 |  |
02/11/2010
Benedikt XVI. sa modlil za zosnulých pápežov
Vatikán (2. novembra, RV) - Dnešný deň liturgickej spomienky na všetkých verných zosnulých, podobne ako včera, sa vo Vatikáne nepovažuje za pracovný deň, a tak bola verejná aktivita Svätého Otca redukovaná. O 18.00 hod. Benedikt XVI. zostúpil pod Vatikánsku baziliku, aby zotrval v tichej modlitbe pri hroboch zosnulých pápežov. Na tomto mieste sa modlil i za všetkých zosnulých. -pd-
Po krvavom útoku na kresťanský kostol v Bagdade vyzýva Mons. Warduni na pokoj
Irak (2. novembra, RV) - Až 50 mŕtvych - taká je smutná bilancia po útoku v sýrsko-katolíckej katedrále "Našej Panej Spásy" v centre irackého Bagdadu v uplynulú nedeľu. Medzi obeťami sú ženy, deti a dvaja kňazi. Francúzsko už ohlásilo, že je pripravené prijať 150 irackých kresťanov, počnúc zranenými pri útoku v Bagdade aj s ich rodinami. Zatiaľ čo Egypt odmietol ultymátum Ál-Kájdy na "oslobodenie" dvoch žien, ktoré podľa teroristov konvertovali na islam a sú rukojemníčkami Koptskej cirkvi, sa teroristická hrozba stále viac dotýka aj Európy. -sg-
Arcibiskup Francis Chullikatt vystúpil na generálnom zhromaždení OSN
New York (2. novembra, RV) - S naliehavým apelom na medzinárodné spoločenstvo o bezprostredný a účinný zákrok proti
prenasledovateľom kresťanov vo svete, vystúpil stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN v New Yorku arcibiskup Francis Chullikatt, ktorý osobne poznal obete nedeľného atentátu v Bagdade. V prejave na generálnom zhromaždení OSN sa vatikánsky diplomat ohradil proti aktom náboženskej neznášanlivosti. Pripomenul, že v niektorých krajinách sveta je za zločin považovaná i modlitba a úprimné hľadanie Boha. Týmto osobám hrozia oficiálne tresty. Arcibiskup Chullikatt okrem toho vyjadril i údiv Svätej stolice nad tým, že v osobitnom raporte OSN na tému intolerancie sa organizácia ani slovom nezmieňuje o „nenávisti voči kresťanom, ktorí - ako povedal - sú vyháňaní z domov, mučení, väznení, vraždení a nútení k zapretiu svojej viery alebo k prechodu k iným náboženstvám. Vatikánsky diplomat indickej národnosti varoval rovnako pred riešením situácie formou zákazu urážky náboženstiev. Zákaz tohto druhu, ako povedal, má v skutočnosti opačný efekt, pretože namiesto ochrany veriacich slúži k ich prenasledovaniu v mene zákona. –pd-
Sýrsky katolícky arcibiskup vyzýva k zachovaniu života Tárika Azíza
Irak (2. novembra, RV/TKKBS) - Sýrsky katolícky arcibiskup Mosulu Georges Casmoussa vyzýva k zachovaniu života Tárika Azíza, bývalého ministra zahraničných vecí vlády Saddáma Husajna v Iraku, ktorý bol minulý týždeň odsúdený na trest smrti. Najvyšší súd krajiny ho uznal vinným z náboženského prenasledovania a podieľania sa na nelegálnych popravách. Hovorca Svätej stolice p. Federico Lombardi SJ po zverejnení rozsudku vydal vyhlásenie, v ktorom apeluje na irackých predstaviteľov, aby Azíz nebol popravený: „ Postoj Katolíckej cirkvi k trestu smrti je známy. Je tu teda skutočné želanie, aby rozsudok proti Tárikovi Azízovi nebol vykonaný, práve v záujme podpory zmierenia a obnovenia pokoja a spravodlivosti v Iraku po toľkom prekonanom utrpení,“ píše sa vo vyhlásení.
Arcibiskup Casmoussa uviedol, že je pripravený podpísať akýkoľvek dokument, žiadajúci zrušenie vykonania trestu smrti a usiluje sa o spojenie kresťanov a moslimov za účelom podpisu takejto petície. Podotkol, že táto kampaň bude podobná tej, ktorá bola spustená po vynesení rozsudku smrti nad niekdajším ministrom obrany Sultanom Hasimom Ahmadom spred troch rokov, kde snaha o zachovanie jeho života spojila veriacich rôznych náboženstiev. – pd-
Diakonská vysviacka Ladislava Pokorného
Rím - (2. novembra, RV) - V nedeľu 31.októbra sa v Pápežskej lateránskej bazilike konala diakonská vysviacka, ktorej predsedal kardinál Agostino Vallini. Vysvätených bolo 7 nových diakonov z rímskeho seminára Redemptoris mater. Piati z nich sú určení pre Rímsku diecézu a dvaja pre diecézu Goma v Kongu. Medzi novými diakonmi bol i Slovák Ladislav Pokorný, ktorý nám o svojom duchovnom zážitku z tejto udalosti povedal. 
Spomienka na všetkých verných zosnulých
Na slávnosť Všetkých svätých nadväzuje Spomienka na všetkých verných zosnulých – ľudovo nazývaná Dušičky.
Pôvod tejto spomienky siaha do roku 998, keď opát benediktínskeho kláštora v Cluny sv. Odilo nariadil, aby sa pre dobro všetkých v Pánu zosnulých kresťanov dňa 1. novembra v kláštoroch jeho rádu rozdávali hojné almužny, aby sa po vešperách vyzváňalo všetkými zvonmi a spievali žalmy za mŕtvych. Takisto 2. novembra ráno po ranných chválach sa vyzváňalo na zvonoch a modlilo sa za mŕtvych. Potom sa slúžila veľká zádušná sv. omša. Toto sa rozšírilo do Lotrinska, Burgundska, Talianska, Španielska a do ďalších krajín. Pápež Urban VI. v 2. polovici 14. storočia nariadil, aby sa pamiatka verných dušičiek slávila ako sviatok. Neskôr sa však na synode v Trevíri roku 1549 dohodlo, že sa bude sláviť ako spomienka. To platí dodnes.
I. Sväté písmo a teológia
Modliť sa za zosnulých je prastará obyčaj, ktorá existovala dokonca aj u pohanov. Tí vo výročný deň smrti spomínali na svojich zosnulých a prinášali za nich obety. Židia takisto konali modlitby a obety za zosnulých, napr. Júda Machabejský poslal do Jeruzalema dvetisíc drachiem striebra, aby sa v chráme konali modlitby a obety za odpustenie hriechov tých, ktorí padli v bitkách s pohanmi (Mach 2, 43-46). Aj Pán Ježiš sa počas svojho života na zemi vyjadril v podobnom duchu – zmieriť sa už počas cesty pred súd, aby nás sudca neuvrhol do väzenia odpykať si celú dlžobu (Mt 5, 25-26; Lk 12,58-59). Tiež hovorí o hriechoch, ktoré sa neodpustia ani v tomto veku ani v budúcom (Mt 12,31-32). Sv. Pavol vo svojom Prvom liste Korinťanom zase píše: „...dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže, lebo sa zjaví v ohni a oheň preskúša dielo každého, aké je. Čie dielo, ktoré naň postavil, zostane, ten dostane odmenu. Čie dielo zhorí, ten utrpí škodu, on sa však zachráni, ale tak ako cez oheň. (1 Kor 3,13-15). Podľa výkladu sv. Ambróza treba chápať tieto slová v tom zmysle, že po smrti bude ešte možnosť očistenia od trestov za zlé činy človeka.
Náuka Cirkvi o posmrtnom živote hovorí, že po smrti má duša tri možnosti: buď odchádza do neba, do pekla alebo do očistca, z ktorého sa neskôr dostane do neba.
2. novembra si pripomíname všetky duše, ktoré sú ešte v očistci. Tam si totiž nemôžu sami pomôcť. Pomáhať im môžeme svojimi modlitbami a odpustkami, ktoré môžeme v dňoch 1.- 8. novembra pre nich získať. Očistec je podobný pekelným mukám, no existuje v ňom - na rozdiel od pekla - radostná nádej, že po odtrpení všetkých trestov s istotou nasledujú nebeské radosti. Duše trpiace v očistci označujeme ako Cirkev trpiacu.
Očistec môžeme definovať ako miesto - alebo presnejšie stav - očisťovania. V očistci sú tie duše, ktoré zomreli v stave milosti posväcujúcej, teda bez ťažkého hriechu. Každý spáchaný hriech má totiž následok – trest, ktorý si musíme odtrpieť. Duše, ktoré sú v očistci, síce majú odpustené hriechy, no v očistci si musia odpykať následky za hriechy, teda tresty. Podľa sv. Tomáša Akvinského aj ten najmenší trest v očistci je väčší ako najväčšie utrpenie tu na zemi. Znášaním týchto trestov sa duša očisťuje. Každá duša po smrti nesmierne túži po Bohu. A hlavný trest v očistci spočíva v tom, že Ho nemôže uvidieť, hoci by veľmi chcela. Ďalší trest je v tom, že má výčitky voči sebe samej, pretože tento stav si privodila sama svojimi pokleskami. Okrem toho sa hovorí v teológii aj o treste zmyslov. O tom nevieme nič určité, takisto aj o dĺžke a intenzite trestov sa nevieme presne vyjadriť. Časť trestov si môžeme odtrpieť už tu na zemi trpezlivým znášaním ťažkostí. Okrem toho existujú tzv. plnomocné odpustky, ktorými môžeme dosiahnuť úplné odpustenie trestov. V čase od 1.-8. novembra môžeme tieto odpustky získať výlučne pre duše v očistci. Ak ich niektorá duša na náš príhovor získa, ide rovno do neba.
Očistec je miestom konfrontácie s absolútnou Pravdou. Očistec je však zároveň miestom stretnutia s absolútnou Láskou. S Láskou, ktorá nás miluje v pravde nášho života. S Láskou, ktorá je ochotná trpieť za nás a s nami.
II. Odpustky
Veriaci, ktorý v deň Spomienky na všetkých verných zosnulých nábožne navštívi kostol alebo kaplnku a pomodlí sa Modlitbu Pána a urobí vyznanie viery (Verím v Boha), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci. Okrem tohto odpustkového úkonu sa žiada splniť tri podmienky: sv. spoveď (krátko predtým alebo potom), sv. prijímanie (najlepšie v ten istý deň) a modlitba na úmysel Sv. otca (stačí Otče náš, Zdravas a Sláva). Okrem toho ako vo všeobecnosti treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu aj k všednému. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa.
Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a aspoň mysľou sa pomodlí za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. do 8. novembra. Treba splniť aj ďalšie obvyklé podmienky.
(Direktórium 2005. Liturgická komisia KBS. Trnava. SSV. 2003)
III. Zamyslenie
V dnešný deň sa nám ponúka zamyslenie nad smrťou ako nad dobrom. I keď nám Písmo Sväté hovorí o smrti ako o treste za to, že človek porušil zákaz jedenia zo stromu poznania dobra a zla v Raji, a v Knihe Múdrosti dokonca nachádzame verše, ktoré hovoria, že „Boh smrť neučinil a nemá záľubu v smrti živých“ a „smrť prišla na svet skrze diablovu závisť“, predsa platí, že od okamžiku, keď Ježiš svojou smrťou našu smrť premohol, stáva sa biologická smrť človeka priestorom, v ktorom sa stretá s Bohom. Ježiš ako Boh i človek zároveň vstúpil do reality ľudskej smrti a dal jej iný význam svojím Vzkriesením.
Ľudská smrť je však aj dobrodením. Prečo tak môžeme povedať? Ona je dobrodením od okamihu prvotného hriechu. Písmo Sväté v knihe Genezis hovorí, že keď prvý človek zhrešil a v jeho tele i v duši sa objavilo mnoho deformácií (napr. rozum sa mu zatemnil, vôľa sa naklonila ku zlu, otvorili sa mu oči pre žiadostivosť, v jeho živote sa objavili psychické trápenia i fyzické choroby a utrpenie), vtedy, ako sa píše v knihe Genezis, Boh vyhnal človeka z Raja a dokonca postavil anjelov – cherubínov, aby strážili vchod do Raja, aby sa človek nemohol dostať ku stromu života. Keď povrchne čítame tento text, môžeme mať pocit, že Boh nám nedopraje, aby sme žili večne. Ale keď sa lepšie nad tým zamyslíme, zistíme, že i v tom je prejav Božieho milosrdenstva a súcitu voči hriešnemu človeku: spočíva v tom, že Boh nechcel a nechce, aby človek zostal naveky v stave svojej narušenosti.
Na tento svet sa rodíme „bezbožní a bezmocní“. Podľa slov Písma žijeme vo „vyhnanstve ďaleko od Pána“. Naozajstné Dobro, ktorým je Boh, sme ešte nezažili a neskúsili, preto ani sami od seba a zo seba nevieme byť dobrí. Sv. Pavol v liste Korinťanom takto vidí našu ľudskú situáciu: „Veď vieme, že keď sa tento stánok - náš pozemský dom rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi.“ Uvedomme si - obzvlášť v týchto novembrových dňoch – tieto skutočnosti, spomínajme na svojich blízkych zosnulých, vyprosujme im večné odpočinutie a my sami prežívajme dni, ktoré nám Pán doprial, aby sme sa aj my – keď nás Pán povolá – mohli spolu s nimi (a so všetkými) v radosti spočinúť v Božom náručí. -ľr-
Vysielanie vo formáte podcast: 2. november 2010
Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2010 - All rights reserved