 |  |
06/11/2010
Pápež Benedikt XVI. začal svoju 18. apoštolskú cestu v Španielsku
Vatikán (6. novembra, RV) - Pápež Benedikt XVI. začal svoju 18. apoštolskú cestu v Španielsku. Z rímskeho letiska Fiumicino odletel o 8.30 hod. a po trojhodinovom lete ho na letisku v Santiagu de Compostela, na severozápade krajiny, privítala kráľovská rodina a arcibiskup Santiaga. Na uvítacom ceremoniáli sa zúčastnili aj politickí predstavitelia, španielski kardináli, výkonný výbor biskupskej konferencie a obyvatelia 93 tisícového Santiaga. Po oficiálnom prejave Filipa, princa z Astúrie, predniesol svoj príhovor - prvý zo siedmich počas návštevy Španielska - pápež Benedikt XVI.
Na 13.00 hod. je naplánovaná návšteva katedrály a popoludní o 16.30 svätá omša na námestí Plaza del Obradoiro pri príležitosti Jubilejného kompostelského roku. Program prvého dňa pápežskej návštevy Španielska sa týmto ukončí a Svätý Otec odletí z hlavného mesta regiónu Galície do katalánskej metropoly, Barcelony.
Do arcidiecézy Santiago de Compostela, ktorej miestnym arcibiskupom je Mons. Julián Barrio Barrio, patrí vyše 1000 farností, 92 % obyvateľov územia je katolíckeho vierovyznania. Kompostelské sanktuárium píše svoju históriu od 9. storočia, kedy tu objavili hrob svätého Jakuba Staršieho, apoštola. V 10. storočí zaznamenalo veľký príliv pútnikov, avšak zakrátko, po nájazde Normanov a moslimov, bola katedrála zničená, zachoval sa iba hrob. V 12. storočí bola Katedrála sv. Jakuba zrekonštruovaná a od r. 1952 znovu priťahuje pozornosť celého katolíckeho sveta. Santiago de Compostela bolo v r. 1985 ako tretie najdôležitejšie pútnické miesto - po Jeruzaleme a Ríme - zapísané do Zoznamu nehmotného svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Od roku 1120 má výsadu vyhlasovať Jubilejný kompostelský rok, a to vždy, keď sviatok sv. Jakuba, apoštola, ktorý sa slávi 25. júla, pripadne na nedeľu. Tento jubilejný rok je už v poradí 119. a najbližšie sa bude sláviť o 11 rokov, v roku 2021. –jk-
Príhovor Benedikta XVI. počas uvítacieho ceremoniálu v Santiagu de Compostela
Vatikán (6. novembra, RV) - Krátko pred poludním priletel pápež Benedikt XVI. na letisko v Santiagu de Compostela, kde počas privítacieho ceremoniálu predniesol nasledujúci príhovor:
Kráľovská výsosť,
vážení štátni, regionálni a miestni predstavitelia,
pán arcibiskup Santiaga de Compostela,
pán kardinál, predseda Konferencie biskupov Španielska,
páni kardináli a bratia v biskupskej službe,
drahí bratia a sestry,
všetci priatelia.
Ďakujem Výsosti za láskavé slová, ktoré mi adresovala v mene všetkých a ktoré sú hlbokou ozvenou citov synov a dcér tejto ušľachtilej krajiny voči Petrovu nástupcovi.
Srdečne pozdravujem všetkých prítomných a tých, ktorí sú s nami spojení pomocou komunikačných prostriedkov, ďakujúc tiež tým, ktorí sa veľkodušne na rôznych cirkevných a štátnych úrovniach podieľali na tom, aby táto krátka a intenzívna návšteva Santiaga de Compostela a Barcelony bola čo najplodnejšia.
V najväčšej hĺbke svojho bytia je človek vždy na ceste a hľadá pravdu. Cirkev sa na tejto hlbokej túžbe ľudskej bytosti podieľa, sama sa dáva na cestu a sprevádza človeka, ktorý túži po plnosti vlastného bytia. Cirkev súčasne koná svoju vnútornú púť, ktorá ju vedie skrze vieru, nádej a lásku k tomu, aby svetu zviditeľňovala Krista. To je jej poslanie a jej cesta: byť medzi ľuďmi a stále viac sprítomňovať Krista, „ktorý sa pre nás stal múdrosťou od Boha i spravodlivosťou, posvätením a vykúpením“ (1 Kor 1, 30). Preto som sa i ja vydal na cestu, aby som utvrdzoval svojich bratov vo viere (porov. Lk 22, 32).
Prichádzam ako pútnik v tomto svätom compostelskom roku a v srdci prechovávam tú istú lásku ku Kristovi, ktorá viedla apoštola Pavla, aby sa vydával na cesty v snahe dosiahnuť aj Španielsko (porov. Rim 15, 22-29). Rád by som sa takto pridal k veľkému zástupu mužov a žien, ktorí v priebehu stáročí prichádzali do Compostely zo všetkých kútov Iberského polostrova a z Európy, ba z celého sveta, aby spočinuli pri nohách svätého Jakuba a nechali sa premeniť svedectvom jeho viery. Oni, v ich stopách a plní nádeje, utvárali život kultúry, modlitby, milosrdenstva a obrátenia, ktorý sa konkretizoval v kostoloch a nemocniciach, hospicoch, mostoch a kláštoroch. Španielsko a Európa tak rozvinuli duchovnú fyziognómiu, ktorá je nezmazateľne poznačená evanjeliom.
Práve ako posol a svedok evanjelia pôjdem tiež do Barcelony, aby bola posilnená viera jej pohostinného a dynamického ľudu. Viera, zasiata už na počiatku kresťanstva, vyklíčila a vyrástla v zápale nespočetných príkladov svätosti a dala počiatok mnohým dobročinným, kultúrnym a výchovným inštitúciám. Viera, ktorá inšpirovala geniálneho architekta Antónia Gaudiho, aby v tomto meste so zápalom a v spolupráci s mnohými ostatnými vybudoval onen div, ktorým je Chrám Svätej rodiny. Budem mať to potešenie posvätiť tento kostol, v ktorom sa odráža všetka veľkosť ľudského ducha otvoreného voči Bohu.
Zakusujem hlbokú radosť z toho, že som znovu v Španielsku, ktoré dalo svetu mnoho veľkých svätcov, zakladateľov a básnikov, ako napr. Ignáca z Loyoly, Teréziu od Ježiša, Jána z Kríža, Františka Xaverského a mnoho ďalších. Španielsko, ktoré v 20. storočí vzbudilo nové inštitúcie, skupiny a komunity kresťanského života a apoštolského hnutia a v posledných desaťročiach kráča v svornosti a jednote, slobode i pokoji, pozerá do budúcnosti s nádejou a zodpovednosťou. Pohnuté svojím bohatým odkazom ľudských a duchovných hodnôt, usiluje sa o pokrok uprostred ťažkostí a ponúka medzinárodnému spoločenstvu svoju solidaritu.
Tieto prínosy a iniciatívy vašich dlhých dejín, i tých dnešných, spolu s významom týchto dvoch miest vašej krásnej zeme, ktoré pri tejto príležitosti navštívim, ma vedú k tomu, aby som rozšíril svoju staroslivosť na celý ľud Španielska a Európy. Ako Boží služobník Ján Pavol II., ktorý z Compostely povzbudil Starý kontinent k novej sile jeho kresťanských koreňov, chcel by som i ja povzbudiť Španielsko a Európu a stavať ich prítomnosť, ako aj plánovať ich budúcnosť na autentickej pravde o človeku, na slobode, ktorá rešpektuje túto pravdu a nikdy ju nezraňuje, a na spravodlivosti pre všetkých, počínajúc tými najchudobnejšími a najnúdznejšími. Španielsko a Európa sa nestarajú len o materiálne potreby ľudí, ale tiež o tie morálne a sociálne, duchovné a náboženské, pretože tie všetky sú autentickými požiadavkami jediného človeka a jedine tak účinne, celistvo a plodne prispievajú k jeho dobru.
Drahí priatelia, opäť vám vyjadrujem svoju vďačnosť za vaše vrelé privítanie a vašu prítomnosť na tomto letisku. Znovu vyslovujem svoju srdečnosť a blízkosť milovaným synom a dcéram Galície, Katalánska a ďalšiemu ľudu Španielska. Svoju prítomnosť medzi vami zverujem príhovoru svätého Jakuba a prosím Boha, aby na vás všetkých zoslal svoje požehnanie. Veľká vďaka.
Preložil Peter Dufka
Príhovor Benedikta XVI. v Katedrále sv. Jakuba v Santiagu de Compostela
Vatikán (6. novembra, RV) – Pápež Benedikt XVI. počas dnešnej návštevy Santiaga de Compostela o 13.00 hod. vstúpil z Námestia Nepoškvrnenej do miestnej katedrály, kde zotrval v krátkej adorácii a tichej modlitbe pri hrobe sv. Jakuba, potom sa zastavil pri soche svätca. Po srdečnom pozdrave a privítaní miestnym arcibiskupom nasledoval príhovor Svätého Otca:
Páni kardináli,
drahí bratia v biskupskej službe,
vážené autority,
drahí kňazi, seminaristi, rehoľníci a rehoľníčky,
draní bratia a sestry,
všetci priatelia.
Ďakujem arcibiskupovi Santiaga de Compostela Juliánovi Barriovi Barriovi za láskavé slová na privítanie, ktoré mi práve adresoval a na ktoré s potešením odpovedám srdečným pozdravením vás všetkých v Pánovi, ďakujúc vám za vašu prítomnosť na tomto tak významnom mieste.
Ísť na púť neznamená jednoducho navštíviť nejaké miesto a obdivovať jeho prírodné, umelecké a historické bohatstvá. Ísť na púť znamená skôr vyjsť zo seba samého a vykročiť v ústrety Bohu tam, kde sa ukázal, tam, kde sa zvlášť oslnivo prejavila milosť Božia a vyvolala hojné plody obrátenia a svätosti medzi veriacimi. Kresťania sa vydávajú na púť predovšetkým na miesta spojené s utrpením, smrťou a vzkriesením Pána, do Svätej zeme. Potom do Ríma, mesta mučeníctva Petra a Pavla, a tiež do Compostely, ktorá sa spája s pamiatkou svätého Jakuba a prijíma pútnikov celého sveta, túžiacich posilniť svojho ducha svedectvom viery a lásky tohto apoštola.
V tomto svätom kompostelskom roku ako nástupca svätého Petra som si tiež želal vydať sa na púť do domu „Señor Santiago“ (svätého Jakuba), ktorý sa pripravuje na oslavy osemstého výročia od svojho posvätenia, aby som utvrdil vašu vieru, posilnil vašu nádej a zveril príhovoru apoštola vaše túžby, námahy a práce pre evanjelium. Keď som objímal jeho uctievaný obraz, modlil som sa tiež za všetky deti Cirkvi, ktoré majú svoj počiatok v tajomstve spoločenstva, ktorým je Boh. Skrze vieru sme uvedení do tajomstva lásky, ktorou je Najsvätejšia Trojica. Sme v istom spôsobe objatí Bohom, premenení jeho láskou. Cirkev je táto náruč Boha, v ktorej sa tiež ľudia učia objímať svojich bratov, v ktorých objavujú Boží obraz a podobu, ktorá predstavuje najhlbšiu pravdu ich bytia a ktorá je počiatkom pravej slobody.
Medzi pravdou a slobodou je tesný a nutný vzťah. Poctivé hľadanie pravdy a túžba po nej je podmienkou autentickej slobody. Nemožno žiť jednu bez druhej. Cirkev, ktorá túži slúžiť všetkými svojimi silami ľudskej osobe a jej dôstojnosti, je v službách oboch - pravdy i slobody. Nemôže sa ich zrieknuť, pretože v hre je ľudská bytosť, pretože ju poháňa láska k človeku, „jedinému tvorcovi na zemi, ktorého Boh chcel pre neho samého“ (Gaudium et spes, 24), a pretože bez tejto túžby po pravde, spravodlivosti a slobode by človek stratil sám seba.
Dovoľte, aby som z Compostely, z duchovného srdca Galície a súčasne školy univerzálnosti bez hraníc, povzbudil všetkých veriacich tejto drahej arcidiecézy a všetkých, ktorí v cirkvi v Španielsku žijú osvietení pravdou Kristovou, aby vyznávali vieru s radosťou, dôslednosťou a jednoduchosťou ako doma, tak v práci i v občianskom nasadení.
Nech vás radosť z pocitu, že ste milovaní Bohom, vedie i ku stále hlbšej láske voči Cirkvi, aby ste s ňou spolupracovali na jej diele a prinášali Krista všetkým ľuďom. Modlite sa k Pánovi žatvy, aby sa mnohí mladí zasvätili poslaniu v kňazskej službe a v zasvätenom živote. Dnes, ako vždy, stojí za to venovať sa po celý život predkladaniu novosti evanjelia.
Nechcem skončiť bez toho, aby som najprv vyjadril svoje potešenie a vďačnosť všetkým španielskym katolíkom za štedrosť, s ktorou podporujú toľké charitatívne a humanitárne inštitúcie. Nepoľavujte v podpore týchto diel, ktoré prinášajú úžitok celej spoločnosti a ich účinnosť sa ukázala osobitne v súčasnej ekonomickej kríze, ako aj pri vážnych prírodných kalamitách, ktorými sú zasiahnuté rôzne krajiny.
S týmito pocitmi sa modlím k Najvyššiemu, aby vám udelil všetku smelosť, ktorú mal svätý Jakub, keď svedčil o vzkriesenom Kristovi, aby ste tak zostali verní cestám svätosti a obetovali sa pre Božiu slávu a k prospechu tých najopustenejších bratov. Mnohokrát ďakujem.
Preložil Peter Dufka
Homília Benedikta XVI. počas sv. omše na námestí Plaza dle Obradoiro v Santiagu de Compostela
Vatikán (6. novembra, RV) – Pápež Benedikt XVI. dnes o 16.30 celebroval svätú omšu na námestí Plaza del Obradoiro. Svätý Otec vo svojej homílii povedal:
Milovaní bratia a sestry v Ježišovi Kristovi,
ďakujem Bohu za dar, že môžem byť tu, na tomto krásnom námestí plnom umenia, kultúry a duchovného významu. V tomto svätom roku prichádzam ako pútnik medzi pútnikmi a sprevádzam mnohých, ktorí prichádzajú až sem, smädní po viere v zmŕtvychvstalého Krista. Po tej viere, ktorú ohlasovali a verne šírili apoštoli, tak ako sv. Jakub starší, ktorý sa uctieva v Compostele od nepamäti.
Ďakujem za milé slová privítania od Mons. Juliána Barria Barria, arcibiskupa tejto partikulárnej cirkvi, a za zdvorilú prítomnosť ich kráľovských veličenstiev, kniežat z Astúrie, pánov kardinálov, ako aj početných bratov v biskupskej a kňazskej službe. Môj srdečný pozdrav adresujem aj európskym členom parlamentu, členom medziskupiny „Camino de Santiago“, ako aj národným, krajským a miestnym hodnostárom, ktorí sú prítomní na tomto slávení. Je to prejav vašej úcty voči Petrovmu nástupcovi, ako aj znak hlbokého citu, ktorý vzbudzuje sv. Jakub z Compostely v Galícii a na iných miestach Španielska, ktoré uznáva tohto apoštola za svojho patróna a ochrancu. Srdečne pozdravujem aj zasvätené osoby, bohoslovcov i veriacich účastných na tejto Eucharistii a zvlášť pútnikov, tvorcov pravého jakobínskeho ducha, bez ktorých by sa dalo chápať len veľmi málo alebo dokonca nič z toho, čo sa tu deje.
Jedna veta z prvého čítania s udivujúcou jednoduchosťou tvrdí: „Apoštoli veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša“ (Sk 4, 33). Naozaj, východiskovým bodom toho, čo kresťanstvo bolo a v súčasnosti znamená, nie je nejaký ľudský plán či iniciatíva, ale Boh, ktorého ohlasuje spravodlivý a svätý Ježiš proti výroku ľudského tribunálu, ktorý ho odsúdil ako rúhača a rozvracača; Boh, ktorý zachránil Ježiša Krista pred smrťou; Boh, ktorý ospravedlní všetkých nespravodlivo ponížených počas dejín.
„A my sme toho svedkami aj Duch Svätý, ktorého Boh dal tým, čo ho poslúchajú“ (Sk 5,32), hovoria apoštoli. Naozaj, takto vydali svedectvo o živote, smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista, ktorého poznali pri hlásaní a konaní zázrakov. Na nás je, drahí priatelia, aby sme nasledovali príklad apoštolov, aby sme poznávali každým dňom Pána stále viac a vydávali žiarivé svedectvo o jeho evanjeliu. Niet väčšieho pokladu, čo by sme mohli ponúknuť našim súčasníkom. Tak budeme napodobňovať sv. Pavla, ktorý uprostred mnohých súžení, trápení a stroskotaní s radosťou vyhlasoval: „No tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my“ (2 Kor 4,7).
Spolu so slovami Apoštola národov sú tu aj samotné slová evanjelia, ktoré sme pred chvíľou počuli a ktoré pozývajú žiť podľa poníženosti Krista, ktorý vo všetkom, nasledujúc Otcovu vôľu, prišiel, aby slúžil a „položil svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mt 20,28). Pre učeníkov, ktorí chcú nasledovať a napodobňovať Krista, služba blížnemu už nie len čírou opciou, ale podstatnou súčasťou vlastného bytia. Služba, ktorá sa nemeria podľa svetských kritérií bezprostrednosti, materiálnosti či zdanlivosti, ale pretože sprítomňuje Božiu lásku všetkým ľuďom vo všetkých rozmeroch a vydáva svedectvo o ňom aj tými najjednoduchšími gestami. Pri predkladaní tohto nového spôsobu budovania vzťahov v spoločenstve, založenom na logike lásky a služby, sa Ježiš obracia aj k „hlavám národov“, pretože kde niet angažovanosti pre druhých, tam vznikajú formy násilia a využitia, ktoré nedávajú priestor k pravému integrálnemu rozvoju človeka. A prajem si, aby sa tento odkaz dotkol najmä mladých; práve vám tento podstatný obsah evanjelia ukazuje cestu, aby ste zavrhovali egoistický spôsob myslenia krátkeho významu, ktorý sa vám mnohokrát ponúka, a prijali Ježišov spôsob myslenia a tak sa naplno realizovali a boli semenom nádeje.
Toto nám pripomína aj slávenie svätého compostelského roku. A je to aj to, čo v skrytosti srdca s vedomím a cítením bez vyjadrenia slovami prežívajú mnohí pútnici, ktorí kráčajú do Santiaga de Compostela, aby objali apoštola. Únava z chodenia, rôznosť krajiniek, stretnutie s osobami iných národností ich otvárajú pre to, čo nás najhlbšie a spoločne spája s ľuďmi: že sme bytia, ktoré hľadajú, ktoré potrebujú pravdu a krásu, skúsenosť milosti, lásky a pokoja, odpustenia a spásy. A v najväčšej skrytosti všetkých týchto ľudí zaznieva Božia prítomnosť a činnosť Ducha Svätého. Áno, každého človeka, čo sa vie stíšiť vo svojom vnútri a vzdialiť sa pred dychtivosťou, túžbami a bezprostrednými udalosťami, človeka, ktorý sa modlí, Boh osvieti, aby ho stretol a spoznal Krista. Kto ide na púť do Santiaga, robí to predovšetkým preto, aby sa stretol s Bohom, ktorý v podobe Kristovej majestátnosti ho prijíma a požehnáva pri príchode k Stĺporadiu slávy.
Odtiaľto, ako posol evanjelia, ktoré Peter a Jakub potvrdili vlastnou krvou, túžim obrátiť svoj pohľad na Európu, ktorá sa vydala na púť do Compostely. Aké sú jej veľké potreby, obavy a nádeje? Aká je špecifická a fundamentálna pomoc Cirkvi tejto Európe, ktorá sa v poslednom polstoročí vydala na cestu nových štruktúr a projektov? Jej prínosom je veľmi jednoduchá a rozhodujúca skutočnosť, že Boh existuje a dal nám život. Iba on je absolútnou, vernou a nemennou láskou, nekonečným cieľom, ktorý presvitá vo vnútri všetkých obdivuhodných dobier, právd a krás tohto sveta; obdivuhodných, ale nepostačujúcich ľudskému srdcu. Správne to pochopila sv. Terezka Ježišova, keď napísala: „Iba Boh stačí.“
Je tragédiou, že v Európe, najmä v 19. storočí, sa tvrdilo a šírilo presvedčenie, že Boh je súperom človeka a nepriateľom jeho slobody. Chcela sa tak zatieniť pravá biblická viera v Boha, ktorý poslal na svet svojho Syna Ježiša Krista, aby nezomrel nik, ale aby všetci mali večný život (porov. Jn 3,16).
Svätopisec nevyvrátiteľne tvrdí proti pohanstvu, pre ktoré Boh závidí človeku alebo ho odmieta: ako by bol Boh stvoril všetky veci, keby ich nebol miloval, on, čo vo svojej nekonečnej plnosti nepotrebuje nič? (porov. Múd 11, 24 - 26). Ako by sa bol zjavil ľuďom, keby ich nebol chcel ochrániť? Boh je pôvodcom nášho bytia a základom i vrcholom našej slobody, a nie naším odporcom. Ako si smrteľný človek môže zakladať sám na sebe a ako sa môže hriešnik zmieriť sám so sebou? Ako je možné, že nastalo verejné ticho o prvej a podstatnej skutočnosti ľudského života? Ako môže byť to, čo je v ňom najurčujúcejšie, uzavreté do čírej intimity či vyhnané do prítmia? My ľudia nemôžeme žiť v tme bez toho, aby sme videli svetlo slnka. Teda ako je možné, že sa odopiera Bohu, slnku inteligencie, sile vôle a príťažlivosti našich sŕdc právo predložiť toto svetlo, ktoré rozptýli každú temnotu? Preto je nutné, aby Boh opäť radostne zazvonil pod nebom Európy; aby sa toto sväté slovo neohlasovalo nadarmo, aby sa neprekrútilo a neslúžilo cieľom, ktoré mu nie sú vlastné. Treba, aby sa toto slovo vyrieklo sväto. Je potrebné, aby sme ho takto chápali v každodennom živote, v tichu práce, v bratskej láske i v ťažkostiach, ktoré roky prinášajú.
Európa sa musí otvoriť Bohu, stretnúť sa s ním bez strachu, pracovať s jeho milosťou na dôstojnosti človeka, čo objavil najlepšie tradície: okrem tej základnej biblickej aj tie z obdobia klasického, stredovekého a moderného, z ktorých sa zrodili veľké filozofické a literárne, kultúrne a sociálne kreácie Európy.
Tento Boh a človek sa konkrétne a historicky zjavili v Kristovi. Krista, ktorého nachádzame na ceste do Compostely, z dôvodu, že je tam kríž, ktorý prijíma a orientuje na rázcestia. Tento kríž, znak nesmiernej lásky až do krajnosti, ktorý je darom i odpustením zároveň, má byť našou polárnou hviezdou v noci času. Kríž a láska, kríž a svetlo sa stali synonymami v našich dejinách, pretože Kristus sa nechal naň pribiť, aby nám dal najväčší dôkaz svojej lásky, aby nás pozval k odpusteniu a zmiereniu, aby nás naučil dobrom premáhať zlo. Neprestaňte sa učiť lekciám tohto Krista križovatiek a životných ciest, v ňom nám Boh prichádza naproti ako priateľ, otec a sprievodca. Ó, blahoslavený kríž, stále žiar v krajinách Európy!
Dovoľte mi odtiaľto prehlásiť slávu človeka, aby som varoval pred hrozbami voči jeho dôstojnosti, ktoré ho chcú zbaviť pôvodnej hodnoty a bohatstva, pred vyhostením na okraj spoločnosti alebo pred smrťou najslabších a najchudobnejších. Nemožno Bohu vzdať kult bez ochrany človeka, jeho syna, a nemožno slúžiť človeku bez kladenia otázky, kto je jeho Otec a odpovede na ňu. Európa vedy a technológie, Európa civilizácie a kultúry má byť zároveň Európou, ktorá je otvorená transcendentnu a bratstvu s ostatnými kontinentmi, otvorená živému a pravému Bohu vychádzajúc zo živého a pravého človeka. Toto chce Cirkev priniesť Európe: starať sa o Boha i o človeka a pochopiť, že z oboch nám ponúka Ježiš Kristus.
Drahí priatelia, pozdvihnime pohľad nádeje k tomu, čo nám Boh sľúbil a čo nám ponúka. Nech nám dá svoju silu, nech posilní túto compostelskú arcidiecézu, oživí vieru svojich detí a pomáha im byť verní povolaniu rozsievať a dať silu evanjeliu aj v iných krajinách. Nech sv. Jakub, Pánov priateľ, vyprosuje hojnosť požehnania pre Galíciu, pre celý ľud Španielska, Európy a iných ďalších miest za morom, kde je apoštol znamením kresťanskej identity a podporovateľom Kristovej blahozvesti.
Preložil Andrej Klapka
Blahoželanie Svätého Otca jubilujúcemu Mons. Bernardovi Boberovi
Slovensko – (6. novembra, RV) - Dnes o 12. hodine sa slávnostnou svätou omšou v Seminárnom kostole sv. Antona Paduánskeho v Košiciach poďakoval za 60 rokov života košický arcibiskup-metropolita Bernard Bober. Počas slávnosti bol prečítaný telegram Svätého Otca, podpísaný štátnym sekretárom, kardinálom Tarcisiom Bertonem. Benedikt XVI. v ňom jubilantovi udeľuje osobitné apoštolské požehnanie „ako znak nebeských milostí, aby jeho služba Božiemu ľudu prinášala hojné duchovné ovocie.“ -dj-
Vysielanie vo formáte podcast: 6. november 2010
Sobotné vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2008 - All rights reserved