 |  |
2015/02/22
Pápež František na Anjel Pána: Pôst je časom duchovného zápasu
Vatikán 22. februára – Pri poludňajšej mariánskej modlitbe dnes pápež František poprosil veriacich, aby jeho i členov Rímskej kúrie sprevádzali počas duchovných cvičení. V dňoch 22. - 27. februára ich pod vedením karmelitánskeho pátra Bruna Secondina absolvujú v Aricci neďaleko Ríma.
Všetkým, ktorí prišli na Námestie sv. Petra dnes Svätý Otec pripravil malé prekvapenie vo forme darčeka, brožúrky s podnetmi na duchovné prehĺbenie počas pôstu. Svoj príhovor pred modlitbou Anjel Pána zameral na vstup do Pôstneho obdobia, ktorý predstavil ako príležitosť vstúpiť spolu s Ježišom na púšť a tak sa pripraviť na hlbšie prežívanie Veľkej noci. Nasleduje plné znenie príhovoru:
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V stredu sa obradom popolca začala Pôstna doba a dnes je prvá nedeľa tohto liturgického obdobia, ktoré odkazuje na štyridsať dní, ktoré Ježiš strávil v púšti, po krste v rieke Jordán. Sv. Marek v dnešnom evanjeliu píše: «Duch hnal Ježiša na púšť. Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali» (1,12-13). Týmito stručnými slovami evanjelista opisuje skúšku dobrovoľne podstúpenú Ježišom prv než začal svoje mesiášske poslanie. Je to skúška, z ktorej Pán vychádza víťazne a ktorá ho pripravuje na ohlasovanie evanjelia o Božom kráľovstve. Počas tých štyridsiatich dní v samote sa postavil Satanovi „tvárou v tvár“, odhalil jeho pokušenia a zvíťazil nad ním. A v ňom sme zvíťazili všetci, je však na nás, aby sme si v našej každodennosti uchránili toto víťazstvo.
Cirkev nám pripomína toto tajomstvo na začiatku Pôstu, pretože ono nám dáva perspektívu a zmysel tohto obdobia, ktoré je obdobím duchovného zápasu – počas Pôstu treba zápasiť – proti duchu zla (porov. modlitba Kolekty Popolcovej stredy). A počas nášho putovania pôstnou „púšťou“, máme zrak upretý na Veľkú noc, ktorá je Ježišovým definitívnym víťazstvom nad Zlým, nad hriechom a nad smrťou. Tu je teda význam tejto prvej pôstnej nedele: s rozhodnosťou vykročiť Ježišovou cestou, cestou, ktorá privádza k životu. Hľadieť na Ježiša, na to čo Ježiš konal, a ísť s ním.
A táto Ježišova cesta prechádza cez púšť. Púšť je miestom, kde sa dá počúvať hlas Boha a hlas pokušiteľa. V ruchu a v zmätku sa to nedá, je počuť len povrchné hlasy. Avšak v púšti môžeme zostúpiť do hĺbky, kde je v hre naozaj náš osud, život alebo smrť. A ako počujeme hlas Boží? Počujeme ho v jeho slove. Preto je dôležité poznať Sväté písmo, inak totiž nebudeme vedieť odpovedať na úklady diabla. A tu sa chcem opäť vrátiť k mojej rade čítať každý deň evanjelium: každý deň si prečítať z evanjelia a premeditovať to, chvíľočku, desať minúť. A aj ho nosiť vždy so sebou: vo vrecku, v taške... čiže mať evanjelium na dosah ruky. Pôstna púšť nám pomáha povedať nie „svetáctvu“, „bôžikom“, pomáha nám robiť odvážne rozhodnutia v súlade s evanjeliom a posilňovať vzájomnú solidaritu s bratmi.
Vstupujeme teda do púšte bez strachu, pretože nie sme sami: sme s Ježišom, s Otcom a s Duchom Svätým. Ba viac, tak ako v Ježišovom prípade je to sám Duch Svätý, kto nás vedie na ceste Pôstom, ten istý Duch, ktorý zostúpil na Ježiša a ktorý nám bol darovaný v krste. Pôst je preto priaznivým časom, ktorý nás má priviesť k tomu, aby sme si boli stále viac vedomí toho, čo v nás vykonal a môže vykonať Duch Svätý, ktorého sme prijali v krste. A v závere pôstneho putovania, vo Veľkonočnej vigílii, budeme si môcť s hlbším porozumením obnoviť krstnú zmluvu a záväzky, ktoré z nej plynú.
Presvätá Panna, vzor poslušnosti Duchu Svätému, nech nám pomáha, aby sme sa ním nechali viesť, tým, ktorý chce každého z nás urobiť „novým stvorením“. Jej zverujem osobitne tento týždeň duchovných cvičení, ktorý sa začne dnes popoludní, a na ktorých sa zúčastním spolu s mojimi spolupracovníkmi z Rímskej kúrie. Modlite sa, aby sme na tejto „púšti“, ktorou sú duchovné cvičenia, dokázali načúvať Ježišovmu hlasu a aj ponaprávať mnohé chyby, ktoré my všetci máme, a tiež čeliť pokušeniam, ktoré na nás každodenne útočia. Prosím vás preto o sprevádzanie vašou modlitbou.“
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a apoštolskom požehnaní dobrovoľníci rozdali prítomným vreckovú publikáciu s názvom „Dbaj o svoje srdce“ a na obálke s obrazom Dobrého pastiera podľa maľby z rímskych katakomb. „Musíme sa stať odvážnymi kresťanmi“, píše na prvej strane pápež František. Obsahom 30-stranovej brožúrky sú duchovné podnety z evanjelia, základné pravdy viery, prehľad sviatostí, čností, skutkov milosrdenstva a tiež rady Svätého Otca Františka, ako s úžitkom čítať Sväté písmo, ako sa modliť večerné spytovanie svedomia a ako sa dobre spovedať.
Medzi rozdávateľmi brožúrky v 50-tisícovom náklade boli okrem rehoľných sestier aj početní rímski bezdomovci. „Dnes tí, ktorí sú sami v núdzi, nám tu na námestí prinesú veľké bohatstvo: bohatstvo našej viery, aby sme dbali o svoje srdce,“ týmito slovami pápež František predstavil dobrovoľníkov, ktorí si touto formou vykonali púť. Ako pokračoval, darček má každému poslúžiť ako „pomoc k obráteniu a duchovnému rastu, ktorý vždy začína v srdci, tam, kde sa zohráva zápas každodenných rozhodnutí medzi dobrom a zlom, medzi svetáctvom a evanjeliom, medzi ľahostajnosťou a delením sa. Ľudstvo potrebuje spravodlivosť, pokoj, lásku, a bude ich môcť mať iba ak sa navráti s celým srdcom k Bohu, ktorý je prameň tohto všetkého.“
Až do 27. februára sa z dôvodu duchovných cvičení Svätého Otca nebudú konať žiadne audiencie, ani zvyčajná stredajšia generálna audiencia. -jb-
Kardinál J. Tomko: Jestvujú mučeníci dnes?
V polovici februára 2015 prebehla v novinách a na obrazovkách správa o ukrutnej smrti dvadsaťjeden koptských pravoslávnych kresťanov, ktorých barbarsky zavraždili mohamedánski extrémisti v Líbyi. Pri umieraní opakovali iba slová: „Ježišu, pomôž mi“. Pápež František prijal správu o tejto brutálnej vražde s hlbokým smútkom a poznamenal: „Krv našich kresťanských bratov je svedectvom, ktoré k nám volá. Nezáleží na tom, či sú to katolíci, pravoslávni, kopti, alebo luteráni. Sú kresťanmi a krv je tá istá. Ich krv vyznáva Krista. Pamätajúc na týchto bratov, ktorí zomreli len kvôli tomu, že vyznávali Krista, chcem aby sme sa navzájom povzbudili v ekumenizme, ktorý dodáva odvahu k ekumenizmu krvi. Mučeníci patria všetkým kresťanom“.
Tento surový prípad je svedectvom, že mučeníctvo jestvuje aj dnes. My si ho často predstavujeme ako skutočnosť z prvých storočí kresťanstva, alebo z dôb šírenia viery medzi divokými obyvateľmi, o akom čítame v dejinách niektorých misionárov. Pozostatky mučeníkov si uctievame v našich kostoloch, často ako malé kúsky kostí, uložené pod oltármi a ako vzácne relikvie. Mnohí apoštoli a učeníci z prvej generácie po Ježišovej smrti zomreli mučeníckou smrťou. Mnohé mená sú nám známe a celá Cirkev ich uctieva. O sv. Petrovi vieme, že bol ukrižovaný hlavou k zemi a dnes je pochovaný v hlavnom kresťanskom chráme sveta; sv. Pavlovi sťali hlavu na mieste známom ako „Tre Fontane“ v južnej časti Ríma. Sv. Ján Nepomucký zahynul v rieke Vltave, kde ho zhodili z pražského mosta. Traja košickí mučeníci trpeli za vieru zas na našom Východe. Tak by sme mohli dlho rozprávať mučenícku históriu tých starších svätých, o ktorých sme počuli.
Ale nepretržitá reťaz mučeníkov prebieha celými dejinami Cirkvi až po naše časy. Keď som bol na čele katolíckych misií, tak nám každý mesiac hlásili priemerne dva mučenícke prípady. Pamätám sa, aký hlboký dojem na mňa urobili siedmi zabalzamovaní (vtedy) blahoslavení thajskí mučeníci, ktorých mučenícku smrť mi opísal očitý svedok, neskorší arcibiskup. Alebo postava blahoslaveného katechétu Petra To Rota, na Novej Guinei, o ktorom mi rozprával jeho spoločník, starý katechéta, práve v jaskyni, kde bol zavraždený pre vieru. 144 misionárov bolo zabitých pri strašnej masakre v Kongu v rokoch 1964 a nasledujúcich. Ani nehovoriac o mučeníkoch komunistických režimov: na Ukrajine z jedenástich desať zabitých biskupov, 1400 kňazov, 800 rehoľných sestier, státisíce odvlečených veriacich, ktorí sa nikdy viac nevrátili. Potom nasledujú ďalšie krajiny so svojimi mučeníkmi. Tu by sme mohli dlho pokračovať takmer bez prestávky. Dobre to aj o našej dobre povedal pápež Pavol VI., keď v homílii pri svätorečení ugandských mučeníkov tvrdil, že Cirkev prvého tisícročia sa zrodila z krvi mučeníkov a na konci druhého tisícročia sa ona opäť stala „Cirkvou mučeníkov“. Krvavá udalosť, ktorá sa v našich dňoch stala pred tvárou celého sveta, je len dnešným pokračovaním tejto histórie.
Mučeníctvo patrí aj k moderným dejinám Cirkvi, ba môžeme dokonca povedať, že mučeníci v istom zmysle tvoria dejiny Cirkvi. Krv mučeníkov dáva Cirkvi životnú silu. Ich smrť dáva život. To je vlastne „veľkonočné tajomstvo“, ktoré sa uskutočnilo v smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista a ktoré pokračuje v dejinách evanjelizácie. Už od začiatku Cirkev zakúsila túto zvláštnu historickú zákonitosť, ktorú Tertulián vyjadril vo svojom slávnom výroku: „sanguis martyrum – semen christianorum“, čiže: „krv mučeníkov je semenom nových kresťanov“.
Čo však rozumieme ako ozajstné mučeníctvo? Je to každá krvavá príhoda, alebo každá ťažká choroba ? Výraz „mučeník“ privádza na myseľ predovšetkým „muky“, bolesti, utrpenie. Často používame aj latinské slovo „martyr“, ktoré je prevzaté z gréčtiny a pôvodne znamená „svedok“. Ak chceme byť verní tomu pôvodnému a základnému významu, tak v slovenčine musíme nejako zvýrazniť, že mučeník znamená svedok. Nie každý svedok je zároveň mučeníkom, ale každý mučeník je vždy svedkom. Mučeník je teda „trpiaci svedok“.
Kresťanský mučeník je svedkom pre Krista. Vydáva mu svedectvo, je mu verný až po darovanie života. Katechizmus katolíckej Cirkvi definuje mučeníctvo ako „najvyššie svedectvo o pravde viery“, pričom toto svedectvo „siaha až po smrť“. Mučeníka zas predstavuje katechizmus ako toho, ktorý „vydáva svedectvo zosnulému a vzkriesenému Kristovi, s ktorým je spojený láskou“ (č. 2473). Práve toto spojenie s Kristom v láske je tajomstvom mučeníka. Bezhraničná láska k Ježišovi a k bratom, dokonca aj vtedy, keď sú nepriateľmi, je známka a sila mučeníka. Ako to povedal o sebe i o všetkých mučeníkoch: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za priateľov“ (Jn 15,13). A naozaj, „Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu“ (Ef 5,25). To je najvyššie svedectvo jeho lásky k ľuďom. Pre toto svedectvo pravde, dotvrdené obetou života, Ježiš Kristus ostáva podľa Písma „svedkom verným a pravdivým“ (Zjv 3,14). Pravý mučeník je dokonalým nasledovateľom Krista, svedkom Kristovej pravdy, ochotným obetovať aj svoj život. Je najvýraznejším znakom ochoty a nezištnej lásky. Všetkým pomáha pochopiť hodnotu nášho života ako poslanie slúžiť iným, skôr ako časový priestor vyhradený len na dobrý zárobok a egoistické užívanie!
V súčasnej kultúre nie je veľmi módne hovoriť o ozajstných mučeníkoch. Je pravda, že mučenie je čosi surové, ukrutné. Najsmutnejšie je však, že my moderní ľudia musíme také výjavy znášať, nevieme ich odstrániť z ľudskej spoločnosti, ba sme schopní skrývať svoju vieru, keď ju treba verejne vyznať a prípadne si vytrpieť nejaký posmešok alebo poznámky tých takzvaných „múdrejších“. Ján Pavol II. nás povzbudzoval, aby sme udržiavali živú pamiatku mučeníkov, aj tých moderných, ktorí dali svoje životy, alebo aspoň trpeli za pravdu. Pri prechode do nového tisícročia výslovne žiadal: „Miestne cirkvi (teda najmä biskupi a veriaci) by mali urobiť všetko, aby sa nestratila pamiatka na tých, čo podstúpili mučeníctvo“.
Ide o pamiatku ich lásky k Bohu a k ľuďom. Isteže máloktorí z nás sú povolaní na mučeníctvo ako svedectvo krvi, ale všetci sme povolaní byť svedkami Ježiša Krista a jeho pravdy. Novodobí mučeníci krvi sú pre nás príkladom pevnej a obetavej viery. Túto vieru máme všetci zveľaďovať a dosvedčovať v živote.
Jozef kard. Tomko
Týždenný spravodajský prehľad z 22. februára 2015
Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu pre RTVS, vysielaný na vlnách Rádia Regina.
Vedenie RTVS informovalo o úprave časov vysielania spravodajskej relácie Vatikánskeho rozhlasu. Počnúc od 1. marca 2015 bude vatikánske spravodajstvo vysielané na okruhoch Rádia Regina v nedeľu ráno o 6.05 s reprízovaním v nedeľu večer o
17.50, rovnako na Rádiu Regina.
Vysielanie z 22. februára 2015
Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved