Adventná duchovná obnova - 1. časť

Boh s nami

Prorok Izaiáš nám odovzdal posolstvo ohlásené Bohom: „Hľa, Panna počne, a porodí Syna a dá mu meno Emanuel, čo značí Boh s nami“ (Iz7, 14).Táto skutočnosť mení celý doterajší beh sveta. Boh, ktorého si ľudská myseľ nevie predstaviť, sa rozhodol, že sa dá ľuďom poznať, že vstúpi do dejín ľudstva, že sa stane človek ako každý z nás, že sa narodí z Panny. Od tejto chvíle v osudoch ľudí nič nie je tak, ako predtým. Od narodenia Krista je svet poznačený Božou prítomnosťou, Boh je s nami. Emanuel, to je meno vteleného Slova. Je to Boží Syn, Ježiš Kristus, ktorý z nekonečnej milosti a lásky k nám prichádza nás spasiť a zjaviť nám posledný náš cieľ. Prišiel nás oslobodiť od hriechu, od zaslúženého trestu. Prišiel nás pozdvihnúť k nadprirodzenosti, urobiť nás adoptívnymi Božími deťmi a dedičmi neba. Nepochybne, navonok je všetko ako predtým. Schopnosti človeka robiť dobro či zlo sa nemení. I pokušenie hada z raja: „Budete ako Boh“ (Gen 3, 5), ostáva. Človek nielen, že spoznáva zlo, ale ho i koná, a preto musí znášať aj dôsledky: bolesť a smrť.

Napriek tejto znepokojujúcej skutočnosti, príchodom Krista na svet, človek dostal možnosť, ktorú predtým nemal: dostal milosť, ktorú mu priniesol jeho Spasiteľ a ktorú mu veľkodušne daroval. Kristus prišiel kvôli nám a pre nás. To znamená, že sme s ním v osobitnom vzťahu, on – náš dobrodinec, a my ním obdarovaní. Je to vzťah, ktorý koniec koncov možno sa nám páči, lebo sa nám zdá bezpečne vzdialený, necháva nám slobodu sklamať jeho láske, skryť sa pred jeho pohľadom a jeho požiadavkám. No nie je to tak, lebo jeho meno, ktoré nám bolo zjavené, znamenáBoh s nami. Nie ibapre nás,ales nami.Výrazs naminám kladie podmienku spoluzodpovednosti. Nemôžeme teda čakať iba na Božiu iniciatívu, a nechávať si iba možnosť žiadať o jeho pomoc a ochranu. Aktivita sa očakáva aj od nás. Od nás sa žiada, aby sme boli pozorní na Pánove požiadavky, lebo on je s nami, a s nami všetko zdieľa. Keď sa napríklad spolu s priateľom vydáme na cestu, nemôžeme čakať, že iba on sa postará o všetko potrebné. Je správne, že aj my prispejeme svojim dielom k jej zabezpečeniu.

Čo teda chce a čo potrebuje Boh, ktorý je s nami?
Predovšetkým, aby sme neodmietli jeho spoločnosť. Niekedy, ba dokonca často, ideme inde hľadať iných spoločníkov na cestu. Myslíme si, že sú veselší, bezstarostnejší, ochotnejší vyhovieť požiadavkám našej márnivosti a pýchy! Ako často chýbame na Božích cestách. Ďaleko sme od Boha aj na Vianoce, či Veľkú noc, v dva najväčšie dni Božej prítomnosti vo svete, lebo konzumný spôsob života nám vzal ich pravý zmysel. Prítomnosť Boha v jeho príchode na svet a jeho víťazstvo nad smrťou. Boh nás však neopúšťa. Keď vidí, že sme stratení, jemne nás volá späť k sebe hlasom nášho svedomia, ktorý sa nedá umlčať. Podáva nám, môžeme povedať, ruku, aby sme sa vrátili a kráčali s ním jeho cestami čistoty a svätosti. Toto od nás požaduje predovšetkým: aby sme ho prijali ako spoločníka na našej ceste, a potom, ako o sebe hovorí svätý Pavol na začiatku Listu Rimanom, spolu s ním ohlasujeme všetkým Božie evanjelium, dobrú zvesť, že Boh je s nami, aby to všetci vedeli, uvedomili si to, zmenili svoj život a urobili ho dôstojným spoločenstva a priateľstva s Bohom. Nie je to ľahké. Najväčšie prekážky možno nájdeme v nás samých a medzi našimi blízkymi priateľmi. Možno strácame dôveru, keď sa nám zdá, že všetko sa sprisahalo proti našej dobrej vôli a vnútilo nám šedosť a nezáujem o život. Vtedy si spomeňme, čo píše svätý Matúš vo svojom evanjeliu o bezradnosti Jozefa, a o úzkosti Panny Márie, a o jeho rozhodnutí ako človeka spravodlivého, ktorý zachránil sebe i manželke česť, lebo poslúchol Boží hlas, ktorý ho oslovil vo sne.

Otvorme teda aj my naše srdce, tichému, nenápadnému Božiemuhlasu, možno aj vo sne, a prijmime Boha do nášho každodenného života, nielen preto, že nás napĺňa svojou milosťou, ale že je našim priateľom, lebo priateľstvo nie je ako povinnosť, ktorej splnenie si často vyžaduje námahu, ale všetko čo robíme pre priateľov, robíme s lásky. A tak vydáme najlepšie svedectvo, že Boh je skutočne vždy s nami a vedzme, že nás nikdy neopustí a že nás privedie do svojho večného príbytku.