Očami viery, vedy a kultúry: Zo zasadnutia Pápežskej akadémie sociálnych vied

Na prelome apríla a mája sa vo Vatikáne konalo 13. plenárne zasadnutie Pápežskej akadémie sociálnych vied. Jeho základnou témou bola „Láska a spravodlivosť vo vzťahoch medzi ľuďmi a národmi“. Podľa výsledkov výskumov práve nedostatok týchto dvoch atribútov spôsobuje vo svete veľké množstvo problémov. Ako pre Vatikánsky rozhlas uviedol kancelár Akadémie biskup Marcelo Sánchez Sorondo, veľkou inšpiráciou pre hľadanie riešení je encyklika pápeža Benedikta XVI. Deus Caritas Est a určité prepojenie sa tu dá nájsť aj s jeho novou knihou Ježiš Nazaretský: „V tejto knihe, keď sa hovorí o pokušeniach, ktoré Ježiš podstúpil, pápež tvrdí, že náš moderný svet predkladá istým spôsobom také isté pokušenie: prisľúbil chudobným národom, že im dá chlieb, no v skutočnosti im dal iba kamene. A tak, vo svetle pápežovej encykliky o láske, ako aj v učení Jána Pavla II., ako aj samotného Benedikta XVI., môžeme vidieť, ako to funguje v tomto svete, ktorý sa stal globálnym a v ktorom má každý vedomie vzájomnej ekonomickej a kultúrnej závislosti. Chcem tým poukázať na to, ako sa kladú podstatné otázky – čiže na problém spravodlivosti a lásky. Ak sa pozrieme do vnútra každej jednotlivej krajiny, každá z nich je výsledkom práve toho, ako sa v nej pozerá na spravodlivosť a kvôli tomu existuje istý spôsob – aspoň v západných krajinách – prerozdeľovania zdrojov. V Taliansku – ako iste viete – sa o tom stále diskutuje, ako sa to deje aj v iných krajinách. No ak sa zamyslíme nad svetom globálne, pýtame sa: kto sa zaoberá rozdeľovaním bohatstva? Vy mi to viete povedať? Znepokojujúce je práve to, že sa o to nikto nestará! A tak si ten silnejší kľudne podriaďuje toho slabšieho. Toto je neprijateľné. A ešte viac kvôli tomu, že práve toto je tou iskrou, ktorá spôsobuje vojny.“

Ako uvádza prípravný dokument plenárneho zasadnutia, pozornosť verejnosti a zodpovedných inštitúcií by sa mala zamerať na znepokojujúce znaky súčasnej doby, ktoré brzdia uplatňovanie lásky a spravodlivosti v praxi. Prvým bodom v zozname sú prejavy nacionalizmu. Na jednej strane je to ľudský problém, ktorý sa vzťahuje k zvýšenej legálnej a nelegálnej migrácii medzi krajinami a k politickej rezistencii v súvislosti s týmto stavom. Druhú stranu predstavuje ekonomika a vzťahuje sa na napätie, plynúce z protekcionizmu a voľného obchodu.
Ďalším sprievodným znakom globalizácie je pretrvávajúca chudoba. Predstavitelia Pápežskej akadémie sociálnych vied na základe výskumu konštatovali, že dokonca aj v krajinách s rýchlo rastúcou ekonomikou je extrémna chudoba stále súčasťou spoločnosti. Účastníci zasadnutia ďalej uviedli, že mnohé veľkorysé predsavzatia, ktoré si štáty a rôzne inštitúcie dali na začiatku nového tisícročia, ostali iba v rovine teórie. Odporúčali zamyslieť sa nad prehodnotením prostriedkov, pomocou ktorých môžu byť stanovené méty dosiahnuté, prípadne nad revíziou samotných cieľov, s ohľadom na reálnosť ich dosiahnutia. Týka sa to predovšetkým poskytovania pomoci rozvojovým krajinám.
Príkladom je predsavzatie vyspelých štátov poskytnúť tým slabším 0,7 % hrubého domáceho produktu, ktoré sa nedarí napĺňať. Navyše, pomoc býva medzinárodnými organizáciami a miestnymi vládami a agentúrami často neefektívne distribuovaná. Posledným znakom súčasnosti, ktorý vyvoláva znepokojenie, je podľa Pápežskej akadémie sociálnych vied terorizmus a vojny. 11. september 2001 akoby otvoril bránu ranám zo strany teroristov a zanedbateľná nie je ani eskalácia vojnového násilia vo vnútri krajín a medzi nimi.

Na zasadnutí Pápežskej akadémie vied dostali priestor mnohé zaujímavé témy. O niektorých z nich hovorí jej predsedníčka profesorka Mary Ann Glendonová: „Boli sme poctení veľmi premyslením vystúpením kardinála Tarcisia Bertoneho, ktorý hovoril o ťažkostiach Svätej Stolice v jej úlohe svedka mravnosti. Kardinál poukázal na nedostatky mnohých dnešných inštitúcií, ktoré častokrát presadzujú ideológie, odporujúce katolíckym stanoviskám. Kardinálovo vystúpenie predstavovalo silný moment, pretože to bolo prvé vystúpenie vatikánskeho štátneho sekretára pred Pápežskou akadémiou od druhej svetovej vojny. Okrem toho vystúpil aj stály pozorovateľ Svätej Stolice pri OSN arcibiskup Celestino Migliore. Mali sme tak príležitosť komunikovať s dvomi významnými konzumentmi výsledkov práce, ktorej sa venuje Akadémia v snahe poskytnúť Cirkvi elementy, ktoré by mohli byť užitočné pre rozvoj jej sociálneho učenia.“

Na zasadnutí sa dostali k slovu aj ďalšie zaujímavé príspevky zo strany odborníkov. Profesorka sociológie Margaret Archerová z Univerzity vo Warwicku hovorila o medzinárodnej spravodlivosti a úlohe charít v súvislosti s úlohou Katolíckej cirkvi. Držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 1972 profesor Kenneth Arrow predniesol referát s metaforickým názvom „Môže byť plochý svet ľudským svetom?“ Encyklika pápeža Benedikta XVI. Deus Caritas Est a jej prepojenie s témou zasadnutia o spravodlivosti a láske bola predmetom príspevku arcibiskupa francúzskeho Dijonu profesora Rolanda Minneratha.

Posolstvo účastníkom 13. plenárneho zasadnutia Pápežskej akadémie sociálnych vied adresoval aj pápež Benedikt XVI. Zdôraznil v ňom, že snaha o spravodlivosť a podpora civilizácie lásky sú základnými opornými bodmi Cirkvi a jej úlohy ohlasovať Kristovo evanjelium. „Presvedčenie Cirkvi o neoddeliteľnosti spravodlivosti a lásky“, uviedol Svätý Otec, „sa rodí z jej skúsenosti odhaľovania Božej nekonečnej spravodlivosti a milosti v Ježišovi Kristovi a nachádza vyjadrenie v zdôrazňovaní toho, že človek a jeho dôstojnosť musia byť v centre politického a spoločenského života“.
Benedikt XVI. poukázal na tri základné výzvy, ktorým čelí súčasný svet a ktorých riešenie je možné iba prostredníctvom dôsledného uplatňovania spravodlivosti a lásky: životné prostredie a udržateľný rozvoj; ponímanie človeka ako bytosti, stvorenej na Boží obraz a vzájomné vzťahy medzi ľuďmi a napokon duchovné hodnoty, ktoré sú často prehlušované materiálnymi. Podľa Svätého Otca „iba láska k blížnemu v nás môže inšpirovať spravodlivosť v službe životu a podpore ľudskej dôstojnosti. Iba láska v rodine, založená na vzťahu muža a ženy môže zaručiť súdržnosť, ktorá odovzdáva lásku a spravodlivosť ďalším generáciám“.

K posolstvu Benedikta XVI. sa vrátila aj predsedníčka Pápežskej akadémie sociálnych vied profesorka Mary Ann Glendonová a zdôraznila, že Svätý Otec sa v ňom dotkol aj úlohy sociálnych vied vo vzťahoch medzi národmi: „Pripomenul nám, že „budovanie spravodlivej spoločnosti je hlavnou zodpovednosťou politického systému“, a teda otázky, ktoré sú pred nami, sa týkajú „praktického rozumu a precvičovania vôle za účelom naplnenia špecifických požiadaviek spravodlivosti“. V rámci uplatnenia praktického rozumu Cirkev ponúka „očistenie rozumu“, ktoré umožňuje, aby svetlo evanjelia preniklo sociálnym systémom. Inými slovami, vzťahy medzi štátmi nemôžu zostať iba záležitosťou technických zručností, musia byť riadené etickým záujmom.“

Začiatkom budúceho roka bude zverejnený záverečný dokument, zhrňujúci prácu Akadémie za uplynulých 5 rokov, vrátane 13. plenárneho zasadnutia. Podľa slov jeho organizátora profesora Juana Josého Llacha z Argentíny tak „Akadémia chce prispieť k hľadaniu konsenzu o programe integrálneho rozvoja ľudstva, ktorý je dôležitým predmetom sociálnej náuky Cirkvi“. –dj-