 |  |
2015/02/24
Páter Fares: Duchovné cvičenia s Bergogliom sú mimoriadnou skúsenosťou
Vatikán 24. februára - „Chodníky slobody“ – tak znie téma dnešného tretieho dňa duchovných cvičení, ktoré pre Svätého Otca a Rímsku kúriu vedie v exercičnom dome v Aricci karmelitánsky páter Bruno Secondin.
Pápež František ako jezuita považuje duchovné cvičenia za nevyhnutné ako pre pastoráciu, tak aj pre správne riadenie Cirkvi. Akú hodnotu pripisuje tomu, aby spolu s ním – rovnako ako v minulom roku – prežívali tento čas aj jeho najbližší spolupracovníci? Na túto otázku odpovedá dlhoročný priateľ Jorgeho Maria Bergoglia, 59-ročný argentínsky jezuita Diego Fares (na spodnom zábere), ktorý sa pred niekoľkými dňami stal členom kolégia dopisovateľov časopisu Civiltà Cattolica a je tiež autorom knihy o koreňoch kultúry stretnutia. Páter Fares hovorí:
„Toto je pravá reforma! Robiť si duchovné cvičenia spolu s ostatnými je veľmi silná duchovná skúsenosť. Veľa sa zdieľa, aj keď si každý robí svoje exercície osobne. Myslím si, že pre skupinu spolupracovníkov pápeža robiť si cvičenia s ním musí byť niečo veľmi osobitné. Ja by som si ich ochotne urobil! Ale nemal som odvahu opýtať sa, či by som mohol ísť... Je to krásne! Pápež praktizuje to, čo v Spoločnosti Ježišovej nazývame ‚duchovné riadenie‘: to je štýl riadenia, ktorý je pozorný nielen na to, čo by sme mali robiť, ale aj na to, ako sa to robí, s akým duchom, aby to bolo na väčšiu Božiu slávu. ‚Veci sa musia robiť so správnym duchom,‘ ako hovorí svätý Ignác. A vzhľadom na tento jeho spôsob riadenia sa mi zdá byť vhodné, že si jeho spolupracovníci robia cvičenia svätého Ignáca, aby to chápali. Ak pápež František dokáže reformovať Kúriu a Cirkev, bude to taká reforma - myslím si -, ktorá začína zvnútra, od srdca, nie reforma čisto vonkajších zmien.“
Ako hovorí páter Diego Fares, pápež je počas duchovných cvičení nielen príkladom, ale provokáciou, pretože často si nevieme nájsť čas na duchovné cvičenia pod zámienkou množstva práce:
„Ale keď si nájde čas pápež, nikto sa nemôže ospravedlňovať. Exercície sú milosťou pre celú Cirkev. Sv. Ignác ich dával laikom a všetkým ľuďom, každému podľa jeho schopností a jeho túžby. Ignác vravieval, že exercície sú určite o tom, ako čo najlepšie spoznať a porozumieť svojmu životu, a to ako pre osobný rast jednotlivca, tak aj pre ovocie, pomoc a úžitok, aký to môže priniesť pre ostatných.“
Duchovné cvičenia sú pre nás ako dar, nie povinnosť, dodáva argentínsky jezuita Diego Fares, ktorý pozná pápeža Františka takmer štyridsať rokov, odkedy ho osobne učil sprevádzať iných pri duchovných cvičeniach. -jk-
Svjatoslav Ševčuk: Ukrajinci trpia nielen fyzicky, ale aj psychicky a morálne
Vatikán 25. februára – „Pastoračné výzvy Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi v kontexte vojny“. Takto znie téma tlačovej konferencie vyššieho arcibiskupa Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi Svjatoslava Ševčuka, ktorá sa včera konala na pôde Vatikánskeho rozhlasu v Ríme. Počas minulého týždňa absolvovali ukrajinskí katolícki biskupi oboch rítov vo Vatikáne návštevu Ad limina apostolorum, pričom v piatok ich všetkých spoločne prijal na audiencii pápež František.
Ukrajinskí biskupi pozvali Svätého Otca na návštevu ich vlasti. Počas stretnutí vo Vatikáne tiež zdôraznili potrebu „apelu pre medzinárodnú humanitárnu pomoc“. Podľa údajov OSN sa na Ukrajine nachádza viac než jeden milión evakuovaných osôb, no podľa slov Svjatoslava Ševčuka je skutočný počet dvojnásobný, pričom 600-tisíc Ukrajincov hľadá útočisko v iných krajinách.
Ako povedal vyšší arcibiskup Ševčuk odvolávajúc sa na slová pápeža Františka, úlohou biskupov v tejto neľahkej situácii nie je „politická činnosť“, ale „stáť po boku ľudu, cítiť vôňu oviec“, v duchu známeho vyjadrenia Svätého Otca Františka. Ako hlava Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi vydal Svjatoslav Ševčuk 5. februára v mene synody biskupov „Posolstvo kňazom o pastorácii vo vojnových podmienkach“, v ktorom píše, že Ukrajinci sú zranení fyzicky, ale aj morálne. Arcibiskup Ševčuk to v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas vysvetľuje nasledovne:
„Znamená to, že v tejto vojnovej situácii to nie je len telo, ktoré trpí, ale trpí aj duša: všetci sme zranení aj po psychologickej stránke. Skúsenosť ďalších oblastí konfliktu nám vraví, že tento posttraumatický syndróm zabíja, čo pokračuje aj po skončení samotných vojenských zrážok. Vieme, že mnoho ľudí trpiacich týmto fenoménom začína užívať alkohol, drogy, pácha samovraždy. Je tu potrebná starostlivosť o duše. Je potrebné skutočne hľadať liek nielen pre záchranu tých, čo sú zranení na bojovom poli, ale aj pre tých, čo trpia kvôli tejto psychickej rane, ktorá je výsledkom vojny.“
Posolstvo o pastorácii vo vojnových podmienkach vyzýva kňazov k zodpovednému postoju zoči-voči mediálnej propagande, v otázkach súvisiacich s vojenskou mobilizáciou a upozorňuje na špecifickú úlohu kňazov v duchovnej službe v armáde a vo vojenských nemocniciach. Požaduje rozhodné odmietnutie každej formy nenávisti a šírenie postoja lásky, vzťahujúcej sa aj na nepriateľov. Ďalej vyzýva ku konkrétnej pastoračnej činnosti duchovnými prostriedkami, prostredníctvom Božieho slova a sviatostí, modlitby a pôstu, s bdelosťou voči výskytu okultných praktík. Širokú oblasť, na ktorú sa posolstvo zameriava predstavujú rozličné formy telesného milosrdenstva. Až 80% obyvateľstva Ukrajiny je zapojených do pomoci a aktívne prejavuje solidaritu, a to aj prostredníctvom Charity. Vyšší arcibiskup Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi vysvetľuje:
„Je tu mnoho iniciatív. Teraz sa snažíme vytvoriť fórum občianskych iniciatív pre koordináciu týchto aktivít, lebo mnohí napríklad kupujú oblečenie, snažia sa nakúpiť lieky, snažia sa pomôcť zrekonštruovať kostoly v týchto oblastiach. Spoločnosť sa už pred rokmi naučila nečakať, že niekto zvonka, či dokonca samotná vláda, začne konať. Myslím, že je to znak zrelosti občianskej spoločnosti: my sami berieme na seba zodpovednosť pomáhať, zodpovednosť za záchranu obetí a aj za obranu našej vlasti.“
Vyšší arcibiskup Svjatoslav Ševčuk hovoril aj o nadviazaných kontaktoch so Svetovou radou cirkví, od ktorej ukrajinskí kresťania očakávajú pomoc vo forme mediácie pre vytvorenie dialógu:
„Veríme, že táto mediácia dokáže naozaj pomôcť k otvoreniu dialógu, dialógu vedeného nie prostredníctvom médií, ktoré častokrát predstavujú deformovaný obraz toho, čo sa deje. Osobné stretnutia pomáhajú rúcať predsudky a isté ‚falošné obrazy‛. Toto je metodológia Svätého Otca Jána Pavla II., ktorý hovorieval, že «osobné stretnutia rúcajú múry». Toto je to, čo očakávame aj od tejto mediácie Svetovej rady cirkví.“ -zk-
Europoslanec Mikolášik k iniciatívam Pracovnej skupiny pre bioetiku
Brusel 24. februára - Pracovná skupina pre bioetiku a ľudskú dôstojnosť v Európskom parlamente v Bruseli, ktorej predsedom je slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik, včera v spolupráci s Komisiou biskupských konferencií krajín Európskeho spoločenstva (COMECE) zorganizovala konferenciu na tému „Náhradné materstvo a ľudská dôstojnosť“. Ešte včera večer, krátko po skončení konferencie, sme sa telefonicky opýtali pána Mikolášika, čo bolo podnetom pre túto, ale aj ďalšie iniciatívy pracovnej skupiny pre bioetiku: AUDIO 
„Otázky zdravotníctva, otázky súvisiace s ľudskou dôstojnosťou, morálkou, a zákonodarstvo okolo týchto tém, stále zostáva aj podľa Lisabonskej zmluvy v pôsobnosti členských štátov Európskej únie. Čiže aj Slovensko si môže samo rozhodnúť, či takéto praktiky bude v budúcnosti robiť, alebo či ich odmietne. Nie je jednoducho možné z európskej úrovne prijať nejaký jednotný európsky postup alebo jednotný európsky zákon alebo nejaké nariadenie, ktorým by sa nútili členské krajiny do postupov, ktoré sú v tomto prípade vyslovene proti ľudskej dôstojnosti. Už aj z iných skúseností vieme, že keď ostaneme ticho, keď sa europoslanci nepostavia a keď sa nevyjadria hodnotovým spôsobom k niektorým javom na európskej scéne, takým, ktoré sa týkajú ľudskej osoby, manželstva, dieťaťa, práv dieťaťa atď., tak potom zrazu príde druhá strana, liberáli, a začnú pretláčať nejaké európske spoločné prístupy, postupy, nariadenia, dalo by sa povedať také nečestné postupy, ktoré akýmisi zadnými dvierkami koľkokrát pretlačia zákonodarstvo do členskej krajiny, ktorá než si to stačí všimnúť, už to tam potom má.“
K jednotlivým prednášajúcim europoslanec Mikolášik poznamenal: AUDIO
„Patrick Verspieren, jezuita z Centra bioetiky v Sèvres nám dal takú vstupnú informáciu, čo to vlastne je gestácia alebo surogátne materstvo. Vysvetlím v krátkosti: Jedná sa o to, že nejaký pár si objedná vynosenie dieťaťa u inej osoby. Príklad: Sú bohatí manželia, z nejakých dôvodov chcú si zaopatriť dieťa a kúpia si v Indii alebo v Thajsku alebo aj v Rusku nosičku dieťaťa, a to tak, samozrejme, že pred tým sa manipuluje s embryom. Najprv musí umelo vzniknúť, potom sa musí vložiť do organizmu matky, ktorá potom deväť mesiacov za odmenu, vysokú finančnú sumu, leží niekde na tej klinike, nič nerobí, len teda dieťa už v jej organizme rastie. Na druhej strane vzniká také vnútorné spojenie, hovorí sa tomu „mother and child bonding“, čiže taký zvláštny vzťah, ktorý je nenahraditeľný a ktorý sa pretrhne, keď táto objednaná rodička musí jedného dňa odovzdať porodené dieťa tým objednávateľom. A to je škandalózne, že tu sa vlastne hovorí v termínoch obchodného práva: objednať, kúpiť, zaobstarať si, predať, takým spôsobom, ako naposledy možno v otrokárstve. V otrokárstve bolo možné disponovať telom ženy, bolo možné ju predať, kúpiť, ale ona sama nebola vládcom tej situácie, bola jednoducho predmetom obchodovania s ľudským telom.“
Na margo ďalších tém prednášok, ktoré odzneli na konferencii „Náhradné materstvo a ľudská dôstojnosť“ predseda Pracovnej skupiny pre bioetiku a ľudskú dôstojnosť uviedol: AUDIO
„Pani Laetitia Pouliquen z Francúzska z Centra pre rodiny v Bruseli nám predstavila rôzne praktiky, ktoré sa v rôznych krajinách sveta už dejú, aj v niektorých krajinách Európskej únie, s t akým pasívnym trpením, hoc zákon k tomu nie je, ale už sa to vykonáva. Ja by som to prirovnal k tomu, že aj na Slovensku napríklad kliniky na oplodnenie v skúmavke, na umelé oplodnenie, vznikali, existovali, fungovali, hoci vôbec ešte nebol slovenský zákon, ktorý by to dovoľoval, svojho času, dobre si to pamätám. Tak aj tu sa stávajú také veci, že prax predbehne zákonodarstvo a potom sa to tak nejako dodatočne schváli, že keď už to tu máme..., a potom to spoločnosť tak prijme. A toto je to, na čo som chcel aj ja mojou činnosťou a našou spoločnou akciou poukázať. A potom z takého právneho hľadiska sme mali prednášku Josého Ramosa Ascensãa, portugalského odborného právnika, ktorý pracuje pre COMECE, a záverečné slovo potom predniesol generálny sekretár COMECE Patrick Daly. To je írsky kňaz, veľmi znalý človek, ktorý spolupracuje tu v Bruseli s Európskym parlamentom, s Európskou komisiou a s ďalšími tými centrálnymi úradmi, ktoré v hlavnom meste Európskej únie, v Bruseli, existujú.“
V súvislosti s dnešným hlasovaním hornej komory Britského parlamentu o prijatí zákona o trojrodičovstve slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik, ktorý je sám lekárom, vysvetlil, o čo ide, a prečo s podporou mnohých kolegov vyzval britského premiéra Davida Camerona, aby zákon zastavil: AUDIO
„V Británii pred dvoma týždňami v dolnej komore parlamentu schválili zákon, ktorý prvýkrát v histórii ľudstva prekračuje hranicu toho, že človek vzniká z otca a matky, z dvoch ľudí. A to tým spôsobom, že manipuláciou s genetickým materiálom otca, matky, ale aj tretej osoby, darkyne vajíčka, sa ‚zmontuje‘ jedna nová osoba, ktorá potom obsahuje genetickú informáciu z troch rôznych ľudí. Tá vec je škandalózna v tom zmysle, že vlastne vznikajú aj mnohé právne, etické, morálne otázky: koho je to dieťa, komu patrí, aká je to bytosť vlastne. A zajtra bude k tomu hlasovanie v hornej snemovni britského parlamentu, čo sa volá Snemovňa lordov. A my sme vyburcovali poslancov Európskeho parlamentu a predstavte si, že až 50 poslancov Európskeho parlamentu podpísalo takú výzvu, ktorú sme poslali priamo predsedovi britskej vlády Davidovi Cameronovi, kde sme ho upozornili na neprípustnosť takéhoto konania, kde sme ho žiadali doslova, aby stiahol tento zákon, aby sa neodvážil prekročiť túto hranicu. Aj keď oni sa obhajujú, že je to v záujme pokroku vedy a že to bude niektoré veľmi zriedkavé choroby takouto procedúrou liečiť . Chcem povedať, že vzbudilo toto konanie europoslancov v Británii ohlas a boli prekvapení, že zástupcovia až šiestich politických skupín z existujúcich siedmich, čo máme v Európskom parlamente, sa pripojili rôznou mierou, najviac teda kresťanskí demokrati, z mojej politickej frakcie, a vyjadrili sme teda zásadný postoj. Ja som veľmi rád, že sa poslanci pridali ku tejto mojej iniciatíve a myslím si, že už to, že to zaznelo aj v rozprave na pôde tej dolnej komory parlamentu, je určitý úspech. Ja verím, že zajtrajšie hlasovanie bude také, aby sa táto červená čiara neprekročila.“ -jk-
V Osle moslimovia a židia v živej reťazi okolo synagógy
Nórsko 24. februára - Moslimovia a židia držiac sa za ruky vytvorili živú reťaz pokoja okolo synagógy v Osle. Hlavné mesto Nórska bolo toho svedkom minulú sobotu, keď sa mladí moslimovia mesta rozhodli prejaviť svoju podporu židovskej komunite po nedávnom teroristickom útoku na pôde Dánska. V
Kodani 15. februára dánsky občan palestínskeho pôvodu, 22-ročný Omar El-Hussein zabil dvoch ľudí a piatich zranil, keď spustil paľbu na účastníkov stretnutia organizovaného na pamiatku obetí masakry v sídle francúzskeho satirického časopisu Charlie Hebdo, a tiež v blízkosti synagógy.
„Chceme ukázať, že sme na strane židovského národa, a že ich chceme chrániť“ – povedal jeden z organizátorov iniciatívy. „Nechceme v Nórsku extrémistov, ktorí si myslia, že môžu robiť s obyčajnými ľuďmi čo sa im zachce. Cieľom je povedať teroristom a extrémistom, že ak chcú ubližovať našim bratom a sestrám, musia najprv prejsť cez nás. Chceme ich ochraňovať“, uviedol 26-ročný Atif Jamil a dodal, že pozvanie je otvorené pre ďalšie vyznania.
Ervin Kohn, predstavený židovskej komunity, uvítal iniciatívu ako silné znamenie solidarity, ale aj ako signál pre spoločnosť, prostredníctvom ktorého mladí moslimovia chceli dať na vedomie, že sa nenechajú nálepkovať zo strany iných. Židovská komunita tiež privítala iniciatívu živej reťaze ako dobrú vec, a to najmä pre zníženie napätia a predsudkov, ktoré existujú medzi moslimami a židmi. Podľa organizátorov sa do živej reťaze zapojilo viac ako dvetisíc ľudí a rovnako mnohí prišli, aby ju videli.
Židovská komunita v Nórsku je jednou z najmenších v Európe, asi tisíc ľudí, zatiaľ čo moslimská populácia predstavuje 150 až 200-tisíc. V roku 2006 bola okolo tej istej synagógy v Osle vytvorená reťaz pokoja po ozbrojenom útoku islamistu Arfana Bhattiho, ktorý bol za svoj čin odsúdený. Debata o migrácii v Nórsku vzrástla po tom, keď extrémista Anders Behring Breivik v roku 2011 zabil 77 ľudí a publikoval požiadavky na zastavenie moslimskej imigrácie. Po masakre sa imigrácia v krajine zvýšila. 77 percent Nórov sa domnieva, že prisťahovalci sú dôležitým príspevkom pre spoločnosť. -jk-
Vysielanie z 24. februára 2015
Utorkové vysielanie vo zvukovej pdoobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved