Vatikánsky rozhlas - Pred pontifikátom

Charita a solidarita

Cirkev

Kultúra a spoločnosť

Vatikánske dokumenty

Ekumenizmus

Rodina

Mladí

Spravodlivosť a pokoj

Politika

Náboženstvá a dialóg

Veda a Etika

Audiencie a Anjel Pána

Apoštolské cesty

Kto sme

Čas vysielania

Naše programy

Napíšte nám

Produkcia VR

home > Pred pontifikátom

Od narodenia po kňazstvo

Od kňaza po biskupa

Od biskupa po kardinála

Od kardinála po pápeža

Od narodenia po kňazskú vysviacku
*18. mája 1920*	Narodil sa vo Wadowiciach, v malom (okolo 7 tisíc obyvateľov) ale dôležitom centre, ktoré sa nachádza asi 50 kilometrov na juhozápad od Krakova. Dávajú mu meno Karol Jozef: Karol ako otec a Jozef ako národný poľský hrdina Pilsudski (ktorý práve v ten deň oslavoval dobytie Kyjeva na Ukrajine). Najprv má prezývku Lolus a neskôr Lolek. Žije s rodičmi. Otec, Karol Wojtyla, syn krajčírskeho majstra Mateja a Anny, narodený 18. júla 1879 v Lipniku pri meste Bielsko Biala. Krajčír, od roku 1900 poddôstojník rakúskej armády a neskôr poručík poľskej, na odpočinku od roku 1927. Matka Emília Kaczorowska, piata z ôsmych detí sedlára Félixa a Márie Anny, sa narodila 26. marca 1884 v Krakove. Manželia už majú jedného syna, Edmunda, ktorý sa narodil 27. augusta 1906 v Krakove. Dcéra, Oľga, sa narodila mŕtva (alebo zomrela ihneď po narodení) v roku 1914.
20. júna 1920	Je pokrstený vojenským kaplánom Františkom Zakom
*15. septembra 1926*	Začína navštevovať základnú školu.
*13. apríla 1929*	Vo veku 45 rokov zomiera matka Emília.
jún 1930	Je prijatý do gymnázia „Martina Wadowitu“.
*5. decembra 1932*	Druhá smutná udalosť: vo veku 26 rokov zomiera brat Edmund, lekár, ktorý pracoval v nemocnici v Bielsku. Mladý lekár sa od jedného pacienta, ktorého sa snažil zo všetkých síl zachrániť, nakazil šarlachom.
*máj 1938*	Arcibiskup Krakova, metropolita Adam Sapieha, prichádza do Wadowíc a študentom udeľuje sviatosť birmovania. Medzi nimi je aj Karol Wojtyla.
14. mája 1938	Vykonal maturitnú skúšku
22. júna 1938	Podáva si prihlášku na Filozofickú fakultu Jagelonskej univerzity v Krakove
august 1938	Presťahuje sa aj s otcom do Krakova
1. septembra 1939	Vypukne II. Svetová vojna
2. novembra 1939	Zapisuje sa do druhého ročníka Literatúry a Filozofie a je jedným z animátorov tajného divadla, ktoré vedie Kudlinski.
začiatok 1940	Stretáva Jána Tyranowskeho človeka hlbokej spirituality. Prehlbuje svoje poznanie veľkých mystikov, svätého Jána z Kríža a svätej Terézie z Avily.
1. novembra 1940	Stáva sa robotníkom v kameňolome Zakrzowek, pri Krakove. Tak sa vyhýba deportácii na nútené práce do Nemecka.
18. februára 1941	Zomiera mu otec Karol
august 1941	Vo svojom dome ho prichýli rodina Mieczyslawa Kotlarczyka, zakladateľa divadla živého slova
1. novembra 1941	Prvé divadelné vystúpenie v hre Król Duch (Kráľovský duch), od Júliusa Slowackeho
jar 1942	Z kameňolomu ho preložili do fabriky "Solvay"
október 1942	Začína navštevovať tajné hodiny Teologicke fakulty Jagelonskej univerzity ako seminarista Krakovskej arcidiecézy.
29. februára - 12. marca 1944	Večer, keď sa vracia domov z fabriky, ho zrazí nemecké nákladné auto. Má poranenú hlavu. V priekope ho nájde jedna žena a odvedie do nemocnice.
august 1944	Arcibiskup Adam Štefan Sapieha ho spoločne s ostatnými tajnými seminaristami presťahuje do arcibiskupského paláca. Tu zostane až do konca vojny.
9. septembra 1944	Prijíma tonzúru
17. decembra 1944	Prijíma prvé dve nižšie svätenia
12. decembra 1945	Prijíma ďalšie dve nižšie svätenia
13. októbra 1946	Prijíma subdiakonát
20. októbra 1946	Prijíma diakonskú vysviacku
1. novembra 1946	Je vysvätený za kňaza arcibiskupom metropolitom Adamom Sapiehom v jeho súkromnej kaplnke. Nasledujúci deň slávi prvú svätú omšu v krypte svätého Leonarda vo Wavelskej katedrále, ktorú obetuje za rodičov.

Od kňaza po biskupa
15. novembra 1946	Odcestuje do Ríma, aby tam pokračoval v štúdiách. Zapíše sa na Angelicum.
3. júla 1947	Získava licenciát z teológie. Následne s poľským kňazom Starowieyskim, uskutočnil cestu do Francúzska, Belgicka a Holandska. Pri meste Charleroi vyvíja pastoračnú aktivitu medzi poľskými robotníkmi.
19. júna 1948	Obháji svoju doktorantskú prácu na tému "Doctrina de fide apud Sanctum Joannem de Cruce".
druhá polovica júna 1948	Návrat z Ríma do Poľska
8. júla 1948	Ako zástupca farára je poslaný do farnosti Niegowic pri meste Gdow, 50 kilometrov od Krakova
16. decembra 1948	Akademický senát Jagelonskej univerzity po uznaní štúdií v rokoch 1942-1946 v Krakove a neskôr v Ríme na Angelicu mu udeľuje titul doktora
1. septembra 1951	Arcibiskup Baziak mu dáva dva roky voľna, aby sa pripravil na habilitačnú skúšku na univerzitného docenta. Dovtedy pastoračne pôsobil medzi univerzitnými študentmi a pracovníkmi v zdravotníctve
október 1953	Vyučuje katolícku sociálnu etiku na Teologickej fakulte Jagelonskej univerzity
3. decembra 1953	Habilitačný pohovor k získaniu docentúry so schválením témy práce: "Hodnotenie možností vytvorenia kresťanskej etiky na základe systému Maxa Schelera"
1954	Teologická fakulta Jagelonskej univerzity je zrušená. Zriadia ju pri krakovskom seminári, kde pokračuje v docentúre. Zároveň vyučuje na Katolíckej univerzite v Lubline ako profesor
1. decembra 1956	Docent etiky na Katolíckej univerzite v Lubline, kde zotrvá až do svojho zvolenia za pápeža
4. júla 1958	Vo veku 38 rokov je menovaný za pomocného biskupa Krakovskej arcidiecézy. Je jedným z posledných menovaných biskupov pápežom Piom XII. 28. septembra je vo Wavelskej katedrále vysvätený za biskupa

Od biskupa po kardinála
15. apríla 1962	Menovaný za člena biskupskej komisie pre vzdelávanie
16. júla 1962	Po smrti arcibiskupa Baziaka, je zvolený za kapitulného vikára
5. októbra 1962	Odcestuje na prvé zasadanie II. Vatikánskeho koncilu od 11. októbra do 8. decembra. Nechýba na žiadnom plenárnom zasadaní
6. októbra – 4. decembra 1963	Druhé zasadanie II. Vatikánskeho koncilu
5. – 15. decembra 1963	Púť do Svätej zeme s niektorými biskupmi prítomnými na koncile
30. decembra 1963	Pavol VI. ho menuje za arcibiskupa Krakova
13. januára 1964	Dátum pápežskej buly, ktorou je menovaný za arcibiskupa metropolitu Krakova
10. septembra 1964 - 8. decembra 1965	Zúčastňuje sa prác II. Vatikánskeho koncilu až do jeho skončenia
december 1964	Púť do Svätej zeme so skupinou koncilových otcov na záver tretieho zasadania II. Vatikánskeho koncilu
31. januára – 6. apríla 1964	Zúčastňuje sa na príprave schémy XIII. encykliky Gaudium et spes O Cirkvi v súčasnom svete (Ariccia 31. januára – 6. februára; Rím 8. februára – 13. februára; Rím 29. marca – 6. apríla)
14. septembra – 8. decembra 1965	IV. Zasadanie a ukončenie II. Vatikánskeho koncilu
18. novembra 1965	List zmierenia poľských biskupov nemeckým biskupom, ktorý obsahoval slová: „Odpúšťame a prosíme o odpustenie“
29. decembra 1966	Založená biskupská komisia pre apoštolát laikov. Arcibiskup Wojtyla sa stáva jej predsedom
13. – 20. apríla 1967	Zúčastňuje sa prvého stretnutia Consilium pro Laicis
29. mája 1967	Pavol VI. ohlasuje konzistórium. Medzi novými kardinálmi je aj meno Karol Wojtyla
21. júna 1967	Konzistórium
28. júna 1967	Kreovaný za kardinála v Sixtínskej kaplnke

Od kardinála po pápeža
*29. septembra - 29. októbra 1967*	Prvé riadne generálne zhromaždenie Synody biskupov: Kardinál Wojtyla sa na ňom nezúčastní zo solidarity s prímasom Poľska Wyszynskim, ktorému odmietli udeliť cestovný pas
25. septembra 1968	Návšteva "Ad Limina"
*28. februára 1969*	Počas návštevy farnosti Božieho Tela, zavíta do krakovskej synagógy vo štvrti Kazimierz
*15. marca 1969*	Schválený štatút biskupskej konferencie, ktorej sa stáva podpredsedom
11. – 28. októbra 1969	V Ríme sa zúčastňuje prvého zasadania mimoriadnej Synody biskupov ako člen menovaný pápežom
*27. mája – 2. júna 1970*	Púť poľských kňazov do Ríma, ktorí boli väzňami v Dachau. 29. mája slávi svätú omšu na svätopeterskom námestí spoločne s poľskými kňazmi pri príležitosti 50. výročia kňazstva pápeža Pavla VI. 30. mája sa zúčastňuje liturgie, ktorej predsedá Pavol VI. a audiencie pri príležitosti 50 rokov od vysviacky pápeža za kňaza
*5. októbra 1971*	V Ríme je zvolený do rady generálneho sekretariátu Synody biskupov
17. októbra 1971	Zúčastňuje sa blahorečenia pátra Maximiliána Kolbeho
8. mája 1972	Otvára Synodu Krakovskej arcidiecézy
1. februára – 3. marca 1973	V Austrálii sa zúčastňuje eucharistického kongresu
26. septembra – 5. októbra 1973	Návšteva "Ad Limina"
16. apríla 1974	V Litoměřiciach sa zúčastňuje pohrebných obradov kardinála Trochtu
21. septembra - 26. októbra 1974	V Ríme prebieha III. zasadanie Synody biskupov o evanjelizácii v súčasnom svete. Pavol VI. mu zveruje úlohu relátora doktrinálnej časti
1. – 2. novembra 1974	Návšteva San Giovanni Rotondo. Po prvý raz tam bol počas štúdií a stretol pátra Pia
3. – 8. marca 1975	Prvé zasadanie novej rady generálneho sekretariátu Synody biskupov
7. – 13. marca 1976	Pavol VI. ho poveril viesť duchovné cvičenia pre Rímsku kúriu
24. októbra 1977	Je zvolený do rady generálneho sekretariátu Synody biskupov
11. augusta 1978	Je prítomný na pohrebných obradoch Pavla VI.
25. augusta 1978	Začína konkláve, ktoré 26. augusta zvolí za nového pápeža Benátskeho kardinála Albina Lucianiho, ktorý si zvolí meno Ján Pavol I.
30. augusta 1978	Ján Pavol I. ho prijme na súkromnej audiencii
3. októbra	Odcestuje do Ríma na pohrebné obrady pápeža Jána Pavla I.
14. októbra	Začína konkláve
16. októbra 1978 (okolo 17.15)	Kardinál Karol Wojtyla je zvolený za pápeža 99 hlasmi zo 111 vo ôsmom skrutíniu