 |  |
2015/02/08
Nedeľný príhovor pápeža Františka: Ježiš je lekár duše i tela
Vatikán 8. februára - V dnešnú nedeľu zameral Svätý Otec František svoj poludňajší príhovor na blížiaci sa Svetový deň chorých. Po tom, ako z okna Apoštolského paláca udelil požehnanie, vyzval tiež k angažovanosti v boji proti obchodovaniu s ľuďmi.
Príhovor pápeža Františka pred modlitbou Anjel Pána:
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnešné evanjelium (porov. Mk 1,29-39) nám predstavuje Ježiša, ktorý po tom, ako kázal v sobotu v synagóge, uzdravuje mnohých chorých. Kázanie a uzdravovanie: toto je hlavná Ježišova činnosť v jeho verejnom živote. Kázaním ohlasuje Božie kráľovstvo a uzdraveniami ukazuje, že ono je blízko, že Božie kráľovstvo je medzi nami.
Keď vstúpil do domu Šimona Petra, Ježiš videl, že jeho svokra leží s horúčkou. Hneď ju vzal za ruku, uzdravil ju a dal jej vstať. Po západe slnka, keď po skončení sa soboty ľudia môžu vychádzať a prinášať mu chorých, uzdravuje množstvo ľudí trápených chorobami každého druhu: fyzickými, psychickými, duchovnými. Ježiš, ktorý prišiel na zem ohlasovať a uskutočniť spásu celého človeka a všetkých ľudí, prejavuje osobitnú náklonnosť tým, ktorí sú zranení na tele a na duchu: chudobným, hriešnikom, posadnutým, chorým, vytisnutým na okraj. Takto sa zjavuje ako lekár duše aj tela, ako Dobrý Samaritán človeka. Je pravým Spasiteľom: Ježiš zachraňuje, Ježiš lieči, Ježiš uzdravuje.
Táto skutočnosť uzdravovania chorých zo strany Krista nás pozýva uvažovať nad zmyslom a hodnotou choroby. Toto nám pripomína aj Svetový deň chorých, ktorý budeme sláviť túto stredu, 11. februára, liturgickú spomienku Panny Márie Lurdskej. Žehnám iniciatívam pripraveným na tento deň, osobitne vigílii, ktorá sa uskutoční v Ríme večer 10. februára. A tu sa pristavím, aby som pripomenul, že predseda Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve Mons. Zygmunt Zimowski je veľmi chorý, v Poľsku. Pomodlime sa za neho, za jeho zdravie, pretože to bol on, kto tento Deň chorých pripravil a bude nás sprevádzať v ten deň svojím utrpením. Modlime sa za Mons. Zimowského.
Kristovo spasiteľské dielo sa nevyčerpáva jeho osobou a rámcom jeho pozemského života. Ono pokračuje prostredníctvom Cirkvi, sviatosti lásky a nežnosti Boha voči ľuďom. Keď Ježiš posielal svojich učeníkov do misie, odovzdal im dvojité poverenie: ohlasovať evanjelium spásy a uzdravovať chorých (porov. Mt 10,7-8). Cirkev vo vernosti tomuto učeniu vždy považovala pomoc chorým za integrálnu súčasť svojho poslania.
«Chudobných a trpiacich budete mať vždy medzi sebou», upozorňuje Ježiš (porov. Mt 26,11), a Cirkev ich neustále nachádza na svojej ceste, vidí v chorých osobách privilegovanú cestu ako stretnúť Krista, prijať ho a slúžiť mu. Starať sa o chorého, prijať ho, slúžiť mu, to znamená slúžiť Kristovi. Chorý je Kristovým telom.
Toto sa deje i v našich časoch, keď napriek mnohým výdobytkom vedy duševné a fyzické utrpenie človeka vyvoláva vážne otázky o zmysle choroby a bolesti a o tom, prečo je tu smrť. Ide o otázky existenciálne, na ktoré pastoračná činnosť Cirkvi musí odpovedať vo svetle viery, majúc pred očami Ukrižovaného, v ktorom sa ukazuje celé spásne tajomstvo Boha Otca, ktorý z lásky k ľuďom neušetril vlastného Syna (porov. Rim 8,32). Preto je každý z nás vyzývaný prinášať svetlo Božieho slova a silu milosti tým, čo trpia a tým, čo im pomáhajú, príbuzným, lekárom, zdravotníkom, aby bola služba chorým stále viac vykonávaná s ľudskosťou, s veľkodušnou obetavosťou, s evanjeliovou láskou, s nehou. Matka Cirkev cez naše ruky utišuje naše utrpenia a lieči naše zranenia, a robí to s nežnosťou matky.
Prosme Máriu, Uzdravenie nemocných, aby každý človek, ktorý je v chorobe mohol zakúsiť, vďaka starostlivosti tých, čo sú pri ňom, moc Božej lásky a útechu jeho otcovskej, materinskej nehy.“
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a apoštolskom požehnaní Svätý Otec pripomenul Svetový deň modlitby a reflexie proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorý sa v túto nedeľu slávi vôbec po prvý raz.
„Drahí bratia a sestry, na dnešný 8. február, deň liturgickej spomienky sv. Jozefíny Bakhity, sudánskej sestry, ktorá v detstve zažívala dramatickú skúsenosť obete zotročovania, vyhlásili Únie generálnych predstavených ženských a mužských rehoľných inštitútov Deň modlitby a reflexie proti obchodovaniu s ľuďmi. Povzbudzujem všetkých, ktorí sa angažujú v pomoci mužom, ženám a deťom, ktorí sú zotročovaní, vykorisťovaní, zneužívaní ako pracovné prostriedky alebo pre rozkoš a často sú mučení a mrzačení. Vyslovujem túžbu, aby tí, čo majú vládnu zodpovednosť, sa s rozhodnosťou zasadili za odstránenie príčin tejto hanebnej pliagy. Je to skutočne hanebná pliaga, pliaga nehodná civilizovanej spoločnosti. Nech každý z nás cíti povinnosť byť hlasom týchto našich bratov a sestier, ponižovaných vo svojej dôstojnosti. Modlime sa všetci spolu k Panne Márii, prosme Pannu Máriu za nich a za ich príbuzných.“
Spolu so zaplneným Námestím sv. Petra sa potom pápež František pomodlil modlitbu Zdravas´, Mária za všetky obete obchodovania. Na záver pozdravil väčšie skupiny pútnikov z rôznych častí sveta a z regiónov Talianska. -jb-
Tvít Svätého Otca: Ježiš nie je minulosťou, dnes nám osvetľuje cestu
Ježiš nie je postavou minulosti. Neustále dnes osvetľuje cestu človeka. (Tvít pápeža Františka z 8. februára 2015) -jb-
V referende o ochrane rodiny hlasovalo 21,4 percent občanov
Slovensko 8. februára – Referendum, ktoré sa na Slovensku konalo 7. februára z iniciatívy Aliancie za rodinu, nedosiahlo kvórum 50% účasti, požadované pre jeho platnosť. Všetky tri referendové otázky získali vyše 90% kladných odpovedí hlasujúcich, pričom účasť na hlasovaní bola 21,4% z celkového počtu 4,41 milióna občanov oprávnených k hlasovaniu. Konferencia biskupov Slovenska zverejnila nasledovné vyhlásenie:
Vyhlásenie KBS k referendu o ochrane rodiny
„Konferencia biskupov Slovenska sobotňajšiemu referendu vyjadrila svoju podporu. Chceme sa v tejto chvíli poďakovať všetkým občanom, ktorí sa do verejného hlasovania zapojili. Úprimne si to vážime a veľmi to oceňujeme. Ďakujeme Aliancii za rodinu a všetkým dobrovoľníkom, ďakujeme našim štátnym predstaviteľom a predstaviteľom politických strán, ktorí referendum podporili. Skutočnosť, že sa na referende nezúčastnilo požadovaných aspoň 50 percent oprávnených voličov, je bezpochyby dôvodom na analýzu a zamyslenie. Opakovane povzbudzujeme k vzájomnej úcte voči všetkým ľuďom a ku konkrétnej pomoci rodinám v našom okolí. Veríme, že starostlivosť o rodiny zostane aj naďalej dôležitou témou pre verejný život i pre celú našu spoločnosť.“ (Zdroj: KBS) -jb-
Rubrika pre chorých: Svedectvo Pavlínky Triščovej, ktorá sa narodila bez rúk
Autorka rubriky Andrea Eliášová sa vo februárovom vydaní zaoberá otázkou vyrovnávania sa s mimoriadne ťažkým ľudským utrpením. Svojmu príspevku dala nadpis: Žiadne utrpenie nie je zbytočné, lebo ho Kristus posvätil na kríži.
Vážení poslucháči, koncom minulého roka zavolal do redakcie istého slovenského denníka 76-ročný muž, ktorý sa domáhal nezvyčajnej prosby: eutanázie, ukončenia života. Tento bývalý prokurátor sa priznal, že trpí nevyliečiteľnou chorobou a bolesťami a chce si uľaviť dôstojnou smrťou v zmysle uplatnenia práva podľa Ústavy SR.
Diagnóza – generalizovaná atrofia mozgu a celkového nervového systému ho kvári od roku 2009 silnými bolesťami hlavy a chrbta. A prečo sa obrátil práve na redakciu? Najprv to skúsil v niekoľkých inštitúciách, ale nepochodil. Ich odpovede, že eutanáziu náš právny systém nepovoľuje, ho neuspokojili. Redaktorovi denníka položil tento muž z Trenčína otázku: „Na koho sa môžem obrátiť, ak už nechcem na tomto svete trpieť? Som ochotný prísť hocikde, kde sa vykoná eutanázia, aj s tým, že dostanem prípravok, ja ho doma užijem a budem mať konečne pokoj,“ presviedčal s poznámkou, že jeho manželka je na tom ešte horšie. Muž ďalej apeloval: „Nikto mi nechce pomôcť, všetci sa odvolávajú na trestný zákon, trestný čin samovraždy. O narodení rozhodli moji rodičia, ale o smrti nemá kto rozhodnúť. Zostáva to len na mne a ja som sa rozhodol pre eutanáziu. Vždy večer si želám, aby som sa už ráno nezobudil, aby som v pokoji zaspal naveky,“ dodal pacient s poznámkou, že dnes už sú štáty, kde sa umelé ukončenie života dá uplatniť.
V mediálnych správach tesne pred koncom roka tento srdcervúci výkrik akosi zanikol a predsa je nesmierne vážny. Nám, ktorí veríme vo večnosť prežívanú v spojení s naším Pánom a v posvätnosť života v každej jeho podobe sa okamžite ozývajú v duši otázky: vari tento nešťastný muž nikdy nepočul o tom, že Kristus sám svojou obetou na kríži posvätil každú bolesť a preto má nesmiernu, výkupnú cenu? Nik mu nepovedal, že každú minútu svojich bolestí môže obetovať na konkrétny úmysel a stane sa tak preňho výkupným? Nuž, muž zjavne nebol pripravený na stretnutie s ťažkou chorobou vo svojej starobe. Môže to byť aj isté memento pre tých, ktorí nerátajú s tým, že život človeka sa môže niekedy zvrtnúť aj z minúty na minútu, nielen v seniorskom veku. Cirkev nesie vo svojich modlitbách aj tých, ktorí stratili nádej a cítia sa bezmocní pred tajomstvom utrpenia a smrti. Môžeme do nich vložiť aj onen srdcervúci výkrik spomínaného pacienta z Trenčína a takto duchovne mu pomôcť niesť to, čo nedokáže prijať.
Sú však medzi nami aj ľudia, ktorí celé roky, ba od narodenia, kráčajú životom s ťažkým hendikepom a nerepcú, nikdy nezatúžili skoncovať so životom. Práve naopak. Aj v utrpení objavili svoje poslanie a sú pre mnohých inšpiráciou a príkladom. Jednou z takýchto žien bola aj Denise Legrixová, Francúzska, ktorá sa narodila bez rúk a nôh. Možno poznáte jej príbeh z knihy Taká som sa narodila. Vďaka svojej húževnatosti sa naučila jesť, piť, šiť, vyšívať, ba i maľovať. Napísala o tom: „Želala by som si, aby si zdravý človek predstavil tú nezvyčajnú gymnastiku, ktorú treba robiť pri každom stehu. Porozmýšľajte o tom. A vy, čo si zúfate, dúfajte.“ Jej rodičia dokázali obstáť aj v konfrontácii so susedmi, ktorí ich niekedy vystavovali poznámkam, čo budú robiť s takým dieťaťom. A Denise sa im zato odvďačila svojou životaschopnosťou.
V spomínanej knihe napísala: „I keď budem mať ťažký život, nepoddám sa a povediem svojich drahých ponad tiene a priepasti.“ Nezahodila svoj život. Dokázala si privyrábať maľovaním úchvatných obrazov a získala dokonca medzinárodné uznania, ocenenia, ba i titul Rytier čestnej légie. Aký to kontrast s prípadmi ľudí, ktorí už v živote nenachádzajú ani záblesk svetla a nádeje, keď im do života vstúpi choroba!
Aj na Slovensku máme obdivuhodnú ženu, ktorej osud v niečom pripomína príbeh spomínanej Francúzky. Pavlínka Triščová, mladá žena, rodáčka z Jarovníc pri Prešove sa tiež narodila bez rúk. Naučila sa maľovať nohami, rada cestuje, miluje plávanie, tanec i hudbu. A hoci na pohľad pôsobí krehko, chuti do života a energie má na rozdávanie. Oporou v živote je jej práve viera v Boha. Hovorí, že nemá dôvod reptať ani na svoj hendikep, a už vôbec nie na Boha.
(Viac v audiopodobe: výpovede Pavlíny Triščovej a jej dlhoročnej priateľky Helenky)
Pripravila: Andrea Eliášová
Týždenný spravodajský prehľad z 8. februára 2015
Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu pre RTVS, vysielaný na vlnách Rádia Regina.
Vysielanie z 8. februára 2015
Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved