Posolstvo pápeža Benedikta XVI. k Svetovému dňu misií 2007
Drahí bratia a sestry, pri príležitosti nastávajúceho Svetového dňa misií chcem
vyzvať celý Boží ľud – pastierov, kňazov, rehoľníkov, rehoľníčky a laikov –, aby sme
sa spoločne zamysleli nad naliehavou potrebou a významom misijnej činnosti Cirkvi,
ktorá je aktuálna aj v našich časoch. Slová, ktorými ukrižovaný a vzkriesený Ježiš
Kristus pred svojím nanebovstúpením zveril apoštolom misijné poslanie: „Choďte
teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte
ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal,“ naďalej znejú ako všeobecné povolanie
a naliehavá výzva. A Ježiš k tomu dodáva: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až
do skončenia sveta“ (Mt 28, 19 – 20). V náročnom diele evanjelizácie nás posilňuje
a sprevádza istota, že on, Pán žatvy, je s nami a bez ustania vedie svoj ľud. Sám
Kristus je tým nevyčerpateľným prameňom poslania Cirkvi. Toho roku jestvuje navyše
ďalší dôvod na obnovu misijného úsilia: slávime totiž 50. výročie vydania encykliky
Fidei donum Božieho služobníka Pia XII., ktorou nabáda a povzbudzuje partikulárne
cirkvi k spolupráci v rámci misií ad gentes.
Miestne cirkvi sú pre celý svet
– to je téma zvolená na nastávajúci Svetový deň misií. Táto téma pozýva miestne cirkvi
všetkých kontinentov, aby si spoločne uvedomili naliehavú nutnosť oživiť zoči-voči
mnohým vážnym výzvam našej doby misijnú činnosť. Životné podmienky sa zaiste zmenili
a v posledných desaťročiach, osobitne po Druhom vatikánskom koncile, sa vynaložilo
veľké úsilie na šírenie evanjelia. No napriek tomu ostáva ešte mnohé, čo treba urobiť,
aby sme odpovedali na misijnú výzvu, ktorou sa Pán neúnavne obracia na každého pokrsteného.
S touto výzvou sa naďalej obracia v prvom rade na takzvané cirkvi starej tradície,
ktoré v minulosti poskytovali misiám okrem materiálnych prostriedkov aj značný počet
kňazov, rehoľníkov, rehoľníčok a laikov, čím položili základ pre efektívnu spoluprácu
medzi kresťanskými spoločenstvami. Z tejto spolupráce vzišli bohaté apoštolské plody
tak pre mladé cirkvi v misijných krajinách, ako aj pre cirkevné spoločenstvá, z ktorých
misionári pochádzali. Zoči-voči postupujúcej sekularizácii kultúry – ktorá, ako sa
zdá, čoraz väčšmi preniká do západných spoločností – a s ohľadom na krízu rodiny,
pokles povolaní a postupné starnutie kléru, hrozí týmto cirkvám nebezpečenstvo, že
sa uzavrú do seba, budú hľadieť do budúcnosti len s malou nádejou a ochabnú vo svojom
misijnom úsilí. A práve toto je okamih, keď sa treba s dôverou otvoriť pôsobeniu Božej
prozreteľnosti, ktorá nikdy neopúšťa svoj ľud a ktorá ho mocou Ducha Svätého vedie
k naplneniu svojho večného plánu spásy.
Dobrý pastier vyzýva aj nedávno evanjelizované
cirkvi k tomu, aby sa veľkodušne venovali misii ad gentes. I keď sa tieto spoločenstvá
pri svojom rozvíjaní stretajú s nemálo ťažkosťami a prekážkami, predsa sa neustále
vzmáhajú. Niektoré našťastie oplývajú kňazmi i zasvätenými osobami, z ktorých je nemálo
– napriek potrebám in loco – vyslaných, aby svoju pastoračnú a apoštolskú službu vykonávali
niekde inde, a to aj v dávno evanjelizovaných krajinách. Takto sa napomáha Božou
prozreteľnosťou stanovená „výmena darov“, prispievajúca k dobru celého Kristovho mystického
tela. Zo srdca si želám, aby sa misijná spolupráca zintenzívnila a aby sa využili
možnosti a charizmy každej strany. Okrem toho si želám, aby Svetový deň misií 2007
prispel k tomu, že si všetky kresťanské spoločenstvá a všetci pokrstení viac uvedomia,
že Kristovo pozvanie ohlasovať jeho kráľovstvo až po samý kraj zeme je univerzálne.
„Cirkev je zo svojej prirodzenosti misionárska, lebo rozkaz Kristov nebol podmienený
a povrchný, ale týka sa srdca Cirkvi. Z toho vyplýva, že celá a každá jednotlivá cirkev
je poslaná k národom,“ píše Ján Pavol II. v encyklike Redemptoris missio (62).
Avšak aj mladé cirkvi sa majú (tamže).„cím skôr zúcastnit na univerzálnom poslaní
Cirkvi a vysielat misionárov, ktorí hlásajú evanjelium v celom svete, aj ked na vlastnom
území trpia ešte nedostatkom knazov“.
Päťdesiat rokov po historickej výzve
môjho predchodcu Pia XII. v encyklike Fidei donum, na spoluprácu cirkví v misijnej
službe, by som chcel opäť zdôrazniť, že ohlasovanie evanjelia je stále aktuálne a
naliehavé. V citovanej encyklike Redemptoris missio pápež Ján Pavol II. objasňuje,
že „poslanie Cirkvi je obsiahlejšie než communio medzi cirkvami. Musí sa dať viesť
okrem pomoci pre novú evanjelizáciu, predovšetkým svojím misijným charakterom“
(64). Misijné úsilie teda zostáva, ako bolo viackrát zdôraznené, prvoradou službou,
ktorú Cirkev dlhuje dnešnému ľudstvu, aby ňou usmerňovala kultúrne, sociálne a etické
zmeny a evanjelizovala ich; aby ponúkala Kristovu spásu ľuďom našich čias, ktorí sú
v mnohých častiach sveta pokorovaní a utláčaní v dôsledku rozšírenej chudoby, násilia
a systematického potláčania ľudských práv.
Tomuto univerzálnemu poslaniu sa
Cirkev nesmie spreneveriť; je totiž pre ňu záväzné. Keďže Kristus dal misijné poverenie
na prvom mieste Petrovi a ostatným apoštolom, spočíva táto zodpovednosť dnes predovšetkým
na Petrovom následníkovi, ktorého si Božia prozreteľnosť vyvolila ako viditeľný základ
jednoty Cirkvi, a tiež na biskupoch, ktorí sú priamo zodpovední za evanjelizáciu,
či už ako členovia biskupského kolégia, alebo ako pastieri svojich miestnych cirkví
(porov. Redemptoris missio, 63). Obraciam sa preto predovšetkým na pastierov všetkých
týchto cirkví, ktorých Pán poveril vedením svojho jediného stáda, aby sa spoločne
starali o ohlasovanie a šírenie evanjelia. Práve táto starostlivosť viedla pred päťdesiatimi
rokmi Božieho služobníka Pia XII. k tomu, aby povzbudil do misijnej spolupráce lepšie
zodpovedajúcej potrebám doby. Najmä s ohľadom na perspektívy evanjelizácie požiadal
spoločenstvá, ktoré boli evanjelizované už dávno, aby vyslali svojich kňazov a podporili
tak nedávno založené Cirkvi. Takto vznikol nový „misijný subjekt“, ktorý sa nazýva
podľa prvých slov encykliky Fidei donum. V tejto súvislosti pápež Pius XII. píše:
„Keď uvažujeme o početných zástupoch našich synov, ktorí sa predovšetkým v krajinách
s dávnou kresťanskou tradíciou podieľajú na dobre viery a o ďalšom ešte väčšom množstve
tých, ktorí aj teraz očakávajú posolstvo spásy, cítime vrúcnu túžbu vyzvat vás, ctihodní
bratia, aby ste svojou horlivostou podporili svätú vec šírenia Cirkvi vo svete.“
A dodáva: „Kiež by Boh chcel, aby po našej výzve misijný duch prenikol hlboko
do sŕdc všetkých kňazov a prostredníctvom ich služby zapálil všetkých veriacich“
(AAS XLIX 1957, 226).
Vzdávajme Pánovi vďaku za všetko hojné ovocie, ktoré
sme touto misijnou spoluprácou v Afrike a v iných oblastiach sveta získali. Mnohí
kňazi potom, ako opustili svoje pôvodné spoločenstvá, dali svoje apoštolské sily do
služby spoločenstiev – niektorých z nich zrodených len nedávno – v chudobných a rozvojových
oblastiach. Medzi nimi je aj nemálo mučeníkov, ktorí k svedectvu slova a k apoštolskému
úsiliu pripojili aj obetu vlastného života. Nesmieme zabudnúť ani na mnohých rehoľníkov,
rehoľníčky a ich laických spolupracovníkov, ktorí sa spoločne s kňazmi obetovali,
aby sa evanjelium šírilo až po samý kraj sveta. Svetový deň misií nech je príležitosťou,
aby sme si v modlitbe spomenuli na týchto našich bratov a sestry vo viere, ako aj
na tých, ktorí sa naďalej obetujú na tomto rozsiahlom misijnom poli. Prosme Boha,
aby ich príklad všade vzbudzoval nové povolania a obnovoval misijné vedomie v kresťanskom
ľude. V skutočnosti sa každé kresťanské spoločenstvo rodí ako misijné, a práve podľa
jeho odvahy evanjelizovať sa posudzuje láska veriacich k ich Pánovi. Možno preto povedať,
že už nemá ísť len o to, aby sa jednotliví veriaci spolupodieľali na evanjelizačných
aktivitách, ale aby sa sami stali ich aktívnymi činiteľmi, spoluzodpovednými za misie
Cirkvi. Táto spoluzodpovednosť vedie k tomu, že medzi spoločenstvami rastie communio
a prehlbuje sa vzájomná pomoc, čo sa týka personálu (kňazov, rehoľníkov, rehoľníčok
a dobrovoľníkov z radov laikov) i využívania prostriedkov, ktoré sú dnes pre evanjelizáciu
nevyhnutné.
Drahí bratia a sestry, misijné poverenie, ktoré Kristus zveril
apoštolom, skutočne zahŕňa nás všetkých. Svetový deň misií je vhodnou príležitosťou
na to, aby sme si to hlbšie uvedomili, a aby sme spoločne vypracovali vhodné duchovné
a formačné postupy, ktoré napomôžu spoluprácu medzi cirkvami a prípravu nových misionárov
na šírenie evanjelia v naše dobe. Predsa však nezabudnime, že prvým a najdôležitejším
príspevkom, ktorým sme povolaní prispieť k misijnej činnosti Cirkvi, je modlitba.
Pán hovorí: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby
poslal robotníkov na svoju žatvu!“ (Lk 10, 2). Temer pred päťdesiatimi rokmi pápež
Pius XII., blahej pamäti, napísal: „V prvom rade sa, ctihodní bratia, modlite,
modlite sa ešte viac. Spomeňte si na nesmierne veľkú duchovnú potrebu ešte toľkých
národov, ktoré sú stále ďaleko od pravej viery alebo chýbajú im posily, aby vytrvali“
(AAS, s. 240). A vyzval na slávenie ešte väčšieho počtu svätých omší na úmysel misií,
lebo tým sa plní to, „co zodpovedá túžbam Pána, ktorý miluje svoju Cirkev a chce,
aby rástla a rozkvitala v každom kúte sveta“(tamže, s. 239). Drahí bratia a
sestry, aj ja sa opäť pripájam k tejto výzve, ktorá je aktuálnejšia než kedykoľvek
predtým. Nech z každého spoločenstva zaznieva spoločné volanie k nášmu Otcovi, „ktorý
je na nebesiach“, aby prišlo na zem jeho kráľovstvo. Vyzývam osobitne deti a mládež,
ktorí sú vždy ochotní k veľkodušnej misijnej horlivosti. Obraciam sa aj na chorých
a trpiacich a pripomínam hodnotu ich tajomnej a nenahraditeľnej spolupráce na diele
spásy. Prosím zasvätené osoby – a osobitne tie v klauzúrnych kláštoroch – aby zintenzívnili
svoje modlitby za misie. Vďaka úsiliu každého veriaceho nech sa v celej Cirkvi rozšíri
duchovná sieť modlitieb na podporu evanjelizácie. Panna Mária, ktorá svojou materskou
starostlivosťou sprevádzala Cirkev pri jej začiatkoch, nech riadi naše kroky aj v
tejto dobe a nech nám vyprosí nové Turíce lásky. Nech v prvom rade dá, aby sme si
uvedomili, že sme všetci misionármi, ktorých poslal Pán, aby sme sa stali jeho svedkami
v každom okamihu nášho života. „Fidei donum“ – kňazom, rehoľníkom, rehoľníčkam, dobrovoľníkom
z radov laikov, ktorí sú činní v prednej línii evanjelizácie, ako aj tým, ktorí sa
rôznym spôsobom venujú hlásaniu evanjelia, venujem dennú spomienku vo svojej modlitbe
a všetkým posielam s láskou svoje apoštolské požehnanie.