Mons. Ján Babjak: Sv. Ján Pavol II. a gréckokatolíci na Slovensku – 1. časť

Začnem trochu nezvyčajne jednou milou udalosťou, stretnutím sa so Svätým Otcom Jánom Pavlom II. v roku 1991. Od leta som bol v Ríme, kde ma páter provinciál Emil Váni SJ poslal na štúdiá, na Pápežský východný inštitút. Každoročne na Silvestra sa konalo v Al Gesù stretnutie Svätého Otca s jezuitami. Býval som v Bellarmíne a predstavený vybral desiatich študentov, aby rozdávali sv. prijímanie počas svätej omše, ktorú bude slúžiť Svätý Otec Ján Pavol II. v spomínanom chráme. Bol som medzi vybranými a bola to pre mňa veľká pocta a tešil som sa na túto slávnosť. Žartovne sa medzi jezuitmi hovorilo, že sa celý rok Svätý Otec svári s jezuitmi, ale na konci roka prichádza do ich chrámu, aby sa s nimi zmieril. Do chrámu na skúšku s pápežským ceremoniárom sme prišli asi hodinu pred slávnosťou a stretli sme tam už pátra generála jezuitov Petra-Hansa Kolvenbacha. Ten sa zvítal s každým z nás a potom sa pristavil pri mne a niekoľko minút sme viedli rozhovor. Generál Kolvenbach bol východného arménskeho obradu a bol pre mňa veľkou oporou, po každej stránke.

Po skončení slávnostnej svätej omše sme boli zoradení v sakristii v dvojstupe a čakali sme na stretnutie so Svätým Otcom Jánom Pavlom II. Keď k nám prišiel do sakristie, po jeho pravici sa postavil kardinál Camillo Ruini a z ľavej strany pápeža stál generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej Peter-Hans Kolvenbach. Svätý Otec každému jezuitovi podal ruku a opýtal sa odkiaľ pochádza a čo študuje v Ríme. Páter Kolvenbach stál nepohnute a bez slova, no keď som bol už asi štvrtý pred Svätým Otcom, žmurkol na mňa. Keď prišiel rad na mňa, tak ma predstavil Svätému Otcovi týmito slovami: „Santo Padre, questo gesuita no è come altri gesuiti, lui è di rito bizantino e proviene dalla Slovacchia, di Bratislava.“ – „O, Bratislava, buv jem tam, buv jem tam. A čo študuješ?“ – „Východnú spiritualitu, Svätý Otče, na Pápežskom východnom inštitúte.“ – ,,O, dobre, dobre.“ Požehnal ma, pobozkal som mu rybársky prsteň a plný radosti som odišiel od neho. Spolubratia boli udivení, že páter generál mi prejavil toľko pozornosti.

Všetci vieme, že pápež, sv. Ján Pavol II. mal veľmi blízky vzťah k Slovensku. V tejto prednáške chcem vyzdvihnúť jeho slová adresované gréckokatolíkom žijúcim na Slovensku počas troch apoštolských ciest do našej vlasti. Ale chcem spomenúť aj iné udalosti, ktoré súvisia s Gréckokatolíckou cirkvou.

Prvá návšteva Svätého Otca Jána Pavla II. na Slovensku sa uskutočnila hneď po tzv. Nežnej revolúcii v dňoch 21. - 22. apríla 1990. Vtedy sme ešte tvorili spolu s Čechmi Československú federatívnu republiku a preto zavítal najprv do Prahy, do hlavného mesta. Na Ruzyňskom letisku sa Svätý Otec prihovoril aj k Slovákom: „Už od prvej chvíle mojej návštevy v tejto krajine môj pohľad sa obracia na krásnu zem pod Tatrami, na Slovensko. Posielam svoj pozdrav celému národu i národnostiam, čo tam žijú a pracujú. Vopred zakusujem radosť zo zajtrajšieho stretnutia v Bratislave. Bude to akoby vyvrcholenie toľkých stretnutí v Ríme, počas ktorých z perí pútnikov naliehavo zaznievala otázka: ‚Svätý Otče, kedy prídete na Slovensko?‛“

Spomedzi všetkých národov oslobodzujúcich sa spod jarma komunizmu mohli sme ako prví privítať posla slobody už v oslobodenej krajine. Historický význam tejto, narýchlo pripravovanej a doslova bleskovej návštevy Svätého Otca do značnej miery zvýrazňuje aj to, že to bola vôbec prvá návšteva v postkomunistickom štáte. Jeho rodáci v Poľsku museli po nadobudnutí slobody na podobnú udalosť čakať až do júna 1991. Prezident Václav Havel v privítacom prejave povedal veľmi pravdivé slová: ,,Vaša Svätosť, milí spoluobčania! Neviem, či viem, čo je to zázrak, ale viem, že sa teraz stal. Do krajiny zdevastovanej ideológiou nenávisti prichádza posol lásky, do krajiny zdevastovanej vládou nevzdelancov prichádza živý symbol vzdelanosti, do krajiny donedávna ničenej ideou konfrontácie a rozdelenia prichádza posol mieru a dialógu, vzájomnej tolerancie, úcty a láskavého porozumenia, zvestovateľ bratskej jednoty v rôznosti.“

Na druhy deň, bola to nedeľa po Pasche - Tomášova nedeľa, zavítal pápež dopoludnia na Velehrad a večer do Bratislavy. Na Vajnorskom letisku spomenul naše korene. ,,Nech je pochválený Pán za dar viery, ktorú vaši predkovia prijali, keď počúvali Božie slovo, ohlasované svätým Cyrilom a Metodom. Od byzantského cisára Michala knieža Rastislav žiadal učiteľa, ktorý by vedel vysvetliť pravú kresťanskú vieru v reči ľudu. Z toho pozvania sa zrodilo poslanie svätých solúnskych bratov, ktorí vynašli abecedu, zostavili gramatiku, začali prekladať Sväté písmo a liturgické knihy a položili základy vašej kultúry.“

Tiež spomenul našich svätých a blahoslavených: ,,Žiarivým vzorom toho sú svätí Gorazd, Bystrík, Andrej Svorad a pustovník Benedikt. Svedčia o tom význačným spôsobom blahoslavení košickí mučeníci. Dokazujú to celé generácie, ktoré si od tých čias až dodnes zachovali prijatú vieru, žiarlivo ju chránili a cez stáročia ju odovzdávali neporušenú z otcov na synov. Kto by chcel vytrhnúť kresťanskú vieru z kultúry a zo života slovenského národa, nemohol by pochopiť jeho dejiny, od tých najstarších až po dnešné.“

V homílii okrem iného povedal: ,,Z Velehradu do Bratislavy som dnes preletel ponad Záhorie, kde leží Šaštín, národná svätyňa Sedembolestnej Panny Márie. Šaštín, Levoča, Gaboltov, Staré Hory, Marianka, Ľutina a mnohé iné pútnické miesta zasvätené Panne Márii: koľko pútnikov ich cez stáročia navštívilo, koľko ich tam znova našlo stratenú vieru, koľko ich tam dostalo posilu!“

Môžeme povedať, že konkrétne na Gréckokatolícku cirkev myslel pri týchto slovách: ,,Myseľ tu zalieta k toľkým ľuďom, horí aj na Slovensku vyznali po tieto roky svoju vieru, hoci sa tým vystavovali nebezpečenstvám. Biskupi, ktorí skončili vo väzeniach, ktorých uponižovali, trýznili a prekazili im vykonávať ich poslanie. Kňazi, ktorých ohrozovali, napádali a obmedzovali vo vykonávaní kňazskej služby. Rehoľníci, ktorých vyhnali z kláštorov a zatvárali. Rehoľné sestry, ktoré násilím odlúčili od služby chudobným. Rodičia, ktorých donucovali obmedzovať kresťanskú výchovu svojich detí. Deti, ktoré vychovávali k dvojkoľajnosti: a jej prvým prejavom bolo popieranie Boha. Toľkí, toľkí, čo trpeli pre svoju vieru! Krv mučeníkov bola vždy semenom nových kresťanov. Táto zásada platí dnes, tak ako včera a vzkriesený Ježiš Kristus nám to pripomína. Duch Boží vás nikdy neopustil. Bol vždy s týmto Božím ľudom, ktorý žije na Slovensku.“

V závere po svätej omši ešte Svätý Otec Ján Pavol II. povedal o svojich dojmoch zo Slovenska: „Odnášam si v mysli a v srdci spomienku na vašu vieru a na vaše oduševnenie. Roky ťažkých skúšok zanechali svoje stopy, ale ukázali aj vytrvalosť mnohých; tá dosiahla v mnohých prípadoch vrchol hrdinstva. Myslím na rodiny, ktoré sa s nesmiernymi obeťami usilovali vychovávať a formovať vo viere svoje deti.“

Tak ako začal svoju prvú apoštolskú cestu na Slovensku, tak sa aj rozlúčil so Slovenskom, myšlienkami na svätých solúnskych bratov, keď povedal: ,,Základy vašej kultúry položili svätí Cyril a Metod; oni označili aj hlavné rysy projektu budúceho vývoja. Ten projekt má svoje meno: Ježiš Kristus. Nebojte sa Ježiša Krista! On je vaším skutočným priateľom, on vás nikdy neopustí.“