 |  |
30/04/2010
Benedikt XVI. sa prihovoril účastníkom zasadnutia Pápežskej akadémie sociálnych vied
Vatikán (30. apríla, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa dnes prihovoril účastníkom XVI. plenárneho zasadnutia Pápežskej akadémie sociálnych vied. Zasadnutie sa zaoberá analýzou svetovej ekonomickej krízy vo svetle etických princípov sociálnej náuky Cirkvi. „Celosvetový finančný kolaps poukázal na krehkosť súčasného ekonomického systému a inštitúcií s ním spojenými“ – povedal v úvode pápež. Rovnako poukázal na chybu pri predpokladaní, že trh je schopný samoregulácie, bez verejného zásahu a podpory interanalizovaných etických noriem. „Ekonomický život by mal byť správne videný ako cvičenie ľudskej zodpovednosti, skutočne nasmerovanej k podpore dôstojnosti človeka, úsiliu o spoločné dobro a k celkovému rozvoju – politickému, kultúrnemu a duchovnému – jednotlivcov, rodín a spoločnosti“ – dodal Svätý Otec a potom pripomenul myšlienky z jeho encykliky:
„V mojej encyklike Caritas in Veritate som pozoroval, že »súčasná kríza nás zaväzuje prehodnotiť našu cestu, stanoviť nové pravidlá, nájsť nové formy angažovanosti« (Caritas in Veritate, 21). Prehodnotenie našej cesty samozrejme, znamená aj zohľadnenie komplexných a objektívnych noriem pre posudzovanie štruktúr, inštitúcií a konkrétnych rozhodnutí, ktoré vedú a usmerňujú ekonomický život. »Cirkev, založená na viere v Boha Stvoriteľa, potvrdzuje existenciu univerzálneho prirodzeného zákona, ktorý je primárnym zdrojom tohto kritéria« (porov. Caritas in Veritate, 59). Avšak rovnako je presvedčená, že princípy tohto etického poriadku, vpísaného do samotného stvorenstva, sú prístupné ľudskému rozumu a ako také musia byť prijaté ako základy pre vhodné voľby. Prirodzený morálny zákon, ktorý je Cirkvi vlastný, ktorý Cirkev očistila a rozvinula vo svetle kresťanského zjavenia ako súčasť veľkého posolstva ľudskej múdrosti, slúži ako maják, ktorý vedie snahy jednotlivcov a spoločenstiev ku konaniu dobra a vyhýbaniu sa zla, a pritom usmerňuje ich záväzok k budovaniu autenticky správnej a humánnej spoločnosti.“
V závere príhovoru Benedikt XVI. ešte zo svojej encykliky dodal: „Bez pravdy, bez dôvery a lásky k pravde niet sociálneho svedomia a sociálnej zodpovednosti a sociálna činnosť je pohltená súkromnými záujmami a logikou moci s ničivými dôsledkami na spoločnosť“ (Caritas in Veritate, 5). –sg-
Návšteva Benedikta XVI. v Kongregácii pre náuku viery
Vatikán (30. apríla, RV) – Pápež Benedikt XVI. dnes v podvečer o 18.00 hodine navštívi Kongregáciu pre náuku viery. Najprv ho privíta prefekt kongregácie, kardinál William Joseph Levada spolu s ďalšími zástupcami dikastéria. Svätý Otec sa potom odoberie do kaplnky, kde zotrvá pri adorácii pri Najsvätejšej Sviatosti. Po uvítacích slovách kardinála Levadu bude predsedať liturgii posvätenia zrekonštruovanej kaplnky. Potom si prezrie nové miestnosti archívu a pápežskej komisie „Ecclesia Dei“. Následne sa v konferenčnej sále stretne so zástupcami kongregácie a pozdraví ich. –sg-
Benedikt XVI. po koncerte usporiadanom prezidentom Napolitanom: Vnímam priazeň talianskeho ľudu
Vatikán (30. apríla, RV) - „V tomto geste pozornosti vidím ďalší znak priazne talianskeho ľudu.“ Toto sú slová Svätého Otca na vyjadrenie vďaky talianskemu prezidentovi Giorgiovi Napolitanovi za koncert, usporiadaný včera večer na počesť 5. výročia pontifikátu Benedikta XVI. Tesne pred koncertom sa pápež a taliansky prezident stretli pri krátkom rozhovore. Podľa hovorcu Svätej stolice P. Federica Lombardiho sa v rozhovore dotkli aktuálnych medzinárodných tém, ako aj situácie na Blízkom východe. Koncert sa konal vo vatikánskej Aule Pavla VI. a zazneli na ňom diela Mozarta, Beethovena a milánskeho skladateľa Giovanniho Battistu Sammartiniho v podaní Orchestra Giovanile Italiana z Fiesole pod taktovkou Nicolu Paszkowského. Pápež vo svojom príhovore po skončení koncertu ocenil výkon mladých umelcov a poukázal na širšie súvislosti výchovy v dnešnej dobe:
„V súčasnom spoločenskom kontexte je každé výchovné úsilie namáhavejšie a problematickejšie. Často sa medzi rodičmi a učiteľmi hovorí o ťažkostiach, s ktorými sa stretávajú pri odovzdávaní základných hodnôt života a správnych postojov novej generácii. Táto problematická situácia zasahuje ako školy, tak aj rodiny, a tiež všetky inštitúcie, ktoré pracujú na poli formácie.
Svätý Otec ďalej poznamenal, že nové generácie si vyžadujú mimoriadne výchovné úsilie:
„Mladí ľudia, hoci žijú v rôznych kontextoch, majú spoločnú vnímavosť na veľké životné ideály, ale v snahe žiť ich, sa stretávajú s mnohými ťažkosťami. Nemôžeme nevidieť ich potreby a ich očakávania, rovnako ako prekážky a riziká, na ktoré narážajú. Cítia požiadavku osvojiť si autentické hodnoty ako je priorita ľudskej osoby, ľudská dôstojnosť, pokoj a spravodlivosť, tolerancia a solidarita. Hľadajú, niekedy zmätene a rozporuplne, spiritualitu a transcendentno, aby našli rovnováhu a harmóniu. V tejto súvislosti by som rád pripomenul, že práve hudba je schopná otvárať myseľ a srdce duchovným dimenziám a vedie ľudí k tomu, aby pozdvihli svoj zrak k Najvyššiemu, otvorili sa absolútnemu Dobru a Kráse, ktoré majú svoj prvotný zdroj v Bohu. Majestátnosť spevu a hudby sú tiež stálou pozvánkou veriacich a ľudí dobrej vôle, aby sa snažili dávať ľudstvu budúcnosť, bohatú na nádej. Skúsenosť hrania v orchestri má navyše kolektívny rozmer: neustále a s trpezlivosťou konané skúšky, načúvanie iným hudobníkom, snaha nehrať sám, ale snažiť sa, aby rôzne orchestrálne farby vytvárali celok; spoločné hľadanie lepšieho výrazu – to všetko predstavuje obdivuhodné cvičenie nielen na rovine umeleckej a profesionálnej, ale aj z hľadiska celkového ľudského profilu.“ –jk-
Sústrastný telegram Benedikta XVI. k úmrtiu kardinála Paula Augustina Mayera OSB
Vatikán (30. apríla, RV) – Pápež Benedikt XVI. zaslal sústrastný telegram k úmrtiu kardinála Paula Augustina Mayera OSB, ktorý zomrel dnes ráno v Ríme. V telegrame adresovanom opátovi Benediktínskeho opátstva sv. Anzelma v Ríme Svätý Otec okrem iného ďakuje za službu zosnulého kardinála Svätej stolici najmä pri príprave Druhého vatikánskeho koncilu a vyslovil prosbu, aby ho Pán prijal do večnej radosti a pokoja.
Kardinál Paul Augustin Mayer OSB, narodený v roku 1911 v Altöttingu v Bavorsku, bol emeritným prefektom Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí a emeritným predsedom Pápežskej komisie „Ecclesia Dei“. Pohrebným obradom zosnulého v pondelok 3. mája vo Vatikánskej bazilike bude predsedať dekan kardinálskeho kolégia Angelo Sodano.
Odchodom nemeckého kardinála bude kolégium kardinálov zložené zo 180 kardinálov, z ktorých je 108 voličov a 72 nevoličov. –jk-
Posolstvo Benedikta XVI. k stretnutiu Hnutia obnovy v Duchu Svätom: Podporovať laikát vychovávaný k viere a formovaný evanjeliom
Vatikán/Taliansko (30. apríla, RV) – „Radostná a plodná skúsenosť“ pri podporovaní laikátu v spoločenstve s Cirkvou – tak znie želanie Benedikta XVI. v jeho posolstve k XXXIII. stretnutiu Hnutia obnovy v Duchu Svätom, ktoré sa začalo včera v talianskom meste Rimini a je zamerané na tému vyňatú z Prvého Jánovho listu „A Duch to dosvedčuje, pretože Duch je pravda.“ V posolstve, ktoré podpísal vatikánsky štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone Svätý Otec ďalej vyjadruje svoju duchovnú blízkosť rodine hnutia a vyzýva k „podpore laikátu, vychovávaného k viere, formovaného evanjelizáciou a ochotného prijať cirkevnú a sociálnu zodpovednosť“, pričom zdôrazňuje spoluprácu Hnutia obnovy v Duchu Svätom s pápežom a biskupmi na tomto stretnutí. Ďalej uvádza:
„V tomto Kňazskom roku je veľmi vhodná táto voľba - venovať deň kňazom, aby tak bola všetkým znovu ponúknutá krása a vysoká dôstojnosť kňazského úradu, ako ho žil aj Svätý Farár z Arsu a ako ho prežívajú aj mnohí kňazi našich dní, v Taliansku a na celom svete“ – píše v posolstve pápež a povzbudzuje k úvahám na tému "Kultúra Turíc“, zameranú na pomoc dospelým i mládeži, myslieť a konať vždy vo svetle bohatej duchovnej a kultúrnej tradície. Svätý Otec tiež chváli úsilie hnutia v jeho práci pre väzňov, bývalých väzňov a ich rodiny. Tento projekt – ako sa uvádza – „je vzácny ako nikdy predtým, v tejto aktuálnej chvíli ťažkostí vo väzenskom svete, ktorý tak veľmi potrebuje nádej a teda evanjelium.“
V závere posolstva vyjadril Benedikt XVI. veľké ocenenie pre ochotu Hnutia obnovy v Duchu Svätom spolupracovať na budovaní medzinárodného centra pre rodinu v Nazarete. Dodajme, že dnešný deň sa v Rimini niesol v duchu témy odpustenia a zmierenia. S príspevkom vystúpil kazateľ Pápežského domu, otec Raniero Cantalamessa. –sg-
Mexickí študenti misionármi medzi väzňami
Mexiko (30. apríla, RV) – Už tretí rok sa skupina mladých misionárov z Univerzity Anahuac a niektorí členovia medzinárodného bratstva pod vedením pátra Bernarda Skertchlyho s úspechom venujú väzňom na ostrove Maria. Poskytujú duchovnú asistenciu viac ako 1600 odsúdeným.
Ako informuje agentúra Fides, tento rok prišlo na ostrov 65 mladých misionárov, aby poskytli duchovnú pomoc zadržiavaným osobám, ich rodinám, ako aj zamestnancom pracujúcim vo väzení. Ostrov Maria sa nachádza v Tichom oceáne asi 120 kilometrov západne od mesta Puerto Vallarta. Ostrov sa stal väzením v roku 1905 a jeho veľkosť je 14 kilometrov dĺžky a 12 kilometrov šírky, v strede ktorého sa nachádza malé pohorie. Väzni si tu odpykávajú tresty do výšky 20 rokov. Vo svojom obvode sú distribuovaným zoskupením známym ako „Campamentos", v ktorom väzni žijú v atmosfére relatívnej slobody, viacerí so svojimi rodinnými príslušníkmi.
Misijná činnosť je vykonávaná v dvoch skupinách: jedna pracuje asi pre 900 väzňov a ich rodiny a druhá sa venuje asi 700 novým väzňom. Program dňa mladých misionárov začína od skorého rána hneď po rannej modlitbe a raňajkách. Vracajú sa neskoro večer. Po spoločnej modlitbe sa pri večeri delia o svoje nové poznatky z misionárskej práce medzi väzňami. Skúsenosti na ostrove Maria opísali mladí misionári ako „stretnutie ľudského utrpenia s Božím milosrdenstvom", pretože ľudia, ktorí tam žijú, spáchali závažné trestné činy, pre ktoré stratili svoju dôstojnosť a mnohí i rodinu. I napriek relatívnej voľnosti ostrov zostáva väzením. –pd-
Aktivity hnutia Fokolare k záveru Kňazského roka
Taliansko (30. apríla, RV) - Na záver Kňazského roka sa budú konať v Ríme viaceré podujatia, ku ktorým prispeje i hnutie Fokolare spoločne s hnutím Schönstadt. Gréckokatolíčky kňaz Cyril Jančišin, sekretár medzinárodného centra pre diecéznych kňazov Fokolare nám o týchto podujatiach povedal. 
–pd-
Zamyslenie nad liturgickými textami 5. veľkonočnej nedele
Zamyslenie na liturgickými čítaniami 5. veľkonočnej nedele pripravil P. Peter Dufka SJ
„Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať." (Jn 13,31-33a.34-35)
Istý majster duchovného života raz napísal: „Ľudia zabudnú, čo ste im povedali, zabudnú, ako ste sa tvárili, ale nikdy nezabudnú, ako sa vo vašej blízkosti cítili.“ Posledná veta evanjelia 5. veľkonočnej nedele hovorí o poznávacom znamení Kristových učeníkov, ktorým je vzájomná láska. Skutočná, nefalšovaná láska šíri okolo seba niečo, na čo sa nezabúda a čo zostane natrvalo zapísané v srdciach ľudí. V jej prítomnosti sa človek cíti dobre. Vyžaruje z celej bytosti a prejavuje sa v jeho myšlienkach, slovách a skutkoch. Stáva sa čitateľným znamením, ktorému ľudia rozumejú. Skúsme si všimnúť každú oblasť osobitne. Láska v oblasti našich myšlienok, slov a skutkov. Ani do jednej z týchto oblastí sa ona nedostane automaticky, bez námahy a cieleného úsilia. Možno hovoriť o istej askéze myšlienok, slov a skutkov, ak sa ony majú stať poznávacím znamením lásky.
1. Prvým poznávacím znamením sú naše myšlienky. Láska v oblasti myšlienok nás nabáda nerobiť rozdiely medzi ľuďmi a dať každému rovnakú šancu. Napodobňovať Boha, ktorý dáva vychádzať slnku nad dobrých i zlých a svoj dážď posiela na spravodlivých i nespravodlivých. Nerobí teda rozdiely a neuprednostňuje jedných na úkor druhých. Ďalej koriguje naše egocentrické myslenie a vedie nás k tomu, aby sme nepozerali na toho druhého ako na objekt, ktorý nám môže poslúžiť a z ktorého môžeme mať osoh. Treťou vlastnosťou lásky v oblasti myšlienok je to, že si nie je vedomá samej seba. Láska sa z milovania teší tak, že o sebe a o svojej blaženosti ani nevie. Nemiluje preto, lebo chce spôsobiť nejaký efekt. Pripomína radosť z umeleckého diela, ktoré nadchýna krásou a dvíha ducha.
2. Druhým poznávacím znamením sú naše slová. Tu je dobre vedieť o sile slova, ktorým možno zraniť, ublížiť a pokoriť, ale ktorým možno i vyliečiť, pomôcť a povzbudiť. Skúsme si všimnúť nasledujúcich 5 pravidiel napomínania, ktoré by mali charakterizovať Kristových učeníkov.
Vlastni to, čo tomu druhému hovoríš. Keď chceš iného napomenúť alebo ho na niečo upozorniť, používaj prvý pád jednotného čísla: ja, môj, mne... „Ja si myslím..." „Môj dojem je..." „Mne sa zdá..." Nehovor: „Ľudia o tebe hovoria..." „Mnohí ťa pokladajú za..." Neskrývaj sa za iných. To je zbabelosť.
Urob všetko pre to, aby to, čo hovoríš, bolo úplné a konkrétne. Vlož do toho, čo hovoríš, všetky informácie a prvky, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby ten, komu to rozprávaš, tomu úplne porozumel. Uveď príklady, kedy si také správanie na druhom postrehol. Vyhýbaj sa všeobecnostiam.
Nebuď skúpy na slovo. Povedz jedno a to isté podľa možností i viackrát a rozličnými spôsobmi. To môže tomu, komu je to adresované, pomôcť lepšie porozumieť, čo mu chceš povedať. Nepoužívaj metódu „Udri a uteč!", t.j. niečo nejasné povieš v nádeji, že tomu druhému svitne. To je zbabelosť a detinskosť.
Nenapomínaj násilne. Moje napomínanie má byť službou tomu druhému. Ak ju prijme, dobre, ak nie, tiež dobre. Rešpektuj tiež nálady a otvorenosť iného.
Nehovor tomu druhému viac, než je teraz schopný pochopiť. Keď inému dáš viac kritiky, než je teraz schopný uniesť, tým mu neslúžiš a zbytočne ho tým zmätieš alebo zraníš. To môže byť znakom toho, že si to ty, ktorý sa potrebuješ uvoľniť a nie, že chceš inému poslúžiť. 3. Tretím poznávacím znamením Kristových učeníkov sú naše skutky lásky. Sv. Augustín začal písať jednu teologickú úvahu otázkou. „Ako vyzerá láska? Akú má podobu?“ Nepoužíva metaforu, ktorá by ju porovnávala s detskými očami alebo s kvetmi na lúke. Používa veľmi praktický vyjadrovací jazyk. Hovorí, že láska sú ruky, ochotné pomôcť iným. Sú to nohy, ktoré sa ponáhľajú k chudobným a núdznym. Sú to oči, ktoré vidia biedu a nedostatok. Sú to uši, ktoré počujú vzdychanie a prosby iných.
Svätý Otec Benedikt XVI. vo svojej encyklike Deus caritas est – Boh je láska – pripomína, že okrem kerygmy (ohlasovania evanjelia) a liturgie (bohoslužby) je známkou pravého kresťanstva aj charita – láska. Láska, ktorá má starosť o druhých, ktorá rozmýšľa, ako iným pomôcť, láska, ktorá je ochotná odpustiť, ktorá prijíma blížneho, aj keď je chorý – duchovne alebo fyzicky.
Ak naša láska nedosiahne tento praktický rozmer, podobá sa človeku, ktorý chcel vykopať studňu. Našiel si vhodné miesto, ktoré sa mu pozdávalo a dal sa do práce. Kopal a kopal stále hlbšie. Vody však nebolo. „Iste som sa pomýlil“ – pomyslel si. „Tu sa nikdy nedokopem k prameňu.“ Začal kopať na inom mieste a zasa nič. A znova a znova. Až vykopal veľmi veľa jám, ale ani v jednej nebola voda. Poriadne sa ponamáhal, ale úplne zbytočne. Keby bol zotrval na jednom mieste a kopal stále hlbšie, už by naisto našiel prameň s čistou vodou.
Milí priatelia, naše myšlienky a slová o láske majú len obmedzenú hodnotu, pokiaľ im nezodpovedá naše srdce, ktoré spolucíti s tým druhým, pokiaľ nenadobudnú podobu konkrétnych činov, ktoré pomôžu blížnemu.
Vysielanie vo formáte podcast: 30. apríl 2010
Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2008 - All rights reserved