 |  |
2015/02/12
Pápež pri otvorení konzistória: Reforma kúrie nie je cieľom, ale prostriedkom
Vatikán 12. februára - Reforma kúrie nie je sama o sebe cieľom, ale prostriedkom pre „vydávanie silného kresťanského svedectva“ – uviedol pápež František pri otvorení konzistória dnes ráno o 9.00 v Synodálnej aule. Za prítomných Svätého Otca privítal kardinál Angelo Sodano. Dekan kardinálskeho kolégia okrem vyjadrenia lojality pripomenul, že kardináli pochádzajú z rôznych častí sveta a že radi ponúknu do spolupráce svoje rozličné pastoračné skúsenosti. Poznamenal, že zo zdravotných dôvodov alebo pre pokročilý vek nemôžu byť prítomní v úplnom počte 228. Spomenul tiež práve zosnulého kardinála Karla Josefa Beckera zo Spoločnosti Ježišovej. „Budeme pracovať spoločne ako bratia, s úmyslom, aby všetko bolo na väčšiu slávu Božiu, ad maiorem Dei gloriam“ - povedal v úvodnom prejave kardinál dekan Angelo Sodano.
Pápež František hovoriac o práci Rady C9 pre vypracovanie novej apoštolskej konštitúcie pre reformu kúrie poďakoval deviatim kardinálom za ich úsilie, osobitne koordinátorovi kardinálovi Oscarovi Rodriguezovi Maradiagovi a tajomníkovi Mons. Marcellovi Semerarovi.
Pre zdôraznenie ducha spoločenstva a bratstva Svätý Otec začal svoj príhovor prvými slovami Žalmu 133 a vzápätí srdečne pozdravil 20 nových kardinálov, ktorí budú kreovaní v túto sobotu.
„Drahí bratia, «aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu» (Ž 133,1). Slovami žalmu vzdávame chválu Pánovi, ktorý nás povolal a dáva nám milosť privítať v tomto zhromaždení 20 nových kardinálov. Na nich a na všetkých sa obraciam s mojim srdečným pozdravom. Vitajte v tomto spoločenstve, ktoré je vyjadrené v kolegialite.“
Prejdúc k téme konzistória pápež poznamenal, že kolégiu kardinálov bude predstavená syntéza niekoľkomesačnej práce rady C9. Je výsledkom mnohých podnetov, a to ako zo strany vedúcich dikastérií, tak aj zo strany odborníkov v daných oboroch.
„Cieľom, o ktorý tu ide, je vždy to, aby sa napomohlo väčšej harmónii v práci rôznych dikastérií a úradov, pre dosiahnutie účinnejšej spolupráce v tej absolútnej transparentnosti, ktorá buduje autentickú synodálnosť a kolegialitu. Reforma nie je sama o sebe cieľom, ale prostriedkom pre vydávanie silného kresťanského svedectva; pre podnietenie efektívnejšej evanjelizácie; na podporu plodnejšieho ekumenického ducha; pre povzbudenie ku konštruktívnejšiemu dialógu so všetkými. Reforma, ktorú si živo želala väčšina kardinálov v rámci generálnych kongregácií pred konkláve, musí ešte viac zdokonaliť identitu samotnej Rímskej kúrie, ktorá má pomáhať Petrovmu nástupcovi pri výkone jeho najvyššieho pastierskeho úradu pre dobro a službu univerzálnej Cirkvi a partikulárnych cirkví. Jeho vykonávaním sa upevňuje jednota viery a spoločenstvo Božieho ľudu a podporuje sa vlastné poslanie Cirkvi vo svete.
Iste dosiahnutie tohto cieľa nie je jednoduché. Vyžaduje si čas, odhodlanie a predovšetkým spoluprácu všetkých. Ale aby sme to dosiahli, musíme sa predovšetkým spoliehať na Ducha Svätého, ktorý je skutočným vodcom Cirkvi, a prosiť ho v modlitbe o dar autentického rozlišovania. V tomto duchu spolupráce sa začína naše stretnutie, ktoré bude plodné vďaka príspevku, ktorý každý z nás dokáže vyjadriť s priamosťou (paréziou), vernosťou učiteľskému úradu a uvedomením si, že všetko to sleduje najvyšší zákon, čiže spásu duší (salus animarum).“ -jk-
Prvý deň konzistória: Návrh dvoch nových kongregácií, ešte nie text konštitúcie
Vatikán 12. februára – Na dnešnom rannom zasadnutí konzistória kardinálskeho zboru boli predstavené doterajšie výsledky práce Rady kardinálov pre prípravu reformy Rímskej kúrie. Ešte je predčasné hovoriť o konkrétnom návrhu textu novej konštitúcie, ktorá by nahradila súčasnú Pastor Bonus. Kardináli si vypočuli návrhy na sformovanie dvoch nových kongregácií v rámci Rímskej kúrie: Kongregácie pre laikov, rodinu a život a Kongregácie pre charitu, spravodlivosť a pokoj. Tieto dve nové dikastériá by v sebe zahrnuli viacero doterajších pápežských rád.
Priebeh doterajšieho programu konzistória priblížil hovorca Svätej stolice páter Federico Lombardi na novinárskom brífingu o 13.00. V Synodálnej aule bolo na otvorení prvého zasadnutia prítomných 160 kardinálov, pričom ich počet ešte narastá. Po úvodných slovách Svätého Otca (publikované v samostatnej správe) a kardinála Sodana odzneli na konzistóriu prejavy kardinála Oscara Maradiagu a Mons. Semerara, ktorí predstavili doterajší priebeh prác Rady kardinálov C9.
Podľa slov pátra Lombardiho, Mons. Semeraro ako sekretár Rady deviatich kardinálov vysvetlil, že spomenutá rada sa okrem otázok reformy Rímskej kúrie zaoberala aj ďalšími otázkami, ktoré jej Svätý Otec priebežne predložil. Prvá časť prejavu Mons. Semerara mala názov „Inšpirujúce princípy a vedúce línie pre prácu na reforme Rímskej kúrie“. Jej obsahom bola povaha a fungovanie Rímskej kúrie, jej vzťahy s Konferenciami biskupov, princípy zjednodušovania a racionalizácie kúrie a úloha Štátneho sekretariátu pri moderovaní celku Kúrie. Ďalej to bola synodálnosť a participácia vedúcich dikastérií a členov v rozličných funkciách. Mons. Semeraro sa vyjadril aj k otázkam kvalít personálu po stránke odbornej, pastoračnej i duchovnej, dotkol sa vzťahov s rehoľníkmi a prítomnosti laikov v službách dikastérií. Napokon sa venoval procedúre prípravy novej konštitúcie o Rímskej kúrii. Priblížil jednotlivé kroky prípravy konštitúcie Pastor Bonus z roku 1988.
Ako vysvetlil páter Lombardi, nová konštitúcia ešte nie je vo fáze bezprostrednej finalizácie a jej príprava si zrejme ešte vyžiada viac času, pričom niektoré čiastkové výsledky reformy sa už skôr môžu prejaviť v experimentálnej podobe s tým, že sa neskôr stanú súčasťou finálneho textu projektu reformy.
V druhej časti prejavu Mons. Smeraro podľa slov vatikánskeho hovorcu priblížil teologické profily navrhovaných dvoch nových kongregácií, Kongregácie pre laikov, rodinu a život a Kongregácie pre charitu, spravodlivosť a pokoj. Ich súčasťou by sa okrem súčasných pápežských rád stali aj niektoré pápežské akadémie a ďalšie inštitúcie. V prvom prípade by sa takto zoskupili terajšia Pápežská rada pre laikov a Pápežská rada pre rodinu s Pápežskou akadémiou pre život. V druhom prípade by išlo o Pápežskú radu Cor unum, Pápežskú radu pre spravodlivosť a pokoj, Pápežskú radu pre pastoráciu v zdravotníctve a Pápežskú radu pre pastoráciu migrantov a cestujúcich, pričom sa hovorí aj o novej rade, ktorá by bola zameraná na životné prostredie a ochranu stvorenstva, a to v perspektíve zahŕňajúcej aj humánnu a sociálnu ekológiu.
V ďalšom dopoludňajšom programe odznelo spolu 12 vystúpení kardinálov. Konzistórium pokračovalo v čase 17.00 – 19.00 večerným zasadnutím, rovnako za účasti Svätého Otca. Ako vysvetlil páter Lombardi, samotný obsah príspevkov, ktoré niektorí kardináli odovzdali aj v písomnej podobe, je určený Svätému Otcovi a členom kardinálskeho zboru a nepredpokladá sa ich publikovanie. Vatikánske televízne centrum cez internet sprístupnilo priamy prenos z rannej modlitby na úvod zasadnutia a z úvodných príhovorov Svätého Otca a kardinála Angela Sodana. -jb-
Iránska viceprezidentka navštívila Vatikán
Vatikán 12. februára - Svätý Otec František dnes prijal návštevu viceprezidentky Iránskej islamskej republiky Shahindokht Molaverdiovej. Stretnutie sa uskutočnilo krátko po poludní v pracovni Auly Pavla VI. Iránsku viceprezidentku následne prijal vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin. -jb-
Menovanie stáleho pozorovateľa Svätej stolice pri FAO
Vatikán 12. februára - Svätý Otec vymenoval stáleho pozorovateľa Svätej stolice pri organizáciách a orgánoch Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO, IFAD a PAM). Je ním Mons. Fernando Chica Arellano, poradca nunciatúry. 51- ročný Mons. Arellano pochádza zo Španielska, za kňaza bol vysvätený v roku 1987. V diplomatických službách Svätej stolice je od roku 2002, pôsobil na Apoštolskej nunciatúre v Kolumbii, v pápežskej reprezentácii pri OSN v Ženeve a na Oddelení pre všeobecné záležitosti Štátneho sekretariátu Vatikánu. -jk-
Stavba múra v Cremisane ohrozí budúcnosť palestínskych kresťanov
Svätá zem 12. februára - „Chcú postaviť deliaci múr v údolí Cremisan, aby potom vyvlastnili pozemky, ktoré patria palestínskym kresťanom. Ak sa tak stane, bude celá oblasť v dusivom zovretí múru a ako prví budú nútení odísť kresťania.“ Takýto scenár budúcnosti predstavila pre agentúru Fides starostka Betlehema, palestínska katolíčka Vera Babounová, ktorá sa včera stretla s pápežom Františkom na konci generálnej audiencie, a potom bola prijatá vatikánskym štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinom. Členmi delegácie, sprevádzanej veľvyslancom Palestíny pri Svätej stolici Issom Kassissiehom, boli aj starostovia ďalších dvoch miest Beit Jala a Beit Sahour. Delegácia starostov tzv. kresťanského trojuholníka na Západnom brehu Jordánu mala pri návšteve Ríma za cieľ predstaviť Svätej stolici hrozivé dôsledky, ktoré bude mať stavba múru v údolí Cremisan na pôvodné kresťanské komunity.
Deliaci múr, postavený Izraelom po oddelení územia Betlehema, teraz ohrozuje úrodnú oblasť Cremisan, kde sú pozemky s vinicami a olivovými hájmi, ktoré patria 58 kresťanským rodinám v Beit Jale, spolu s dvoma kláštormi a školou saleziánov. Trasa múru, ako hovoria traja kresťanskí palestínski starostovia, „nezodpovedá v tomto úseku nijakej požiadavke bezpečnosti, má za cieľ len oddeliť kresťanské rodiny od ich pôdy a potom im ju zabaviť a zväčšiť tak plochu pre nové nelegálne izraelské osady.“ Ak bude pôda v údolí – ktoré je jedinými zelenými pľúcami celej oblasti – zabavená, „nebude tu žiadna budúcnosť pre zotrvanie kresťanov: hustota obyvateľstva sa zvýši na neudržateľnú úroveň“, hovorí starostka Betlehema. Ako dodáva, „mnohí z nich si nakoniec zvolia cestu exodu, ktorý už nejakú dobu znižuje prítomnosť kresťanov vo Svätej zemi.“
Oblasť Cremisanu navštívila 13. januára skupina šestnástich biskupov, ktorí sa zúčastnili na tohtoročnej návšteve Palestíny a Izraela, organizovanej asociáciou Holy Land Coordination (HLC), združujúcou biskupov a zástupcov biskupských konferencií Európy a Severnej Ameriky. Na záver svojej návštevy biskupi zopakovali vo vyhlásení svoj záväzok postaviť sa proti stavbe múru v údolí a konfiškácii palestínskych území. -jk-
Biskup Ugandy k téme detských vojakov: Môžeme ich zachrániť
Na dnes 12. februára pripadá Svetový deň proti využívaniu detských vojakov. V posledných rokoch boli pre zastavenie tohto hrozného vykorisťovania detí podpísané dokumenty na najvyšších medzinárodných fórach, počnúc OSN, ale tento jav je naďalej trpený v mnohých častiach sveta.
Sú najbezbrannejšou časťou ľudstva, ale stále častejšie z nich krutosť iných robí vojakov súčasných vojen: existuje viac ako 250-tisíc chlapcov a dievčat násilne naverbovaných alebo cvičených, zotročených, používaných ako špiónov a bojovníkov. Ich prítomnosť je hlásená v 20 krajinách, okrem iného v Iraku, Sýrii, Somálsku, Južnom Sudáne, Afganistane a Mali. Detskí vojaci sú nútení proti ich vôli, aby strieľali a zabíjali, sú zbavení svojich najzákladnejších práv, a to najmä práva žiť šťastné detstvo a získať zodpovedajúce vzdelanie. A často koniec konfliktu neznamená oslobodenie. Ako mladí bojovníci, tak aj územie, na ktorom bojovali, dlho nesú so sebou stopy vojny. Hovorí o tom Mons. Giuseppe Franzelli, komboniánsky misionár, ktorý je biskupom Liry v severnej Ugande a vo svojej diecéze prišiel do kontaktu s mladými ozbrojencami z tzv. „Lord’s Resistance Army“:
„Problém je v hlbokých zraneniach, ktoré sú vo vnútri, je to trauma spoločnosti, ktorá roky a roky vdychovala násilie. Sme v období rekonštrukcie nielen materiálnej, obnovy štruktúr a hospodárskeho oživenia, ale je to predovšetkým obnova psychologická a morálna. A v tomto je úloha Cirkvi naliehavejšia ako kedykoľvek predtým, aj po skončení vojny.“
Títo mladí muži a ženy, ktorí sa vrátili z vojny, sú často kvôli strachu ľuďmi odmietaní. Biskup hovorí, ako v tomto môžu pomôcť kresťanské komunity:
„Povzbudzovať k tomu, aby boli títo chlapci a dievčatá prijatí, aby neboli vnímaní len ako problém, ale práve ako príležitosť pre uplatnenie kresťanskej milosrdnej lásky, aby sa im pomohlo v reintegrácii, pretože oni sami sú prvými obeťami celej tejto tragédie.“
Aj napriek utrpeným telesným a psychickým zraneniam je možné sa z tejto situácie dostať, hovorí Mons. Franzelli:
„Viem, že niektorí napriek tomu, že nesú tieto zranenia, snažia sa zmeniť svoj život. Rád si spomínam na Kathrine, ktorá bola ako posledná oslobodená zo skupiny unesených dievčat, ktoré zostali v lese roky a roky... Vrátila sa so svojím dieťaťom a bola ako stratená, zmätená. Minulý rok som mal to šťastie stretnúť ju v jednej strednej škole v Kampale, kde bola poslaná, a kde sa pripravovala na prijímacie skúšky na univerzitu.“ -jk-
Kardinál Nichols: Vojnové znásilňovanie je úmyselná a nariadená taktika ničenia
Veľká Británia 12. februára – Nikdy viac vojnové znásilňovanie – nemorálny zločin, ktorý je hanbou ľudstva – takto znie v skratke apel kardinála Vincenta Nicholsa, westminsterského arcibiskupa a predsedu Konferencie biskupov Anglicka a Walesu, ktorý vyslovil počas medzináboženského stretnutia o vojnových sexuálnych zločinoch. Stretnutie sa konalo 9. februára v londýnskom Lancaster House a bolo organizované anglickou vládou a združením „We will speak out“, ktoré v sebe spája kresťanské neziskové organizácie. Malo za cieľ podnietiť náboženské spoločenstvá k boju za skoncovanie s vojnovým znásilňovaním.
Podľa slov kardinála Nicholsa „tento horor nie je sporadickým činom mužov, ktorí chvíľkovo stratili zmysel mravnosti, ale je to úmyselná a nariadená taktika útlaku, dominácie, ničenia. Je hanbou ľudstva, že systematické používanie sexuálneho násilia je na niektorých miestach stále považované za povinnosť vojakov, za rozkaz, ktorý musia vykonať“. Ako ďalej povedal predseda Konferencie biskupov Anglicka a Walesu, „každá ľudská činnosť je podriadená morálnym princípom a úsudku“. „Vojna nie je ospravedlnením. Požiadavky spravodlivosti zostávajú na svojom mieste. Zločin je zločinom, či už je spáchaný v kontexte konfliktu alebo nie. Sexuálne násilie je vždy zločinom; vždy je nemorálnym činom.“
Kardinál Nichols tiež zdôraznil, že „sexuálne správanie je často kľúčovým testom úcty a rešpektu, aký sa vzdáva ženám v danej spoločnosti - či je v súlade s morálnymi princípmi alebo v ich protiklade“. Okrem toho westminsterský arcibiskup poukázal na závažnosť tohto druhu násilia vzhľadom na Bohom danú dôstojnosť človeka, jeho právo na život, ako aj právo na telesnú integritu: „Násilie voči tejto telesnej integrite prostredníctvom sexuálneho násilia je najzákladnejším popretím ľudskej dôstojnosti a najväčšou urážkou ľudských práv osoby. Je to urážka voči Stvoriteľovi a volá do neba o súd.“ Kardinál tiež zopakoval slová pápeža Františka o tom, že „sexuálne násilie je nástrojom vojny a konfliktov a je hlbokou ranou na tele ľudstva“.
Vo svojom príhovore kardinál Nichols vyzdvihol skrytú činnosť mnohých rehoľníčok, ktoré už roky usilovne bojujú proti vojnovému sexuálnemu násiliu, „ako súčasť ich záväzku k budovaniu spravodlivosti v súčasnom svete“ a poďakoval im za túto ich snahu. -zk-
Komentár Jozefa Kováčika: Biorodina
Máme za sebou zaujímavý víkend. Na tom sa, asi milí poslucháči zhodneme. Referendum na ochranu rodiny vyvolalo v spoločnosti pnutie. Aj na tom sa asi zhodneme. Zhodli sa na tom dokonca organizátori i odporcovia referenda. Rozdiel vidia v tom, či toto pnutie môže byť pre spoločnosť pozitívne, alebo negatívne.
Jeden zo zaujímavých názorov na referendum konštatoval, že dnes je v móde všetko, čo je bio. Až na bio-rodinu... Mnohí ľudia totiž v túžbe za zdravým životným štýlom túžia po zdravých výrobkoch a neváhajú za ne zaplatiť vysokú sumu. Prečo? Pretože sú presvedčení o tom, že čo je prirodzené, je aj zdravé. Tak potom prečo neaplikovať tento princíp aj na rodinu?
Ďalším trefným prirovnaním bolo zmarené referendum. Jedno sa podarilo v minulosti zmariť politickou hrubou silou, to druhé, pred niekoľkými dňami mediálnou manipuláciou, ktorá dosahovala dosiaľ nevídané rozmery. A to treba povedať veľmi nahlas, hoci to bude znieť mnohým politicky nekorektné. V množstve diskusií všetko smerovalo k tomu, že ide o výlučnú aktivitu Katolíckej cirkvi. Preto v celom virvare príjemne zaznel hlas, žiaľ takmer umlčaný a nezdieľaný, známeho filozofa, veriaceho žida, ako sa on sám nazýva, Alexandra Tomského. Tento profesor európskych politických dejín v rozhovore pre Hospodárske noviny prispel zaujímavými myšlienkami. Niektoré by som rád odcitoval. Okrem iného povedal: „Individualizmus a demokratizácia rozvracia cirkev, rodinu, sexuálnu výchovu, vzťah k spoločnosti, a tým nakoniec aj štát, ktorý má odvekú tendenciu k autoritárstvu. V referende ide o obranu pred novou povinnou ideológiou bezuzdnej slobody. Sloboda nemôže byť absolútna a paradoxne ju chráni autonómna spoločnosť – , obec, cirkvi, spolky, kluby, profesijné organizácie – nie však lobisti. Bez nich nemá heterogénna spoločnosť žiadnu obranu. To oni stoja medzi štátom a jednotlivcom. Pokiaľ stratili autoritu, zostáva len bezmocné referendum.“
Na ďalší z argumentov, že zákony ohľadom registrovaných partnerstiev predsa nemôžu nijako ohroziť klasický model rodiny znie jeho praktický argument: „Väčšina Angličanov bola proti legalizácii potratov, keď sa však na základe výnimky stala právom, tak väčšina zmenila názor. Zákony nielen zakazujú, ale aj učia, čo je a čo nie je správne.“ A na otázku redaktora, či má z hľadiska politickej filozofie ideológia prístup do legislatívneho procesu neutrálneho štátu, odpovedal, že samozrejme, že nemá. „My však už často ani nevieme, čo je ideológia, teda čo je a čo nie je svetonázor. Dnes nám chcú vládnuť, rovnako ako za komunizmu, páchatelia dobra. To sú tí, ktorí pomocou antidiskriminácie a tolerancie vymýšľajú novú spoločnosť. Chcú, aby sme žili v polepšovni. Pravda, ani liberálny štát nemôže byť celkom neutrálny, minimálne v tom zmysle, že odráža nejaké civilizačné hodnoty, prinajmenšom tak, aby chránil spoločenský zmier. Asi keby sme chceli hlasovať, že je dobré dýchať čistý vzduch a piť čistú vodu. Je šialené, ak musíme obhajovať samozrejmosti. V tomto zmysle je referendum skutočne absurdné. Je absurdné, že k nemu vôbec malo prísť. Je znamením nie klerikalizmu, ale útoku na spoločnosť. Cirkev je dnes poslednou obranou človeka a jeho domova. Iný domov než rodinu nemáme“- dodal profesor.
Referendum bolo príležitosťou a zároveň nutnosťou na položené otázky odpovedať. Nielen v referendových miestnostiach. V prvom rade vo svojom vnútri. A preto hoci je neplatné, je úspešné. A to vidím i vo farnosti, ktorú spravujem. Ľudia boli konfrontovaní s vážnymi otázkami. A dnes sú radi, že poznajú aj odpovede. Hoci sú označovaní dokonca i niektorými predstaviteľmi štátu za netolerantných, či zaostalých. Je potrebné kráčať v poznanej pravde v úcte a s vystretou hlavou. Mal by ju mať sklonenú od hanby niekto iný. Nie veriaci kresťan. Gentleman nie je ten, ktorý o sebe tvrdí, že je gentleman, ale ten, kto sa ako gentleman správa. Aj katolíkom nie je ten, kto to o sebe tvrdí, ale ten, kto prijíma katolícku náuku a snaží sa podľa nej žiť.
Jozef Kováčik
Vysielanie z 12. februára 2015
Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved