Vatican RadioServis
e-mail: slovak@vatiradio.va

2015/02/04

Aktuálne správy z Vatikánu

  • Svätý Otec opäť povzbudil Slovensko v zápase na obranu rodiny
  • Pápežov apel Ukrajine: Nie boj kresťanov proti sebe, jediným víťazstvom je pokoj
  • Katechéza Svätého Otca: Úloha otca v rodine
  • Sté výročie genocídy Arménov si Cirkev pripomenie aj vo Vatikáne
  • Dnešné vysielanie

  • Vysielanie zo 4. februára 2015
  • Aktuálne správy z Vatikánu



    Svätý Otec opäť povzbudil Slovensko v zápase na obranu rodiny

    Vatikán 4. februára – Pri generálnej audiencii dnes Svätý Otec adresoval osobitné slová prítomným Slovákom: „Pozdravujem slovenských pútnikov a prostredníctvom nich chcem vyjadriť moju podporu Cirkvi na Slovensku, povzbudiac všetkých pokračovať v zápase na obranu rodiny, životodarnej bunky spoločnosti.

    Na tieto slová sa v zaplnenej Aule Pavla VI. ozval radostný aplauz veľkej skupiny slovenských pútnikov so zástavami a transparentmi na podporu rodiny. Boli medzi nimi aj účastníci autobusovej púte organizovanej Fórom života, ktorí sa už v nedeľu zúčastnili v Ríme na slávení celotalianskeho Dňa za život.

    Svoju katechézu zameral pápež František na úlohu otca v rodine, pokračujúc tak v téme z minulého týždňa, keď hovoril o nebezpečenstve plynúcom z nedostatočnej prítomnosti otca v rodine. Tentoraz sa sústredil na pozitívnu stránku otcovstva. Poukázal na sv. Jozefa, ako spravodlivého muža, otca Nazaretskej rodiny. Hovoril o osobnom príklade otca a jeho múdrosti pri výchove detí. Prítomnosť otca v rodine znamená po boku manželky zdieľať všetky radosti, bolesti, námahy a nádeje a stáť pri deťoch v ich dozrievaní. Neznamená to byť kontrolórom, povedal pápež František, naopak, otcovský postoj sa vyznačuje rešpektovaním individuality detí a láskavou trpezlivosťou.

    Na záver Svätý Otec adresoval výzvu k zmiereniu na Ukrajine. Ako povedal, namiesto toho, aby sa hovorilo o boji o „víťazstvo“, jediným správnym slovom je „pokoj“. Pripomenul, že na oboch stranách sú kresťania, ktorých má spájať spoločný krst.

    Fórum života zorganizovalo 1. - 4. februára autobusovú púť do Ríma za rodiny, ktorej cieľom je vyprosiť požehnanie pre slovenské rodiny, ako aj pre všetky aktivity na Slovensku týkajúce sa ochrany a podpory ľudského života a rodiny. Predsedníčka Fóra života Marcela Dobešová uviedla: Chceme aj takto viditeľne odovzdať posolstvo Svätému Otcovi, že na Slovensku je silná skupina ľudí, ktorá chráni rodinu pre dobro celého Slovenska i Európy. Potrebujeme sa duchovne povzbudiť a posilniť, pretože nás tento rok čaká veľa práce a náročné udalosti na Slovensku ako je referendum o ochrane rodiny a Pochod za život.“ Súčasťou púte je modlitba v štyroch rímskych bazilikách, slávenie svätej omše s Mons. Cyrilom Vasiľom SJ, sekretárom Kongregácie pre východné cirkvi a prehliadka Vatikánskych múzeí. -jb-

    Rozhovor s manželmi Dobešovými o púti Fóra života do Ríma:

    inizio pagina

    Pápežov apel Ukrajine: Nie boj kresťanov proti sebe, jediným víťazstvom je pokoj

    Vatikán 4. februára – Svätý Otec pri generálnej audiencii opäť vyslovil silný apel v súvislosti s kritickou situáciou na Ukrajine. Zdôraznil, že v bratovražednej vojne sú na oboch stranách kresťania, ktorých spája spoločný krst. Cieľom podľa jeho slov nemôže byť porážka protivníka, ale jedine dosiahnutie pokoja:

    „Moje myšlienky opäť smerujú k milovanému ukrajinskému ľudu. Žiaľ, situácia sa zhoršuje a zostruje sa kontrast medzi zainteresovanými stranami. Modlime sa predovšetkým za obete, medzi ktorými sú mnohí civilisti, a za ich rodiny a prosme Pána, aby čím skôr zastavil toto hrozné bratovražedné násilie. Obnovujem naliehavú výzvu, aby sa vynaložilo všetko úsilie – aj na medzinárodnej úrovni – na obnovenie dialógu, jedinej možnej cesty pre znovunastolenie pokoja a svornosti v tej sužovanej zemi.

    Bratia a sestry, keď počujem slová „víťazstvo“ alebo „porážka“, cítim veľkú bolesť, veľký smútok v srdci. Nie sú to správne slová. Jediným správnym slovom je „pokoj“. Toto je jediné správne slovo. Myslím na vás, ukrajinskí bratia a sestry ... No uvažujte, tu je vojna medzi kresťanmi! Vy všetci máte ten istý krst! Bojujete medzi sebou ako kresťania. Myslite na to, na tento škandál. Modlime sa všetci, lebo modlitba je naším protestom pred Bohom v čase vojny.-zk-


    inizio pagina

    Katechéza Svätého Otca: Úloha otca v rodine

    Vatikán 4. februára - Katechézu Svätého Otca Františka pri dnešnej generálnej audiencii uviedlo biblické čítanie z Listu Efezanom: Deti, poslúchajte svojich rodičov v Pánovi, lebo je to spravodlivé. Cti svojho otca i matku, to je prvé prikázanie s prisľúbením: Aby ti dobre bolo a aby si dlho žil na zemi. A vy, otcovia, nedráždite svoje deti k hnevu, ale vychovávajte ich prísne a napomínajte ich v Pánovi“ (Ef 6,1-4).

    Obsah katechézy zameral pápež František na úlohu otca v rodine, pokračujúc tak v téme z minulého týždňa, keď hovoril o
    nebezpečenstve plynúcom z nedostatočnej prítomnosti otca v rodine. Tentoraz sa sústredil na pozitívnu stránku otcovstva. Poukázal na sv. Jozefa ako spravodlivého muža, otca Nazaretskej rodiny. Hovoril o osobnom príklade otca a jeho múdrosti pri výchove detí. Prítomnosť otca v rodine znamená po boku manželky zdieľať všetky radosti, bolesti, námahy a nádeje a stáť pri deťoch v ich dozrievaní. Neznamená to byť kontrolórom, povedal pápež František, naopak, otcovský postoj sa vyznačuje rešpektovaním individuality detí a láskavou trpezlivosťou.

    Plné znenie katechézy:

    „Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

    Dnes by som sa chcel venovať druhej časti zamyslenia nad postavou otca v rodine. Minule som rozprával o nebezpečenstve «neprítomných» otcov, dnes sa chcem zamerať predovšetkým na jej pozitívny aspekt. Aj sv. Jozef mal pokušenie zanechať Máriu, keď zistil, že bola v požehnanom stave, avšak zasiahol Pánov anjel, ktorý mu zjavil Boží plán a jeho poslanie byť domnelým otcom. A Jozef, muž spravodlivý, «prijal svoju manželku» (Mt 1,24) a stal sa otcom Nazaretskej rodiny.

    Každá rodina dnes potrebuje otca. Dnes sa pristavíme pri hodnote jeho úlohy, a chcel by som pritom vychádzať z niekoľkých vyjadrení, ktoré sa nachádzajú v Knihe prísloví, zo slov, ktorými sa otec obracia na syna, a hovorí takto: «Syn môj, ak bude tvoje srdce múdre, aj moje srdce sa bude radovať. Moje vnútro bude plesať, keď budú tvoje pery hovoriť správne slová» (porov. Prís 23,15-16). Nedá sa lepšie vyjadriť hrdosť a dojatie otca, ktorý sa presvedčí, že odovzdal synovi to, čo je v živote naozaj dôležité, a teda múdre srdce. Tento otec nehovorí: «Som na teba hrdý, pretože si ako ja, pretože opakuješ veci, ktoré hovorím a konám ja». Nie, nehovorí mu nič také. Naopak, vraví mu niečo omnoho dôležitejšie, čo by sme mohli interpretovať takto:

    «Budem šťastný zakaždým, keď uvidím, že konáš múdro a budem dojatý vždy, keď začujem, že hovoríš čestne. Toto som ti chcel zanechať, aby sa ti to stalo vlastným: schopnosť cítiť a konať, hovoriť a usudzovať s múdrosťou a poctivosťou. A aby si sa mohol stať takým, naučil som ťa veci, ktoré si nepoznal, napravil som chyby, ktoré si nevidel. Postaral som sa, aby si pociťoval hlboký a zároveň diskrétny cit, ktorý si možno naplno nerozpoznal, keď si bol mladý a neistý. Vydal som pred tebou svedectvo prísnosti a pevnosti, ktorému si možno nerozumel, keďže si túžil iba po priazni a ochrane. Sám som musel ako prvý prejsť skúškou múdrosti srdca, bdieť nad návalmi citu i roztrpčenosti, aby som zniesol ťarchu nevyhnutných nedorozumení a našiel správne slová, aby som bol pochopiteľný. A teraz, pokračuje otec, keď vidím, že sa snažíš byť taký voči svojim deťom i voči druhým, som dojatý. Som šťastný, že som tvoj otec.»

    Takto hovorí múdry a zrelý otec. Otec dobre vie, koľko stojí odovzdávanie tohto dedičstva: koľko blízkosti, koľko vľúdnosti a koľko pevnosti. Avšak akú útechu a odmenu dostane, keď jeho synovia budú na česť tomuto dedičstvu! Táto radosť je zadosťučinením za každú námahu, prekonáva každé nedorozumenie a uzdravuje každé zranenie.

    Na prvom mieste je však potrebné, aby bol otec v rodine prítomný. Nech je nablízku svojej manželke, aby sa s ňou delil o všetko, o radosti i bolesti, o námahy a nádeje. A nech je nablízku deťom v ich raste: keď sa hrajú a keď si plnia povinnosti, keď sú roztopašné i keď sú úzkostlivé, keď sa vedia podeliť i keď sú mlčanlivé, keď sú odvážne i keď majú strach, keď urobia chybný krok i keď opäť nájdu cestu. Otec nech je vždy prítomný. Slovo prítomný neznačí to isté ako kontrolór! Pretože otcovia, ktorí sú prílišnými kontrolórmi potláčajú svoje deti, neumožňujú im rásť!

    Evanjelium nám hovorí o príkladnosti Otca, ktorý je na nebesiach – jediný, ako hovorí Ježiš, ktorý môže byť vskutku nazývaný «dobrým Otcom» (porov. Mk 10,18). Všetkým je známe to mimoriadne podobenstvo nazývané «O márnotratnom synovi», či lepšie «O milosrdnom otcovi», ktoré sa nachádza v pätnástej kapitole Lukášovho evanjelia (porov. 15,11-32). Koľko dôstojnosti a nežnosti je v očakávaní otca, ktorý stojí pri dverách domu čakajúc, že sa syn vráti! Otcovia musia byť trpezliví. Mnohokrát sa nedá robiť nič iné, iba čakať; modliť sa a čakať trpezlivo, vľúdne, veľkoryso a milosrdne.

    Dobrý otec vie čakať a vie odpúšťať z hĺbky srdca. Isteže, vie aj rázne naprávať: nie je slabým, ústupčivým, sentimentálnym otcom. Otec, ktorý vie napomínať bez toho, aby ponižoval, je zároveň tým, ktorý vie chrániť bez toho, aby sa šetril. Raz som na jednej svadobnej slávnosti počul, ako istý otec povedal: «Niekedy musím trochu deti vybiť... ale nikdy nie po tvári, aby som ich neponížil». Aké pekné! Pozná význam dôstojnosti. Keď musí vytrestať, urobí to spravodlivo a ide sa ďalej.

    Ak je teda niekto, kto dokáže až do hĺbky vysvetliť modlitbu «Otče náš», ktorú nás naučil Ježiš, tak je to človek, ktorý prežíva otcovstvo v prvej osobe. Bez milosti, ktorá pochádza od Otca, ktorý je na nebesiach, otcovia strácajú odvahu a utekajú z boja. No deti potrebujú nájsť otca, ktorý ich čaká, keď sa vrátia po svojich pádoch. Urobia všetko, aby to nepriznali, neukázali navonok, avšak potrebujú ho. Ak ho nenájdu, otvoria sa im rany, ktoré je ťažké zaceliť.

    Cirkev, naša matka, sa usiluje všetkými silami podporovať pozitívnu a veľkorysú prítomnosť otcov v rodinách, pretože oni sú pre nové generácie strážcami a nezastupiteľnými sprostredkovateľmi viery v dobro, viery v spravodlivosť a Božiu ochranu, tak ako sv. Jozef.“

    (Preklad: Slovenská redakcia VR)

    inizio pagina

    Sté výročie genocídy Arménov si Cirkev pripomenie aj vo Vatikáne

    Vatikán 4. januára – Včera, v deň liturgickej spomienky sv. Blažeja, kardinál Leonardo Sandri, prefekt Kongregácie pre východné cirkvi, slávil svätú omšu v kardinálskej diakonii „Santi Biagio e Carlo ai Catinari“ v Ríme. V homílii pripomenul sté výročie genocídy v Arménsku, ktorá pripadá na tento rok a oznámil tiež, že pápež František v nedeľu Božieho Milosrdenstva bude sláviť svätú omšu v súvislosti s týmto výročím. Kardinál Sandri vo svojej homílii povedal:

    „Sv. Blažej bol biskupom v Sebaste v Arménsku: jeho pamiatka nám tento rok umožňuje ísť v myšlienkach k tej dramatickej udalosti spred sto rokov, ktorá otriasla synmi arménskeho národa, ako aj inými menšinami, ako sú asýrčania a chaldeji. Približne jeden a pol milióna osôb prišlo o život počas toho, čo označujeme názvom „Veľké zlo – Metz Yeghern“. Arménsky národ, ktorý sa ako prvý obrátil na kresťanstvo - podľa tradície to bolo v roku 301 - pokračuje až po dnes vyznávať sväté meno Ježiš. Oprali si svoje šaty v krvi obetného Baránka a nasledujú ho kamkoľvek ide, povedala by Apokalypsa. Vzdávame vďaky Bohu Otcovi, lebo v nich sa uskutočňuje to, čo hovoril Vardan, jeden zo starobylých svedkov viery v piatom storočí: «kto si myslel, že kresťanstvo je ako oblek, teraz spozná, že ho z nás nebude môcť sňať, rovnako ako ani farbu našej pokožky...» Synovia rozprávajú o mučeníctve otcov.

    Chceme, aby už odteraz, od tohto večera, dorazilo naše objatie a naša spoločná modlitba k arménskemu katolíckemu patriarchovi, Jeho Blaženosti Nersesovi Bedrosovi ako aj arménsko-apoštolským patriarchom, Ich Svätostiam Karekinovi II. zo Svätého Ečmiadzinu a Aramovi I. z Cilície: aby dokázali byť rozvážnymi a múdrymi vodcami v pamätaní si minulosti, v strážení prítomnosti, v túžení po budúcnosti pokoja a zmierenia pre nasledujúce generácie. Ďakujeme pápežovi Františkovi, biskupovi Rímskej cirkvi a pastierovi univerzálnej Cirkvi: 12. apríla bude slúžiť Eucharistiu spoločne so synmi a dcérami arménskeho ľudu. V ten deň, so spomienkou na tých, ktorí padli, boli zabití alebo zahynuli putujúc obratí o všetko horami Anatólie, tam budeme prítomní a bude to akoby uskutočnenie slov matky podľa knihy Makabejcov: «Aby som ťa mohla znovuzískať spolu s tvojimi bratmi v deň milosrdenstva». Táto nedeľa 12. apríla, druhá po Veľkej noci, bude podľa kalendára latinskej Cirkvi práve nedeľou Božieho milosrdenstva. Nech hlbiny Božieho milosrdenstva v pravde a spravodlivosti, ale tiež v pokoji a v odpustení darovanom a prijatom, obnovia život synov Arménska.“ -zk-


    inizio pagina

    Dnešné vysielanie



    Vysielanie zo 4. februára 2015

    Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe

    inizio pagina