 |  |
2015/02/03
Svätý Otec v utorkovej homílii: Kontemplujúc evanjelium rastie naša nádej
Vatikán 3. februára - Denné kontemplovanie evanjelia nám pomáha mať pevnú nádej, povedal pápež František v dnešnej rannej svätej omši. V kaplnke Domu sv. Marty pri láveníli turgickej spomienky sv. Blažeja, biskupa a mučeníka, opäť vyzval veriacich, aby si každý deň, hoci len na 10 minút, rozhodne radšej zobrali do rúk Evanjelium a hovorili s Pánom, ako strácali čas sledovaním telenoviel alebo počúvaním susedovho klebetenia.
Svätý Otec sa vo svojej homílii zameral na čnosť nádeje vychádzajúc z listu Hebrejom (12, 1-4). Čo je jadrom nádeje? Mať „oči upreté na Ježiša“. Zdôraznil, že bez načúvania Pánovi môžeme „mať optimizmus, byť pozitívne naladení,“ ale nádeji „sa učíme sledujúc Ježiša“. Vychádzajúc z tohto pápež poukázal na význam „modlitby kontemplácie“. Ako poznamenal, „je dobré modliť sa každý deň ruženec,“ hovoriť „s Pánom, keď mám nejaký problém, alebo s Pannou Máriou a svätými...“ Ale rovnako je dôležité meditovať, kontemplovať, a to možno iba „s evanjeliom v ruke“:
„Ako budem kontemplovať nad dnešným evanjeliom? Vidím, že Ježiš bol uprostred zástupu, okolo neho bol veľký zástup. Päťkrát táto stať spomína slovo ‚zástup‘. A Ježiš neodpočíval? Môžem si to predstaviť: ‚Vždy uprostred zástupu...‘ Väčšia časť z Ježišovho života sa udiala na ceste, medzi zástupmi. On neodpočíval? Áno, raz o tom evanjelium hovorí, že spal na loďke, ale prišla búrka a učeníci ho zobudili. Ježiš bol neustále medzi ľuďmi. A tak pozerám na Ježiša, premýšľam o Ježišovi, predstavujem si takto Ježiša. A Ježišovi hovorím, čo mi prichádza na myseľ.“
Pokračujúc dnešným evanjeliom (Mk 5, 21-43) Svätý Otec poukázal na to, že Ježiš si uvedomil, že chorá žena v dave sa ho dotkla. Ako poznamenal, Ježiš nielenže chápe zástup, cíti so zástupom, on „cíti tlkot srdca každého z nás, každého. Má starosť o všetkých, o každého a vždy.“ Rovnako, ako keď mu predstavený synagógy príde povedať o svojej vážne chorej dcére, on nechá všetko a venuje sa mu. Svätý Otec v predstavivosti pokračoval dejom, ktorý nasledoval: Ježiš prichádza do domu, ženy plačú, lebo dievčatko je mŕtve, ale Pán im hovorí, aby sa upokojili, ľudia ho vysmievajú. Tu vidíme Ježišovu trpezlivosť, poznamenal Svätý Otec. Potom po vzkriesení dievčaťa namiesto toho, aby hovoril o sile Boha, povie: ‚Dajte sa jej najesť‘. Ježiš vždy pamätá na tieto malé detaily, dodal pápež:
„To, čo som urobil s týmto evanjeliom, to je modlitba kontemplácie: vziať do rúk evanjelium, prečítať si a predstaviť si seba v tejto scéne, predstaviť si, čo sa deje, a povedať Ježišovi, čo mi vychádza zo srdca. Takto napomáhame rastu nádeje, pretože sme upevnení, máme oči uprené na Ježiša. Praktizujte túto modlitbu kontemplácie. - ‚Ale ja mám veľa práce!‘ - ‚Nuž vezmi si doma na 15 minút evanjelium, malý úsek, predstav si, čo sa tam deje a hovor o tom s Ježišom. Takto budú tvoje oči uprené na Ježiša, a nie napríklad na telenovelu. Tvoj sluch bude uprený na Ježišove slová, a nie na susedovo, susedkino klebetenie.“
„Modlitba kontemplácie nám pomáha žiť v nádeji, žiť podstatu evanjelia, modliť sa neustále!“ – pokračoval Svätý Otec. Povzbudil k modlitbe, modlitbe ruženca, rozprávaniu s Pánom, ale aj ku kontemplácii, aby sme naše oči upierali na Ježiša. Z tejto modlitby vychádza nádej, povedal pápež František a na záver dodal: A tak sa „náš kresťanský život pohybuje v tomto rámci medzi pamäťou a nádejou“:
„Pamäťou celej prejdenej cesty, pamäťou toľkých milostí, prijatých od Pána. A nádejou, pozerajúc na Pána, ktorý je jediný, kto mi môže dať nádej. A aby sme pozerali na Pána, poznali Pána, berieme do rúk evanjelium a praktizujeme túto modlitbu rozjímania. Napríklad nájdite si dnes 10 - 15 minút, nie viac, prečítajte si evanjelium, predstavte si to a niečo Ježišovi povedzte. Nič viac. A tak bude vaše poznanie Ježiša väčšie a vaša nádej porastie. Nezabudnime mať naše oči upreté na Ježiša. Preto je tu modlitba kontemplácie.“ -jk-
Svätý Otec tvítuje: Všetci potrebujeme konverziu srdca
Všetci sme hriešnici. Všetci sme pobádaní ku konverzii srdca. (Tvít pápeža Františka z 3. februára 2015) -jk-
Svätý Otec potvrdil mučeníctvo arcibiskupa Oscara Romera
Vatikán 3. februára - Dnes bol promuglovaný dekrét o mučeníctve Božieho služobníka Oscara Arnulfa Romera (1917-1980), arcibiskupa San Salvadoru, ktorý bol zavraždený pre vieru 24. marca 1980 počas slávenia svätej omše v hlavnom meste stredoamerického štátu Salvádor. Postulátor kauzy Oscara Romera arcibiskup Vincenzo Paglia predstaví život a odkaz budúceho blahorečeného zajtra 4. februára na konferencii v Tlačovom stredisku Svätej stolice.
Počas dnešnej súkromnej audiencie Svätý Otec poveril kardinála Angela Amata SDB, prefekta Kongregácie pre kauzy svätých, promulgovaním viacerých dekrétov. Ďalší sa týkal mučeníctva Božích služobníkov Michala Tomaszeka a Zbignieva Strzałkowského, kňazov Rádu bratov minoritov konventuálov, spolu s Alexandrom Dordinim, diecéznym kňazom, ktorí boli zavraždení pre vieru 9. a 25. augusta 1991v Peru. Dnes boli tiež potvrdené hrdinské čnosti Božieho služobníka kňaza Giovanniho Bacileho (1880-1941), pôvodom zo Sicílie. -jk-
Foto: Arcibiskup Oscar Arnulfo Romero
V nedeľu je Prvý medzinárodný deň proti obchodovaniu s ľuďmi
Vatikán 3. februára – Najbližšia nedeľa 8. februára bude Prvým medzinárodným dňom modlitby a reflexie proti obchodovaniu s ľuďmi. Jeho slogan znie: „Zažni svetlo proti obchodovaniu s ľuďmi“. Túto spoločnú iniciatívu viacerých rehoľných kongregácií zastrešenú medzinárodnou úniou ženských a mužských rehoľných generálnych predstavených za podpory Vatikánu predstavili dnes v Tlačovom stredisku Svätej stolice.
Na tlačovej konferencii okrem zástupkýň ženských rehoľných spoločenstiev a organizácií na pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi vystúpili aj predsedovia troch dikastérií: Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a utečencov a Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj.
Medzinárodný deň modlitby a reflexie proti obchodovaniu s ľuďmi 8. február je podľa slov kardinála Turksona „dňom mobilizácie vedomia a modlitby v celosvetovom meradle“. Pripomenul tiež, že 2. decembra 2014 pápež František spoločne s predstaviteľmi iných náboženstiev podpísali vo Vatikáne deklaráciu proti modernému otroctvu.
„Ako spomenul pápež František vo svojom posolstve k 1. januáru 2015 s názvom „Už nie otroci, ale bratia“, rehoľné kongregácie po celom svete sa už mnohé roky angažujú v poskytovaní podpory obetiam, v práci pre ich psychologickú a výchovnú rehabilitáciu ako aj v snahe znovuzačleniť ich do spoločnosti. Rehoľné spoločnosti sú organizované v sieťach, aby zvýšili povedomie o tom, čo sa deje, ako aj o potrebe efektívnejších sociálnych opatrení proti obchodovaniu s ľuďmi. Osobne sa tiež angažujú v odsudzovaní tohto obchodovania“, povedala na tlačovej konferencii sestra Carmen Sammutová, predsedkyňa Medzinárodnej únie ženských rehoľných generálnych predstavených.
Rehoľníci spoločne založili sieť s názvom Talitha Kum, ktorá koordinuje prácu ďalších lokálnych sietí na pomoc obetiam tohto zločinu. Momentálne združuje 24 sietí pracujúcich v 81 krajinách. Ako ďalej povedala sestra Carmen Sammutová, „k rehoľnému životu prináleží vychádzať smerom ku všetkým tým, ktorých bolesť kričí k Bohu. Preto je vhodné, že tento deň bude inaugurovaný ako súčasť Roka zasväteného života.“
Dátum 8. február bol zvolený cielene – na tento deň totiž pripadá liturgická spomienka sv. Jozefíny Bakhity. Ako povedala predsedníčka únie ženských rehoľných predstavených, „príklad sv. Bakhity, bývalej otrokyne narodenej v Sudáne, ktorá sa stala rehoľnou sestrou kanossiánkou, prináša obetiam nádej.“
Medzinárodnému dňu modlitby a reflexie proti obchodovaniu s ľuďmi je venovaná aj osobitná internetová stránka (www.a-light-against-human-trafficking.info). -zk-
Obr.: Sestra Sammutová a sestra Bottaniová počas tlačovej konferencie vo Vatikáne
Prvé stretnutie Mons. Gallaghera s diplomatickým zborom
Vatikán 3. februára - Nový vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi Mons. Paul R. Gallagher včera 2. februára absolvoval prvé oficiálne stretnutie s diplomatických zborom akreditovaným pri Svätej stolici. V priestoroch Bibliotéky Štátneho sekretariátu osobne pozdravil okolo 80 zástupcov krajín, medzi nimi aj veľvyslanca Slovenskej republiky pri Svätej stolici Petra Sopka. Prítomní boli aj viacerí nerezidentní veľvyslanci. Arcibiskup Gallagher adresoval diplomatom svoj prvý príhovor od nástupu do úradu 19. januára a s každým z nich si pri stisku ruky vymenil niekoľko slov. -jk-
Plukovník Anrig skončil službu veliteľa Švajčiarskej gardy
Vatikán 3. februára – Plukovník Daniel Anrig po viac než šiestich rokoch skončil svoju službu ako veliteľ Švajčiarskej gardy vo Vatikáne. V piatok 30. januára ho prijal na audiencii pápež František. Nasledovný deň vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin slávil pri tejto príležitosti svätú omšu v Chráme Santa Maria della Pietà na Campo Santo Teutonico vo Vatikáne. Kardinál Parolin počas nej vyslovil „vďačnosť, blízkosť a úctu“ za „veľkodušnú a kompetentnú službu“, ktorú tento 34. plukovník Švajčiarskej gardy vykonával. -zk-
Hlavné dátumy Svetových dní mládeže 2016
Poľsko 3. februára - Organizátori Svetových dni mládeže 2016 v Krakove zverejnili v týchto dňoch predbežný program stretnutia. Uskutočnia sa v dňoch 25. - 31. júla 2016. Heslom stretnutia je „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo (Mt 5,7)“. Stretnutiu mládeže bude predchádzať stretnutie v diecézach v celom Poľsku od 20. do 25. júla 2016.
Na samotné stretnutie s pápežom sa mladí môžu tešiť vo štvrtok 28. júla večer. Večerná vigília s pápežom Františkom by mala uskutočniť v sobotu 30. júla. SDM vyvrcholia v posledný júlový deň - v nedeľu ráno svätou omšou s pápežom Františkom. Počas SDM nebudú počas celého týždňa chýbať katechézy s biskupmi, otvárací ceremoniál či festival mladých alebo tzv. trh povolaní. Tešiť sa môžu aj dobrovoľníci SDM, ktorých tradičné stretnutie s pápežom na konci SDM sa očakáva v nedeľu okolo obeda.
Svetové dni mládeže sa na miestnej úrovni konajú v Cirkvi každý rok na Kvetnú nedeľu. Minulý rok boli sprevádzané citátom „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo “ a tento rok „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ Počas SDM v Rio de Janeiro prosil pápež František mladých, aby odznova čítali evanjeliové blahoslavenstvá a urobili si z nich konkrétny program pre svoj život. (Zdroj: TK KBS)
Zomrel P. František Šatura, jezuitský kňaz 15 rokov pripútaný na lôžko
Slovensko 3. februára – Dnes zomrel v 55. roku života páter František Šatura, kňaz Spoločnosti Ježišovej. Pán si ho povolal do večnosti v 15. roku jeho tichého utrpenia v bdelej kóme, do ktorej sa dostal po autonehode v decembri 2000. Na lôžku v Senioráte Spoločnosti Ježišovej v Ivanke pri Dunaji ho po celú túto dobu obetavo ošetrovali sestry z Kongregácie Dcér sv. Františka Assiského. Svedectvo jeho života, ktorý plne zasvätil službe druhým, pokračovalo formou mlčania, keď ho navštevovali mnohí ľudia v izbe, v ktorej spolubratia jezuiti denne slávili pri jeho lôžku svätú omšu. Páter František Šatura zomrel 3. februára 2015 o 8.15 ráno v Ružinovskej nemocnici v Bratislave, kde bol v posledných dňoch hospitalizovaný so zápalom pľúc.
P. František Šatura pochádzal z Bratislavy, kde sa narodil 31. marca 1960. Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil ešte v dobe neslobody v roku 1987. Po teologických štúdiách v Ríme a kňazskej vysviacke v roku 1996 v Bratislave pokračoval vyššími štúdiami filozofie v Mníchove. Od r. 1998 bol správcom jezuitského kostola v Trnave a vyučoval filozofiu na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave.
Dňa 1. decembra 2000 šiel P. Šatura so skupinou trnavskej mládeže na chatu v Dobrej Vode, kde pre nich viedol duchovnú obnovu. V nedeľu 3. decembra 2000, vedomý si zodpovednosti za odslúženie detskej sv. omše o 10.30 hod. v Trnave, nasadol okolo 10.00 hod. do auta a s mládežou sa rozlúčil s tým, že sa ihneď po sv. omši vráti. Asfaltová cesta z chaty prechádzala lesom viacerými serpentínami, ktoré v priebehu pár minút bezpečne prešiel. Z rekonštrukcie prípadu vyplýva, že v poslednej, mierne pravotočivej zákrute už nereagoval a ani nebrzdil. Auto v značnej rýchlosti prešlo do protismeru, vyletelo z cesty, za ktorou narazilo do betónového múrika. Od tejto udalosti sa vonkajšia forma jeho života zmenila a zmenila sa i forma obety, ktorú ako kňaz dovtedy prinášal.
Vatikánsky rozhlas v decembri 2010 pri desiatom výročí utrpenia pátra Šaturu odvysielal svedectvo sestričky Benedikty z Kongregácie Dcér sv. Františka, ktorá sa o neho v Ivanke pri Dunaji starala sedem rokov. Jej svedectvo z archívu VR si môžete vypočuť tu: 
(pripravil Peter Dufka SJ).
Kto bol páter František Šatura? Jeho brat Tomáš Šatura o ňom pred piatimi rokmi napísal:
„Feri mal a má veľmi mnoho priateľov. Dokázal si rýchlo získať priazeň okolia aj tým, že vedel ľudí počúvať a snažil sa im pomôcť. Z našej rodiny to bol najvýraznejší introvert, ktorý dokázal až do r. 1990 pred rodinou utajiť svoju viacročnú príslušnosť k jezuitom. Z nás – 3 súrodencov – bol suverénne najlepším študentom a pre mňa bol vzorom aj svojím nadpriemerným hudobným nadaním ako vynikajúci organista a dirigent. Organ študoval počas gymnázia, potom popri štúdiu kybernetiky v Bratislave robil 7 rokov organistu v Stupave, kde sa tiež v časoch socializmu výrazne angažoval v organizovaní náboženského života v rodinách. Po odchode do Ríma v r. 1990 dokázal nielen začať študovať teológiu, ale odhaliac jeho schopnosti ho inštalovali ako organistu v Kostole del
Gesú a nejaký čas pracoval na Generaláte SJ. Pre nás zostane nezabudnuteľným jeho prednesenie veľkonočného chválospevu Exultet počas svätej omše celebrovanej Svätým Otcom. V Ríme sa popri štúdiu venoval i telesne postihnutým a istý čas pomáhal aj v pastorácii väzňov. Po odchode z Ríma v r. 1995 pokračoval v štúdiách filozofie v Mníchove, kde bol zapojený aj do farskej pastorácie.“
(Termín pohrebu zatiaľ nebol oznámený) -jb-
Posolstvo Svätého Otca Františka na Pôstne obdobie 2015
„Posilnite si srdcia“ (Jak 5, 8)
Drahí bratia a sestry,
Pôstne obdobie je pre Cirkev, spoločenstvá i jednotlivých veriacich časom obnovy. Predovšetkým však je „milostivým časom“ (2 Kor 6, 2). Boh od nás nežiada nič, čo by nám už skôr nedaroval: „My milujeme, pretože on prvý miloval nás“ (1 Jn 4, 19). On nie je voči nám ľahostajný. Každý z nás mu leží na srdci, pozná nás po mene, stará sa o nás a hľadá nás, keď ho opustíme. Každý z nás ho zaujíma; jeho láska mu bráni, aby bol ľahostajný voči tomu, čo sa deje. Avšak stáva sa, že keď nám je dobre a cítime sa pohodlne, zabúdame niekedy na druhých (čo Boh Otec nikdy nerobí!), nezaujímajú nás ich problémy, trápenia a nespravodlivosti, ktoré podstupujú... Naše srdce vtedy upadá do ľahostajnosti: pokým ja sa mám relatívne dobre a spokojne, zabúdam na tých, ktorí sa nemajú dobre. Tento egoistický, ľahostajný postoj dnes nadobudol svetový rozmer, a to až do takej miery, že môžeme hovoriť o globalizácii ľahostajnosti. Ide o nešvár, ktorému ako kresťania musíme čeliť.
Keď sa Boží ľud obráti k jeho láske, nájde odpovede na otázky, ktoré mu v dejinách neustále vyvstávajú. Jedna z najnaliehavejších výzev, ktorej sa v tomto posolstve chceme venovať, je výzva globalizácie ľahostajnosti.
Ľahostajnosť voči blížnemu a voči Bohu je reálnym pokušením aj pre nás kresťanov. Preto počas každého Pôstneho obdobia potrebujeme počúvať výzvy prorokov, ktorí hlasno volajú, aby nás prebudili.
Boh nie je voči svetu ľahostajný, ale ho miluje až tak, že za spásu každého človeka obetoval svojho Syna. Vo vtelení, vo svojom pozemskom živote, v smrti a zmŕtvychvstaní Boží Syn definitívne otvoril dvere medzi Bohom a človekom; medzi nebom a zemou. A Cirkev je ako ruka, ktorá drží tieto dvere otvorené – hlásaním Božieho slova, slávením sviatostí, svedectvom viery, ktorá je činná skrze lásku (porov. Gal 5, 6). Svet sa napriek tomu chce uzavrieť do seba samého a zavrieť tieto dvere, ktorými Boh vchádza do sveta a svet prichádza k Bohu. Preto sa ruka, ktorou je Cirkev, nikdy nesmie čudovať, ak ju odmietajú, potláčajú a zraňujú.
Boží ľud potrebuje obnovu, aby sa nestal ľahostajným a neuzatváral sa do seba. Chcem vám ponúknuť tri body na meditáciu o tejto obnove.
1. „Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy“ (1 Kor 12, 26) – Cirkev
Cirkev nám cez svoje učenie a predovšetkým cez svoje svedectvo ponúka Božiu lásku, ktorá prelamuje smrtiacu uzavretosť do seba samých – ľahostajnosť. Svedčiť však možno len o niečom, čo sme prv zažili. Kresťan je ten, kto Bohu dovolí, aby ho zaodel svojím milosrdenstvom a dobrotou, aby ho zaodel Kristom. Tak sa bude môcť stať služobníkom Boha a ľudí ako Kristus. To nám názorne pripomína liturgia Zeleného štvrtka obradom umývania nôh. Peter nechcel, aby mu Ježiš umýval nohy, ale potom pochopil, že Ježišovi nejde iba o príklad, ako máme jedni druhým umývať nohy. Túto službu totiž môžu robiť len tí, ktorí si najskôr dajú umyť nohy Kristom. Iba tí majú spolu s ním „podiel“ (Jn 13, 8), a tak môžu slúžiť človeku.
Pôst je najvhodnejším časom nato, aby sme sa dali Kristom obslúžiť, a tak sa mu stali podobnými. To sa stane, ak budeme počúvať Božie slovo a prijímať sviatosti, zvlášť Eucharistiu. V nej sa totiž stávame tým, čo prijímame: Kristovým telom. V tomto tele nemá miesta ľahostajnosť, ktorá tak často – zdá sa – prevláda v našich srdciach. Pretože kto je z Krista, patrí k jednému telu – a v ňom nie sme jedni voči druhým ľahostajní. „Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy“ (1 Kor 12, 26).
Cirkev je communio sanctorum, pretože sa na nej podieľajú svätí, ale aj preto, že je spoločenstvom svätých vecí: Božej lásky, ktorá sa nám zjavila v Kristovi, i všetkých jeho darov. Medzi ne patrí aj odpoveď tých, ktorí sa dajú touto láskou zasiahnuť. V tomto spoločenstve svätých a v účasti na svätých veciach nikto nevlastní nič iba pre seba, ale má to pre všetkých. A pretože sme v Bohu spojení, môžeme urobiť niečo aj pre tých vzdialených – pre tých, ktorých vlastnými silami nikdy nemôžeme dosiahnuť –, pretože s nimi a pre nich prosíme Boha, aby sme sa všetci otvorili jeho dielu spásy.
2. „Kde je tvoj brat?“ (Gn 4, 9) – farnosti a spoločenstvá
To, čo bolo povedané o univerzálnej Cirkvi, treba pretlmočiť do života vo farnostiach a spoločenstvách. Je možné v týchto cirkevných spoločenstvách okúsiť, že sme súčasťou jedného tela? Tela, ktoré spoločne prijíma a delí sa o to, čo nám Boh chce darovať? Tela, ktoré vie o svojich najslabších, najchudobnejších a najmenších bratoch a stará sa o nich? Alebo sa skrývame za všeobecnú lásku, ktorá sa zaujíma o to, čo je ďaleko vo svete, no zabúda na Lazára sediaceho pred jej vlastnými, zatvorenými dverami? (porov. Lk 16, 19 – 31).
Aby sme naplno prijali a zužitkovali to, čo nám Boh dáva, treba prekonať viditeľné hranice Cirkvi v dvoch smeroch.
V prvom rade sa treba spojiť v modlitbe s nebeskou Cirkvou. Keď sa pozemská Cirkev modlí, vytvára sa spoločenstvo vzájomnej služby a dobra, ktoré vystupuje až pred Božiu tvár. So svätými, ktorí našli svoje naplnenie v Bohu, tvoríme súčasť spoločenstva, v ktorom láska porazila ľahostajnosť. Nebeská Cirkev nie je víťazná preto, že sa otočila chrbtom utrpeniu vo svete a sama si užíva radosti. Skôr ide o to, že svätí už môžu nazerať na to a tešiť sa, že Ježiš svojou smrťou a zmŕtvychvstaním definitívne porazil ľahostajnosť, tvrdosť srdca a nenávisť. Pokým toto víťazstvo lásky neprenikne celý svet, kráčajú svätí s nami, ktorí sme ešte stále pútnikmi. Svätá Terézia z Lisieux, učiteľka Cirkvi – v presvedčení, že pokým čo len jeden človek na zemi trpí a narieka, radosť z víťazstva ukrižovanej lásky v nebi nie je úplná –, napísala: „Veľmi sa spolieham na to, že v nebi nebudem musieť byť nečinná, mojou túžbou je stále pracovať pre Cirkev a pre duše“ (List 254 zo 14. júla 1897).
Aj my máme účasť na zásluhách a na radosti svätých, pokým oni sa podieľajú na našom zápase a našej túžbe po pokoji a zmierení. Ich radosť z víťazstva zmŕtvychvstalého Krista je pre nás silným dôvodom, aby sme prekonali mnohé formy ľahostajnosti a tvrdosti srdca.
Na druhej strane každé kresťanské spoločenstvo je povolané prekročiť svoj prah smerom k spoločnosti, ktorá ho obklopuje, k chudobným a vzdialeným. Cirkev je zo svojej prirodzenosti misionárska, nie je uzavretá do seba, ale je poslaná k všetkým ľuďom.
Toto poslanie značí trpezlivo svedčiť o tom, ktorý chce priviesť k Otcovi celý svet a každého človeka. Poslanie značí, že láska nemôže mlčať. Cirkev nasleduje Ježiša Krista na ceste, ktorá ju vedie ku každému človeku, až po samý kraj zeme (porov. Sk 1, 8). Tak môžeme v našom blížnom vidieť brata a sestru, pre ktorých Kristus zomrel a vstal z mŕtvych. To, čo sme dostali, dostali sme aj pre nich. A podobne to, čo oni vlastnia, je darom pre Cirkev a pre celé ľudstvo.
Drahí bratia a sestry, ako veľmi si želám, aby sa miesta prítomnosti Cirkvi – naše farnosti a zvlášť naše spoločenstvá – stali ostrovmi milosrdenstva uprostred mora ľahostajnosti!
3. „Posilnite si srdcia“ (Jak 5, 8)
Aj každý jednotlivo sme pokúšaní na ľahostajnosť. Sme presýtení otrasnými správami a obrazmi, ktoré hovoria o ľudskom utrpení, a zároveň si uvedomujeme svoju neschopnosť zasiahnuť. Čo máme robiť, aby sme sa nedali pohltiť touto špirálou hrôzy a bezmocnosti?
V prvom rade sa musíme modliť spolu s pozemskou i nebeskou Cirkvou. Nepodceňujme silu spoločnej modlitby mnohých! Iniciatíva 24 hodín pre Pána, ktorá, ako dúfam, sa bude konať v dňoch 13. a 14. marca v celej Cirkvi, aj na úrovni diecéz, by mala vyjadrovať túto potrebu modlitby. Na druhom mieste môžeme pomáhať – vďaka mnohým charitatívnym organizáciám Cirkvi – skutkami lásky či už blízkym, alebo vzdialeným. Veľký pôst je najvhodnejším obdobím na prejavenie nášho záujmu o druhého, hoci len malým konkrétnym gestom našej účasti na ľudskom spoločenstve.
Na treťom mieste utrpenie druhého predstavuje výzvu na obrátenie, pretože bratova núdza mi pripomína krehkosť môjho života, moju závislosť od Boha a bratov. Ak pokorne prosíme o Božiu milosť a akceptujeme hranice svojich možností, vtedy dôverujeme v nekonečné možnosti, ktoré v sebe chová Božia láska. A môžeme odolávať diabolskému pokušeniu veriť, že sami dokážeme spasiť seba i svet.
Chcem všetkých poprosiť, aby sme toto Pôstne obdobie prežívali ako cestu formovania srdca, o ktorom hovorí Benedikt XVI. (encyklika Deus caritas est, 31), čo nám umožní zvíťaziť nad našou ľahostajnosťou a našou túžbou po všemohúcnosti. Mať milosrdné srdce neznamená mať slabé srdce. Kto chce byť milosrdný, musí mať silné, pevné srdce, zatvorené pred pokušiteľom, no otvorené voči Bohu. Srdce, ktoré sa dá preniknúť Duchom Svätým a priviesť na cestu lásky, vedúcej k bratom a sestrám. V podstate je to chudobné srdce, ktoré pozná vlastnú biedu a obetuje sa pre druhého.
Drahí bratia a sestry, v tomto štyridsaťdňovom pôste sa chcem spolu s vami modliť takto: „Fac cor nostrum secundum Cor tuum“: „Pretvor naše srdce podľa svojho Srdca“ (prosba z Litánií k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu). Potom budeme mať silné a milosrdné srdce; bdelé a veľkodušné, ktoré sa nedá uzavrieť do seba, ani strhnúť závratom z globalizácie ľahostajnosti.
S týmto želaním vás uisťujem o svojej modlitbe za to, aby každý veriaci a každé cirkevné spoločenstvo prešlo Pôstnym obdobím s duchovným úžitkom, a prosím vás, aby ste sa aj vy modlili za mňa. Nech vás Pán žehná a Božia Matka nech vás ochraňuje.
Vo Vatikáne 4. októbra 2014, na sviatok sv. Františka z Assisi
František
(Preklad: KBS)
Vysielanie z 3. februára 2015
Utorňajšie vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved