Cirkev a svet: Bulharsko

Nie je to tak dávno, čo sme v rubrike Cirkev a svet hovorili o Rumunsku, ktoré sa 1. januára stalo právoplatným členom Európskej únie. Ako vieme, nevstúpilo do tohto spoločenstva samo, ale ruka v ruke s Bulharskom, na ktoré sa bližšie pozrieme v dnešnom vysielaní. Obe krajiny majú spoločné to, že majoritným vierovyznaním je v nich pravoslávne náboženstvo. V Bulharsku sa k nemu hlási vyše 80 % zo 7 700 000 obyvateľov. Nasleduje islam s 12 percentami a katolíci tvoria iba 0,6 % občanov krajiny. Práve z tohto dôvodu je pre Katolícku cirkev nesmierne dôležitá práca v oblasti ekumenizmu. Dôkazom toho je aj nedávna národná konferencia, ktorá sa konala v rámci prípravy na septembrové 3. medzinárodné ekumenické stretnutie v rumunskom Sibiu.

Ekumenizmus v Bulharsku
„Katolícki a pravoslávni veriaci v Bulharsku môžu koexistovať a diskutovať spolu v atmosfére bratskej lásky a v harmónii,“ uvádza predseda Konferencie biskupov Christo Projkov a dodáva: „Naša tisícročná kresťanská história, naše svedectvo a vzájomná spolupráca medzi kresťanmi v krajine by mala byť prínosom ku kresťanskej pestrosti v Európe.“ Jeho slová potvrdzuje aj bulharský pravoslávny metropolita Neofit, ktorý hovorí: „Vstup do Európy nás zaväzuje k tomu, aby sme svedčili o prítomnosti našej tradície a spirituality, ktoré sú platné a užitočné aj v dnešnej dobe. Cirkevní predstavitelia aj veriaci musia byť živnou pôdou spoločnosti, hľadajúcou dialóg a porozumenie s ostatnými náboženstvami.“

História
Už spomenutá vyše tisícročná tradícia kresťanstva v Bulharsku sa datuje od 9. storočia. Slovanské kmene prichádzali na jeho územie v 6. a 7. storočí, po nich nasledovali Protobulhari. V roku 681 ich chán Asparuch z veľkej časti spojil a vytvoril 1. bulharskú ríšu, ktorá okolo roku 865 prijala z Carihradu kresťanstvo. V roku 969 sa rozpadla na východnú a západnú časť a začiatkom druhého tisícročia sa stala súčasťou Byzantskej ríše. V 12.-14. storočí existovala tzv. 2. bulharská ríša, dobyli ju však Turci a na niekoľko storočí ju urobili súčasťou Osmanskej ríše. Úplnej nezávislosti sa Bulharsko dočkal až v roku 1908 pod vedením cára Borisa III. Po II. svetovej vojne sa v krajine k moci dostali komunisti a vládli tu až do roku 1989. Toto obdobie bolo tragicky poznamenané prenasledovaním Cirkvi.

Náboženské dianie
Pokiaľ ide o náboženské dianie, nemôžeme obísť ani zmienku o tom, že v rokoch 1925-34 v Bulharsku pôsobil ako apoštolský delegát Svätej Stolice mons. Angelo Roncalli, neskorší pápež Ján XXIII., ktorý urobil veľký kus práce na poli rozvoja Katolíckej cirkvi v tejto krajine, aj v oblasti ekumenizmu. Oficiálne kontakty so Svätou Stolicou Bulharsko nadviazalo rok po skončení vlády komunistického režimu – v roku 1990. Dôležitým medzníkom v spolužití katolíckych a pravoslávnych veriacich v tejto balkánskej krajine bola historicky prvá návšteva hlavy Katolíckej cirkvi. Uskutočnil ju v roku 2002 pápež Ján Pavol II. na pozvanie pravoslávneho patriarchu Maxima. V jej rámci Svätý Otec blahorečil troch bulharských mučeníkov z obdobia komunizmu.

Riziká a výzvy, vyplývajúce z členstva v EÚ
V roku 2004 sa Bulharsko stalo členom NATO a – ako sme už spomenuli – 1. januára 2007 aj súčasťou Európskej únie. Oficiálne vyhlásenie, v ktorom hovorí o výzvach, ale aj rizikách členstva v tomto medzinárodnom spoločenstve, poskytol Vatikánskemu rozhlasu predseda bulharskej biskupskej konferencie Christo Projkov: „Počas uplynulých 50-tich rokov, keď sme žili pod vládou komunizmu, Bulharsko stále rozmýšľalo o západnom smerovaní, ale obávalo sa Sovietskeho zväzu. Teraz, po zmenách sa zdá, že sa všetko dostáva na lepšiu cestu. Je pre nás výhodou, že sa viac stávame súčasťou Európy, ale na druhej strane sú tu aj riziká a hrozby. Počas komunizmu naša krajina zažila uzavretosť a všetky zmeny na západe boli pre nás neznáme, alebo boli prezentované v negatívnom svetle. Je tu pokrok, ktorý chceme nasledovať, ale ten so sebou prináša aj veci, ktoré ohrozujú náš život. Myslím napríklad na eutanáziu, zabíjanie nenarodeného života, alebo snahy o legalizáciu homosexuálnych zväzkov.“

Biskup Projkov poukázal na to, že pre prirodzenú morálku Bulharov sú tieto záležitosti škandalózne, je tu však zároveň aj obava, že v snahe dobehnúť Západ sú obyvatelia krajiny pripravení akceptovať čokoľvek: „Ako je možné ísť proti Bohu, proti morálke? Bulharsko prijalo kresťanstvo pred viac ako tisícročím a toto kresťanstvo napriek všetkým ťažkostiam, ktorým muselo čeliť, prežilo. Môžeme teraz tak ľahko prijať veci, ktoré sú proti Bohu? Sme svedkami toho, že západná Európa nechce uznať svoje kresťanské korene. My sme kresťanský ľud. Brána Európy je pre nás otvorená a my do nej vstupujeme ako kresťania, aby sme dali našu kultúru západnej Európe ako dar.“

Zmiešané manželstvá
Vzhľadom na náboženskú príslušnosť obyvateľov Bulharska, kde na prvých dvoch miestach stoja pravoslávne a islamské vierovyznanie a kde katolíci tvoria necelú jednopercentnú menšinu, je veľmi aktuálna otázka zmiešaných manželstiev. V uplynulých dňoch sa ňou na spoločnom stretnutí zaoberali biskupi juhovýchodnej Európy. Aj pre poslucháčov Vatikánskeho rozhlasu snáď bude zaujímavé zoznámiť sa s aktuálnou situáciou v Bulharsku a postojom Katolíckej cirkvi. Slovo má predseda Konferencie biskupov Christo Projkov: „Katolícka cirkev akceptuje zmiešané manželstvá a tieto sa slávia s povolením miestneho ordinára. Očakávame a priali by sme si, aby sa táto záležitosť rovnako upravila aj zo strany Pravoslávnej cirkvi. Veľmi rozdielna situácia nastáva vtedy, keď druhá strana patrí k inému kresťanskému vyznaniu, prípadne je to nepokrstená osoba alebo moslim, pretože keď sa uzatvára manželstvo medzi kresťanmi, hoc aj rozličných vierovyznaní, predpokladá sa, že odovzdajú deťom kresťanské čnosti a kresťanskú výchovu. ... Keď ide o manželstvá s moslimami, je jasné, že moslim nechápe, čo znamená vychovávať deti v kresťanskej viere. Tu musia vstúpiť rozum a láska, ktoré musia druhému dovoliť v súlade s jeho svedomím vychovávať deti ako kresťanov.“

Perspektívy prínosu Bulharska pre rozvoj EÚ
Bulharská ministerka pre európske záležitosti Meglena Kunevová je katolíčka. Podelila sa s nami o svoj názor na uplatňovanie kresťanských hodnôt pri budovaní Európy: „Hodnoty sú veľmi previazané s osobnou identitou každého jednotlivca. Verím, že je veľmi dôležitá tolerancia, smerovanie k pokoju, prosperite a solidarite a takisto myslím, že je dôležité tieto hodnoty zdieľať aj s inými denomináciami. Morálka v politike je podľa Katolíckej cirkvi aj iných konfesií veľmi dôležitá a práve ona môže meniť človeka k lepšiemu. Každý, kto nasleduje svoje povolanie, môže prispieť určitým dielom. Čím viac žijeme svoje hodnoty v súlade so svojím vierovyznaním, tým lepšou sa stane Európa.“

Nádej na rozvoj Katolíckej cirkvi v Bulharsku vyjadril aj Svätý Otec Benedikt XVI. počas úradnej návštevy ad limina apostolorum bulharských biskupov koncom roka 2005. Zdôraznil, že je potrebné zintenzívniť prácu na ekumenických vzťahoch a modlitbu, aby čo najskôr prišla hodina, keď všetci kresťania budú môcť „zasadnúť za jeden stôl a jesť jeden Chlieb Spásy“. Ostáva dúfať, že kresťanské korene, na ktoré je Bulharsko hrdé, prispejú zásadným spôsobom k ďalšiemu formovaniu a smerovaniu Európskej únie. –dj-