Vatican RadioServis
e-mail: slovak@vatiradio.va

2015/02/18

Aktuálne správy z Vatikánu

  • Svätý Otec v rannej homílii: Pán nám pomáha voliť si dobro
  • Homília pápeža Františka na Popolcovú stredu
  • Pápež František na prahu pôstu: „Prosme si o dar sĺz“
  • Biskup Ríma sa stretol so svojím klérom
  • Svätý Otec na Twitteri: Kde sú zasvätení, tam je radosť
  • Zo života Cirkvi vo svete

  • Katarína Hulmanová o púti laických hnutí do Ríma a úlohe laikov na Slovensku
  • Slovenské laické hnutia sa stretli s predsedom Pápežskej rady pre laikov
  • Wojtyłovu hru „Lúče otcovstva“ predstavia v Ríme slovenskí umelci
  • Prvý katolícky kostol na Sinajskom polostrove je zasvätený Našej Panej pokoja
  • V Ríme vrcholí návšteva Ad limina ukrajinských biskupov
  • Rubrika

  • Komentár Juraja Vitteka
  • Dnešné vysielanie

  • Vysielanie z 19. februára 2015
  • Aktuálne správy z Vatikánu



    Svätý Otec v rannej homílii: Pán nám pomáha voliť si dobro

    Vatikán 19. februára - Za akýchkoľvek okolností života si má kresťan voliť Boha a nenechať sa zviesť zvykmi a situáciami, ktoré od neho odvádzajú - uviedol pápež František komentujúc liturgické čítania dňa počas dnešnej rannej svätej omše, slávenej v kaplnke Domu sv. Marty. Voliť si Boha, voliť si dobro, aby sme nepodľahli omylu úspešnosti. Síce chválení masou, ale v konečnom dôsledku nič viac než ctitelia „malicherných vecí, ktoré pominú“.

    V centre homílie Svätého Otca bola úvaha nad pasážou z Knihy Deuteronómium (Dt 30,15-20), kde Boh hovorí Mojžišovi: «Hľa, dnes ti predkladám život a šťastie i smrť a nešťastie.» Ako povedal Svätý Otec, voľba Mojžiša je tá, akú má robiť kresťan každý deň. A to je ťažká voľba. Je oveľa jednoduchšie žiť a nechať sa unášať zotrvačnosťou života, okolnosťami, zvykmi“, skonštatoval. Je to jednoduchšie, no znamená to stať sa sluhami bôžikov:

    Vybrať si medzi Bohom a bôžikmi, ktorí nemajú tú moc, aby nám niečo dali, len malé malicherné veci, ktoré sa pominú. Nie je však jednoduché rozhodnúť sa, máme vždy snahu ísť tam, kam idú ľudia, byť ako všetci ostatní. Ako všetci a nikto. A dnes nám Cirkev hovorí: Zastav sa! Postoj a vyber si!‘ Je to dobrá rada. Dnes nám osoží zastaviť sa a premýšľať trochu počas dňa: Aký je môj životný štýl? Akými cestami idem?“

    Pri tejto otázke sa žiada ísť do hĺbky a pýtať sa seba samých aj na to, aký je náš vzťah s Bohom, s Ježišom, vzťah s rodičmi, súrodencami, manželkou alebo manželom, deťmi – pokračoval Svätý Otec. Ďalej prešiel k textu evanjelia dňa (Lk 9,22-25), kde Ježiš hovorí svojim učeníkom, že človek, ktorý by aj „celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil“, nemá z toho žiadny osoh.

    „Pomýlenou cestou je usilovať sa o vlastný úspech, majetok, bez toho, aby sme mysleli na Pána, bez toho, aby sme mysleli na rodinu. Dve otázky si položme: Aký je môj vzťah s Bohom, aký je môj vzťah s rodinou. Niekto môže získať všetko, ale nakoniec skončiť krachom. Zlyhal. Taký život je krachom. - ‚Ale nie, veď mu postavili pomník, namaľovali mu obraz...‘Nie, zlyhal: nevedel si správne vybrať medzi životom a smrťou.“

    Pýtajme sa, aká je „rýchlosť môjho života“, či „premýšľam o veciach, ktoré robím“. A prosme si od Boha milosť, aby sme mali tú „trochu odvahy“, ktorú potrebujeme, aby sme sa vždy rozhodli pre neho. Nápomocná nám bude veľmi pekná rada Prvého žalmu, dodal pápež v závere homílie:

    „«Blažený človek, ktorý dúfa v Pána.» Keď nám Pán dáva túto radu – ‚Zastav sa! Vyber si dnes, rozhodni sa‘ – nenecháva nás osamote. Je s nami a chce nám pomôcť. Len sa mu musíme zveriť, mať v neho dôveru. «Blažený človek, čo dúfa v Pána.» Dnes, keď sme sa pristavili, aby sme o týchto veciach premýšľali a pre niečo sa rozhodli, niečo si vybrali, vedzme, že Pán je s nami, je pri nás, aby nám pomohol. Nikdy nás nenechá ísť samých, nikdy. Je stále s nami. Aj vo chvíli voľby je s nami.“ -jk-


    inizio pagina

    Homília pápeža Františka na Popolcovú stredu

    Vatikán 19. februára - Pri slávení liturgie Popolcovej stredy 18. februára 2015 v Bazilike sv. Sabíny v Ríme predniesol Svätý Otec František nasledovnú homíliu:

    Ako Boží ľud začíname cestu Pôstu, obdobia, v ktorom sa snažíme zjednotiť sa hlbšie s Pánom, aby sme zdieľali tajomstvo jeho utrpenia a zmŕtvychvstania. Dnešná liturgia nám ponúka predovšetkým krok proroka Joela, poslaného Bohom vyzývať ľud k pokániu a k obráteniu kvôli pohrome (invázii kobyliek), ktorá zničila Judsko. Len Pán môže zachrániť od pohromy a treba ho teda prosiť prostredníctvom modlitieb a pôstov, vyznávajúc vlastný hriech.

    Prorok trvá na vnútornom obrátení: «Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom» (2, 12). Obrátiť sa k Pánovi „celým svojím srdcom“ znamená podniknúť cestu obrátenia, a to nie cestu povrchnú a prechodnú, ale duchovné putovanie týkajúce sa najintímnejšieho miesta našej osoby. Srdce je sídlom našich citov, centrom, v ktorom dozrievajú naše rozhodnutia, naše postoje.

    To „obráťte sa ku mne celým svojím srdcomsa netýka len jednotlivcov, ale rozširuje sa na celé spoločenstvo, je pozvaním obracajúcim sa na všetkých: «Zhromaždite ľud, posväťte zástup, zvolajte starcov, zhromaždite deti i tie, čo sajú prsia; ženích nech vyjde zo svojej izby a nevesta zo svojej komôrky.» (v. 16). Prorok sa osobitne pristavuje pri modlitbe kňazov, upozorňujúc, že má byť sprevádzaná slzami. Na začiatku tohto pôstu nám všetkým, no obzvlášť nám kňazom, prospeje prosiť si o dar sĺz, aby vďaka nim boli naše modlitby a naša cesta obrátenia čoraz autentickejšími a bez pokrytectva.

    Prospeje nám položiť si otázku: ‚Plačem? Plače pápež? Plačú kardináli? Plačú biskupi? Plači zasvätení? Plačú kňazi? Je plač v našich modlitbách?‛. Práve toto je posolstvom dnešného evanjelia. V úryvku z Matúšovho evanjelia Ježiš objasňuje tri skutky nábožnosti, predkladané Mojžišovým zákonom: almužnu, modlitbu a pôst. Rozlišuje ich vonkajší aspekt od vnútorného aspektu onoho plaču vychádzajúceho zo srdca. V priebehu čias boli tieto predpisy poškodené hrdzou vonkajškového formalizmu alebo boli dokonca zmenené na znak spoločenskej nadradenosti. Ježiš u týchto troch skutkov zdôrazňuje jedno spoločné pokušenie, ktoré sa dá zhrnúť do pokrytectva (spomína ho až trikrát): «Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali... Keď dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci... Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú, aby ich ľudia videli... A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci.» (Mt 6,1.2.5.16). Viete, bratia, že pokrytci nevedia plakať, zabudli ako sa plače, neprosia o dar sĺz.

    Keď sa vykoná niečo dobré, takmer inštinktívne sa v nás rodí túžba byť ocenení a obdivovaní za tento dobrý skutok, aby sme z toho získali pocit zadosťučinenia. Ježiš nás pozýva vykonávať tieto skutky bez akéhokoľvek zviditeľňovania sa a pozýva nás dôverovať jedine v odmenu Otca, «ktorý vidí v skrytosti» (Mt 6,4.6.18).

    Drahí bratia a sestry, Pán sa nikdy neunaví byť k nám milosrdný a chce nám ešte raz ponúknuť svoje odpustenie – všetci ho potrebujeme –, pozývajúc nás vrátiť sa k nemu s novým srdcom, očisteným od zla, očisteným slzami, aby sme mali účasť na jeho radosti. Ako máme prijať toto pozvanie? Odporúča nám to sv. Pavol: «V Kristovom mene vás prosíme: Zmierte sa s Bohom» (2 Kor 5,20). Toto úsilie o obrátenie nie je len ľudským dielom, znamená nechať sa zmieriť. Zmierenie medzi nami a Bohom je možné vďaka milosrdenstvu Otca, ktorý z lásky k nám neváhal obetovať svojho jednorodeného Syna. Kristus, ktorý bol spravodlivý a nepoznal hriech, bol pre nás urobený hriechom (v. 21), keď bol na kríži obťažený našimi hriechmi a tak nás vykúpil a urobil spravodlivými pred Bohom. «V ňom» sa môžeme stať spravodlivými, v ňom sa môžeme zmeniť, ak prijmeme Božiu milosť a nenecháme márne uplynúť tento «milostivý čas» (6,2). Prosím vás, zastavme sa, zastavme sa trochu a nechajme sa zmieriť s Bohom.

    S týmto vedomím, plní dôvery a radosti, začíname cestu Pôstom. Mária, Nepoškvrnená Matka bez hriechu, nech podporuje náš duchovný boj proti hriechu, nech nás sprevádza v tomto milostivom čase, aby sme mohli spoločne dospieť k jasavému spevu víťazstva v deň Veľkej noci. A ako znak túžby nechať sa zmieriť s Bohom, okrem sĺz, ktoré zostanú v skrytosti, verejne vykonáme gesto udelenia popola na hlavu. Celebrant pritom vyslovuje tieto slová: «Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš» (porov. Gn 3,19) alebo zopakuje Ježišovu výzvu: «Kajajte sa a verte evanjeliu» (porov. Mk 1,15). Obe formuly sú pripomienkou pravdy o ľudskej existencii: sme obmedzenými stvoreniami, hriešnikmi, ktorí vždy potrebujú pokánie a obrátenie. Ako je len dôležité počúvať a prijať toto volanie v tomto našom čase! Pozvanie k obráteniu je teda podnetom k návratu – ako to urobil aj syn z podobenstva – do náručia Boha, nežného a milosrdného Otca, k plaču v tomto jeho náručí, k dôvere v neho a k odovzdaniu sa mu.

    (Preklad: Slovenská redakcia VR)

    inizio pagina

    Pápež František na prahu pôstu: „Prosme si o dar sĺz“

    Vatikán 18. februára – Do Pôstneho obdobia dnes vstúpil Svätý Otec spolu s kardinálmi z Rímskej kúrie slávením liturgie Popolcovej stredy v Bazilike sv. Sabíny na Aventíne spravovanej dominikánmi, ktorá je titulárnym chrámom slovenského kardinála Jozefa Tomka. Svätej omši predchádzala tradičná štáciová procesia z neďalekej Baziliky sv. Anzelma, patriacej benediktínom. V homílii Svätý Otec poukázal na vnútorný rozmer pokánia a obrátenia, ktorý sa odráža vo vyprosovaní si daru sĺz. Viem plakať? – položil otázku pápež František a pokračoval: „Plače pápež? Plačú kardináli? Plačú biskupi? Plači zasvätení?Plačú kňazi? Je plač v našich modlitbách?“

    Slovami proroka Joela: «Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom» (2,12) Svätý Otec vyzval k takému pokániu, ktoré vychádza z najintímnešieho vnútra. Na základe Ježišových slov o pravom zmysle almužny, modlitby a pôstu (Mt 6,1-6.16-18) hovoril o nebezpečenstve pokrytectva, ktoré kresťanovi hrozí. „Pokrytci nevedia plakať, zabudli, ako sa plače, neprosia o dar sĺz, poznamenal pápež. Citujúc slová sv. Pavla: «V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom!» (2 Kor 5,20) potom zdôraznil, že obrátenie nie je iba ľudským dielom. Je možné „vďaka Otcovmu milosrdenstvu, ktorý z lásky k nám neváhal obetovať svojho Syna“. Nechajme sa zmieriť s Bohom“, povedal pápež František prv než udelil prítomným kardinálom znak popola. Sám ako prvý prijal popolec od kardinála Jozefa Tomka. -jb-


    Homília pápeža Františka na Popolcovú stredu v plnom znení:

    „Ako Boží ľud začíname cestu Pôstu, obdobia, v ktorom sa snažíme zjednotiť sa hlbšie s Pánom, aby sme zdieľali tajomstvo jeho utrpenia a zmŕtvychvstania. Dnešná liturgia nám ponúka predovšetkým krok proroka Joela, poslaného Bohom vyzývať ľud k pokániu a k obráteniu kvôli pohrome (invázii kobyliek), ktorá zničila Judsko. Len Pán môže zachrániť od pohromy a treba ho teda prosiť prostredníctvom modlitieb a pôstov, vyznávajúc vlastný hriech.

    Prorok trvá na vnútornom obrátení: «Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom» (2, 12). Obrátiť sa k Pánovi „celým svojím srdcom“ znamená podniknúť cestu obrátenia, a to nie cestu povrchnú a prechodnú, ale duchovné putovanie týkajúce sa najintímnejšieho miesta našej osoby. Srdce je sídlom našich citov, centrom, v ktorom dozrievajú naše rozhodnutia, naše postoje.

    To „obráťte sa ku mne celým svojím srdcomsa netýka len jednotlivcov, ale rozširuje sa na celé spoločenstvo, je pozvaním obracajúcim sa na všetkých: «Zhromaždite ľud, posväťte zástup, zvolajte starcov, zhromaždite deti i tie, čo sajú prsia; ženích nech vyjde zo svojej izby a nevesta zo svojej komôrky.» (v. 16). Prorok sa osobitne pristavuje pri modlitbe kňazov, upozorňujúc, že má byť sprevádzaná slzami. Na začiatku tohto pôstu nám všetkým, no obzvlášť nám kňazom, prospeje prosiť si o dar sĺz, aby vďaka nim boli naše modlitby a naša cesta obrátenia čoraz autentickejšími a bez pokrytectva.

    Prospeje nám položiť si otázku: ‚Plačem? Plače pápež? Plačú kardináli? Plačú biskupi? Plači zasvätení? Plačú kňazi? Je plač v našich modlitbách?‛. Práve toto je posolstvom dnešného evanjelia. V úryvku z Matúšovho evanjelia Ježiš objasňuje tri skutky nábožnosti, predkladané Mojžišovým zákonom: almužnu, modlitbu a pôst. Rozlišuje ich vonkajší aspekt od vnútorného aspektu onoho plaču vychádzajúceho zo srdca. V priebehu čias boli tieto predpisy poškodené hrdzou vonkajškového formalizmu alebo boli dokonca zmenené na znak spoločenskej nadradenosti. Ježiš u týchto troch skutkov zdôrazňuje jedno spoločné pokušenie, ktoré sa dá zhrnúť do pokrytectva (spomína ho až trikrát): «Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali... Keď dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci... Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú, aby ich ľudia videli... A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci.» (Mt 6,1.2.5.16). Viete, bratia, že pokrytci nevedia plakať, zabudli ako sa plače, neprosia o dar sĺz.

    Keď sa vykoná niečo dobré, takmer inštinktívne sa v nás rodí túžba byť ocenení a obdivovaní za tento dobrý skutok, aby sme z toho získali pocit zadosťučinenia. Ježiš nás pozýva vykonávať tieto skutky bez akéhokoľvek zviditeľňovania sa a pozýva nás dôverovať jedine v odmenu Otca, «ktorý vidí v skrytosti» (Mt 6,4.6.18).

    Drahí bratia a sestry, Pán sa nikdy neunaví byť k nám milosrdný a chce nám ešte raz ponúknuť svoje odpustenie – všetci ho potrebujeme –, pozývajúc nás vrátiť sa k nemu s novým srdcom, očisteným od zla, očisteným slzami, aby sme mali účasť na jeho radosti. Ako máme prijať toto pozvanie? Odporúča nám to sv. Pavol: «V Kristovom mene vás prosíme: Zmierte sa s Bohom» (2 Kor 5,20). Toto úsilie o obrátenie nie je len ľudským dielom, znamená nechať sa zmieriť. Zmierenie medzi nami a Bohom je možné vďaka milosrdenstvu Otca, ktorý z lásky k nám neváhal obetovať svojho jednorodeného Syna. Kristus, ktorý bol spravodlivý a nepoznal hriech, bol pre nás urobený hriechom (v. 21), keď bol na kríži obťažený našimi hriechmi a tak nás vykúpil a urobil spravodlivými pred Bohom. «V ňom» sa môžeme stať spravodlivými, v ňom sa môžeme zmeniť, ak prijmeme Božiu milosť a nenecháme márne uplynúť tento «milostivý čas» (6,2). Prosím vás, zastavme sa, zastavme sa trochu a nechajme sa zmieriť s Bohom.

    S týmto vedomím, plní dôvery a radosti, začíname cestu Pôstom. Mária, Nepoškvrnená Matka bez hriechu, nech podporuje náš duchovný boj proti hriechu, nech nás sprevádza v tomto milostivom čase, aby sme mohli spoločne dospieť k jasavému spevu víťazstva v deň Veľkej noci. A ako znak túžby nechať sa zmieriť s Bohom, okrem sĺz, ktoré zostanú v skrytosti, verejne vykonáme gesto udelenia popola na hlavu. Celebrant pritom vyslovuje tieto slová: «Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš» (porov. Gn 3,19) alebo zopakuje Ježišovu výzvu: «Kajajte sa a verte evanjeliu» (porov. Mk 1,15). Obe formuly sú pripomienkou pravdy o ľudskej existencii: sme obmedzenými stvoreniami, hriešnikmi, ktorí vždy potrebujú pokánie a obrátenie. Ako je len dôležité počúvať a prijať toto volanie v tomto našom čase! Pozvanie k obráteniu je teda podnetom k návratu – ako to urobil aj syn z podobenstva – do náručia Boha, nežného a milosrdného Otca, k plaču v tomto jeho náručí, k dôvere v neho a k odovzdaniu sa mu.“

    (Preklad: Slovenská redakcia VR)

    inizio pagina

    Biskup Ríma sa stretol so svojím klérom

    Vatikán 19. februára - Svätý Otec sa dnes na začiatku Pôstneho obdobia stretol s klérom svojej diecézy. Na audiencii, ktorá sa konala o 10.00 hod. v Aule Pavla VI., sa zúčastnilo približne 2-tisíc kňazov pôsobiacich v Ríme. Svätý Otec sa počas stretnutia venoval najmä téme „Ars celebrandi”, teda „umeniu celebrácie“. Už pred stretnutím dostali kňazi Rímskej diecézy k dispozícii inšpiratívny text, ktorý v roku 2005 kardinál Jorge Mario Bergoglio predniesol na plenárnom zasadnutí Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí v rámci uvažovania nad prípravou dokumentu o „umení celebrácie“.

    Medzi účastníkmi stretnutia bol aj duchovný správca Slovenskej katolíckej misie Ľubomír Majtán. Ako povedal, stretnutie malo spontánny charakter, Svätý Otec na základe svojich pastoračných skúseností upozornil na dva extrémy pri slávení. Prvým je prehnaná pozornosť venovaná vonkajšku, prejavu, v snahe upútať pozornosť, čo môže pôsobiť až teatrálne, druhým je opak, teda upätosť na obsah, často však bez kontaktu s poslucháčmi. Pápež pripomenul svoju včerajšiu homíliu zo slávenia Popolcovej stredy, keď opäť položil otázku, či vieme plakať. Či vie kňaz plakať, a takto prejaviť blízkosť svojím ľuďom. Viac o priebehu a obsahu stretnutia hovorí o. Ľubomír Majtán. Audio: -jk-


    inizio pagina

    Svätý Otec na Twitteri: Kde sú zasvätení, tam je radosť

    Kde sú muži a ženy, ktorí zasvätili svoj život Bohu, tam je radosť. (Tvít pápeža Františka z 19. februára 2015) -jk-


    inizio pagina

    Zo života Cirkvi vo svete



    Katarína Hulmanová o púti laických hnutí do Ríma a úlohe laikov na Slovensku

    Vatikán 19. februára - Predsedníčka Fóra kresťanských inštitúcií Katarína Hulmanová v rozhovore pre Vatikánsky rozhas zhodnotila tohtoročnú púť laických hnutí a združení k hrobu sv. Cyrila organizovanú Radou KBS pre laické a apoštolské hnutia a Fórom kresťanských inštitúcií v spolupráci s Veľvyslanectvom SR pri Svätej stolici v dňoch 13.-19. februára. Audio:
    Delegáti vyše dvadsiatich laických hnutí sprevádzaní biskupom Petrom Rusnákom vo štvrtok 18. februára navštívili v Ríme Slovenské veľvyslanectvo pri Svätej stolici, kde sa stretli s viacerými slovenskými osobnosťami, ktoré v súčasnosti pôsobia v Ríme. Veľvyslanec Peter Sopko moderoval stretnutie, ktoré pútnikom umožnilo vytvoriť si obraz o slovenskom živote v Ríme. Mons. Vladimír Stahovec ako rektor Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme priblížil poslanie a osadenstvo tejto inštitúcie, generálna predstavená Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa sr. Katarína Krištofová predstavila rehoľu, ktorú riadi z generálneho domu v Ríme, správca Slovenskej katolíckej misie v Ríme o. Ľubomír Majtán priblížil život veriaceho spoločenstva, tvoreného Slovákmi, ktorí v Ríme prechodne či dlhodobo žijú.

    Biskup Peter Rusnák a predsedníčka Fóra kresťanských inštitúcií Katarína Hulmanová ako organizátori púte dali slovo jednotlivým delegátom laických hnutí a združení. Zástupcov na tohtoročnej púti k hrobu sv. Cyrila mali v rôznom zložení gréckokatolícke Pastoračné centrum Rómov v Čičave, Erko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí, Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže, Hnutie fokoláre, Fórum pre verejné otázky, Svetský rád bosých karmelitánov, Misijné združenie Služobníc Ducha Svätého, Františkánsky svetský rád, Nadácia Konráda Adenauera, Farské spoločenstvo z Nitry – Klokočiny, Svetový apoštolát Fatimy, Neokatechumenátne spoločenstvo, Tretí rád sv. Františka, Hnutie svetlo život, Neokatechumenátna cesta, Hnutie Svetlo-Život, Slovenský skauting, Združenie mariánskej mládeže, Kolégium Antona Neuwirtha, Spoločenstvo Ladislava Hanusa, Združenie katolíckych škôl Slovenska, Fórum života, Fórum kresťanských inštitúcií, Združenie kresťanských seniorov Slovenska, Národné bratstvo františkánskeho svetského rádu na Slovensku a Spolok sv. Vincenta.

    Púť sprevádzali aj viacerí kňazi, medzi nimi kapucín Jozef Konc, tajomník Rady KBS pre laikov. Vzácnym obohatením stretnutia v priestoroch veľvyslanectva bola aj prítomnosť slovenskej veľvyslankyne v Taliansku Márie Krasnohorskej a riaditeľa Slovenského kultúrneho inštitútu v Ríme Petra Dvorského.

    Atmosféru stretnutia obohatilo hudobné vystúpenie hudobníkov z Čičavy:
    -jb-

    inizio pagina

    Slovenské laické hnutia sa stretli s predsedom Pápežskej rady pre laikov

    Rím 18. februára - Večné mesto privítalo opäť púť slovenských hnutí a združení k hrobu sv. Cyrila. Po Benátkach, kde sa zúčastnili na duchovnej obnove s arcibiskupom Cyrilom Vasiľom, absolvujú putovanie v Ríme. V Bazilike sv. Klementa oslávili spolu s ostatnými slovanskými národmi sviatok sv. Cyrila a Metoda. V pondelok prijal pútnikov predseda Pápežskej rady pre laikov kardinál Stanisław Ryłko. Jedným z najdôležitejších rozmerov putovania delegátov združení a hnutí je prežívanie spoločenstva Cirkvi, spoločenstvo laikov so zasvätenými, s kňazmi a biskupmi. Púť vedie bratislavský eparcha Peter Rusnák, predseda Rady pre laické a apoštolské hnutia.

    Kardinál Ryłko pred členmi slovenských hnutí a združení pripomenul, že náš kontinent napriek všetkému blahu a pokroku zabúda na to, z čoho sa zrodil - zabúda na svoje kresťanské korene. K tejto myšlienke sa podľa jeho slov často vracal najmä svätý Ján Pavol II. Zdôraznil, že treba myslieť aj na to, že kresťanská viera nie je len spomienka minulosti. Je to podľa neho veľká úloha pre nás všetkých „udržať oheň viery“. V tomto kontexte uviedol, že tento rok si pripomenieme 50. výročie ukončenia Druhého vatikánskeho koncilu. Jedným z jeho plodov je objavenie krásy misijného poslania laikov, spomenul na stretnutí kardinál Ryłko.

    Povolania laikov v Cirkvi sa rodí z krstu, poznamenal predseda jedného z vatikánskych dikastérií. Celá formácia má podľa neho cieľ znova objaviť úlohu krstu. Označil ho za „najväčšiu revolúciu“ v živote človeka a „druhé narodenie“. Pred slovenskými laikmi vyzdvihol, že stojí za to byť kresťanmi. Kresťanstvo nie je popretím túžby človeka po šťastí a radosti, je to program pre krásny a pozitívny život. Toto je misia laikov, aby svetu ukázali, že kresťanstvo znamená radosť a krása, povedal kardinál Ryłko, ktorý pripomenul aj poslanie laikov v aktuálnych debatách o rodine pred Biskupskou synodou.

    V utorok členovia hnutí a združení zavítali na Veľvyslanectvo Slovenskej republiky pri Svätej stolici, kde sa zišli viaceré slovenské osobnosti žijúce v Ríme. Svojimi príhovormi povzbudil Slovákov veľvyslanec Slovenska pri Svätej stolici Peter Sopko, veľvyslankyňa SR v Taliansku Mária Krásnohorská, rektor Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme Vladimír Stahovec, duchovný správca Slovenskej Katolíckej misie v Ríme Ľubomír Majtán a sr. M. Katarína Krištofová. Program laikov pokračuje dnes účasťou na generálnej audiencii Svätého Otca Františka.

    (Zdroj: TK KBS, Katarína Hulmanová)

    Obr.: Predseda Pápežskej rady pre laikov kardinál Stanisław Ryłko

    inizio pagina

    Wojtyłovu hru „Lúče otcovstva“ predstavia v Ríme slovenskí umelci

    Rím 19. februára – „Lúče otcovstva“ - to je názov divadelnej hry z pera Karola Wojtyłu, ktorú 8. marca predstavia v Ríme v naštudovaní slovenských umelcov. Pod režisérskou taktovkou Petra Weincillera v hre účinkujú Štefan Bučko, Jana Valocká a Monika Potokárová. Podujatie organizuje Teatro Colorato Bratislava v spolupráci so Slovenskou katolíckou misiou v Ríme, Slovenským veľvyslanectvom v Taliansku a Slovenským kultúrnym inštitútom v Ríme. Pri predstavení v rímskom divadle Teatro Le Salette neďaleko Vatikánu (blízko Via della Conciliazione) so začiatkom o 18. hod. budú predstavenie sprevádzať titulky v taliančine.

    Hra Karola Wojtyłu „Lúče otcovstva“ bola nedávno uvedená v celoslovenskej premiére, v čerstvom preklade Lucie Selepovej. Wojtyla v tejto divadelnej meditácii zameriava svoj pohľad na problematiku otca a jeho prítomnosti, či skôr neprítomnosti v súčasných rodinách, na tému otcovstva ako takého, či rozoberá aj témy materstva, synovstva i samoty.

    Režisér Peter Weinciller už v roku 2013 úspešne predstavil v Ríme divadelné spracovanie diel Pavla Országa Hviezdoslava s názvom: „Ó sláva hviezd, ó sláva“ a v roku 2012 hru s názvom „Michelangelo“, inšpirovanú románom Irvinga Stonea. -zk-



    inizio pagina

    Prvý katolícky kostol na Sinajskom polostrove je zasvätený Našej Panej pokoja

    Egypt 19. februára - Sinajský polostrov v Egypte má po desiatich rokoch od položenia základného kameňa v roku 2005 svoj prvý katolícky kostol. Nachádza sa v Sharm el-Sheikh a je zasvätený „Našej Panej pokoja“. Slávnosti posviacky chrámu v alexandrijskom ríte predsedal v nedeľu 15. februára patriarcha katolíckych koptov Ibrahim Sidrak. Na liturgii bol prítomný aj vládny predstaviteľ regiónu. Financovanie projektu zabezpečila organizácia Pomoc Cirkvi v núdzi (Kirche in Not). -jk-


    inizio pagina

    V Ríme vrcholí návšteva Ad limina ukrajinských biskupov

    Vatikán 19. februára – Biskupov Ukrajiny, ktorí sú počas tohto týždňa v Ríme na návšteve Ad limina apostolorum, v piatok 20. februára prijme Svätý Otec František na záverečnej spoločnej audiencii. Biskupi, ktorých v Ríme sprevádzajú veriaci ich diecéz, dnes podvečer spoločne slávili svätú liturgiu v Bazilike Santa Maria Maggiore. Počas stredajšej generálnej audiencie pápež František uistil ukrajinských veriacich o svojich modlitbách za trvalý mier v ich vlasti.

    V súvislosti s návštevou si stručne priblížme stav Katolíckej cirkvi na Ukrajine. Ukrajina má viac než 45 miliónov obyvateľov, z ktorých sa väčšia časť hlási k pravosláviu, existujúcemu na Ukrajine v troch cirkvách. Katolíci tvoria 10%, protestanti 2%, moslimovia 1% a židia približne 0,5%. Gréckokatolícka cirkev tu má v súčasnosti približne 4 milióny veriacich.

    Katolícka cirkev na Ukrajine má za sebou dlhú históriu s ťažkým obdobím prenasledovania počas komunistického režimu. Ukrajinská grécko-katolícka cirkev je najväčšou východnou katolíckou cirkvou na svete. Práve v minulom roku si ukrajinskí katolíci pripomenuli 25. výročie znovunadobudnutia svojich práv.

    Katolícki biskupi sú na Ukrajine zhromaždení v dvoch inštitúciách: Biskupi byzantského rítu patria k Synode biskupov Vyššieho arcibiskupstva kyjevsko-haličského, ktorého predsedom je Mons. Svjatoslav Ševčuk, vyšší arcibiskup Kyjeva-Haliče. Druhým organizmom katolíckych biskupov je Konferencia biskupov Ukrajiny latinského obradu, ktorej predsedom je Mons. Mieczysław Mokrzycki, arcibiskup Ľvova.

    Okrem Kyjevskej archieparchie, ktorá prijala titul vyššej archieparchie v roku 2005, má gréckokatolícka cirkev na Ukrajine ďalšie tri archieparchie s piatimi sufragánnymi eparchiami a piatimi arcibiskupskými exarchátmi. Kvôli rozšírenej diaspore má tamojšia cirkev mnoho archieparchií, eparchií a apoštolských exarchátov aj mimo Ukrajiny. Apoštolským administrátorom samostatnej gréckokatolíckej Mukačevskej eparchie je od roku 2003 Slovák Milan Šášik CSsR.

    Katolícka cirkev latinského obradu obnovila svoju hierarchickú štruktúru v roku 1991, keď pápež Ján Pavol II. vymenoval päť biskupov latinského obradu. O viac než desať rokov neskôr boli zriadené dve nové diecézy. Dnes má latinská cirkev na Ukrajine jednu metropolitnú arcidiecézu a šesť sufragánnych diecéz. -zk-

    Obr.: Svätý Otec s ukrajinskými biskupmi a veriacimi po generálnej audiencii 18. februára 2015

    inizio pagina

    Rubrika



    Komentár Juraja Vitteka

    Komentár otca Juraja Vitteka, moderátora Komunity Oratória sv. Filipa Neriho v Senci.

    V exhortácii Evangelii gaudium pápeža Františka čítame: „Proces sekularizácie má tendenciu uzatvárať vieru a Cirkev do súkromnej a intímnej oblasti“ (č. 64). Zatiaľ čo Cirkev nástojí na existencii objektívnych morálnych noriem, platných pre všetkých, „nájdu sa aj takí, ktorí toto učenie prezentujú ako nespravodlivé, teda odporujúce základným ľudským právam. Takáto argumentácia zvyčajne vychádza z istej formy morálneho relativizmu, ktorá je spojená s vierou v absolútne práva jednotlivcov. V tejto optike je Cirkev vnímaná, akoby hlásala predsudky a zasahovala do osobnej slobody“. Pápež František konštatuje, že „napriek sekulárnemu prúdu aj tam, kde je kresťanstvo v menšine, Katolícka cirkev podľa verejnej mienky zostáva dôveryhodnou inštitúciou, čo sa týka solidarity a starostlivosti o núdznych.... Keď však predkladáme iné otázky, ktoré vzbudzujú menší súhlas verejnej mienky, nie je už také ľahké dokázať, že to robíme z vernosti tým istým presvedčeniam o dôstojnosti ľudskej osoby a spoločnom dobre.“

    Niektorí odporcovia referenda o rodine sa snažili a snažia vyťahovať „cirkevnú kartu“ a vyvolávať fóbiu z Cirkvi a jej vplyvu na spoločenský život. Cirkev však je na strane ľudí, občanov našej krajiny, katolíkov, kresťanov, ale aj nekresťanov, ba neveriacich, ktorí sa zjednotili v zápase o obranu rodiny, zdravého rozumu a základov spoločnosti. Vďaka patrím všetkým tým naším laikom, ktorí vydávajú svedectvo o hodnotách nielen myšlienkami a ideálmi odtrhnutými od života, ale svojou angažovanosťou v občianskom sektore sa venujú sociálnej práci v teréne, pomoci rodinám, deťom z detských domovov, mládeži, slobodným matkám, hendikepovaným, vzdelávacím aktivitám a tiež ochrane a presadzovaniu ľudských práv. Ako sa trefne vyjadril pápež František, k „angažovaniu sa pozýva realita osvietená uvažovaním.“ V dnešnej pluralitnej spoločnosti je veľmi dôležité práve takéto svedectvo, ktoré spája realitu a myslenie. Títo naši angažovaní laickí veriaci sa ukázali aj v uplynulých týždňoch byť presvedčivými svedkami pravdy o človeku vďaka svojmu dlhoročnému profesionálnemu pôsobeniu v občianskom sektore, čo neraz boli nútení oceniť aj ich ideologickí odporcovia. Keď zomrel veľký obhajca kresťanskej ortodoxie v Anglicku, G. K. Chesterton, jeden z jeho najväčších liberálnych oponentov George Bernard Shaw o ňom povedal, že svet nikdy nebude zaň dosť vďačný. Ukazuje sa nádej, že na Slovensku nebadane rastie nová generácia, ktorá bude schopná kompetentne čeliť výzvam sekularizovanej spoločnosti.

    V našom Oratóriu svätého Filipa Neriho sme počas referenda usporiadali 40-hodinovú adoráciu Quarantore. Počas „mojej hodiny“ v noci zo soboty na nedeľu, som po správach o neúspešnom referende hľadal slovo povzbudenia a nádeje. Otvoril som si tieto slová pápeža Františka: „On nám umožňuje zdvihnúť hlavu a začať odznova; s nehou, ktorá nás nikdy nesklame a ktorá nám vždy vie prinavrátiť radosť. Neutekajme od Kristovho vzkriesenia, nepokladajme sa za porazených, nech už sa stane čokoľvek. Veď nič nie je mocnejšie ako jeho život, ktorý nás ženie vpred.“ (Pápež František, Evangelii gaudium, 3). Tieto slová mi zneli ako ozvena jeho povzbudenia pred referendom, ktoré adresoval celej Cirkvi na Slovensku: „Pozdravujem slovenských pútnikov a prostredníctvom nich túžim vyjadriť svoje uznanie celej slovenskej Cirkvi a povzbudiť všetkých, aby pokračovali v úsilí o obranu rodiny, životnej bunky spoločnosti.“ V uplynulých dňoch sme neraz zaznamenali slová pohŕdania voči slovenskému katolíkovi, žiaľ aj zvnútra Cirkvi. Pápež František v taliančine použil slovo apprezzamento, ktoré vyjadruje doslova „uznanie“. Podobne pápeži Ján Pavol II. a Benedikt XVI. použili pre našu Cirkev a našu krajinu výraz „vznešená krajina“, „vznešená zem“. A napokon pri včerajšej stredajšej audiencii pápež František spontánne ocenil slovenských katolíkov slovami: „Pozdravujem pútnikov zo Slovenska, skvelých obrancov rodiny (bravi difensori della famiglia)!“ Sú to povzbudivé a uznanlivé slová, ale aj slová zaväzujúce. V úsilí o autentické svedectvo treba pokračovať.

    Pápež František pri uvažovaní nad prepojením náboženstva a oblasti verejného života konštatuje, že „tak intelektuáli, ako aj žurnalistické komentáre často upadajú do neotesaných a málo akademických zovšeobecnení, keď hovoria o chybách náboženstiev. Niektorí politici túto nejasnosť zneužívajú na ospravedlnenie diskriminačných zákrokov. Inokedy sa zabúda na to, že klasické náboženské texty môžu obsahovať význam adresovaný všetkým epochám a majú motivačnú silu, ktorá otvára neustále nové horizonty, stimuluje myslenie, rozširuje ducha a zväčšuje našu citlivosť. Sú však nedocenené pre krátkozrakosť racionalizmov. Je rozumné a inteligentné postaviť ich do tieňa len preto, že sa zrodili v kontexte určitej náboženskej viery? Nesú v sebe hlboko humanistické princípy, ktoré majú racionálnu hodnotu. Ako veriaci sa cítime nablízku aj tým, ktorí sa síce nepokladajú za súčasť žiadnej náboženskej tradície, ale úprimne hľadajú pravdu, dobro a krásu. Berieme ich ako vzácnych spojencov v snahe o ochranu ľudskej dôstojnosti“ (č. 256). Nenechajme sa zatlačiť do kúta len preto, že sme kresťanmi! Aj dnes ešte stále platí to, čo ironicky napísal už v roku 1928 Chesterton v periodiku Illustrated London News (11/08/1928): „Toto sú dni, kedy sa od kresťana očakáva, že bude chváliť každé presvedčenie okrem svojho vlastného“.

    Elektrizujúce slová pápeža Františka burcujú znechuteného kresťana, ktorý čelí agresívnemu sekularizmu: „Kresťanský triumf je vždy krížom, ale krížom, ktorý je zároveň aj zástavou víťazstva, nesenou s bojovnou jemnosťou proti útokom zla. Zlý duch porazenectva je bratom pokušenia oddeľovať pšenicu od kúkoľa pred naplnením času a toto pokušenie pochádza z egocentrickej a ustráchanej nedôverčivosti“ (č. 85).


    inizio pagina

    Dnešné vysielanie



    Vysielanie z 19. februára 2015

    Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe

    inizio pagina