home > Homílie

5. Nedeľa v období cez rok

Vy ste soľ zeme, vy ste svetlo sveta!

Milí priatelia!

Každý človek je síce iný, jedinečný, predsa však v jednotlivých skupinách ľudí, prípadne v rôznych obdobiach dejín ľudstva možno vypozorovať čosi spoločné, niečo charakteristické, isté prevládajúce tendencie.

Odvažujeme sa napríklad pomenovať, aký bol stredovek, čo bolo typické pre človeka, žijúceho v období osvietenstva, či charakterizovať obyvateľstvo jednotlivých európskych krajín v medzivojnovom období.

A aký je ten dnešný človek? Čím sa vyznačujeme my? Čo najviac ovplyvňuje našu mentalitu?

Rozličné vedné odbory sa to snažia študovať z rôznych zorných uhlov. Stretol som sa so zaujímavou štúdiou jedného sociológa, ktorý tvrdí, že súčasného človeka pre možno charakterizovať zmenou vo vnímaní času.

Dnešní najmä mladí ľudia čas, ktorý prežívajú, nevnímajú ako osobné dejiny, ale viac ako len mechanické plynutie okamihov. Minulosť s budúcnosťou nie sú vnímané ako jedna cesta, ktorá má zmysel, štart a cieľ.

Predtým bol človek charakterizovaný ako hľadač šťastia. Dnes kultúra šťastia bola vystriedaná kultúrou pôžitku. Treba si užiť v prítomnom okamihu...

Človek minulosti sa mohol zmýliť pri hľadaní odpovede na otázku zmyslu života. Dnešný človek si túto otázku už ani nekladie, má tendenciu sa jej vyhnúť. Našim mladým, ale nielen im témy ako životné poslanie, alebo povolanie, nie sú moc vlastné.

Milí priatelia. Počúvajúc tieto úvahy zrejme spontánne cítime, že tendencie, určujúce smerovanie mentality človeka dneška, nie sú moc šťastné.

Žiť len pre prítomný okamih, pre prchavý pôžitok, toto neprivedie spoločnosť k zdravému vývoju. A život jednotlivca, nenaplnený zmyslom, nebude úspešným, ani uspokojivým.

Záchranou pred utopením sa v strhujúcom prúde súčasnej mentality, našou prevenciou pred stratou orientácie je aj Božie slovo nasledujúcej nedele, v ktorom nám Pán Ježiš v evanjeliovej kázni na vrchu dáva životné poslanie, povolanie, náplň a zmysel našej pozemskej existencie.

Hovorí, čím máme byť vo svete a čím máme byť pre svet: Vy ste soľ zeme... Vy ste svetlo sveta... Všimnime si, že Pán nám túto výzvu nehovorí rozkazovacou vetou: Buďte soľ zeme, buďte svetlo sveta!

Nie. Ježiš používa oznamovací spôsob: Vy ste... Naše poslanie jednoducho vyplýva z toho, čím nás Pán urobil. Už preto, že sme kresťania, že patríme jemu, musíme byť pre svet soľou, ktorá chráni pred skazou a dodáva existencii človeka príjemnú chuť.

Ak by tomu tak nebolo, nestáli by sme za nič, ako soľ, ktorá stratila slanosť. Načo je? Len na vyhodenie. Ak nebudeme soľou sveta, svet nás zavrhne, pošliape. A toto pošliapanie nebudeme môcť chápať ako prenasledovanie, ktorého sa nám dostáva pre vernosť evanjeliu, ale ako naše osobné zlyhanie, zradu, nesplnenie poslania.

Máme byť svetlom pre svet. Mestom, ktoré je postavené na návrší, ktoré krásou svojho bytia láka okoloidúcich, máme byť lampou, ktorá nie je ukrytá pod mericou, ale svieti všetkým na okolí.

Toto je naše povolanie, ktoré sme ako dar dostali: Nech tak svieti naše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.

Ak som pred chvíľou spomenul, že problémom dnešného človeka je dezorientovanosť vo svojom vlastnom bytí, že nehľadá, a tým pádom následne ani nenachádza šťastie, my musíme byť vďační, že Duchom Svätým vedení vieme, načo a ako máme žiť.

Milí priatelia, do nasledujúceho týždňa vám želám, aby sa vám darilo byť soľou vašej časti zeme a svetlom na vašom kúsku sveta, aby ste boli úspešnými hľadačmi šťastia.

Miroslav Klimant, kňaz Banskobystrickej diecézy