Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána

Vatikán: Pápež Benedikt XVI. sa dnes napoludnie pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána spolu s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra vo Vatikáne. Pred ňou sa im prihovoril týmito slovami:

Drahí bratia a sestry,
dnešnou nedeľou začína Advent. Je to mimoriadne sugestívny čas, preniknutý nádejou a duchovným očakávaním. Po každé, keď sa kresťanská komunita pripravuje na spomienku narodenia Vykupiteľa, pociťuje v sebe radostné chvenie, ktoré prenáša istým spôsobom do celej spoločnosti. Počas Adventu kresťania opätovne prežívajú dvojitý pohyb ducha: na jednej strane pozdvihujeme zrak ku konečnému cieľu nášho pozemského putovania, ktorým je slávny príchod Pána Ježiša. Na strane druhej, s dojatím si spomíname na jeho narodenie v Betleheme a klaniame sa mu pred jasličkami. Nádej kresťanov je upriamená do budúcnosti, ostáva však vždy zakorenená v udalostiach minulosti. V plnosti času Boží Syn sa narodil z Panny Márie: „narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom“, ako píše apoštol Pavol (Gal 4,4).

Evanjelium nás dnes pozýva k bdeniu v očakávaní posledného príchodu Krista. „Bedlite!“, hovorí Ježiš, „lebo neviete, kedy príde pán domu“ (Mk 13,35.37). Stručné prirovnanie pána, ktorý odišiel z domu a služobníkov, ktorí sú poverení jeho správou, jasne poukazuje nato, aby sme boli pripravení prijať Pána, keď príde neočakávane. Kresťanská komunita s bázňou očakáva jeho „zjavenie sa“ a apoštol Pavol, keď píše Korinťanom, vyzýva ich dôverovať vernosti Božej a žiť takým spôsobom, aby deň Pána ich našiel „bezúhonných“ v . (por. 1 Kor 1, 7 – 9). Preto veľmi vhodne na začiatku Adventu nám liturgia vkladá do úst zvolanie žalmu: „Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo a daj nám svoju spásu“ (Ž 84,8).

Mohli by sme povedať, že Advent je časom, počas ktorého kresťania sú pozvaní, aby prebudili vo svojich srdciach moc nádeje, s Božou pomocou, obnoviť svet. V tomto zmysle by som chcel aj dnes spomenúť Konštitúciu II. Vatikánskeho koncilu Gaudium et spes o Cirkvi v dnešnom svete: je to text hlboko preniknutý kresťanskou nádejou. Osobitne myslím, na 39. článok, ktorá má názov: „Nová zem a nové nebesá“. Čítame v ňom: „Sme upovedomení, že Boh pripravuje nový príbytok a novú zem, na ktorej prebýva spravodlivosť (por. 2 Kor 5, 2, 2 Pt 3,13)... avšak očakávanie novej zeme nielenže nemá oslabiť, lež skôr podnecovať starosť o zveľaďovanie tejto zeme“. Ovocie našich dobrých skutkov objavíme vtedy, keď Kristus odovzdá svoje večné a univerzálne kráľovstvo Otcovi. Najsvätejšia Mária, Panna Adventu, nech nám vyprosí, aby sme mohli prežiť tento čas milosti bedlivo, a konaním dobrých skutkov očakávali Pána.

(RV, 271105, ls)