|
24. Nedeľa v období cez rok
Milovaní bratia a sestry!
„Ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet.“ (Gal 6,14)
Týmto zvolaním apoštola Pavla z listu Galaťanom začnime dnešné zamyslenie nad Evanjeliom nasledujúcej nedele. Túto vetu budeme spievať tesne pred Evanjeliom v alelujovom verši. Je tak pre nás kľúčom, aby sme prenikli hlbšie do nášho evanjeliového textu.
Chváliť sa krížom... a ničím iným... Aké zvláštne! Chváliť sa, čiže byť hrdý na niečo, čo je evidentne, na prvý pohľad prehrou. Aspoň podľa ľudskej logiky. Keď ide niekto súťažiť, ide tam zvyčajne preto, aby vyhral, alebo aby aspoň obstál so cťou. Študenti zas sa snažia získať čím lepšie známky. A práve nimi sa budú chváliť. Nik sa predsa nebude chváliť tým, že prehral na nulu, alebo že na skúške úplne pohorel. Preto nám môže byť zvláštne, ak počujeme, že sa Pavol chce chváliť Ježišovým krížom. Môže nám to byť zvláštne v prípade, že považujeme Ježišov kríž za prehru.
A tým sa dostávame k nášmu Evanjeliu. Svätý Marek v ňom opisuje Petrovo vyznanie pri Cézarey Filipovej a prvú predpoveď Ježišovho utrpenia. Ježiš kladie učeníkom nepríjemnú otázku. „Za koho ma pokladáte vy?“ V mene všetkých odpovedá Peter. „Ty si Mesiáš.“
Mesiáš doslovne znamená „pomazaný“, pomazaný kráľovskou i kňazskou mocou. Je to Bohom poslaný záchranca vyvoleného Božieho ľudu, Izraela. Často sa však tento titul chápal príliš politicky. Mesiáš by bol v tom prípade ten, čo oslobodí židovský národ spod politickej nadvlády okolitých národov.
Ježiš však chápe svoje poslanie úplne inak. A od tejto chvíle to bude učeníkom často zdôrazňovať. Neprišiel totiž zvíťaziť politicky, zbraňami, neprišiel poraziť ľudí. Práve naopak „bojuje“ inak, utrpením, smrťou a slávnym zmŕtvychvstaním. Ježiš bojuje prijatím Božej vôle. Ona je hlavnou hybnou silou jeho poslania. A bojuje nie proti ľuďom, ale proti hriechu. Jeho víťazstvom sme sa my všetci stali víťazmi.
Ježiš im to hovorí otvorene. Že bude mnoho trpieť, že ho zabijú, ale že na tretí deň vstane zmŕtvych. Oznamuje prvý krát svojim učeníkom, že ak má zvíťaziť, musí zomrieť. Nám to je dnes už také samozrejmé. Toto evanelium sme počuli mnoho krát. A akosi sme si už na to zvykli. Peter však, a zrejme nielen on, s tým má problém. Jeho majstra by mali zabiť? Toho, pre ktorého on všetko opustil? A berie si Ježiša nabok a dohovára mu. Peter to myslí dobre, ale neuvedomuje si, že sa tým stavia proti Božej vôli. Preto ho Ježiš veľmi tvrdo karhá. „Choď mi z cesty, satan...“ Je to veľmi tvrdé pokarhanie, ale snáď pochopiteľné, keď si uvedomíme, že Peter tu predstavuje opozíciu, odpor voči Božiemu plánu spásy. Peter sa nesmie stavať Ježišovi do cesty, ale musí ho nasledovať, ak chce pochopiť v čom spočíva víťazstvo kríža.
Náš preklad „choď mi z cesty“ nie je tak celkom presný. Je to skôr vysvetlenie toho ťažko preložiteľného „choď poza mňa“. Asi tak by sa to dalo doslovne preložiť. „Choď poza mňa...“, čiže nestavaj sa mi do cesty, ale poď po mojej ceste za mnou. Musíš sa ešte veľa učiť.
Milovaní bratia a sestry! Ježišovo víťazstvo na kríži asi nik z nás nebude považovať za prehru. Poviete mi, „veď On vstal zmŕtvych“, a máte pravdu. Ako je to však s našimi osobnými krížmi? Oni sú, aspoň by mali byť vyjadrením, nášho prijatia Božej vôle. S osobným krížom sa dá spraviť veľa vecí. Môžeme ho odhodiť tým, že budeme na všetko frflať, tým že budeme Pána viniť z toho, čo nám pripadá ako prehra... No môžeme ho prijať, ba dokonca sa ním chváliť. On je pre nás znamením a príležitosťou našej spásy...
Ježiš nám neponúka jednoduchú cestu, skôr naopak. „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“
Pavol Bobuš, diakon Banskobystrickej diecézy
|
|
