 |  |
2015/02/28
Čičave
Pápež vyzdvihol kooperatívne podniky: Človek rozkazuje peniazom, nie naopak
Vatikán 28. februára – Pápež František dnes prijal členov talianskych kooperatívnych družstiev, ktorí prišli aj so svojimi rodinami. V zaplnenej Aule Pavla VI. im adresoval sériu povzbudení, ktorými vyzdvihol prínos kooperatívnych podnikov ako príspevku k spravodlivejšej a sociálnejšej ekonomike. Kooperatívnu metódu označil za príspevok k vytváraniu globálnej solidarity.
Talianske kooperatívy povzbudil, aby sa stali motorom na pozdvihnutie a rozvoj najslabších častí v rámci obcí a občianskej spoločnosti, kreatívne prispievali k novým riešeniam v sociálnom zabezpečení, dbali na sociálnu spravodlivosť a ľudskú dôstojnosť a podporovali rodiny. „Peniaze majú byť v službe človeka“, čo sa deje v prípade
„opravdivej kooperatívy, kde nerozkazuje kapitál ľuďom, ale ľudia rozkazujú kapitálu“, zdôraznil pápež František.
Svätý Otec vo svojom príhovore nazval kooperatívy „živou pamäťou veľkého pokladu Talianskej cirkvi“. Pripomenul, že „mnoho poľnohospodárskych a úverových družstiev bolo už v devätnástom storočí múdro zakladaných a šírených kňazmi a farármi“ a aj dnes ľudia v rozličných talianskych diecézach vyhľadávajú kooperáciu ako „účinné riešenie problému nezamestnanosti, ako aj iných foriem sociálnej núdze.“ Najprv pri tom poukázal na sociálne učenie svojich predchodcov:
„Pamätáme na výkrik, ktorý zaznel v roku 1891 prostredníctvom encykliky Rerum novarum od pápeža Leva XIII: «všetci vlastníkmi a nie všetci proletármi». Iste sú vám známe aj stránky encykliky Caritas in veritate, kde sa Benedikt XVI. vyjadruje v prospech spolupráce pri úveroch a pri spotrebe (porov. č. 65-66), zdôrazňujúc dôležitosť ekonomiky spoločenstva a ekonomiky neziskových spoločností (porov. č. 41), aby potvrdil, že bôžik zisku nie je žiadnym božstvom, ale len kompasom a metrom na hodnotenie podnikateľskej činnosti. Pápež Benedikt XVI. nám vysvetlil, ako náš svet potrebuje ekonómiu daru (porov. č. 34-39), teda ekonómiu schopnú darovať život podnikom inšpirovaným princípom solidarity a schopným vytvárať «sociálnosť».“
Podľa slov pápeža Františka, Cirkev družstevníkom mnohokrát vyjadrila povzbudenie a uznanie, napríklad aj prostredníctvom sociálnej náuky Pavla VI. Svätý Otec však nechcel zostať len pri minulosti:
„Dnes by som chcel, aby náš dialóg nehľadel len na minulosť, ale aby sa obrátil najmä na budúcnosť: na nové perspektívy, novú zodpovednosť, nové formy iniciatívy kooperatívnych podnikov. Ide tu o opravdivú misiu, ktorá si od nás vyžaduje kreatívnu fantáziu, aby sme našli formy, metódy, postoje a nástroje na boj proti ‚kultúre vyraďovania‛ – tej, ktorú dnes zažívame – proti kultúre vyraďovania pestovanej mocnosťami, ktoré riadia finančno-ekonomické politiky globalizovaného sveta, kde je v centre bôžik peňazí.
Globalizovať solidaritu – toto treba globalizovať, solidaritu – dnes znamená myslieť na závratný nárast nezamestnaných, na neutíchajúce slzy chudobných, na nevyhnutnosť obnoviť rozvoj, ktorý by bol skutočným integrálnym pokrokom osoby, ktorá zaiste potrebuje zárobok, no nie len zárobok! Pomyslime na zdravotné potreby, ktoré systémy tradičného sociálneho zabezpečenia už viac nedokážu uspokojiť; na naliehavé požiadavky solidarity, položiac opäť do centra svetovej ekonomiky dôstojnosť ľudskej osoby, ako ste to vy sami povedali. Ako by aj dnes povedal pápež Lev XIII.: pre globalizovanie solidarity «má kresťanstvo bohatstvo úžasnej sily»!
Svätý Otec ďalej členov rozličných typov družstiev povzbudil k tomu, aby kreatívne napredovali, aby boli „prorockým“ znakom, aby neustále vynachádzali nové druhy spolupráce, a to až smerom k existenčným perifériám, kde potrebuje vzísť nádej. Poskytol im konkrétne povzbudenia v šiestich bodoch:
1. „Prvým je toto: kooperatívy musia byť naďalej motorom, ktorý pozdvihuje a rozvíja tú najslabšiu časť našich miestnych komunít a občianskej spoločnosti.“ Tu pápež František spomenul mladých a ich dramaticky vysokú nezamestnanosť, ťažkosti žien zaradiť sa do zamestnania, ako aj ľudí, ktorí v zrelom veku predčasne zostali bez práce. Okrem vytvárania nových podnikov tiež zdôraznil dôležitosť iniciatív na záchranu podnikov v kríze, takzvané „zachránené spoločnosti“ vďaka iniciatíve zamestnancov.
2. „Druhým povzbudením – nie podľa dôležitosti – je povzbudenie, aby ste sa zaktivizovali ako protagonisti realizácie nových riešení v sociálnom zabezpečení.“ Osobitne tu Svätý Otec myslel na oblasť poskytovania zdravotníckych služieb. Pochválil činnosť mnohých kooperatív, ktoré na perifériách miest poskytujú služby deťom, starým, chudobným, či chorým. Pápež František zdôraznil, že v centre každého skutku solidarity, každej takejto aktivity, musí stáť človek.
3. „Tretie povzbudenie sa týka ekonomiky, jej vzťahu k sociálnej spravodlivosti, k dôstojnosti a hodnote ľudskej osoby. Je známe, že istý ekonomický liberalizmus sa domnieva, že je potrebné najprv vyrábať bohatstvo, bez ohľadu na to, ako, a potom podporovať nejakú prerozdeľovaciu politiku zo strany štátu. Najprv naplniť pohár a potom dať ostatným. Iní si myslia, že samotný podnik má hojnejšie rozdeliť omrvinky nahromadeného bohatstva, a takto urobiť zadosť vlastnej tzv. ‚sociálnej zodpovednosti‘. Je tu riziko iba iluzívneho konania dobra, pričom sa, žiaľ, iba pokračuje v marketingu, bez vystúpenia zo začarovaného kruhu sebectva jednotlivcov a firiem, ktoré majú v strede bôžika peňazí.
Naopak, my vieme, že uskutočňovaním ekonomiky novej kvality sa vytvára schopnosť pomáhať ľuďom rásť v celom ich potenciáli. Napríklad: člen kooperatívy nemá byť len dodávateľom, robotníkom, užívateľom, s ktorým sa dobre zaobchádza, musí byť vždy protagonistom, musí rásť prostredníctvom kooperatívy, rásť ako osoba, spoločensky aj profesionálne, v zodpovednosti, v skonkrétnení nádeje, v spoločnom konaní. Nehovorím, že sa nemá rásť aj v príjmoch, no toto nestačí: je treba, aby podnik riadený kooperatívou rástol skutočne kooperatívnym spôsobom, čiže zahrňujúc všetkých, «jedna plus jedna sú tri»! Toto je logikou.
«Cooperari» v latinskej etymológii znamená pracovať spoločne, spolupracovať, čiže pracovať, pomáhať, prispievať k dosiahnutiu istého cieľa. Nikdy sa neuspokojte slovom «kooperatíva» bez toho, aby ste si boli vedomí skutočnej podstaty a duše spolupráce.“
4. Štvrtý návrh je tento: Keď sa pozrieme naokolo, nikdy sa nestane, že by sa ekonomika obnovila v spoločnosti, ktorá starne miesto toho, aby rástla. Kooperatívne hnutie môže zohrávať dôležitú úlohu pre podporovanie, uľahčovanie a dokonca aj povzbudzovanie života rodín. Realizovanie zmierenia, alebo snáď lepšie povedané harmonizácie medzi prácou a rodinou, je úloha, s ktorou ste už začali, a ktorú musíte uskutočňovať stále viac. Robiť toto tiež znamená pomáhať ženám naplno sa realizovať vo svojom povolaní a v uplatnení ich vlastných talentov pre budúcnosť. Ženám, ktoré slobodne budú môcť byť stále viac protagonistkami, a to ako v podnikaní, tak aj v rodine! Viem, že kooperatívy už ponúkajú mnohé služby a mnoho organizovaných foriem, ktoré vychádzajú v ústrety potrebám všetkých, detí a najmä starších osôb, od detských jaslí až po domácu starostlivosť. To je náš spôsob zaobchádzanie so spoločným imaním, ktoré by nemalo byť len vo vlastníctve niektorých a nesmie byť predmetom špekulatívnych cieľov.
5. „Piate povzbudenie vás možno prekvapí! K vykonávaniu všetkých týchto vecí je treba peniaze! Kooperatívy neboli založené veľkými kapitalistami, naopak, často sa hovorí, že sú štrukturálne podkapitalizované. Avšak pápež vám hovorí: musíte investovať a musíte investovať dobre! Iste, v Taliansku a nielen tu, je ťažké získať verejné peniaze, aby sa preklenul nedostatok zdrojov. Riešenie, ktoré vám navrhujem je toto: s odhodlaním dajte dohromady dobré prostriedky pre realizáciu dobrých diel. Spolupracujte viac medzi bankovými kooperatívami a podnikmi, organizujte zdroje na to, aby ste rodinám pomohli žiť dôstojne a pokojne. Plaťte spravodlivé mzdy robotníkom, investujúc predovšetkým do iniciatív, ktoré sú naozaj potrebné.
Nie je ľahké hovoriť o peniazoch. Bazil z Cézarey, cirkevný otec zo IV. storočia vravieval, a po ňom to prebral sv. František Assiský, že «peniaze sú trusom diabla»!
Opakuje to teraz aj pápež: «peniaze sú trusom diabla»! Keď sa peniaze stanú idolom, riadia rozhodnutia človeka. A takto ničia človeka a vedú ho k odsúdeniu. Činia ho sluhom. Peniaze v službách života môžu byť kooperatívou spravované správnym spôsobom, ale len ak je to kooperatíva autentická, ozajstná, kde kapitál nerozkazuje ľuďom, ale ľudia rozkazujú kapitálu.
Preto vám hovorím – a hovorím vám, aby ste to robili čoraz viac –, že robíte dobre, keď sa staviate a bojujete proti falošným kooperatívam, tým, ktoré zapredávajú pravé meno kooperatívy, čiže skutočnosti veľmi dobrej, aby oklamali ľudí sledujúc také obohatenie, ktoré je v protiklade ku skutočnej a autentickej kooperácii. Hovorím vám, že dobre robíte, pretože v oblasti, v ktorej pracujete, nasadiť si počestnú fasádu a sledovať naopak nečestné a nemorálne ciele, častokrát zamerané na vyžívanie v práci alebo na manipuláciu trhu, a dokonca na škandalózne obchodovanie spojené s korupciou, to je ťažké a zahanbujúce klamstvo, ktoré v žiadnom prípade nemožno akceptovať. Bojujte proti tomuto! Ako však bojovať? Len za pomoci slov? Ideí? Bojujte prostredníctvom správnej, spravodlivej kooperácie, tej ozajstnej, ktorá vždy víťazí.“
Svätý Otec ďalej členom konfederácie talianskych kooperatív zdôraznil, že ekonómia kooperatívy musí šíriť „ekonómiu počestnosti“. Spomenul tiež silnú medzinárodnú tradíciu kooperatív a uviedol, že v súčasnej dobe globalizácie a globálneho trhu aj oni musia originálnym spôsobom čeliť novým výzvam, zachovajúc si pritom princípy solidarity a spravodlivosti: „Kooperatívy nesmú zostať uzavreté v dome, ale nesmú ani vyjsť z domu tým spôsobom, akoby ani neboli kooperatívami.“
6. Nakoniec pápež František zdôraznil dôležitosť spolupráce kooperatív so svojimi farnosťami a diecézami a zároveň aj s inými kooperatívnymi združeniami, ako katolíckymi, tak i nekatolíckymi: „Kresťanské hodnoty tu nie sú len pre nás, sú tu pre to, aby sme sa o ne delili! A to s inými, s tými, čo nezmýšľajú ako my, no chcú to isté, čo chceme aj my.“ -zk, jk, jb-
Kardinál Sepe: Pápež prinesie do Neapola nádej
Vatikán 28. februára - O tri týždne, presne v sobotu 21. marca, sa uskutoční ďalšia pastoračná návšteva pápeža Františka. Jej cieľom budú dve pútnické mestá na juhu Talianska – Neapol a Pompeje. Svätý Otec dnes v súvislosti s prípravami cesty prijal v Dome sv. Marty na audiencii kardinála Crescenzia Sepeho, arcibiskupa Neapola.
V Neapole, ako povedal kardinál, „to vrie očakávaním“ a prípravami na príchod pápeža, ale veriaci sa intenzívne pripravujú aj duchovne na prijatie posolstva nádeje, ktoré Svätý Otec prinesie do tohto kraja, bohatého na svätých, ale aj zaťaženého krízou, nezamestnanosťou, zločineckými organizáciami ako Camorra a problémami mladých.
Medzi hlavnými etapami návštevy arcibiskup Neapola spomenul:
„Na začiatku pôjde na perifériu, do Scampie, slávnej Scampie, kde sa stretne so zástupcami rôznych sektorov mesta: reprezentantmi kultúry, zástupcami justície a profesií na jednej strane; a potom na Námestí Jána Pavla II. sa stretne so zástupcami sveta práce, zástupcami migrantov, a tiež bezdomovcami, Rómami... Ide o šesť oblastí, ktoré budú prítomné na tomto prvom stretnutí s pápežom. Odtiaľ pôjde papamobilom až námestie Piazza del Plebiscito, kde sa bude konať eucharistické slávenie so 700-800 kňazmi diecézy a všetkými biskupmi Kampánie. To bude vrcholný, najkrajší a najvýznamnejší moment, koncelebrácia so všetkými diecéznymi cirkevnými zložkami.
Potom pôjde pápež na obed k väzňom do Poggio Reale, kde sa s nimi stretne, bude s nimi obedovať, jednoducho a skromne, predovšetkým pôjde o veľmi ľudský kontakt s väzňami. Potom krátka zastávka na biskupstve, len pár minút, aby si trochu oddýchol, a potom hneď pôjde do Baziliky del Gesù Nuovo, kde sa stretne s chorými, zastupujúcimi rôzne nemocnice Neapola, detských pacientov, mladých, chorých na rakovinu... Po tomto stretnutí s chorými, skôr ako pápež odíde, urobíme oslavu na nábreží v Neapole, v Rotonda Diaz, kde sa stretne s mladými a staršími ľuďmi. Bude to jedna veľmi pekná, sympatická oslava, akú vedia mladí urobiť.“ -jk-
Foto: Neapolský arcibiskup kardinál Crescenzio Sepe pri obsluhe vo vývarovni pre chudobných
Glasgow si pripomenie 400. výročie mučeníckej smrti sv. Jána Ogilvieho SJ
Vatikán/Škótsko - V škótskom Glasgowe sa v dňoch 9. a 10. marca budú konať oslavy 400. výročia mučeníckej smrti jezuitského pátra sv. Jána Ogilvieho (1579-1615). Pápeža Františka bude ako osobitný vyslanec na slávení výročia zastupovať kardinál Murphy-O'Connor, emeritný westminsterský arcibiskup.
Sv. Ján Ogilvie sa narodil v Škótsku v roku 1579 v kalvínskej rodine. Bol veľmi nadaný, a tak ho zámožní rodičia poslali na štúdiá do Európy, kde sa stal katolíkom. V roku 1598 po krátkom pobyte u škótskych benediktínov v bavorskom Regensburgu prešiel do jezuitského kolégia v Olomouci, kde vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Za kňaza bol vysvätený v Paríži v roku 1610.
Usilovne vykonával pastoračnú službu najprv v Rakúsku, neskôr vo Francúzsku, potom v roku 1613 sa vráti do rodného Škótska, kde bola Katolícka cirkev prenasledovaná a prakticky bez kňazov. V Glasgowe ho 4. októbra 1614, za vlády kráľa Jakuba VI., ho zatkli a začala jeho päťmesačná kalvária. Posledný zo série výsluchov, sprevádzaných mučením, sa konal v Glasgowe 10. marca 1615, keď bol odsúdený na smrť za to, že obhajoval pápežovu právomoc v duchovných veciach aj nad poddanými anglického kráľa. Pátra Ogilvieho ešte v ten deň ho obesili v strede mesta a pochovali na cintoríne pre odsúdencov.
Už v roku 1629 sa začal proces blahorečenia mučeníka Jána Ogilvieho. Pre rozličné príčiny sa však tento proces skončil až o tristo rokov neskôr, v decembri 1929. Vtedy ho vyhlásil pápež Pius XI. za blahoslaveného a pápež Pavol VI. ho v októbri 1976 kanonizoval. Vo všeobecnom cirkevnom zozname svätých je jeho spomienka zaradená na výročitý deň jeho mučeníckej smrti 10. marca. V jezuitskej reholi sa slávi 14. októbra. -jk-
Svätý Otec na Twitteri: Ježiš sa nás zastáva
Ježiš sa nás zastáva každý deň. Modlime sa: Pane, zmiluj sa nado mnou, zastaň sa ma! (Tvít pápeža Františka z 28. februára) -jk-
Svätý Otec vybral úmysly Apoštolátu modlitby na rok 2016
Vatikán 28. februára – Modlitbové úmysly Svätého Otca, ku ktorým sa veriaci na celom svete pripájajú v rámci iniciatívy Apoštolát modlitby dnes zverejnila Svätá stolica na budúci rok 2016.
V duchu tradície Apoštolátu modlitby pápež František na každý mesiac zvolil jeden všeobecný a jeden evanjelizačný úmysel. Sú medzi nimi prosby za rodiny v ťažkostiach, za prenasledovaných kresťanov, za ovocie medzináboženského dialógu, za spravodlivé odmeňovanie práce drobných roľníkov, za skoncovanie s pliagou verbovania detských vojakov. V budúcom roku sa Cirkev bude modliť aj za starých ľudí, za tých, čo sú vytískaní na okraj spoločnosti, za domorodé národy a rovnako aj za žurnalistov, aby sa dokázali držať etických princípov a ctili si pravdu, ďalej za príspevok športu k mieru vo svete a tiež za viaceré misijné oblasti.
Biskupské konferencie k dvom úmyslom Svätého Otca pripoja tretí úmysel odrážajúci potreby jednotlivých miestnych cirkví.
Apoštolát modlitby je celosvetové modlitbové podujatie, ktoré Svätý Otec zveril jezuitom. Vedie kresťanov k tomu, aby svoj každodenný život spájali s poslaním všeobecnej Cirkvi. Patrónmi Apoštolátu modlitby sú sv. František Xaverský a sv. Terézia z Lisieux. Jedným z prvkov odporúčaných Apoštolátom modlitby je ranná modlitba obetovania celého dňa do služby Bohu. -jb-
Úmysly Svätého Otca na marec
Všeobecný:
Aby všetci, čo pracujú vo vede a výskume, dávali sa do služby pre všestranný rozvoj ľudskej osoby.
Evanjelizačný:
Aby sa stále viac uznával osobitný prínos žien pre život Cirkvi.
Úmysel našich biskupov:
Aby sme sa rozjímaním o utrpení a smrti Pána Ježiša a dobrou svätou spoveďou čo najlepšie pripravili na slávenie Veľkej noci.
Apoštolát modlitby je celosvetové modlitbové podujatie, ktoré Svätý Otec zveril jezuitom. Má pomáhať kresťanom, aby spojili svoju modlitbu a svoj život s modlitbou a s poslaním všeobecnej Cirkvi. Pripomínajú nám to všeobecné a evanjelizačné úmysly Apoštolátu modlitby, ktoré Svätý Otec každý rok vyhlasuje. Patrónkou členov Apoštolátu modlitby je okrem svätého Františka Xaverského sv. Terézia z Lisieux, panna a učiteľka Cirkvi. Sv. Terézia poznala Apoštolát modlitby. Vo svojich posledných autobiografických poznámkach napísala: Túžim byť dcérou Cirkvi, tak ako bola naša matka svätá Terézia, a modliť sa na úmysly nášho Svätého Otca.
Modlitba obetovania dňa na úmysly
Nebeský Otče, obetujem ti celý svoj deň a svoje modlitby, práce, radosti aj utrpenia v spojení s tvojím Synom Ježišom Kristom, ktorý sa ti stále obetuje vo svätej omši za spásu sveta. Nech ma Duch Svätý vedie a nech mi dá silu svedčiť o tvojej láske. S Pannou Máriou, Matkou nášho Pána a Matkou Cirkvi, prosím za úmysly Svätého Otca na tento mesiac: ...
Svedectvo o živote Pastoračného centra Rómov v
Čičave
Na púti laických hnutí zo Slovenska do Ríma k hrobu sv. Cyrila v
dňoch 13. – 19. februára 2015 sa zúčastnili aj aktívni členovia Gréckokatolíckeho pastoračného centra Rómov v
Čičave neďaleko Vranova nad Topľou. Pre Vatikánsky rozhlas sa podelili so svojím svedectvom. AUDIO: 
Vysielanie z 28. februára 2015
Sobotné vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved