 |  |
2015/02/02
Pápež František rehoľníkom: Buďte vodcami, ktorí sú sami vedení Kristom
Vatikán 2. februára – Dnešné slávenie sviatku zasvätených vo Vatikánskej bazilike so začiatkom o 17.30 otvorila procesia s horiacimi sviecami. Sviatok obetovania Pána, ktorý sa slávi práve v Roku zasväteného života, mal osobitne slávnostný charakter, za účasti hlavných predstavených mužských i ženských reholí a spoločenstiev rozličných podôb zasväteného života. V Bazilike zaplnenej 7-tisícovým zhromaždením bola výrazná prítomnosť rehoľných sestier. So Svätým Otcom Františkom koncelebrovali kardináli a ďalší členovia Rímskej kúrie, medzi nimi kardinál Joao Braz de Aviz, prefekt Kongregácie pre rehoľníkov a ďalší členovia dikastéria.
Socha Panny Márie s Ježiškom v náručí umiestnená vedľa oltára bola liturgickým symbolom počas slávenia. Na gesto Božej Matky držiacej Ježiška na rukách poukázal Svätý Otec aj vo svojej homílii. Ako absolútny vzor rehoľného života predstavil zníženie sa Boha k nám v osobe Ježiša Krista. Poslušnosť prežívaná uprostred konkrétnej reality rehole predstavuje podľa jeho slov cestu vedúcu k múdrosti. Prejavom tejto múdrosti je radosť rehoľnej osoby a jej kreativita. Na príklade Panny Márie a starca Simeona pápež František vysvetlil tajomstvo života kresťana: ten, kto Krista nesie, je ním sám nesený. Rehoľník tak má byť vodcom, ktorý je sám vedený Kristom. -jb-
Plné znenie homílie pápeža Františka
„Máme pred očami mysle ikonu Matky Márie, ktorá kráča s Dieťaťom Ježišom v náručí. Uvádza ho do chrámu, predstavuje ho ľudu, prináša ho, aby sa stretol so svojím ľudom.
Náručie matky je ako „rebrík“, po ktorom Boží Syn schádza smerom k nám, rebrík Božej blahosklonnosti. Počuli sme to v prvom čítaní z Listu Hebrejom (2,14-18): Kristus sa «vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom» (2, 17). Je to dvojitá cesta Ježiša: On zišiel, stal sa takým ako my, aby spolu s nami vystúpil k Otcovi, urobiac nás takými, ako on.
Môžeme kontemplovať v srdci tento pohyb predstavujúc si evanjeliovú scénu, kde Mária vstupuje do chrámu s Dieťaťom v náručí. Panna Mária kráča, no je to Syn, ktorý kráča pred ňou. Ona ho nesie, no je to on, kto nesie ju na tejto ceste Boha, ktorý prichádza k nám, aby sme my mohli ísť k nemu.
Ježiš kráčal tou istou cestou ako my a ukázal nám novú cestu, „novú a živú cestu“ (porov. Hebr. 10,20), ktorou je on sám. A pre nás zasvätených je toto jediná cesta, ktorou v konkrétnosti a bez alternatív máme kráčať s radosťou a vytrvalosťou.
Evanjelium až päťkrát zdôrazňuje poslušnosť Márie a Jozefa voči „Pánovmu zákonu (porov. Lk 2,22.23.24.27.39). Ježiš neprišiel konať vlastnú vôľu, ale vôľu Otca; a toto – povedal – bolo jeho pokrmom (porov. Jn 4,34). Tak ten, kto nasleduje Ježiša, vydáva sa na cestu poslušnosti ako napodobňovanie „blahosklonnosti“ Pána, znižujúc sa a osvojujúc si vôľu Otca, a to až po zrieknutie sa a pokorenie seba samého (porov. Flp. 2,7-8). Pre rehoľníka napredovať znamená znížiť sa v službe, čiže rovnaká cesta ako cesta Ježiša, ktorý «sa nepridŕžal svojej rovnosti s Bohom» (Flp 2,6). Ponížiť sa, stanúc sa sluhom, aby som slúžil.
A táto cesta nadobúda formu reguly, vtlačená do charizmy zakladateľa. Regulou, ktorá je nezastupiteľná je pre všetkých vždy evanjelium, toto zníženie sa Krista, ale Duch Svätý vo svojej nekonečnej kreativite ho vyjadruje aj v rozličných regulách zasväteného života, všetky sa však rodia z nasledovania Krista, z tejto cesty zníženia sa v službe.
Cez tento „zákon“ zasvätení môžu dosiahnuť múdrosť, ktorá nie je nejakou abstraktnou schopnosťou, ale dielom a darom Ducha Svätého, a evidentným znakom takejto múdrosti je radosť. Áno, evanjeliová radosť rehoľníka je dôsledkom tejto cesty zníženia sa s Ježišom... A keď sme smutní, osoží nám pýtať sa: „Ako žijeme tento kenotický rozmer?“
V rozprávaní o Obetovaní Ježiša je múdrosť reprezentovaná dvoma starými ľuďmi, Simeonom a Annou, osobami poslušnými Duchu Svätému (pripomína sa to štyrikrát), ním vedení, ním oduševňovaní. Pán im dal múdrosť prostredníctvom dlhého kráčania cestou poslušnosti jeho zákonu, poslušnosti, ktorá na jednej strane ponižuje a je sebazrieknutím, avšak na druhej strane, je to poslušnosť, ktorá udržiava a zaručuje nádej, robiac ich kreatívnymi, pretože boli plní Ducha Svätého. Oni slávia aj istý druh liturgie okolo dieťaťa vstupujúceho do chrámu: Simeon chváli Pána a Anna „hlása“ spásu (porov. Lk 2,28-32.38).
Tak ako v prípade Márie, aj starec Simeon drží dieťa na rukách, no v skutočnosti je to dieťa, ktoré vedie starca. Liturgia Prvých vešpier dnešného sviatku to vyjadruje veľmi jasným a krásnym spôsobom: «senex puerum portabat, puer autem senem regebat» [Starec dieťa niesol, avšak dieťa viedlo starca]. Tak Mária, mladá matka, ako aj Simeon, starý „dedko“, nesú dieťa na rukách, ale je to dieťa, ktoré ich oboch vedie.
Je zaujímavé všimnúť si, že pri tejto udalosti tí, čo sú tu kreatívni, nie sú mladí, ale starí. Mladí, ako Mária a Jozef, sa riadia Pánovým zákonom na ceste poslušnosti. Starí, ako Simeon a Anna, vidia v dieťati naplnenie Zákona a Božích prisľúbení. A sú schopní sláviť: sú kreatívni v radosti, v múdrosti. Nuž, Pán premieňa poslušnosť na múdrosť pôsobením svojho Ducha Svätého.
Boh môže neraz udeliť dar múdrosti neskúsenému mladému, stačí, aby bol disponovaný ísť cestou poslušnosti a poddajnosti voči Duchu. Táto poslušnosť a táto poddajnosť nie sú nejakou teoretickou záležitosťou, ale sa riadia logikou vtelenia Slova: poddajnosť a poslušnosť voči zakladateľovi, poddajnosť a poslušnosť voči konkrétnej reguli, poddajnosť a poslušnosť predstavenému, poddajnosť a poslušnosť Cirkvi. Ide o poddajnosť a poslušnosť, ktoré sú konkrétne.
Cestou vytrvalého kráčania v poslušnosti dozrieva osobná a komunitná múdrosť, a takto sa stáva možným aj dať pravidlá do vzťahu s dobou: pravá aktualizácia („aggiornamento“), to je totiž dielom múdrosti, vyformovanej poddajnosťou a poslušnosťou.
Oživenie a obnova zasväteného života vedú cez veľkú lásku k reguli, a tiež cez schopnosť kontemplovať a načúvať starším v kongregácii. Takto sa „poklad“, charizma každej rehoľnej rodiny chráni spoločne poslušnosťou a múdrosťou. A touto cestou sme chránení pred prežívaním nášho zasvätenia na spôsob zľahčený („light“) a nevtelený do reality, ako keby to bola nejaká gnóza, ktorá sa zredukuje na „karikatúru“ rehoľného života, karikatúru, v ktorej sa uskutočňuje nasledovanie bez zriekania sa, modlitba bez stretnutia, bratský život bez spoločenstva, poslušnosť bez dôvery, láska bez transcendencie.
Aj my dnes, tak ako Mária a ako Simeon, chcem vziať Ježiša do rúk, aby sa stretol so svojím ľudom, a istotne ho dostaneme, ak sa necháme ovládnuť tajomstvom Krista. Vedieme ľud k Ježišovi, nechávajúc sa z našej strany viesť ním. Toto je to, čím máme byť: vodcami, ktorí sú vedení.
Nech nám Pán na príhovor Márie, našej Matky, svätého Jozefa a svätých Simeona a Anny udelí to, o čo sme ho žiadali v modlitbe dňa: Aby «sme mu aj my boli obetovaní, naplno obnovení v duchu». Nech je tak.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
Svätý Otec litovským biskupom: Viesť dialóg a čeliť ideológiám destabilizujúcim rodinu
Vatikán 2. februára – Dnes sa vo Vatikáne konala prvá tohtoročná návšteva Ad limina apostolorum. Stretnutie Svätého Otca s jedenásťčlennou skupinou biskupov z Litvy prebiehalo v atmosfére spontánnej konverzácie. Pripravený príhovor im odovzdal v písomnej podobe. Pápež František sa v ňom obracia na litovských biskupov nasledovne:
„Prišli ste do Ríma s vašou mladosťou, no aj s vašou heroickosťou. Sú medzi vami niektorí mladí spolubratia, no predovšetkým preláti, ktorí prešli smutným obdobím prenasledovania. Vďaka vám za vašu službu svätému Božiemu ľudu!“
Svätý Otec ďalej vyzdvihuje blízkosť pastierov litovskému ľudu, ich snahu o pomoc ako v materiálnych ťažkostiach, tak aj pri budovaní spoločnosti a kultúry v krajine. Jedným zo základov identity tamojšej spoločnosti je totiž podľa Svätého Otca sila evanjelia a láska k Božej Matke.
„Drahí bratia, poznám vaše apoštolské námahy. Ak počas dlhého obdobia bola Cirkev vo vašej krajine utláčaná režimami založenými na ideológiách oponujúcich ľudskej dôstojnosti a slobode, dnes musíte čeliť ďalším nástrahám, ako napríklad sekularizmu a relativizmu. Preto, súčasne s neúnavným hlásaním evanjelia a kresťanských hodnôt, nesmieme zabudnúť na konštruktívny dialóg so všetkými, aj s tými, čo nepatria k Cirkvi alebo ktorí sú náboženskej skúsenosti vzdialení. Starajte sa, aby kresťanské spoločenstvá boli vždy miestami prijatia, otvorenej a konštruktívnej konfrontácie, stimulom celej spoločnosti v snahe o všeobecné dobro.“
Pápež František litovských biskupov povzbudil k modlitbe za kňazov, aby boli veľkodušní, obetaví a oddaní, ako aj za presvedčených laikov, ktorí by priniesli občianskej spoločnosti hodnotný kresťanský príspevok. Pápež zároveň zdôraznil potrebu povzbudzovať veriacich k tomu, aby v občianskej, kultúrnej, politickej a sociálnej oblasti boli prítomní so silou zrelej viery.
„Ako viete, v tomto období je celá Cirkev angažovaná na ceste reflexie o rodine, o jej kráse, o jej hodnote a o výzvach, ktorým je v našich časoch povolaná čeliť. Aj vás, ako pastierov, povzbudzujem, aby ste aj vy prispeli k tomuto veľkému dielu rozlišovania a obzvlášť, aby ste dbali o pastoráciu rodín, aby manželia cítili blízkosť kresťanského spoločenstva a aby sa im pomohlo «nepripodobňovať sa tomuto svetu, ale premieňať sa neustále v duchu evanjelia» (porov. Rim 12,2). Aj vaša krajina, ktorá je už plne začlenená do Európskej únie, je vystavená vplyvu ideológií, ktoré by chceli zaviesť prvky destabilizácie rodín, ovocie zle chápaného zmyslu osobnej slobody. Stáročné litovské tradície, ktorých sa to týka, vám pomôžu odpovedať na tieto výzvy podľa rozumu a viery.“
Svätý Otec litovských biskupov vyzval k neúnavnej modlitbe tamojšej Cirkvi za povolania do kňazstva a zasväteného života, ako aj k ich dobrej formácii. Povzbudil ich k starostlivej láske ku kňazom a tiež k osobitnej pozornosti voči katechétom.
„Nakoniec vás vyzývam k starostlivosti o chudobných. Aj v Litve, napriek aktuálnemu ekonomickému rozvoju, sa nachádzajú mnohí núdzni, nezamestnaní, chorí, opustení. Buďte im nablízku. A nezabudnite na tých, ktorí, najmä medzi mladými, z rôznych príčin opúšťajú krajinu a snažia sa nájsť novú cestu v zahraničí. Ich vzrastajúci počet a ich potreby si vyžadujú pozornosť a pastoračnú starostlivosť zo strany Konferencie biskupov, aby si mohli zachovať vieru a litovské náboženské tradície.“
Pápež František nakoniec v príhovore zveril celú cirkev v Litve pod ochranu Panny Márie, ktorú si tamojší veriaci vo Vilniuse a Šiluve uctievajú ako Rannú Hviezdu -„Bránu Zornice“.
Litva je postsovietskym pobaltským štátom s viac než troma miliónmi obyvateľov. Z nich sa 78% hlási ku katolíckej viere, náboženské menšiny tvoria protestanti a pravoslávni. Zaujímavosťou je, že krajina prijala krst až v roku 1387. Patrónom krajiny je sv. Kazimír. Cirkev je tu prítomná vo dvoch arcidiecézach a piatich sufragánnych diecézach. -zk-
Obr.: Pápež Ján Pavol II. pred obrazom Matky Božej vo Vilniuse v septembri 1993.
Miesto ženy v kultúre a spoločnosti je témou Pápežskej rady pre kultúru
Vatikán 2. februára – Vo Vatikáne sa bude v tomto týždni hovoriť o úlohe ženy. V Tlačovom stredisku Svätej stolice dnes predstavili obsah plenárneho zasadania Pápežskej rady pre kultúru, ktoré sa uskutoční od 4. do 7. februára na tému: „Ženské kultúry: medzi rovnakosťou a rozdielnosťou“. Na prezentácii sa zúčastnili: predseda Pápežskej rady pre kultúru kardinál Gianfranco Ravasi, riaditeľka talianskej televízie RAI Anna Maria Tarantolaová, riaditeľka RAI News Monica Maggioniová, profesor sociológie Cansuelo Corradi z rímskej univerzity LUMSA a herečka Nancy Brilliová. V záverečný deň zasadania účastníkov prijme na audiencii pápež František.
Pápežská rada pre kultúru dá na svojom zasadnutí priestor príspevkom na témy ako je postavenie žien v kultúrach z pohľadu kultúrnej antropológie a sociologickej analýzy s ohľadom na reciprocitu, komplementárnosť a rozličnosť. Ďalej sa bude hovoriť o ženských charakteristikách v spojitosti s darovaním života, ktoré prekračujú biologické materstvo, o hodnote ženského tela a problémoch spojených s jeho komercializáciou, s násilím a pod. O žene sa bude hovoriť aj v spojitosti s náboženstvom, vzhľadom na miesto a spôsoby účasti ženy na živote Cirkvi v súčasnosti.
Prednášateľkami príspevkov na spomenuté témy budú samotné ženy. Súčasťou programu bude aj divadelné predstavenie otvorené verejnosti s názvom: „Pohľad žien“. Uskutoční sa 4. februára o 15.30 v rímskom divadle Teatro Argentina a prenášať ho bude aj talianska televízia RAI. -zk-
Obr.: Predseda Pápežskej rady pre kultúru kardinál Gianfranco Ravasi
„Stretnúť Boha v srdci miest“ – plenárne zasadanie Pápežskej rady per laikov
Vatikán 2. februára – „Stretnúť Boha v srdci miest – scenáre evanjelizácie pre tretie tisícročie“ – to je názov plenárneho zasadania Pápežskej rady pre laikov, ktoré sa uskutoční v Ríme od 5. do 7. februára a skončí sa audienciou u pápeža Františka. Cieľom zasadania je hľadieť na vzrastajúci proces urbanizácie obyvateľstva očami viery.
Na plenárnom zasadnutí vystúpi kardinál Stanisław Rylko, predseda Pápežskej rady pre laikov, kardinál Luis Antonio Tagle, arcibiskup Manily, ktorý bude hovoriť na tému: „Boží smäd v mestských púšťach“, zakladatelia nových komunít: Andrea Riccardi z Komunity sv. Egídia, Chiara Amirante z komunity Nové horizonty a Salvatore Martinez, ktorý je súčasným predsedom Obnovy v Duchu Svätom.
Ako ďalej uvádza komuniké spomínanej pápežskej rady, Cirkev už od čias pápeža bl. Pavla VI. venuje evanjelizácii miest čoraz väčšiu pozornosť. Pre pápeža Františka zohráva pastorácia miest v evanjelizácii centrálnu rolu, spomína ju aj vo svojej apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium. Ešte ako arcibiskup Buenos Aires vydal publikáciu „Boh v meste“.
Podľa informácií OSN o trende urbanizácie, v roku 2007 žila v mestách polovica obyvateľov planéty a v roku 2050 to bude viac než 70%. Aj napriek sekularizácii však „v srdciach mužov a žien žijúcich v mestách nikdy neustalo hľadanie zmyslu a smäd po Bohu“, píše sa v komuniké Pápežskej rady pre laikov. -zk-
Vysielanie z 2. februára 2015
Pondelňajšie vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved