Posolstvo Jána Pavla II. k Svetovému dňu masovokomunikačných prostriedkov
Vatikán:Na budúcu 7. veľkonočnú nedeľu, sa bude sláviť svetový deň masmédií.
Svätý Otec k nemu vydal osobitné posolstvo. V rámci rubriky pre pravidelný štvrtkový
komentár vám ho prinášame v plnom znení. Drahí bratia a drahé sestry!
Mimoriadny
rozvoj spoločenských komunikačných prostriedkov a ich čoraz širšia dostupnosť ponúkajú
výnimočné možnosti na obohatenie života nielen jednotlivcov, ale aj celých rodín.
No zároveň sa dnes rodiny nachádzajú pred novými výzvami, vychádzajúcimi z rozličných
a často protichodných posolstiev šírených prostredníctvom spoločenských komunikačných
prostriedkov. Téma nadchádzajúceho Svetového dňa spoločenských komunikačných prostriedkov
v roku 2004 Médiá v rodine: riziko a obohatenie e veľmi aktuálna, pretože pozýva k
triezvemu uvažovaniu o tom, ako používať masovokomunikačné prostriedky v rodine a
ako v nich zobrazovať rodinu a jej starosti.
Okrem toho má tohoročná téma všetkým
– pracovníkom médií aj ľuďom, na ktorých sa médiá obracajú – pripomenúť, že každá
komunikácia má svoj morálny rozmer. Ako povedal sám Pán Ježiš, „z plnosti srdca hovoria
ústa“ (Mt 12, 34). Narastanie alebo znižovanie morálnej veľkosti človeka závisí od
slov, ktoré hovorí, a od posolstiev, ktoré sa rozhodol počúvať. Pretosa pri zaobchádzaní
so spoločenskými komunikačnými prostriedkami vyžaduje – najmä od pracovníkov médií
ale aj od rodičov a vychovávateľov – múdrosť a rozlišovanie, keďže svojimi rozhodnutiami
môžu veľmi ovplyvniť deti a mladistvých, za ktorých sú zodpovední a ktorí sú v konečnom
dôsledku budúcnosťou celej spoločnosti.
Vďaka bezprecedentnému rozširovaniu
mediálneho trhu v posledných desaťročiach dnes majú mnohé rodiny na celom svete, i
tie, ktoré disponujú len skromnými prostriedkami, vo svojich domovoch prístup k bohatej
a pestrej ponuke spoločenských komunikačných prostriedkov. V dôsledku toho majú temer
neobmedzené možnosti, pokiaľ ide o informácie, vzdelanie, kultúrne obohacovanie, či
dokonca o duchovný rast. Tieto možnosti sú oveľa väčšie, ako mali rodiny v minulosti.
Tie
isté spoločenské komunikačné prostriedky však dokážu spôsobiť rodinám aj veľké škody
tým, že budú šíriť neúplnú, ba dokonca prekrútenú predstavu o živote, rodine, náboženstve
či morálke. Túto ich moc posilňovať alebo popierať tradičné hodnoty, ako sú náboženstvo,
kultúra či rodina, jasne postrehol už Druhý vatikánsky koncil, ktorý vo svojom dokumente
Inter mirifica konštatoval, že „správne používanie týchto prostriedkov si bezpodmienečne
vyžaduje, aby všetci, ktorí ich používajú, poznali mravné normy a svedomito ich uplatňovali
na tomto poli” (4). Komunikácia sa má v každej svojej podobe inšpirovať etickým kritériom
úcty k pravde a dôstojnosti ľudskej osoby.
To platí predovšetkým o spôsobe,
akým sa v spoločenských komunikačných prostriedkoch hovorí o rodine. Na jednej strane
sa manželstvo a rodinný život často vykresľujú citlivo, realisticky a aj so sympatiou,
čím sa vyzdvihujú cnosti ako láska, vernosť, odpustenie a veľkodušné darovanie sa
druhým. To sa týka aj mediálneho zobrazovania poukazujúceho na nevyhnutnú skúsenosť
neúspechov a sklamaní – napätí, konfliktov, prekážok, chybných rozhodnutí a zraňujúceho
konania – manželských párov a rodín, ktoré sa však pri tom všetkom usilujú oddeliť,
čo je správne a čo nesprávne, rozlíšiť opravdivú lásku od jej falošnej podoby a ukázať
nenahraditeľnú hodnotu rodiny ako základnej bunky spoločnosti.
Na druhej strane
sa však v komunikačných prostriedkoch rodina a rodinný život príliš často vykresľujú
veľmi nevhodným spôsobom. Nekriticky sa v nich predstavuje nevera, mimomanželské sexuálne
styky a absencia morálneho a duchovného chápania manželského zväzku, ba nezriedka
sa podporuje rozvod, antikoncepcia, interrupcie a homosexualita. Takéto zobrazovanie,
napomáhajúce nepriateľské postoje voči manželstvu, škodí spoločnému dobru spoločnosti.
Svedomité
a kritické zamýšľanie sa nad etickým rozmerom spoločenskej komunikácie musí vyústiť
do praktických podnetov majúcich za cieľ odstrániť nebezpečenstvá, ktoré môžu prinášať
spoločenské komunikačné prostriedky, a zaistiť, aby tieto mocné nástroje komunikácie
zostali skutočnými zdrojmi obohacovania. Osobitnú zodpovednosť majú v tomto smere
mediálni tvorcovia, ale aj verejní činitelia a rodičia.
Pápež Pavol VI. zdôraznil,
že ľudia pracujúci v mediálnej oblasti musia „poznať a rešpektovať potreby rodiny,
čo od nich mnohokrát vyžaduje skutočnú odvahu a zároveň veľký zmysel pre zodpovednosť“
(Posolstvo k Svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov, 1969). Odolať
komerčným tlakom a požiadavkám prispôsobiť sa sekulárnym ideológiám vôbec nie je jednoduché,
no práve to musia zodpovední pracovníci dokázať. V hre je veľmi veľa, pretože každý
útok na základnú hodnotu rodiny je útokom na skutočné dobro ľudstva.
Predstavitelia
verejnej moci tiež majú dôležitú povinnosť podporovať manželstvo a rodinu pre dobro
samotnej spoločnosti. Napriek tomu však dnes mnohí prijímajú ľahko spochybniteľné
liberálne argumenty niektorých skupín napomáhajúcich praktiky, ktoré prispievajú k
závažnému javu krízy rodiny a k oslabeniu samotnej predstavy o rodine, a na základe
toho aj konajú. Je dôležité, aby verejní činitelia – bez toho, aby sa utiekali k cenzúre
– presadzovali také opatrenia a riadiace postupy, ktoré znemožnia spoločenským komunikačným
prostriedkom pôsobiť proti dobru rodiny.Zástupcovia rodín majú mať možnosť podieľať
sa na realizácii týchto opatrení.
Ľudia nesúci zodpovednosť, či už v spoločenských
komunikačných prostriedkoch, alebo vo verejnom sektore, sa musia postarať o spravodlivé
rozdelenie finančných prostriedkov medzijednotlivé spoločenské komunikačné prostriedky
tak na národnej, ako aj na medzinárodnej úrovni, pričom je zároveň potrebné rešpektovať
integritu tradičných kultúr. Prostriedky spoločenskej komunikácie nemôžu vyvolávať
dojem, že ich program je nepriateľský voči zdravým rodinným hodnotám tradičných kultúr
alebo že v rámci procesu globalizácie chcú tieto hodnoty nahradiť sekulárnymi hodnotami
konzumnej spoločnosti.
Rodičia ako prví a najdôležitejší vychovávatelia svojich
detí sú tiež prví, ktorí ich učia zaobchádzať so spoločenskými komunikačnými prostriedkami.
Svoje deti majú vychovávať „k ich umiernenému, kritickému, bdelému a rozumnému používaniu“
(Familiaris consortio, 76). Ak to robia dobre a dôsledne, bude to pre rodinný život
veľkým obohatením. Aj tie najmenšie deti možno naučiť o komunikačných prostriedkoch
niečo dôležité: že programy v nich pripravujú ľudia, ktorí chcú odovzdať určité posolstvo,
často vyzývajúce urobiť niečo (kúpiť si nejaký produkt, osvojiť si pochybné správanie),
čo nie je v záujme dieťaťa alebo nezodpovedá mravnej pravde, a že deti nesmú nekriticky
prijímať alebo napodobňovať to, čo im predkladajú médiá.
Rodičia musia regulovať
aj používanie spoločenských komunikačných prostriedkov v domácnosti. To znamená plánovať
a vyberať programy, prísne vymedziť čas, ktorý smú deti pri nich stráviť; zábavu povýšiť
na spoločnú rodinnú skúsenosť; isté programy úplne zakázať a pravidelne zrušiť všetky
programy, aby zostal čas a priestor aj na iné rodinné aktivity. Rodičia musia dať
svojim deťom dobrýpríklad predovšetkým rozvážnym a selektívnym používaním spoločenských
komunikačných prostriedkov. Mnohokrát môže byť užitočné, aby sa rodiny navzájom stretli
a prediskutovali si problémy a možnosti plynúce z používania médií. Rodiny musia vedieť
producentom, reklamným tvorcom a verejným činiteľom jasne povedať, čo sa im na programoch
páči a čo nie.
Spoločenské komunikačné prostriedky majú nesmierny pozitívny
potenciál pri presadzovaní zdravých ľudských a rodinných hodnôt, ktoré prispievajú
k obnoveniu spoločnosti. Vzhľadom na ich veľkú schopnosť ovplyvňovať myslenie a správanie
ľudí si musia pracovníci médií uvedomiť, že nesú morálnu zodpovednosť nielen za to,
aby rodiny v tomto smere podľa možnosti povzbudili, pomohli im a podporili ich, ale
aby pri zobrazovaní tém týkajúcich sa sexuality, manželstva a rodinného života preukázali
múdrosť, správne posudzovanie a korektnosť.
Médiá denne vstupujú do mnohých
domov a rodín ako pravidelní hostia. V tento Svetový deň spoločenských komunikačných
prostriedkov povzbudzujem rodiny a tých, ktorí nesú zodpovednosť za spoločenskú komunikáciu,
aby siuvedomili túto jedinečnú výsadu, ale aj zodpovednosť, ktorú so sebou nesie.
Kiež všetci pracovníci médií môžu byť považovaní za skutočných „ochrancov a správcov
tejto nesmiernej duchovnej moci, ktorá je súčasťou dedičstva ľudstva a je považovaná
za obohatenie celej ľudskej spoločnosti“ (Prejav k pracovníkom médií, Los Angeles
15. septembra 1987, 8). Kiež rodiny pri svojej snahe žiť spoločenstvo lásky, vychovávať
mladých k trvalým morálnym hodnotám a podporovať kultúru solidarity, slobody a pokoja
vždy nájdu v spoločenských komunikačných prostriedkoch zdroj podpory, povzbudenia
a inšpirácie.
Vo Vatikáne 24. januára 2004, na sviatok sv. Františka Saleského
JÁN PAVOL II.