Kardinál Tomko v televízii TA3

Slovensko: Minulý týždeň bol v hosťom diskusnej relácie "Téma dňa" televízie TA3 kardinál Jozef Tomko, bývalý prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov a predseda Pápežského výboru pre medzinárodné eucharistické kongresy. Vybrali sme z nej vás najzaujímavejšie pasáže.

Diskusia začala o probléme svedomia človeka...

Svedomie je rovnocenné ako kapacita, ako fakulta, ale môžeme mať iné svedomie trošku rozličné v iných veciach. Tu Katolícka cirkev nepredpisuje nič nikomu.

Katolícka cirkev si chce obhájiť slobodu svedomia svojich príslušníkov. Na to má plné právo a aj katolíci na Slovensku, toľko, koľko ich je, nechcem hovoriť, že ide o väčšinu, menšinu, alebo aj iné cirkvi takisto majú právo na to, aby žiadali garancie od štátu pre slobodu svojho svedomia.

Sloboda svedomia je základné ľudské právo a to platí na Slovensku i inde. A to platí pre katolíkov, pre iných kresťanov, aj pre iné náboženstvá. Takže ja nevidím, čo, aká je v tom ťažkosť, ak len nie, že sú tu určité výhrady proti svedomiu ako takému, že niekto chce zaručovať a upevniť aj pred štátom toto vykonávanie toho práva.

Tí ľudia, ktorí sa proti tomu stavajú a hovoria, že to je diskriminácia. Nebola by diskriminácia, keby sa ukladalo zo strany či už štátu alebo inej spoločnosti voľačo pre tých veriacich. To by nebola diskriminácia? Čiže proti ich svedomiu? Tu nikomu sa neukladá povinnosť veriť v katolícke dogmy, ak len na to sa necíti.

Ďalej otec kardinál uviedol na pravú mieru vzťah medzi Vatikánom a Katolíckou cirkvou...

To nie je otázka Vatikánu. Raz musíme sa zbaviť toho omylu všetko hádzať na Vatikán a Vatikán je malý štát a to čo my tu s tým máme, s cudzím štátom a tak ďalej. To nie je dohoda medzi štátom, malým štátom, veľkým štátom, to je dohoda medzi Svätou stolicou ako morálnou ochranou a centrom Katolíckej cirkvi. A je to na ochranu svedomia vo veciach viery.

Tá viera sa tu neukladá druhému, ten má plnú slobodu. Ba opačne, my si prajeme, aby každému bola zaručená tá sloboda svedomia, lebo to je jedno z najzákladnejších ľudských práv. Poznáme aj z histórie, aká je história tých štátov, ktoré idú proti svedomiu a proti slobode svedomia.

O Ústavnej zmluve európskej únie otec kardinál dodal:

Ústava je čosi, jednak priveľká, vyše 600 strán, to hneď vidieť, že tam je priveľa vecí a že tým vzbudzuje súhlas aj nesúhlas. Tak záleží, kto kde sa skoncentruje a na čo.

Druhá vec je, že ústava vyvolala veľkú diskusiu pri príprave, a to preto, že nechcela zaujať postoj a prijať otázku kresťanských koreňov ako historický fakt, ani len ako historický fakt.

Ako viete, prvý plán dokonca spravil takú, takým letom odbavil celú našu históriu, európsku, tým, že povedal - my sme mali tu, Európa vznikla z grécko-rímskej civilizácie a kultúry a potom z osvietenstva a z humanizmu.

No a prosím vás, to už sme zabudli, že tu boli toľké kresťanské storočia, aby som nehovoril, že ešte aj sú.

Vieme skade tu vietor dúchal a prečo. Čiže za tým bola to, čo sa volá ideológia, prvá vec, ale najmä, že za tým bola historická nepravda. To bola jasná vôľa vylúčiť to kresťanstvo a nielen z minulosti, pretože to má dôsledky, lebo sa báli, oj, niekto sa bude potom na to odvolávať, že teda, má nejaké práva, a tak ďalej, to vieme.

Ak niekto z kresťanov ju odmieta, tak odmieta preto, lebo tam určité veci preňho sú dôležité a sa považujú za dôležitejšie ako tie druhé, druhé môžu byť pozitívne, ale pre tieto negatívne stránky, odmieta.

Myslím ale, myslím, že však musíme aj my mať trochu slovo a toto je voľná, diskutabilná vec medzi kresťanmi. To nie je dogma. Dajte Bohu, čo je Božie a cisárovi, čo je cisárove, len dakedy dakto si to vysvetlí tak, že presahuje hranice, hej.

Ale ja sa pýtam, či kresťan ako taký, má právo svoj svetonázor, a to v dôležitých veciach, vyjadriť vo verejnosti alebo nie? A Cirkev je čo, ak nie spoločenstvo kresťanov? Ako to môžete takto odlúčiť?

Pre mňa otázka je ponajprv, čo je Európa, identita Európy? Hovoríme o identite zemepisnej? V dnešnej debate je otázka dnešnej Európy a kam smeruje Európa. A či tá Európa komerčná, tak by som ju nazval, a vieme, rozumieme sa, myslím, či tá Európa skončila svoj vývoj k niečomu hlbšiemu.

A ja mám tam veľkú otázku, či nám stačí tá finančno-komerčná jednota, alebo či mierime za niečím bližším, alebo hlbším alebo vyšším, za lepšou jednotou, a to takou, na akú myslel Schumann, Adenauer, de Gasperi, lebo to viete, také inštitúcie sa rodia z ideí a pokiaľ sú verné tým ideám, tak sú aj životné.

Akonáhle sa začnú odchyľovať, tak začnú byť problematické. Preto pre mňa je toto otázka. Lebo podľa mňa, Európe ešte chýba duša. Pod dušou myslím veľa vecí. A Európa musí si ujasniť túto otázku.

O živote v Afrike na margo problému Aidsu kardinál Tomko zdôraznil:

Hlavný problém je bieda. A z tej biedy potom narastajú všelijaké tie veci. A hlavne problém je to, čo sa natláča, a nenatláča sa pre nejaké veľké humánne ciele. Ja to vám môžem dosvedčiť, lebo viem, čo hovorím. Tam išlo o to, aby niekto mohol predávať. A to moji spolubratia, koľkokrát v Ríme, na verejných debatách protestovali proti tomu, aby sa viazali pôžičky alebo aj dary peňažné na určité organizácie alebo fabriky, alebo podobne. Toto sa tají, ideológia sa tam vtláča.

Pretože Afričan má tiež svoju morálku, či je kresťan, alebo nie je kresťan. A v Afrike kresťanov je, nás katolíkov je 15 - 16 percent. A čo tí ostatní, keď už myslíte, že sa im diktuje, čo tí ostatní? A prečo o tých sa nehovorí?

Ale tu sa dáva vina dokonca, že my zabíjame. Viete, to je taká krutá propaganda, že z toho krv tečie. A tá krv je africká, viete. My si musíme trošku dávať väčší pozor aj na to, čo sa tvrdí v masmédiách.

Vy máte nesmiernu zodpovednosť, aby ste dávali pravdu. Ja viem, že aj vám tie pramene prichádzajú, skade prichádzajú a to ja viem, kto ich vypracováva aj teoreticky. Som to videl rukolapne. Aj kto platí za to, aby sa taká propaganda robila.

Ale viem aj to, kto ich opatruje, tých chorých. Ja som to videl. Keď si spomeniem na kanadskú lekárku, ktorá bola vydaná za doktora Contiho, za Taliana, tí dvaja ľudia spravili v Ugande, v severnej Ugande, kde je to najväčšie a najhoršie, by som povedal ohnisko, spravili nádherný špitál. A toto sú, a toto robí Cirkev, toto robí, tieto služby robí Cirkev.

A napokon, o vzťahu medzi slobodou a zodpovednosťou kardinál Tomko povedal:

Máme svoj názor a ten názor nie je náš, iba. Pochádza, a je posilnený čímsi vyšším. A to nie sú iba zákazy, zákazy, zákazy. To všetko je pre dobro ľudí, aj Desatoro. A toto si ľudia tiež majú uvedomiť, keď hovoria aj o liberálnejšej, a tak ďalej.

Liberálnejšie, to značí slobodnejšie. Sloboda, to neznačí rozpustilosť. Dajte slobodu všelijakým výrazom svojho tela a čo sa vám stane? Padnete chorá alebo podobne.

Nezaťahujte ma do slovenskej politiky, či straníckej alebo inakej. Poviem vám a odpoviem na všetko, ja mám rešpekt pred každou stranou, pokiaľ používa svoje prostriedky má právo na to, ale ja nie som expert v slovenskej politike.

Chcem povedať, sloboda musí byť tiež napomáhaná, vedená, pretože my sme, taká zmiešanina anjela a zvieraťa. To chcem povedať, máme v sebe jedno aj druhé a nemôžeme sa dať viesť iba pudom. A tie pudy majú slúžiť a slúžia na voľačo dobré. Ale môžu ísť svojou cestou.

Čiže tá kresťanská morálka, keď sa riadi Desatorom a jeho výhodami, teda aplikáciou Desatora na život, tým smeruje k dobru ľudí a nie k zlu. To je tiež dôležité pochopiť, lebo viete, ľudia pracujú dnes s toľkými nemožnými konfúziami v hlave. Aj vy, máte obrovskú zodpovednosť pred svetom a pred ľuďmi.
Zvukový záznam si môžete vypočuť tu: