 |  |
2015/01/29
Pápež v rannej homílii: Privatizovať si spásu je pomýlený model kresťanského života
Vatikán 29. januára - Nejdú novou – Ježišovou cestou tí, ktorí si privatizujú vieru uzatvárajúc sa do „elity“, pričom pohŕdajú ostatnými, povedal pápež František v homílii rannej svätej omše v Dome Santa Marta.
V komentári k listu Hebrejom (Hebr 10, 19-25) Svätý Otec pripomenul, že Ježiš je „novou a živou cestou“, ktorú máme nasledovať podľa toho, ako on chce, pretože sú aj pomýlené formy kresťanského života. Jedným z týchto pomýlených modelov je „privatizovať si spásu“:
„To je pravda, Ježiš nás zachránil všetkých, ale nie všeobecne. Všetkých, ale každého s menom a priezviskom. Ide o osobnú spásu. Naozaj som zachránený, Pán sa na mňa pozrel, dal svoj život za mňa, otvoril tie dvere, tú novú cestu pre mňa, a každý z nás môže povedať ‚pre mňa‘. Avšak je tu nebezpečenstvo, že zabudneme, že on nás síce spasil osobne, ale v národe, v ľude. Pán vždy zachraňuje v rámci národa. Od chvíle, keď povolal Abraháma a prisľúbil mu, že urobí z neho národ. Preto nám autor tohto listu hovorí: «Všímajme si jeden druhého.» Neexistuje spása iba pre mňa. Keď si pod spásou predstavujem toto, je to pomýlené, splietol som si cestu. Privatizácia spásy je bludná cesta.“
Svätý Otec uviedol tri kritériá, ktoré nám pomôžu neprivatizovať si spásu: „viera v Ježiša, ktorý nás očisťuje“, nádej, ktorá „orientuje náš pohľad na prísľuby a
napredovanie“, a „láska, teda pozornosť jedných voči druhým, aby sme sa vzájomne povzbudzovali k láske a dobrým skutkom“:
„Keď som vo farnosti, v komunite - akejkoľvek - som tam, môžem si privatizovať spásu a byť tam tak trochu iba spoločensky. Ale aby som si ju neprivatizoval, musím sa pýtať sám seba, či hovorím o viere, či ju komunikujem; či hovorím o nádeji a či ju komunikujem; či hovorím o láske a konám podľa lásky, komunikujúc ju. Ak sa v komunite o tom nehovorí, ak sa vzájomne nepodporujú v týchto troch čnostiach, členovia tejto komunity si sprivatizovali vieru. Každý hľadá svoju vlastnú spásu, nie spásu všetkých, spásu národa. A Ježiš zachránil všetkých, ale v národe, v Cirkvi.“
Autor Listu Hebrejom nám dáva veľmi dôležitú praktickú radu: Nedezertovať s našimi krúžkami, ako niektorí majú vo zvyku robiť. To sa stáva, „keď sme v nejakom krúžku – vo farnosti, v skupine – a súdime ostatných“. Je to druh opovrhnutia ostatnými, a to nie je cesta nová a živá, ktorú otvoril, začal Pán:
„Pohŕdajú druhými, dezertujú z celého spoločenstva; dezertujú z Božieho ľudu; sprivatizovali si spásu: ‚spása je pre mňa a pre moju skupinu, nie pre všetok Boží ľud.‘ A toto je veľmi veľká chyba. To je to, čomu hovoríme ‚cirkevné elity‘, ktoré vidieť. Keď sa v Božom ľude vytvoria tieto malé skupiny, myslia si, že sú dobrí kresťania, možno aj majú dobrú vôľu, ale sú to skupinky, ktoré si sprivatizovali spásu.“
„Boh nás zachraňuje v národe, nie cez elity, ktoré sme si vytvorili skrze naše filozofie alebo náš spôsob chápania viery,“ zopakoval pápež a ako dodal, toto nie sú Božie milosti. Odporučil položiť si nasledujúce otázky: „Mám tendenciu privatizovať si spásu pre seba, pre moju skupinu, pre moje elity? Nedezertujem od celého Božieho ľudu, nevzďaľujem sa od Božieho ľudu? Som vždy v komunite, v rodine, skrze reč viery, nádeje a skutkov činorodej lásky?“ Svätý Otec uzatvoril svoju homíliu modlitbou: „Nech nám Pán dá milosť, aby sme sa viac cítili byť Božím ľudom, spasení osobne. To je pravda: On nás zachraňuje s menom, ale v ľude, nie v skupine, ktorú si utvorím pre seba.“ -jk-
Mons. Marini: Zmena v udeľovaní pália zdôrazňuje puto s miestnymi cirkvami
Vatikán 29. januára - Pápež František rozhodol o zmene spôsobu odovzdávania pália novým arcibiskupom metropolitom. Informuje o tom majster pápežských liturgických slávení Mons. Guido Marini v liste, zaslanom všetkým apoštolským nunciatúram, z 12. januára 2015. Pruh z bielej vlny, symbolizujúci ovcu na ramenách Ježiša Dobrého Pastiera a znak puta arcibiskupov s Petrovým nástupcom im už nebude odovzdávať osobne Svätý Otec, ako tomu bolo doteraz v deň slávnosti svätých apoštolov Petra a Pavla 29. júna. Bude im odovzdaný v ich diecézach prostredníctvom apoštolských nunciov. O význame tohto rozhodnutia pápeža Mons. Marini hovorí:
„Svätý Otec po zvážení rozhodol zaviesť malú zmenu do tradičného obradu odovzdávania pália metropolitným arcibiskupom, menovaným počas roka. (…) Pálium bolo všeobecne novým metropolitom udeľované Svätým Otcom pri príležitosti slávnosti svätých Petra a Pavla. Od najbližšieho 29. júna budú arcibiskupi ako zvyčajne pri príležitosti sviatku svätých Petra a Pavla prítomní v Ríme, budú koncelebrovať so Svätým Otcom, budú účastní na obrade požehnania pálií, ale nebudú im udelené. Jednoducho ich od Svätého Otca prijmú v jednoduchšej a súkromnejšej forme.“
Slávnosť udelenia sa bude potom konať v ich diecézach, prostredníctvom apoštolských nunciov, za prítomnosti miestnej cirkvi a najmä z biskupov sufragánnych diecéz v sprievode ich veriacich. Ako dodáva Mons. Marini „zmyslom tejto zmeny je viac zdôrazniť vzťah novovymenovaných metropolitných arcibiskupov s ich miestnymi cirkvami a dať tak možnosť aj sufragánnym biskupom a ich veriacim zúčastniť sa na obrade udelenia“ pália. Zostáva tak zachovaný celý zmysel slávnosti sv. Petra a Pavla, ktorý podčiarkuje vzťah spoločenstiev a tiež hierarchického spoločenstva medzi Svätým Otcom a novými arcibiskupmi a súčasne sa touto zmenou zdôrazní vzťah s miestnou cirkvou. Dochádza tak v istom zmysle k veľmi peknému obohateniu, ktoré dopĺňa pôvodný obrad, inak zachovaný vo svojej celistvosti a hĺbke, uviedol Mons. Guido Marini. -jk-
Mons. Bublinec o stretnutí zástupcov katechetických komisií európskych krajín
Vatikán 29. januára – V Ríme sa dnes skončilo trojdňové stretnutie zástupcov katechetických komisií európskych biskupských konferencií, ktoré organizovala Pápežská rada na podporu novej evanjelizácie. Medzi jeho 40 účastníkmi – biskupmi predsedajúcimi katechetickým biskupským komisiám a vedúcimi národných katechetických úradov z európskych krajín – Slovensko zastupoval Mons. Marián Bublinec. Na stretnutí sa zúčastnil z poverenia Mons. Bernarda Bobera, košického arcibiskupa, ktorý je v rámci KBS predsedom Komisie pre za katechizáciu a školstvo.
Mons. Marián Bublinec v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas približuje priebeh a témy stretnutia, ako aj vzťah medzi katechézou a novou evanjelizáciou či misijným „vychádzaním“. Hovorí aj o aktuálnej situácii na Slovensku v oblasti katechizácie a vyučovania náboženstva na školách. AUDIO 
-jk-
Svätý Otec na Twitteri: Láska sa zameriava na dobro
Pravá láska nedbá o utŕžené zlo. Raduje sa z konania dobra. (Tvít pápeža Františka z 29. januára 2015) -jk-
Výročie prenesenia pozostatkov A.Chmeľa
Rím 29. januára – Na včera 28. januára pripadlo 44. výročie prenesenia pozostatkov Božieho služobníka Alojza Máriu Chmeľa z rímskeho cintorína na Campo Verano do kostola Gesù e Maria na Via del Corso v blízkosti Námestia Piazza del Popolo.
Boží služobník Alojz Mária Chmeľ pochádzal zo Spišskej Starej Vsi a bol členom bosých augustiniánov. Umrel 16. augusta 1939 v Ríme v povesti svätosti na následky rakoviny hrdla. Proces jeho blahorečenia bol začatý v roku 1997.
V Pchjongjangu sa chystá medzináboženské stretnutie za pokoj
Kórea 29. januára – Kórejská Konferencia náboženstiev za pokoj získala od komunistických autorít Severnej Kórey povolenie zorganizovať v Pchjongjangu medzináboženské stretnutie s cieľom modliť sa za pokoj. Podľa agentúry AsiaNews by sa stretnutie malo uskutočniť v druhej polovici roka (v auguste až septembri), keď sa na polostrove bude sláviť 70. výročie oslobodenia od japonskej koloniálnej okupácie. Spomínaná konferencia v sebe združuje sedem hlavných juhokórejských náboženstiev. -zk-
Komentár Jozefa Kováčika: Umenie vĺn
Pred niekoľkými dňami som sa vrátil z návštevy mojich priateľov u protinožcov. Do Austrálie som zavítal za priateľmi, s ktorými nás spájal dlhoročný vzťah. Pred rokom sa rozhodli vysťahovať do novej krajiny. Počas víkendu ma zobrali na jednu známu pláž, na ktorej sa pravidelne konajú aj veľké preteky surfistov. Pláž je známa svojimi veľkými vlnami. Keď sme dorazili na pobrežie, uvidel som v priezračne čistej vode množstvo ľudí pohupujúcich sa vo vlnách dosahujúcich 4 až 5 metrov. Ako správny turista som okamžite zatúžil mať fotografie vo vysokých vlnách. A tak som kamarátovi podal fotoaparát a pevným krokom som sa vydal na pláž. Po vstupe do oceánu som videl približujúcu sa veľkú vlnu. Ani som sa nestačil zorientovať a dopadla na mňa s veľkým hukotom. Akoby po mne prešiel nákladný vlak. Ledva som sa spod nej dostal a nadýchol, dopadla na mňa druhá vlna. Keď sa mi podarilo dostať na breh, pochopil som, že boj s vlnami nie je jednoduchý. Neskôr mi domáci Aussie, teda obyvatelia Austrálie vysvetlili, že už aj malé deti sa síce pohupujú na vysokých vlnách, no musia sa k nim vedieť dostať. Urobia to tak, že vysoké vlny podplávajú. Inak by ich rozomleli. A skúsení surferi vedia, že ak si chcú zajazdiť na vysokých vlnách, musia sa na ne vyhupnúť v správnom okamihu. Ak to nestihnú, je rozumné sa prikrčiť a nechať vlnu prevaliť sa ponad vás. Inak vám môže dolámať kosti. Nuž, po tejto skúsenosti mám ešte väčšiu úctu k oceánu.
Svojho času mi môj spolužiak z Latinskej Ameriky spomínal, že mama ho od malička učila, že oceán je divoch, s ktorým sa nezahráva. Tak, či onak, pravidlá oceánu platia aj v mediálnom svete, či bežnom živote. Ak sa valí príliš silná vlna, nebolo by rozumné postaviť sa jej tvárou v tvár. Je potrebné odhadnúť sily, ak je to potrebné prikrčiť sa a počkať, kým sa vlna premelie. A potom naskočiť na tú najbližšiu. Či to funguje? Mediálni analytici vedia, že áno. Ale to je už o lekciách z krízovej komunikácie. Ja sa radšej vrátim k mojej ceste do Austrálie. Stretol som tam veľa ľudí. Bola to moja druhá cesta na tento kontinent. Keď som Austráliu navštívil počas Svetových dňoch mládeže, bol som milo prekvapený správaním ľudí. Dalo by sa charakterizovať výrazom „no warries, mate“. Dalo by sa to preložiť ako „neobaváj sa, priateľu“. Akoby suseda vôbec nezaujímalo, či si v práci v takom, či onakom postavení. To, čo ho zaujíma, je, či si dobrý sused, s ktorým sa rád porozpráva, pogriluje, alebo ide na ryby. Moji priatelia, katolíci, majú pekný vzťah so židovskou rodinou i dvomi iránskymi moslimskými rodinami. Bolo zaujímavé ich počúvať a viesť s nimi rozhovory o živote i viere.
V Perthe som sa zasa vďaka môjmu dlhoročnému priateľovi, kňazovi, spoznal so starou sicílskou rodinou. Padlo im dobre, že sa mali s kým pozhovárať po taliansky. Ich dom bol automaticky mojim domom. Carlo, dnes 76 ročný pán, je majiteľom pomerne rozľahlého obchodného centra zameraného na talianske potraviny. Namiesto toho, aby ležal ako dobre zabezpečený dôchodca na pláži, každý deň okrem nedele ide takmer na celý deň do obchodu a postupne prechádza oblečený ako bežný zamestnanec od prevádzky ku prevádzke, kde obsluhuje zákazníkov. Z času načas si sadne s nimi na kávu v kaviarničke, ktorá je priamo súčasťou jeho obchodu. Jeden z jeho 55 zamestnancov to pekne vyjadril: „Pracovať pre Carla, to nie je len zamestnanie. Je to umenie života.“ Práve Carlo a jeho manželka Rosa majú suseda- tiež moslima. Prežil ťažké obdobie úteku z Iránu. Dva roky bol zavretý v utečeneckom tábore. „Modlil som sa k Allahovi, ale nepomáhalo to. Tak som sa začal modliť k Ježišovi“, spomína. „Do pár dní som bol vonku. Svojho syna, ktorý sa nám potom narodil, som pomenoval Issa, teda Ježiš“.
Ľudské životy, príbehy. To bolo pre mňa najväčším obohatením cesty. Nové vzťahy, noví priatelia. A poučenie, že nie všetko sa musí podariť. Tak, ako neuskutočnená túžby po fotke v 5 metrových vlnách. Je dobré sa vedieť z takých chvíľ poučiť.
Vysielanie z 29. januára 2015
Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved