Príhovor kardinála J. Tomka: Problém hladu vo svete

Emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, kardinál Jozef Tomko sa vo svojom pravidelnom príhovore venuje naliehavej otázke hladu vo svete.
Otázka hladu sa dostáva znovu do popredia vo svete aj v Cirkvi. Pomohli k tomu najmä dve udalosti. Ponajprv bola to biskupská synoda pre Afriku, ktorá mala svoje trojtýždňové zasadanie v októbri 2009. Na nej prehovoril aj generálny riaditeľ svetovej Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), senegalský laik Jacques Diouf na tému „Ako zaistiť výživu v dobe krízy“. Tak znelo aj heslo Svetového dňa výživy, ktorý sa slávil 16. októbra 2009.

Druhou udalosťou bolo posolstvo, ktoré poslal z príležitosti spomínaného dňa pánu Dioufovi sám pápež Benedikt XVI. Svätý Otec je veľmi citlivý na problém hladujúcich vo svete. Jeho návšteva v sídle svetovej Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo dňa 16. novembra 2009 podčiarkuje jeho záujem o problémy a riešenia podvýživy a hladu vo svete, záujem ktorý má korene v samom evanjeliu. Benedikt XVI. viackrát vyzval zodpovedných štátnych a verejných činiteľov a v poslednej encyklike „Caritas in veritate“ venoval celej otázke dôležitú úvahu (č.27). Tým len pokračuje v línii starostlivosti o hladujúcich, ktorú preukazovali aj jeho predchodcovia, napríklad Pavol VI. vo svojej encyklike o rozvoji národov.

Najpokročilejšie a najbohatšie krajiny na svete, združené v skupine, ktorá sa dnes menuje podľa ich počtu „G8“, sa tiež viackrát zaoberali otázkou hladu na svete a spravili si aj záväzky, ako počet hladujúcich postupne znížia, ale ľahko zabudli na sľuby a pri nových stretnutiach sa rozhodujú o ďalších termínoch a záväzkoch. Posledné také stretnutie sa konalo v auguste 2009 v talianskom zemetrasením poškodenom meste L´Aquila.

Situácia hladu na svete sa však stala dramatickou. Ako prezradil už spomínaný pán Diouf, počet hladujúcich na našej zemeguli po prvý raz v dejinách prevýšil jednu miliardu ľudí, čo značí 15% všetkého obyvateľstva. Tridsať krajín na svete trpí hlad, takže možno naozaj hovoriť o svetovom probléme. Najviac postihnutý je africký svetadiel, kde počet podvýživou trpiacich ľudí dosahuje 271 miliónov, čiže takmer štvrtinu všetkých obyvateľov a dvadsať dve krajiny; za jeden rok terajšej hospodárskej krízy sa počet hladujúcich zvýšil o 12%. Najťažšia situácia je na juhu Sahary, v Saheli, ale aj v iných regiónoch. Pred hladom ľudia utekajú s nasadením životov cez more do Európy, pričom ich mnoho zahynie. Európske krajiny sa pred nimi bránia a často im neposkytnú ani medzinárodne uznaný azyl. Ale aj v ľudnatej Ázii a Oceánii dnes úradné štatistiky medzinárodných organizácií udávajú obrovský počet 642 miliónov hladujúcich. V Latinskej Amerike a Karaibskej oblasti ich má byť 53 miliónov. Dokonca aj v bohatých štátoch severnej pologule ich počet dosiahol 15 miliónov. Tak na celom svete popri blahobytnej „spoločnosti nadbytku“ stále viac rastie spoločnosť hladných, ktorým chýba najpotrebnejšia dávka výživy na každý deň. Pritom Svetový výživný program Spojených národov (PAM) upozorňuje, že práve v dobe najväčšieho vzrastu hladujúcich medzinárodná pomoc vo výživných látkach najviac poklesla.

Situácia je výbušná a vedie k politickým nepokojom a nestálosti v mnohých krajinách. Hospodárska kríza ju iba zhoršuje. To nemôže ujsť nijakému pozornému politikovi. Bezpečnosť v oblasti výživy je preto potrebná aj z politického hľadiska. Otázka hladu je však predovšetkým ľudská. Týka sa každého človeka a jeho základného práva na život a na výživu, na každodenný chlieb (v niektorých krajinách to bude právo na každodennú dávku ryže). Kde je človek, tam je aj Cirkev, lebo „človek je cesta Cirkvi“, ako to povedal Ján Pavol II. Cirkev je vždy na strane človeka, najmä keď trpí, ako práve v prípade hladu. Isteže sama nestačí rozriešiť celý obrovský problém hladu, ale pritom kresťania môžu veľa dokázať svojím prínosom. Preto pápež Benedikt XVI. navštívil dňa 16.novembra 2009 sídlo Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo, ktoré sa nachádza v Ríme, a to práve počas zasadania hláv štátov a predsedov vlád. Tým predložil posolstvo Cirkvi a výzvu k solidárnosti a k zachovaniu spravodlivosti pri rozdeľovaní svetového bohatstva, lebo bez spravodlivosti a teda etiky sa tento svetový problém nevyrieši.

Benedikt XVI. zhrnul stanovisko Katolíckej cirkvi k problému hladu v nie dlhom úseku svojej encykliky „Caritas in veritate“ (č.27), z ktorej citujem:
„V mnohých chudobných krajinách pretrváva krajná životná neistota a hrozí jej ešte väčšie prehĺbenie. Spôsobená je nedostatkom potravy a hlad neprestajne kosí veľmi mnoho obetí medzi toľkými Lazármi, ktorým nie je dopriate sedieť pri boháčovom stole, ako na to upozornil Pavol VI. Dať sa najesť chudobným (porov. Mt 25, 35. 37. 42) je etický imperatív pre všeobecnú Cirkev, ktorá odpovedá na učenie svojho zakladateľa Pána Ježiša o solidarite a delení sa. Okrem toho sa v čase globalizácie odstránenie hladu vo svete stalo aj požiadavkou, ktorú treba sledovať, aby sa udržal mier a stabilita planéty.“ Podľa Benedikta XVI. prístup k výžive, skôr ako prvotná potreba, je základné právo osôb a národov. „Problém potravinovej neistoty treba riešiť v dlhodobej perspektíve odstraňovaním štrukturálnych príčin, ktoré ju vyvolávajú, a presadzovaním poľnohospodárskeho rozvoja najchudobnejších krajín investíciami“. „Je nevyhnutné, aby vyzrievalo solidárne svedomie, ktoré bude považovať výživu a prístup k vode za všeobecné práva všetkých ľudí bez rozdielov a diskriminácií“. Pritom ostáva pravdou tvrdenie Jacquesa Dioufa: „Vízia sveta slobodného od hladu je možná len vtedy, ak jestvuje politická vôľa na vyššej úrovni“.