeleckých kúskov. Klaun dokonca zapojil do spolupráce aj samotného Svätého Otca. -jk-
Svätý Otec napísal posolstvo k otvoreniu procesu blahorečenia Chiary Lubichovej
Vatikán 28. januára - „Žiarivý príklad života Chiary Lubichovej nech inšpiruje k obnove predsavzatia vernosti Kristovi.“ Píše pápež František v posolstve, ktoré poslal k slávnosti otvorenia procesu blahorečenia zakladateľky Hnutia fokoláre. Konala sa v katedrále Diecézy Frascati včera popoludní a predsedal jej biskup Raffaello Martinelli. Svätý Otec vo svojom posolstve povzbudzuje k tomu, „aby bol Boží ľud oboznámený so životom a dielom Chiary Lubichovej, ktorá prijatím Pánovho pozvania zažala v Cirkvi nové svetlo na ceste k jednote“.
Biskup Martinelli pripomenul, že cirkevný súd zváži život, cnosti a spisy Chiary Lubichovej. a Boží ľud je vyzvaný podporiť proces modlitbou, ale aj svedectvami. Na území Diecézy Frascati sa nachádza Medzinárodné stredisko Hnutia fokoláre, v blízkosti ktorého Chiara Lubichová prežila väčšinu svojho života a kde aj zomrela 14. marca 2008. -jk-
V Ríme sa koná európske stretnutie katechetických komisií
Vatikán 28. januára – V Ríme sa od 27. do 29. januára koná stretnutie katechetických komisií európskych biskupských konferencií, ktoré organizuje Pápežská rada na podporu novej evanjelizácie. Je ho účastníkmi sú predstavitelia spomínanej pápežskej rady, biskupi predsedajúci katechetickým biskupským komisiám a vedúci národných katechetických úradov z krajín ako: Albánsko, Rakúsko, Belgicko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Anglicko a Wales, Írsko, Taliansko, Litva, Poľsko, Portugalsko, Česká republika, Škótsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Maďarsko. Slovensko na ňom zastupuje Mons. Marián Bublinec. Na stretnutí sa zúčastňuje aj reprezentant Konferencie biskupov Turecka.
Stretnutie je zamerané na zdôraznenie úzkeho vzťahu medzi katechézou a novou evanjelizáciou. Ako uvádzajú európske biskupské konferencie, stále viac úsilia sa vkladá do formácie katechumenov, keďže mnoho dospelých v súčasnosti túži prijať kresťanskú vieru. Katechéza je tiež priestorom, kde sa uplatňuje nová evanjelizácia a misijné „vychádzanie“, ku ktorému opakovane vyzýva Svätý Otec František. -zk-
Východní patriarchovia: Zastaviť terorizmus, pomôcť utečencom
Libanon 28. januára - V sídle maronitského patriarchátu v Bkerké sa v utorok konalo stretnutie patriarchov a predstaviteľov východných kresťanských cirkví. Ich cieľom bolo riešenie situácie kresťanov na Blízkom východe. Zaoberali sa tiež požiadavkou voči arabskej komunite a medzinárodnému spoločenstvu, aby nepodporovali terorizmus, ale pomáhali utečencom v ich ťažkých životných situáciách a angažovali sa v úsilí o ich návrat domov. Ako informuje agentúra Asia News, účastníci stretnutia sa tiež dožadovali hľadania riešenia izraelsko-palestínskej krízy.
Na stretnutí bol prítomný aj apoštolský nuncius v Libanone arcibiskup Gabriele Caccia a zástupcovia katolíckych, pravoslávnych i evanjelických charitatívnych organizácií. Podľa maronitského patriarchu kardinála Becharu Boutrosa Raia cieľom stretnutia bolo tiež dozvedieť sa viac o situácii kresťanských utečencov a veriacich, ktorí sa rozhodli zostať vo svojej krajine, napriek vojne a ťažkostiam. Ako dodal, pre nich je nevyhnutné zabezpečiť zamestnanie, školy, bývanie, „aby mohli zostať vo svojich krajinách a pokračovať vo svojich tradíciách a kresťanskom poslaní“.
Čo sa týka pomoci utečencom, tú možno podľa patriarchu dosiahnuť ukončením vojny v Iraku a Sýrii mierovými prostriedkami, politickým vyjednávaním, serióznym dialógom a zneškodnením teroristických organizácií. Ak toho chcú arabské a medzinárodné spoločenstvo docieliť, majú ukončiť finančnú a vojenskú podporu teroristov a tam, kde je to potrebné, uzavrieť hranice, aby zabránili pohybu žoldnierov. „Politické a ekonomické záujmy neospravedlňujú prebiehajúcu strašnú agresiu voči ľudstvu“ – dodal kardinál Rai.
Podľa patriarchov a východných kresťanských predstaviteľov je tiež nutné pracovať na vyriešení arabsko-izraelskej krízy podľa definície „dva národy - dva štáty“, čo by tiež umožnilo návrat palestínskych utečencov do ich domovov. Ako vyhlásil patriarcha Rai, je úplne evidentné, že tieto dva konflikty, izraelsko-palestínsky a izraelsko-arabský, sú pri počiatku nešťastia, ktoré dnes zažíva Blízky východ. Účastníci včerajšej schôdzky sa tiež dožadovali väčšieho úsilia vlád a mimovládnych organizácií v prospech zajatcov a unesených osôb, či už civilistov, vojakov alebo cirkevných osobností. Biskupi grécko-pravoslávnej a sýrsko-pravoslávnej cirkvi z mesta Aleppo, Boulos Yazigi a Youhnanna Ibrahim, sú v zajatí takmer dva roky. Zaoberali sa aj situáciou v Libanone, ktorý je od vlaňajšieho mája bez prezidenta. -jk-
Vysielanie z 28. januára 2015
Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved