Vatikán (26. apríla, RV) – Cirkev má po včerajšku dvoch nových blahoslavených.
Stali sa nimi kňaz karmelitán Angelo Paoli, ktorého blahorečili v rímskej Bazilike
sv. Jána v Lateráne a kňaz kapucín José Tous y Soler, blahorečený v Barcelone, v Bazilike
„Santa María del Mar“. V Španielsku predsedal obradu vatikánsky štátny sekretár
kardinál Tarcisio Bertone, ktorý veriacim odovzdal aj požehnanie Svätého Otca. V homílii
spomenul veľkú vieru v Boha, ktorá charakterizovala život plný skúšok a ťažkostí nového
blahoslaveného. Povedal tiež, že „príklad tohto rehoľníka, kapucína nás
vyzýva k prežívaniu dôvery v Krista, Dobrého Pastiera, v tomto čase,
keď nechýbajú ťažkosti a keď náboženská ľahostajnosť a relativizmus mnohých
vzďaľujú od bohatej kresťanskej identity, prenášanej z generácie na generáciu.“
Dajme
slovo otcovi Alfonsovi Ramirezovi, vicepostulátorovi kauzy blahorečenia Josého Tousa
y Solera charakterizoval takto:
„Osobitné črty tohto blahoslaveného sú
dôvera v Boha prostredníctvom jeho rehoľných sľubov. Toto prežil naplno prostredníctvom
klauzúry. V každej situácii bol verný Pánovi, žijúc pritom sľuby
kajúcnosti, v prísnosti pravidiel františkánskeho a kapucínskeho života. Udržiaval
si aj veľkú oddanosť Panne Márii „Matke Božského Pastiera“, pod ktorej menom založil
kongregáciu nazvanú „Kapucínky od Matky Božského Pastiera“, oddané kresťanskej
výchove mládeže. A čo môže blahoslavený José podľa otca Ramireza ponúknúť
dnešnej generácii? „Jeho dôveru. Ľudia dnešnej doby chcú mať zrelé
ovocie ešte pred obdobím zberu. Všetko prechádza relativizáciou vecí: najprv manželstvo
na skúšku, aby sa vedelo, či sa zvládne spolužitie. Všetko musí
byť najprv odskúšané. Ale život je vážnejšou vecou! Toto nás učí nový
blahoslavený José Tous y Soler: aby sme boli verní od začiatku až do konca, vo všetkých
ťažkých životných situáciách, kdekoľvek sa kresťan ocitne.“ Svätej
omši za druhého blahoslaveného Angela Paoliho v Ríme zasa predsedal rímsky vikár,
kardinál Agostino Vallini a obradu blahorečenia predsedal arcibiskup Angelo Amato,
prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Postulátor kauzy jeho blahorečenia otec Giovanni
Grosso zasa hovoril o tom, čo pomohlo k otvoreniu procesu blahorečenia v jeho prípade.
„Veľká láska. Veľká láska, ktorú prechovával k chudobným, dokonca ho volali
„Otec lásky“, a potom veľká ľudská vľúdnosť: mal vždy veľký rešpekt, bol veľmi pozorný
ku všetkým. Vedel oceniť potenciál a možnosti každého človeka. Do svojho diela pomoci
sa snažil zahrnúť v Ríme aj veľa ľudí...“ Na otázku, aké učenie
je viditeľné z jeho života odpovedal:
„Veľká pozornosť k Bohu, ktorú prejavoval
mnohými spôsobmi, od modlitby až po pokánie prežité s veľkou
vážnosťou. Potom veľká láska ku krížu, ako znaku víťazstva nad smrťou, prekonania
smrti, ale jednako tiež nevyhnutného nástroja na prijatie a pochopenie. Potom
schopnosť pomáhať chorým: nepoznal hranice v okamžitej službe - dať
jesť či vymeniť posteľnú bielizeň, poskytnúť liečbu. Staral sa tiež o psychiku týchto
ľudí. V jeden z prvých dní, keď prišiel do Ríma sa išiel modliť ku svätým
schodom a keď od nich odchádzal, videl pred sebou nemocnicu. Odvtedy začal pravidelne
pomáhať chorým.“ –sg-