 |  |
28/05/2010
Benedikt XVI. prijal nového veľvyslanca Beninskej republiky pri Svätej stolici
Vatikán (28. mája, RV) - Dnes predpoludním prijal pápež Benedikt XVI. na osobitnej audiencii nového veľvyslanca Beninskej republiky pri Svätej stolici. Stal sa ním Comlanvi Théodore Loko. V príhovore po prijatí poverovacích listín od nového veľvyslanca tejto západoafrickej republiky označil pápež za východiskové body k pokroku krajiny podporovanie bratstva a odstraňovanie korupcie.
Beninská minca pripomína denne každému obyvateľovi tri hodnoty, na ktorých bola krajina vybudovaná a chce na nich písať svoju históriu: „bratstvo, spravodlivosť, práca". Toto „kompendium“ – ako povedal Benedikt XVI., je východiskovým bodom pre reflexiu nad aktuálnym stavom krajiny, ktorá bude zakrátko sláviť 150. výročie svojej evanjelizácie. –jk-
Príhovor Benedikta XVI. Pápežskej rade pre duchovnú starostlivosť o migrantov a cestujúcich
Vatikán (28. mája, RV) - Benedikt XVI. sa dnes napoludnie v Klementínskej sále prihovoril účastníkom plenárneho zasadania Pápežskej rady pre duchovnú starostlivosť o migrantov a cestujúcich. Po úvodných pozdravoch na margo témy stretnutia - Práva osôb a národov a ich dôstojnosť, základ pre spoluprácu so štátmi a medzinárodnými organizáciami, z hľadiska pastorácie ľudskej migrácie - Svätý Otec poznamenal, že migrácia ľudí je už dlho predmetom medzinárodných dohovorov o ochrane základných ľudských práv a o boji proti diskriminácii, xenofóbii a intolerancii. Ide o dokumenty, ktoré poskytujú princípy a techniky nadnárodnej ochrany:
„Úsilie o vytvorenie systému jednotlivých pravidiel, týkajúcich sa práv a povinností cudzincov, ako aj hostiteľských krajín, s prihliadnutím v prvom rade na dôstojnosť každej ľudskej osoby, stvorenej Bohom na jeho obraz a podobu (porov. Gn 1, 26) je značné. Je tiež zrejmé, že nadobudnutie práv ide ruka v ruke s prijatím záväzkov“.
Odvolajúc sa na encykliku Pacem in terris blahoslaveného pápeža Jána XXIII. Svätý Otec zdôraznil univerzálnosť, nedotknuteľnosť a neodcudziteľnosť práv a povinností každej ľudskej bytosti ako osoby, obdarenej rozumom a slobodnou vôľou a pokračoval:
„V tejto súvislosti národné a medzinárodné zákony, ktoré podporujú spoločné dobro a rešpektovanie osoby, dávajú nádej a podporujú úsilie o dosiahnutie svetového spoločenského zriadenia, založeného na mieri, bratstve a spolupráci všetkých, aj napriek kritickej fáze, ktorou medzinárodné inštitúcie prechádzajú, v odhodlaní vyriešiť zásadné otázky bezpečnosti a rozvoja v prospech všetkých.“
"Je žiaľ pravdou", pokračoval pápež v príhovore k účastníkom zasadania pápežskej rady, "že sme svedkami oživenia partikulárnych záujmov v rôznych oblastiach sveta. Je tiež pravdou, že existuje únik pred zodpovednosťou, ktorá by mala byť zdieľaná. Okrem toho nebola ešte naplnená túžba mnohých, aby boli zbúrané múry, ktoré rozdeľujú a stanovené komplexné dohody, vrátane právnych predpisov a správnych postupov, ktoré podporujú integráciu, vzájomnú výmenu a vzájomné obohacovanie." Podľa slov Svätého Otca vyhliadky na mierové spolužitie môžu byť ponúkané prostredníctvom rokovaní a rozumných usmernení pre integráciu. Prostredníctvom opatrení, ktoré budú umožňovať legálny vstup, budú podporovať právo na zlúčenie rodiny, azyl a útočisko, reštriktívne opatrenia v nutnej miere, ako aj opatrenia pre boj proti opovrhnutiahodnému obchodovaniu s ľuďmi. Práve tu môžu medzinárodné organizácie, vo vzájomnej spolupráci a v spolupráci so štátmi, prispieť rôznymi spôsobmi, pri uznaní osobných práv a princípov štátnej suverenity, s osobitným odkazom na potreby bezpečnosti, verejného poriadku a ochrany hraníc.
„Základné ľudské práva môžu byť ústredným bodom úsilia o posilnenie spoločnej zodpovednosti národných a medzinárodných inštitúcií. To je potom úzko zviazané s «otvorenosťou k životu, ktorý je v centre skutočného rozvoja», ako som zdôraznil v encyklike Caritas in veritate (porov. č. 28), kde som tiež apeloval na štáty, aby podporovali politiku v prospech ústredného postavenia a celistvosti rodiny (porov. tamže., 44).“
V závere príhovoru pápež Benedikt XVI. poďakoval prítomným za ich službu Cirkvi a spoločnosti. Spomenul svätého Jána Scalabriniho, ktorého Ján Pavol II. nazval „otcom prisťahovalcov” a ktorého 105. výročie narodenia si Cirkev pripomenie 1. júna. Príhovor ukončil uistením o modlitbe a požehnaním. –jk-
Už čoskoro bude blahorečená Mária Pierina De Micheliová
Vatikán (28. mája, RV) – Už túto nedeľu 30. mája bude v rímskej Bazilike “Santa Maria Maggiore” blahorečená Matka Maria Pierina De Micheliová. Prefekt kongregácie pre kauzy svätých Mons. Angelo Amato hovoril v tejto súvislosti v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas o osobnosti tejto budúcej blahoslavenej.
„Matka Pierina, sestra z Inštitútu dcér Nepoškvrneného Počatia v Buenos Aires sa narodila v Miláne v roku 1890 a zomrela v talianskej oblasti Verbano v roku 1945. Žila v rodine, ktorá bola skutočnou domácou cirkvou. Jozefína – také bolo jej krstné meno – bola najmladšou z troch sestier, (všetky sa stali rehoľníčkami) a jedného brata, ktorý bol tiež zasväteným Pánovi, ako kňaz milánskej diecézy. Napriek tejto nábožnej atmosfére v rodine bola Jozefína nezávislou a slobodnou. Ako 19-ročná asistovala pri rehoľnej obliečke jednej zo svojich sestier, keď vstupovala k Sestrám sv. Karola a sama pocítila Pánovo volanie k zasvätenému životu. Ale odmietala ho, nechcela ho počuť, dokonca si vykonávala novénu za stratu povolania.“
Mons. Amato ďalej hovoril o charaktere svätosti budúcej blahoslavenej:
„Predovšetkým je to jej veľká mariánska oddanosť. Tým, že patrila ku Kongregácii dcér Nepoškvrnenej Panny Márie, bola mariánska úcta pilierom jej zasväteného života. Okamžitý dôsledok takejto oddanosti je potom jej veľká láska k Ježišovi. Blahoslavená panna, má vlastne funkciu privádzať veriacich ku Kristovi. Udalosť, ktorá poznačila navždy jej život sa prihodila na Veľký piatok v roku 1902, počas pobozkania kríža v malom kostole „San Pietro in sala“. Jozefína ako 12-ročná začula hlas, ktorý jej pošepol: „Nik ma láskavo nepobozká na tvár, aby napravil Judášov bozk?“ Dievča jednoduchej duše odpovedá vtisnutím veľkého láskavého bozku na Ježišovu tvár. Táto Svätá Tvár ju priviedla k srdcu Spasiteľa, ako keby to boli dvere, za ktorými sa ona strácala v Ježišovej láske.“
Za charakteristiku budúcej blahoslavenej aktuálnu aj dnes, označil Mons. Amato to, že ponúkla svoj vlastný život v modlitbe a utrpení na posvätenie kňazov. Stále totiž opakovala: „Za vás kňazov, sa budem vždy modliť“. Modlila sa tiež za pastierov Cirkvi a za pápeža. –sg-
Vo Vatikánskom rozhlase bol predstavený film: Popieluszko - sloboda je v nás
Rím (28. mája, RV) - V budove Vatikánskeho rozhlasu bol dnes popoludní pre novinárov akreditovaných pri Svätej stolici predstavený film pod názvom Popieluszko - sloboda je v nás. Cieľom produkcie je priblížiť túto osobnosť širokej verejnosti. Záujem o legendárnu postavu kaplána organizácie Solidarita vzrástol pred blahorečením tohto Božieho služobníka, ktoré sa uskutoční vo Varšave 6.VI. Spoluorganizátorom dnešného filmového predstavenia je Veľvyslanectvo Poľskej republiky pri Vatikáne. –pd-
V Ríme bola predstavená kniha o pastoračnom strese kňazov
Rím (28. mája, RV) - Dnes popoludní bola v Ríme predstavená kniha pod názvom „Agio e disagio nel servizio pastorale“. Autorom knihy je Giuseppe Crea a na 208 stranách sa zaoberá skutočnosťou bezradnosti kňazov pred mnohými pastoračnými výzvami. Podľa jeho vyjadrenia mnohí kňazi nedokážu zachovať potrebnú vyrovnanosť medzi vlastnými silami a požiadavkami prostredia, v ktorom pracujú. Keď je problémov a práce veľa a požiadaviek pribúda, riskujú enormnú únavu. Ak všetko toto nie je vyvážené zdravým vnútorným životom, môže to viesť k pocitu neistoty, neprimeranosti, strachu z nepochopenia a z pocitu posudzovania zo strany okolia. Tým sa im vytratí zo zreteľa samotný význam ich práce. Preto je podľa autora potrebné, aby si zachovali pozornosť voči vlastným psychologickým a ľudským potrebám, ale predovšetkým stálu pozornosť voči tomu, ktorý ich pozýva do služby, Ježišovi, Dobrému pastierovi. On dobre pozná schopnosti i hranice každého z nich. Autor pripomína pozvanie Pána Ježiša adresované apoštolom:“Poďte na osamelé miesto a odpočiňte si.“ Pozerajúc do budúcnosti by bolo potrebné zosúladiť entuziazmus za povolanie so zdravým realizmom. Na záver autor knihy jasne zdôrazňuje, že treba dôkladne premyslieť permanentnú formáciu kňazov, a tak im napomáhať k vyváženému spôsobu života. –pd-
Medzinárodná konfederácia Spolku sv. Vincenta de Paul si bude voliť nového predsedu
Španielsko (28. mája, RV) - Od 28. mája do 1. júna 2010 bude v španielskom meste Salamanca mimoriadne generálne zasadnutie Medzinárodnej konfederácie Spolku sv. Vincenta de Paul, s cieľom zvoliť nového, v poradí 15. medzinárodného predsedu.
Konfederácia je jednou z členských organizácií Pápežskej rady „Cor unum”, ktorá združuje 51 tisíc konferencií v 142 krajinách, s viac ako 700 tisíc členmi, podporovanými 1,5 miliónom dobrovoľníkov, vďaka čomu môže pomôcť až 37 miliónom biednych. Pravidelne poskytuje pomoc pri prírodných katastrofách od tajfúnov v Ázii až po zemetrasenia v Indonézii a Chile, či pri záplavách v Indii, a to prostredníctvom veľkej „rodiny sv. Vincenta“ a početných dobrovoľníkov.
Na zasadnutí sa zúčastní aj vatikánsky vyslanec - kardinál Paul Josef Cordes, predseda Pápežskej rady „Cor unum”, ktorý sa účastníkom rozličných národností prihovorí na tému „Blahoslavený Frederic Ozanam” – aj v súvislosti s témami, ktorým rada v dnešnej dobe čelí, v duchu encykliky „Deus caritas est” pápeža Benedikta XVI., so zameraním sa na osobitnú identitu katolíckych organizácií, ktoré sa zameriavajú na pomoc. –sg-
Prvý ročník “Noci kostolov” v Česku
Česko (28. mája, RV) - 2000 udalostí v 320 kostoloch a kaplnkách so stovkami dobrovoníkov. Toto sú čísla prvého ročníka “Noci kostolov” v Českej republike. Ide o podujatie, ktoré začalo dnes napoludnie a sú do neho zapojené kresťanské kostoly v tejto krajine. Akcia vznikla z podnetu podobných podujatí, ktoré sa pravidelne konajú vo Viedni, Kolíne, Hamburgu, Linci a Salzburgu. Ako informovala agentúra Sir, na základe poznámky Biskupskej konferencie Českej republiky i tie kostoly, ktoré sú obyčajne zavreté, budú môcť záujemcu navštíviť do zajtra obeda. Tento nočný čas by mal byť využitý na modlitbu ako i na umelecké a kultúrne aktivity, výstavy a prehliadky spojené s výkladom. Cieľ podujatia nie je len otvoriť návštevníkom dvere kostolov a kláštorov, ale ponúknuť im i hodnotný edukatívny program. Každá farnosť a komunita pripraví osobitný program tak z hľadiska duchovného ako i kultúrneho, ktorý umožní modlitbovú vigíliu, ale i návštevu krýpt, prehliadku zvonov a kaplniek až po hudobné podujatia a divadelné predstavenia. Úryvok z Biblie, ktorý spája všetkých 320 kostolov, je vzatý z Knihy Izaiáša (62,6): „Na tvojich múroch, Jeruzalem, ustanovil som strážcov: celý deň a celú noc nikdy nech nemlčia! Vy, ktorí upomínate Pána, nesmiete mať pokoja!“ –pd-
Zamyslenie nad liturgickými čítaniami slávnosti Najsvätejšej Trojice
Pripravil Roman Titze, kňaz Žilinskej diecézy
Milí poslucháči,
tajomstvo nevytára múr, ale horizont. Tajomstvo neslúži na umŕtvenie našej inteligencie, ale Boh nám ním ponúka nekonečný priestor pre nasýtenie nášho smädu po pravde.(A. de Saint-Exupery). Tajomstvo, tak sa dá jedným slovom zhrnúť, ale nie vyčerpať učenie svätej katolíckej Cirkvi o Najsvätejšej Trojici, ktorú si túto nedeľu pripomenieme. Ešte ako profesor, súčasný pápež Benedikt XVI na toto margo hovorí: “Sme v oblasti, v ktorej môže byť skutočným poznaním iba pokorné priznanie svojej nevedomosti a správnym vyznaním viery v Boha môže byť iba postoj plný úžasu pred nepochopiteľným tajomstvom. Láska je „mystérium“ – je viac ako možno vypočítať a prepočítaním pochopiť. Učenie o Najsvätejšej Trojici vyplynulo z úsilia spracovať dejinné biblické skúsenosti. Biblická viera mala najprv v Starom zákone do činenia s Bohom, s ktorým prichádzala do styku ako s Otcom Izraela. Príchodom Ježiša Krista sa k tomu pridalo čosi úplne neočakávané a Boh sa ukázal z doteraz neznámej strany. V ňom sa stretáme s človekom, ktorý vie, že je Božím Synom. Teda nachádzame Boha v osobe Ježiša Krista, ktorý je celkom Bohom – rovným Otcovi. Len na uistenie o tejto pravde uvediem dva citáty z evanjelia sv. Jána: „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh“ (Jn 1,1) a vyznanie apoštola Tomáša po Ježišovom zmŕtvychvstaní, keď Ježišovi hovorí: „Pán môj a Boh môj“ (Jn 20,28). Za touto novou skúsenosťou Boha nasleduje zážitok Ducha, prítomnosť Boha v nás, v našom vnútri - spôsob, ako s nami Boh prichádza do styku. A tak môžeme vidieť, že v Bohu je prítomný nie individuálny aspekt Ja, ale je v ňom prítomné My. Cirkevní otcovia ho nachádzali už na prvej stránke Písma v slovách Genezis: „Urobme človeka na náš obraz“. Objavenie dialógu vo vnútri Boha viedlo k prijatiu skutočnosti, že v Bohu je Ja a Ty čiže prvok vzťahu, to znamená vzájomnosti slova a lásky (porov. J.Ratzinger, Úvod do kresťanstva, str. 126-8;142-3). A tak verím, že sa nám podarilo spoločne prísť od vzdialeného, čiže akoby do nášho života nezasahujúceho učenia o Najsvätejšej Trojici až k uvedomeniu si, že i Boh, tak ako my – ja a ty, žije vo vzťahoch. Že on nie je večný samotár, ale spoločenstvo svetla a lásky, života darovaného a prijatého vo večnom dialógu medzi Otcom a Synom v Duchu Svätom – ako Milenec, Milovaný a Láska (sv.Augustín). A azda budete súhlasiť so mnou, že nemáme toho veľa čo by bolo cennejšie ako naše vzájomné vzťahy. Ovocím dobrých vzťahov v rodine je s vysokou pravdepodobnosťou istota na celý náš život. Narušené vzťahy sú možným, nie však nutným zdrojom našej vnútornej nestabilnosti. Škoda, že si niektoré dôležité veci uvedomujeme až neskoro. Niekedy až pri smrti milovanej osoby, alebo vtedy, keď sa vzťahy rozpadnú, či už medzi kamarátmi, alebo v manželstve – kde najviac trpia nevinní – deti. A keď sa s tým konfrontujeme a pomaly si uvedomujeme ich cenu pre nás azda si hovoríme mohli sme spraviť viac, aby náš vzťah bol pevnejší, láskyplnejší, aby sa ten druhý cítil a reálne bol viac milovaný. Myslím, že je to tá správna cesta a pobádajú nás k nej i vzťahy v Najsvätejšej Trojici – ako náš model. A tak sa prirodzene objavuje otázka: „Čo môžem urobiť ja, majúc za vzor vzťahy v Najsv. Trojici, preto, aby sme mohli žiť v hlbšom porozumení, väčšom pokoji, plnšej istote, že mám svojich blízkych rád? Je v hlbokom protirečení s kresťanským princípom spravodlivosti a lásky pripraviť niekoho o dedičstvo –dom, pole, peniaze, dobrú povesť. Myslím, že do neba – teda do spoločenstva lásky, nemôžu vstúpiť ľudia, ktorí sa nenávidia a sú nespravodliví. Čo môžem urobiť ja, aby sa moje vzťahy s mojou mamou, otcom, bratom, sestrou, deťmi, svokrou, svokrom, susedou mohli aspoň trochu posunúť k lepšiemu? Netreba, aby to bolo niečo veľkolepé, stačí, aby pochopili moju dobrú vôľu. Niekedy sa stačí možno iba ozvať ako prvý. Prosme si o silu a svetlo Ducha Svätého, ktorý je na nás zoslaný a uvádza nás do plnej pravdy, aby sme mohli ním posilnení konať Božie skutky a tak byť už tu na zemi tvorcom a svedkom vzťahov prítomných v Najsvätejšej Trojici.
Roman Titze
Vysielanie vo formáte podcast: 28. máj 2010
Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2008 - All rights reserved