 |  |
2015/02/01
Pápež František oznámil, že v júni navštívi Sarajevo
Vatikán 1. februára – Svätý Otec František v júni navštívi Sarajevo. Oznámil to dnes počas stretnutia s veriacimi pri modlitbe Anjel Pána na Námestí sv. Petra:
„Chcem oznámiť, že v sobotu 6. júna, ak Boh dá, navštívim Sarajevo, hlavné mesto Bosny a Hercegoviny. Prosím vás už odteraz o modlitbu, aby moja návšteva u týchto drahých obyvateľstiev bola povzbudením pre katolíckych veriacich, aby pôsobila ako kvas dobra a prispela k upevneniu bratstva a pokoja, medzináboženského dialógu a priateľstva.“
Po návšteve Albánska 21. septembra 2014 tak pápež František už po druhý raz zavíta do oblasti Balkánu. V rámci kontinentu v minulom roku ďalej navštívil 25. novembra európske inštitúcie v Štrasburgu a 29. – 30. novembra Istanbul v európskej časti Turecka.
Sarajevo už v minulosti hostilo pápeža, keď ho pred 18 rokmi navštívil sv. Ján Pavol II. na svojej 75. apoštolskej ceste 12. – 13. apríla 1997. Slovanský pápež Sarajevo navštívil aj po druhý raz pri svojej 101. apoštolskej ceste 22. júna 2003. -jb-
Obr.: Katedrála v Sarajeve, pred ktorou v minulom roku postavili pomník sv. Jánovi Pavlovi II. na pamiatku jeho návštevy.
Pápež František na Anjel Pána: Evanjelium má moc meniť ľudí!
Vatikán 1. februára - V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka, ktorý predniesol pred modlitbou Anjel Pána na Námestí sv. Petra vo Štvrtú cezročnú nedeľu 1. februára 2015:
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Evanjeliový úryvok dnešnej nedele (pozri Mk 1,21-28) predstavuje Ježiša, ktorý so svojou malou komunitou učeníkov vstupuje do Kafarnauma, do mesta, v ktorom býval Peter a ktoré bolo v tom čase najväčším v Galilei. A Ježiš vstupuje do tohto mesta.
Evanjelista Marek hovorí, že Ježiš, keďže bola v ten deň sobota, šiel hneď do synagógy a začal vyučovať (porov. v. 21). Toto nás vedie k uvažovaniu nad prvoradosťou Božieho slova, slova na počúvanie, slova na prijatie, slova na ohlasovanie. Pri príchode do Kafarnauma Ježiš neodkladá ohlasovanie evanjelia, nerozmýšľa najprv nad zaiste nevyhnutnou organizačnou stránkou bývania svojej malej komunity, nezdržiava sa organizovaním. Jeho hlavnou starosťou je komunikovať Božie slovo v sile Ducha Svätého. A ľudia v synagóge sú ohromení, pretože Ježiš «ich učil ako ten, čo má moc a nie ako zákonníci» (porov. v. 22).
Čo to znamená, že učil „s autoritou“? Chce sa tým povedať, že v ľudských slovách Ježiša bolo cítiť celú silu Božieho slova, bolo cítiť samotnú autoritu Boha, inšpirátora Svätého písma. A jednou z charakteristík Božieho slova je to, že robí skutočnosťou to, čo hovorí. Pretože Božie slovo korešponduje s jeho vôľou. Avšak my neraz vyslovujeme prázdne slová, slová bez koreňa alebo nadbytočné, slová, ktoré nekorešpondujú s pravdou. No Božie slovo korešponduje s pravdou, je zjednotené s jeho vôľou a uskutočňuje to, čo hovorí.
Ježiš skutočne hneď po svojom kázaní ukazuje svoju autoritu oslobodením človeka, ktorý bol v synagóge a bol posadnutý démonom (porov. Mk 1,23-26). Práve táto Kristova božská autorita vyvolala reakciu satana, skrytého v tom človeku; Ježiš zaraz rozpoznal hlas Zlého a prísne mu rozkázal: «Mlč a vyjdi z neho!» (v. 25). Čisto silou svojho slova Ježiš oslobodzuje človeka od Zlého. A prítomní opäť zostali v úžase: «Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho!» (v. 27). Božie slovo v nás vyvoláva úžas. Má silu priviesť nás k úžasu.
Evanjelium je slovo života: neutláča ľudí, naopak, oslobodzuje všetkých, čo sú otrokmi toľkých zlých duchov tohto sveta: ducha slávybažnosti, naviazanosti na peniaze, pýchy, zmyselnosti... Evanjelium mení srdce, mení život, premieňa zlé sklony na úmysly dobra. Evanjelium je schopné zmeniť ľudí! Preto je úlohou kresťanov všade rozširovať vykupiteľskú silu, stávajúc sa misionármi a ohlasovateľmi Božieho slova. Radí nám to aj samotný dnešný úryvok, ktorý sa končí s apoštolskou otvorenosťou a hovorí takto: «A chýr o ňom – chýr o Ježišovi – sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine» (porov. v. 28).
Nová náuka vyučovaná s autoritou pochádzajúcou od Ježiša je tým, čo Cirkev prináša svetu, spolu s účinnými znakmi jeho prítomnosti: učenie majúce moc a oslobodzujúca činnosť Božieho Syna sa stávajú slovami spásy a gestami lásky misionárskej Cirkvi. Vždy si pamätajte, že evanjelium má moc zmeniť život. Nezabudnite na to. Toto je tá Dobrá zvesť, ktorá nás mení len vtedy, keď sa ňou necháme meniť. Vidíte, prečo vás vždy žiadam, aby ste mali každodenný kontakt s evanjeliom, čítali si z neho každý deň úryvok, po troške, meditovali ho a aj ho nosili všade so sebou vo vrecku, v taške... Teda aby ste sa každý deň sýtili z tohto nevyčerpateľného zdroja spásy. Nezabudnite! Čítajte si každý deň pasáž z evanjelia! To je tá sila, ktorá nás mení, ktorá nás premieňa: premieňa život, premieňa srdce.
Vzývajme materinský príhovor Panny Márie, tej, ktorá prijala Slovo a zrodila ho pre svet, pre všetkých ľudí. Nech nás naučí byť vytrvalými poslucháčmi Ježišovho evanjelia a byť jeho ohlasovateľmi s autoritou.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
„Deň za život“ vo Vatikáne slávili aj slovenskí pútnici z Fóra života
Vatikán 1. februára – Na modlitbu Anjel Pána so Svätým Otcom dnes prišli veriaci v hojnom počte. Zelené balóny členov talianskeho Hnutia za život vznášajúce sa nad Námestím sv. Petra dávali na vedomie, že celá krajina slávi Deň za život. K aktivite, ktorá heslo tento rok znie „Solidárne za život“ sa pripojili aj členovia Fóra života zo Slovenska. Po požehnaní Svätého Otca sa zelené balóny vzniesli k nebu. Pápež František sa prihovoril týmito slovami:
„Dnes sa slávi v Taliansku Deň za život, ktorý má tému „Solidárne za život“. S uznaním sa obraciam na združenia, hnutia a na všetkých, ktorí bránia ľudský život. Pripájam sa k talianskym biskupom v úsilí o «obnovenú úctu voči ľudskej osobe a o adekvátnejšiu starostlivosť o život od jeho počatia až po jeho prirodzený koniec» (Posolstvo k 37. celonárodnému dňu za život). Keď sa otvárame pre život a slúžime životu, zakusujeme revolučnú silu lásky a nežnosti (porov. Evangelii gaudium, 288), inaugurujúc nový humanizmus: humanizmus solidarity, humanizmus života.“
Niekoľko desiatok členov Fóra života pochádzajúcich z rôznych častí Slovenska, pricestovalo do Ríma v skupine reprezentujúcej všetky generácie, od 10 do 82 rokov. Na námestie prišli s transparentom „Deti majú v tom jasno“. Cieľom púte, ktorá potrvá do 4. februára, je podľa predsedníčky Fóra života Marcely Dobešovej „vyprosiť požehnanie pre slovenské rodiny, ako aj pre všetky aktivity na Slovensku týkajúce sa ochrany a podpory ľudského života a rodiny. Potrebujeme sa duchovne povzbudiť a posilniť, pretože nás tento rok čaká veľa práce a náročné udalosti na Slovensku ako je referendum o ochrane rodiny a Pochod za život.“
Svätý Otec pozdravil aj účastníkov IV. medzinárodného kongresu dobročinného združenia Scholas Occurrentes zameraného na výchovu mládeže, ktorý sa uskutoční vo Vatikáne od 2. do 5. februára na tému „Zodpovednosť všetkých pri výchove ku kultúre stretnutia“. -jb-
Úmysly Svätého Otca na február
Všeobecný: Aby väznení, najmä z radov mladých ľudí, mali možnosť znovu budovať dôstojný život.
Evanjelizačný: Aby manželia žijúci oddelene našli prijatie a oporu v kresťanskom spoločenstve.
Úmysel našich biskupov: Aby naši starci, starenky a chorí obetovali svoje ťažkosti za kňazské a rehoľné povolania.
Apoštolát modlitby
je celosvetové modlitbové podujatie, ktoré Svätý Otec zveril jezuitom. Má pomáhať kresťanom, aby spojili svoju modlitbu a svoj život s modlitbou a s poslaním všeobecnej Cirkvi. Pripomínajú nám to všeobecné a evanjelizačné úmysly Apoštolátu modlitby, ktoré Svätý Otec každý rok vyhlasuje. Patrónkou členov Apoštolátu modlitby je okrem svätého Františka Xaverského sv. Terézia z Lisieux, panna a učiteľka Cirkvi. Sv. Terézia poznala Apoštolát modlitby. Vo svojich posledných autobiografických poznámkach napísala: Túžim byť dcérou Cirkvi, tak ako bola naša matka svätá Terézia, a modliť sa na úmysly nášho Svätého Otca.
Modlitba obetovania dňa na úmysly
Nebeský Otče, obetujem ti celý svoj deň a svoje modlitby, práce, radosti aj utrpenia v spojení s tvojím Synom Ježišom Kristom, ktorý sa ti stále obetuje vo svätej omši za spásu sveta. Nech ma Duch Svätý vedie a nech mi dá silu svedčiť o tvojej láske. S Pannou Máriou, Matkou nášho Pána a Matkou Cirkvi, prosím za úmysly Svätého Otca na tento mesiac: ...
Peter Dufka SJ: Vlastnosti duchovného vodcu - sprievodcu
Pred mesiacom sme hovorili o potrebe duchovného vedenia pre každého človeka. Naznačili sme, že istý druh rady, nasmerovania a porozumenia podvedome hľadá každý človek, ale poukázali sme i na nebezpečenstvá, ktoré predstavujú osoby poskytujúce nesprávne rady alebo nasmerovania. Dnes sa chceme venovať otázke, podľa akých kritérií by sme mali hľadať duchovného vodcu a aké vlastnosti by mal mať.
Thomas Merton, americký trapista, kňaz, mystik, spisovateľ a básnik žijúci v minulom storočí, sa vo svojich názoroch na duchovné vedenie opiera o bohatú tradíciu autorov prvých storočí, ale nechýba mu i moderný pohľad človeka žijúceho v nedávnej minulosti. Skúsme si preto všimnúť jeho pohľad na kvality duchovného vodcu. Dominujú v ňom dve základné vlastnosti, ktorými sú otcovstvo a priateľstvo.
1. Prvou vlastnosťou duchovného vodcu je teda podľa Thomasa Mertona otcovstvo. Potrebujú ho predovšetkým osoby, ktoré hľadajú Boha po špecifických cestách. Duchovný vodca znamenal v prvotných dobách otcovstvo, ktoré plodí v duši mladého človeka duchovný život. Toto plodenie sa uskutočňuje predovšetkým prostredníctvom rád duchovného otca, ale nie v menšej miere jeho životom modlitby, osobnou svätosťou a príkladom. Vodca bol pre mladú osobu túžiacu po hodnotách ducha niečo ako znamenie Božej prítomnosti.
V raných dobách kresťanstva bol teda duchovný otec omnoho viac ako len človek rady a poučovania. Zverenec s ním býval pod jednou strechou a robil všetko ako on. Zdôveroval sa mu so všetkými myšlienkami, ktoré vstúpili do jeho srdca a duchovný otec mu radil, ako má na ne reagovať. Veľké množstvo formačných aspektov mohol i jednoducho odpozorovať. Tak, ako otec v usporiadanej rodine vychováva svoje deti slovom, ale oveľa viac svojím životom, tak to bolo a je v
prípade duchovného otcovstva. Otcovstvo teda predpokladá schopnosť dobrej rady, ale nie menej životného príkladu.
Odhalenie svedomia, ktoré duchovné vedenie predpokladá, vyžaduje neuponáhľanú atmosféru pohody, úprimného a neformálneho rozhovoru založeného na osobnej dôvere. Otec má pochopenie, je zhovievavý, rozumie okolnostiam, trpezlivo a s dávkou pokory čaká na znamenie Božieho dotyku jemu zverenej duše. Dobrý duchovný otec nevyťahuje zbytočne problémy alebo hriechy minulosti. I keď o nich vie, hľadí viac na celkový stav a základný postoj človeka. Zaujíma sa a rozumie jeho najvnútornejším túžbam, jeho spôsobom boja s
ťažkosťami a jeho reakcii na dobro a zlo. Jednoducho povedané, zaujíma sa o jeho skutočné ja v celej jeho jedinečnosti, ale aj poľutovaniahodnej úbohosti.
Otec a matka nosia svoje deti stále vo svojom srdci. Nech sú akokoľvek vzdialené od domova, neprestávajú sa o ne zaujímať, spolucítiť a znášať s nimi radosti i bolesti. Neprestanú ich sprevádzať svojimi modlitbami. A toto je jeden z ukazovateľov duchovného otcovstva. Viacerí autori sú presvedčení o tom, že ak v srdci duchovného otca jemu zverené osoby nemajú miesto, ak sa za ne nemodlí a niekedy i neobetuje, označenie „duchovný otec“ mu jednoducho nepatrí.
Duchovný otec nikdy neprestane cítiť i posvätnú úctu v prítomnosti osoby a jej nesmrteľnej duše. Práve tento rešpekt pred tajomstvom osoby, spolu s uvedenými charakteristikami vytvára otcovstvo duchovného vodcu.
2. Druhá vlastnosť vodcu je už implicitne prítomná v prvej - ale Thomas Merton nepovažuje za zbytočné venovať jej osobitnú pozornosť. Ide o prirodzené priateľstvo. Duchovný vodca musí byť schopný vytvoriť úprimný ľudský vzťah. Isteže ho nevytvára sám, ale celkom isto je jeho hlavným protagonistom. Netreba si myslieť, že je málo „nadprirodzené" vytvoriť atmosféru peknej a nenútenej dôvery. Napomáha účinku milosti, nakoľko milosť predpokladá prirodzenosť. Práve takáto atmosféra je živnou pôdou duchovného vedenia, alebo lepšie povedané, duchovného sprevádzania. Priateľstvu je totiž cudzia akákoľvek autoritatívna manipulácia, ktorá často oberie o vnútornú slobodu, nadšenie a radosť z kresťanského povolania.
Thomas Merton v tejto súvislosti cituje benediktínskeho mystika zo sedemnásteho storočia Augustina Bakera, ktorý bol silným zástancom vnútornej slobody a nesúhlasil s autoritatívnym vedením. Napísal: „Učiteľ nemá učiť ani podľa seba, ani určitému spôsobu modlitby, ale má viesť svojich žiakov k tomu, aby oni sami našli svoju vlastnú cestu... Je len Božím spolupracovníkom. Musí viesť duše Božou cestou a nie svojou.“ V tejto súvislosti je možno užitočné poukázať na skúsenosť, ktorá zaiste nechýba mnohým z vás. Ak si niekto postaví hocijakú osobnosť na piedestál, ak ju zbožňuje a začne ju kopírovať, obyčajne sa stane len karikatúrou svojho vzoru. Prvenstvo nepatrí žiadnemu človeku, nech by bol akokoľvek dokonalý. To patrí jedine Bohu. A o tom duchovný vodca alebo sprievodca dobre vie a v atmosfére priateľstva na to nenápadne upozorňuje.
Duchovný vodca nie je čarodejník, ktorý jedným slovom odstráni všetky problémy jemu zverenej osoby. Nechce viazať na seba a už vôbec nerezonuje na naše túžby mať niekoho, kto by za nás vyriešil problémy, ktoré môžeme vyriešiť sami. Nie je diktátor a neomylný navigátor, ktorý vyžaduje stopercentnú poslušnosť. Nikdy sa nestavia medzi Boha a zverenú osobu, ale ako tretí, z úzadia, citlivo sleduje cestu, ktorou sa človek uberá. Pozoruje, ako používa vlastnú múdrosť, ako je schopný duchovne rozlišovať a ako je schopný prijímať skutočnosti i záväzky, ktoré mu pripravila Božia prozreteľnosť. Toto všetko sa skrýva pod vlastnosťou priateľstva duchovného vodcu.
V oboch uvedených vlastnostiach dominuje citlivý tón a niekomu sa môže zdať, že tu chýba prísnosť a tvrdá ruka. Jemnosť a citlivosť duchovného vodcu nie je jeho slepotou, pasivitou alebo neschopnosťou zareagovať. Ide však o duchovnú pomoc, ktorá si a priori vyžaduje takúto rovinu vzťahu. Nejde o sviatosť zmierenia, kde človek pohľadom do minulosti vyznáva pády, poklesky a zlyhania. Duchovné vedenie je pohľadom do budúcnosti a tu je jemnosť a citlivosť účinným prostriedkom, ako rozoznať a predísť nebezpečenstvám maskovaného nepriateľa našej duše.
Ľudia sú obyčaje radi, ak nájdu niekoho, kto im poskytne duchovnú radu, keď ich ťažia nahromadené problémy. Avšak skutočnosťou zostáva, že nie je ľahké nájsť dobrého duchovného vodcu, dokonca ani pre zasvätené osoby. Ak máme vo svojej blízkosti niekoľko kňazov, neznamená to, že sú všetci schopní byť „duchovnými vodcami". Nestávajú sa nimi automaticky kňazskou vysviackou. Nedostatok dobrých duchovných vodcov je v niektorých komunitách príčinou vážnych problémov.
V našom marcovom vysielaní sa budeme venovať ďalším vlastnostiam duchovného vodcu, ale v budúcnosti chceme venovať priestor i otázke, ako si počínať, ak takéhoto človeka v našom okolí nemôžeme nájsť.
(odvysielané Vatikánskym rozhlasom 1. februára 2015)
Týždenný spravodajský prehľad z 1. februára 2015
Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu pre RTVS, vysielaný na vlnách Rádia Regina.
Vysielanie z 1. februára 2015
Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved