home > Homílie

Šiesta veľkonočná nedeľa

Pokoj v Bohu

Svätý evanjelista Ján sa nám vo svojom evanjeliu usiluje predstaviť Ježiša tzv. špirálovitým spôsobom. Kým predchádzajúcu nedeľu nám vykresľuje spojitosť medzi láskou a Ježišom, v túto nedeľu k tomuto pridáva rozmer pokoja. „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa Vám srdce nevzrušuje a nestrachuje“ (Jn 14, 27).O akom pokoji hovorí sv. Ján? Ježiš nám neponúka pokoj, ktorý vychádza z vonka. Ba práve naopak. Na inom mieste hovorí: Oheň som prišiel priniesť na Zem. A čo chcem? Len aby už vzplanul. Hovorím Vám, neprišiel som priniesť pokoj, ale rozdelenie“. Hovorí však o pokoji, ktorý vychádza z vnútra. Pokoj, ktorý nie je dohodou či kompromisom, ako to zvykne uplatňovať svet, ale postojom . Ide o postoj pravdy, ktorá rozdeľuje ale zároveň spája tých, čo túžia po Pravde. Človek, ktorý žije v nepravde, nemôže prežívať skutočný pokoj. Človek, ktorý žije v hriechu, nemôže žiť v pokoji. Diabol ponúka človeku rôzne možnosti (slávu, bohatstvo, úspech), ale to, čo nemôže dať je láska a pokoj. Tieto môže dať jedine Boh. A nie len dať, ale On sám je Pokoj. Pokoj srdca, po ktorom túži každý človek, nemôžeme získať bez Boha. Svätý Augustín, ktorý hľadal uspokojenie v radovánkach e vo filozofii nakoniec dospel k záveru: „Stvoril si nás pre seba Bože. Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v Tebe, Bože“. Pokoj srdca je Božím darom, milosťou. Ježiš nehovorí: Získajte pokoj, ale hovorí: „Pokoj vám zanechávam“, aby nám pripomenul, že je to v prvom rade jeho veľkonočný dar pre nás. On svojou smrťou a zmŕtvychvstaním spojil múr rozdelenia medzi Bohom a človekom. On nás zmieril so svojim Otcom a priniesol nám dar odpustenia a tým aj dar pokoja. Pokoj srdca nezávisí od vonkajších okolností. Radosť a smútok, zdravie a choroba, porozumenie a nepochopenie, úspech a nezdar – tieto skutočnosti vstupujú do nášho života, prichádzajú a odchádzajú, ale Boží pokoj ostáva. Môžeme to pozorovať na ľuďoch, ktorí aj napriek traume ostali zakotvení v Bohu a nenechali sa obrať o pokoj.

Uponáhľanosť a nervozita ako symptómy dnešnej modernej doby vzbudzujú ešte väčšiu túžbu ľudí po pokoji. Ježiš nám ukazuje cestu ako ujsť pred nervozitou – a to nájsť si pravidelne uprostred hluku tohto sveta čas pre Boha, ktorý jediný je Darcom a zároveň Darom pokoja. Vstúpme do jeho pokoja a nájdeme v ňom útočište. „Nech sa vám srdce nestrachuje. Veríte v Boha, verte aj vo mňa“ (Jn 14,1). Liekom na nervozitu a ustarostenosť, ktoré nás často oberajú o pokoj, je dôvera v Boha. Nechajme sa teda ním viesť ako deti milujúceho Boha Otca, ktorý vie, čo potrebujeme. Iba v Bohu nech spočinie naša duša, lebo len On je Nádejou v beznádeji, Útočišťom v hodine skúšky, Potešením vo chvíľach trpkosti. Upnime svoje srdce k Bohu. Sv. Pavol nás k tomu jasne vyzýva keď vo svojom liste Filipanom píše: „O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky, prednášajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi“ (Filp 4, 6-7). Amen.

Ľuboslav Hromják, kňaz Spišskej diecézy