 |  |
2014/02/13
Pápež katolíckym školám: Ide o stretnutie vašej identity s multikultúrnym svetom
Vatikán 13. februára 2014 - „Katolícka výchova je jednou z najdôležitejších úloh Cirkvi v dnešnom meniacom sa kontexte“ – povedal pápež František počas dnešnej audiencie účastníkom plenárneho zhromaždenia Kongregácie pre katolícku výchovu, ktoré sa koná v týchto dňoch od 12. do 14. februára vo Vatikáne. V tomto ohľade upozornil vo svojom príhovore na tri aspekty: hodnota dialógu pri výchove, príprava kvalifikovaných formátorov a výchovno-vzelávacie inštitúcie.
V prvom bode ocenil vydanie dokumentu o medzikultúrnom dialógu na katolíckych školách, ktoré sú navštevované aj študentmi nekresťanmi či dokonca neveriacimi. Cieľom katolíckych vzdelávacích inštitúcií je integrálny rozvoj človeka, ktorý odpovedá na právo každého na prístup k vzdelaniu, s plným rešpektom slobody každého jednotlivca. „Ježiš začal ohlasovať dobrú zvesť v «Galilei pohanov», čo znamená zmes ľudí rôznych rás, kultúr a náboženstiev.“ Tento kontext, ako povedal Svätý Otec, sa podobá dnešnému a vyžaduje si vzdelávacie programy podporujúce konfrontáciu a dialóg, ktoré dokážu spojiť katolícku identitu s multikultúrnou spoločnosťou. Vyzdvihol prínos rehoľných a iných cirkevných inštitúcií, ktoré vedú katolícke školy v podmienkach kultúrneho a náboženského pluralizmu.
V druhom bode sa pápež zameral na otázku prípravy formátorov: „Druhý aspekt sa týka kvalifikovanej prípravy výchovno-vzdelávacích pracovníkov. Nie je možné improvizovať! Treba to brať vážne! Na stretnutí s generálnymi predstavenými som poukázal na to, že výchova je dnes zameraná na generáciu, ktorá sa mení, a preto každý pedagóg a celá Cirkev, ktorá je matkou a vychovávateľkou, je pozvaný k zmene v tom zmysle, aby bol schopný komunikovať s mladými ľuďmi, ktorých má pred sebou. Chcel by som sa sústrediť na naznačenie čŕt postavy vychovávateľa a jeho konkrétnej úlohy. Výchova je skutkom lásky, je darovaním života. A láska je náročná, vyžaduje si zapojenie tých najlepších zdrojov, prebudenie zanietenia a vykročenie na cestu s trpezlivosťou voči mladým. Vychovávateľ v katolíckych školách musí byť predovšetkým veľmi kompetentný, kvalifikovaný a zároveň plný ľudskosti, schopný byť medzi mladými pedagogickým štýlom, podporujúcim ich ľudský a duchovný rast. Mladí ľudia potrebujú kvalitné vzdelanie a súbor hodnôt, nielen vysvetlených, ale dosvedčovaných. Koherencia je základným faktorom vo vzdelávaní mladých ľudí. Koherencia! Nemožno napomáhať rastu, nemožno vychovávať bez koherencie, bez svedectva. Z tohto dôvodu pedagóg sám potrebuje celoživotnú formáciu. Je preto nutné investovať do toho, aby si učitelia a vychovávatelia mohli udržiavať svoju vysokú profesionalitu, a tiež svoju vieru a silu duchovnej motivácie. V tomto ďalšom vzdelávaní si dovolím upozorniť na potrebu duchovných obnov a duchovných cvičení pre pedagógov. Je pekné robiť kurzy toho, tamtoho, ale je tiež potrebné robiť kurzy modlitby, duchovných cvičení! Pretože koherencia je výsledkom úsilia, ale väčšinou je to dar a milosť. A musíme si ju vyprosovať!“
Tretí, posledný bod zameral pápež František na vzdelávacie inštitúcie, školy a katolícke univerzity. Pripomenul 50. výročie koncilového vyhlásenia Gravissimum educationis, 25. výročie apoštolskej konštitúcie Ex corde Ecclesiae a aktualizáciu apoštolskej konštitúcie Sapientia christiana, ktoré nás vedú k uvažovaniu nad vzdelávacími inštitúciami po celom svete a nad ich zodpovednosťou vnášať živú prítomnosť evanjelia do oblasti školstva, vedy a kultúry. „Je nevyhnutné, aby katolícke akademické inštitúcie neboli izolované od sveta, ale aby dokázali odvážne vstúpiť do areopágu súčasných kultúr a nadviazať dialóg, vedomé si daru, ktorý majú na to, aby ho ponúkli všetkým.“ V závere príhovoru účastníkom plenárneho zhromaždenia Kongregácie pre katolícku výchovu Svätý Otec nazval oblasť školstva a vzdelávania veľkým staveniskom, na ktorom Cirkev so svojimi vlastnými inštitúciami a projektmi bola vždy prítomná. „Dnes musíme podporovať tento záväzok na všetkých úrovniach a obnoviť úlohu všetkých tých, ktorí sú zapojení do perspektívy novej evanjelizácie.“ -jk-
Pápež povzbudil bulharských biskupov k dialógu s pravoslávnymi
Vatikán 13. februára 2014 - „Národ, ktorý uprostred premenlivosti dejín zachoval živý plameň viery v Krista.“ Toto sú slová pápeža Františka a vzťahujú sa na Bulharsko. Svätý Otec ich adresoval bulharským biskupom v príhovore, ktorý im odovzdal na dnešnom stretnutí v rámci ich návštevy Ad limina. V texte spomína niektoré konkrétne udalosti miestnej cirkvi v priebehu posledných rokov. Medzi nimi jubileum katolíkov byzantsko-slovanského obradu v roku 2010, ktoré bolo oslavou 150. výročia Únie s Apoštolskou stolicou Ríma, vedeckú konferenciu, ktorá bola pripomienkou osobnosti Angela Giuseppeho Roncalliho, neskoršieho pápeža Jána XXIII. ktorý bol apoštolským delegátom v Bulharsku v rokoch 1925-1934, a oslavy 60. výročia mučeníctva blahoslaveného biskupa Jevgenija Bossilkova.
Katolíci v Bulharsku žijú a pracujú po boku komunít Bulharskej pravoslávnej cirkvi. V tejto súvislosti pápež František poslal srdečný pozdrav patriarchovi Neofitovi, ktorý si čoskoro pripomenie prvé výročie svojej voľby, a biskupov povzbudil, aby pokračovali v úsilí o podporu širšieho dialógu a bratského spoločenstva s Pravoslávnou cirkvou. V súvislosti s blížiacou sa kanonizáciou blahoslaveného Jána XXIII. a Jána Pavla II. vyjadril v texte uspokojenie, že sa na slávnosti 27. apríla zúčastnia delegácie ako diecézy Sofia a Plovdiv, tak aj Nicopolisu a apoštolského exarchátu pre katolíkov byzantsko-slovanského obradu.
„To je výrečným znamením toho, ako veľmi sa vrylo do duše a života katolíckej komunity Bulharska svedectvo prvého slovanského pápeža, najmä z jeho návštevy vašej vlasti v máji 2002. A je to tiež znamením toho, aká živá je pamiatka, ktorú zanechal arcibiskup Angelo Giuseppe Roncalli po deviatich rokoch pôsobenia v Bulharsku ako apoštolský delegát. V čase svojho odchodu z krajiny sa vyjadril týmito slovami: «Nech by som žil na akomkoľvek mieste na svete, keby nejaký Bulhar prechádzal povedľa môjho domu, uprostred noci, uprostred ťažkostí života, vždy nájde zažatú lampu. Keď zaklope, nebudem sa pýtať, či je katolík alebo pravoslávny: brat z Bulharska! – to stačí, vstúp, dve bratské ruky, teplo priateľovho srdca ho privítajú na hostine» (Vianočná homília, 25. decembra 1934). Tieto slová prezrádzajú náklonnosť apoštolského delegáta arcibiskupa Roncalliho k bulharskému národu, ktorý napriek dejinným premenám zachoval pri živote plameň viery v Krista.“
V závere Svätý Otec zveruje nádeje, starosti a celé putovanie cirkví tejto európskej krajiny Panne Márii, sv. Cyrilovi a Metodovi, evanjelizátorom Slovanov a blahoslavenému mučeníkovi biskupovi Evgenijovi Bossilkovovi a udeľuje apoštolské požehnanie všetkým veriacim Bulharska. -jk-
Pápež František: Židia a kresťania spoločne za spravodlivejší svet
Vatikán 13. februára – Aby sa dedičstvo vzájomného porozumenia a priateľstva medzi židmi a katolíkmi sprostredkovalo novým generáciám. Takéto želanie vyjadril pápež František počas dopoludňajšieho stretnutia s 55 členmi delegácie Amerického židovského výboru (American Jewish Committee) vo Vatikáne. Ide o organizáciu, ktorú už v minulosti prijali na audiencii aj predchodcovia pápeža Františka.
Svätý Otec pri stretnutí pripomenul Druhý vatikánsky koncil s jeho vyhlásením Nostra aetate, ktorého 50. výročie si Cirkev pripomenie budúci rok. Tento text je „referenčným bodom pre vzťahy s našimi staršími bratmi,“ povedal pápež František. „Počnúc týmto dokumentom sa s novou silou rozprúdilo naše uvažovanie nad duchovným dedičstvom, ktoré nás spája a ktoré je základom nášho dialógu. Tento základ je teologický, nie je to iba akési jednoduché vyjadrenie našej túžby po vzájomnom rešpekte a úcte. Preto je dôležité, aby bol náš dialóg vždy hlboko poznačený vedomím nášho vzťahu s Bohom,“ uviedol Svätý Otec.
Ako ďalej povedal, okrem dialógu je tiež dôležité „hľadať cesty k spolupráci židov a kresťanov na budovaní spravodlivejšieho a bratskejšieho sveta“, k spoločnému záväzku „v službe chudobným, odsúvaným a trpiacim“. Je tiež nevyhnutné odovzdávať dedičstvo vzájomných vzťahov novým generáciám: „Mám nádej, že v seminároch a formačných strediskách katolíckych laikov sa bude naďalej dariť štúdiu vzťahov so židovstvom a že podobne aj medzi mladými rabínmi a v židovských spoločenstvách bude vzrastať túžba po porozumení kresťanstvu.“
V závere stretnutia pápež František s veľkým potešením pripomenul svoju cestu do Svätej zeme, ktorú uskutoční v dňoch 24. až 26. mája. Členov delegácie Amerického židovského výboru zároveň požiadal, aby ho počas púte sprevádzali modlitbou, aby priniesla ovocie vzájomnosti, nádeje a pokoja. Rozlúčil sa s nimi pozdravom pokoja «Shalom!». –mf–
Pápež vo štvrtkovej homílii: Srdce rozhoduje o viere i o jej strate
Vatikán 13. februára 2014 - Veriaci môže stratiť vieru pre svoje vášne a márnivosť, kým pohan sa môže stať veriacim vďaka svojej pokore. Toto je v stručnosti obsah dnešnej homílie pápeža Františka z rannej svätej omše v Dome sv. Marty. Čítania dňa (1 Kr 11, 4-13, Mk 7, 24-30) nám predkladajú úvahu nad dvojakou cestou: od modlárstva k živému Bohu, a naopak, od živého Boha k modlárstvu. Svätý Otec ponúkol meditáciu nad úryvkom evanjelia, v ktorom odvážna žena kanaánčanka (Sýrofeničanka), teda pohanka, prosí Ježiša, aby oslobodil jej dcéru od zlého ducha. Je to zúfalá matka a matka urobí pre zdravie dieťaťa všetko. Ježiš jej vysvetľuje, že on prišiel ponajprv k ovciam z domu Izraela, ale vysvetľuje jej to tvrdou rečou: «Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.» Táto žena, ktorá rozhodne nechodila na vysokú školu, vedela, ako reagovať. A reagovala – ako povedal Svätý Otec – nie svojou inteligenciou, ale materinským pudom, láskou: ‚Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch. To mi daj, tieto omrvinky!‘ Táto žena sa nehanbí za svoju vieru a Ježiš urobil na jej prosbu zázrak.
„Išla do rizika, že nevyvolá dobrý dojem, ale trvala na svojom, a tak sa z pohanstva a modlárstva dopracovala k tomu, že získala uzdravenie pre svoju dcéru a ona osobne našla živého Boha. Toto je cesta človeka dobrej vôle, ktorý hľadá Boha a nachádza ho. Pán ho požehnáva. Koľko ľudí ide touto cestou a Pán na nich čaká! Je to sám Duch Svätý, kto ich posúva vpred na tejto ceste. Každodenne v Pánovej Cirkvi nachádzame ľudí, ktorí kráčajú v tichosti touto cestou, aby našli Pána, pretože sa nechávajú viesť Duchom Svätým.“
„Je tu však aj opačný postup“ – poznamenal pápež –, ktorý vidíme u Šalamúna, ako nám to opisuje prvé čítanie. Šalamún bol „najmúdrejší muž na svete,“ dostal od Boha veľké požehnanie, všeobecne požíval slávu, mal všetku moc, bol veriaci v Boha, ale čo sa stalo? Mal záľubu v ženách a mal mnoho pohanských konkubín, ktoré dosiahli, že sa jeho srdce odklonilo nasledujúc iných bohov, a tak zaviedol v Izraeli modly. „Tieto ženy pomaly, pomaly oslabili Šalamúnovo srdce. Jeho srdce nezostalo zjednotené s Pánom, ako bolo srdce Dávida, jeho otca.“
„Jeho srdce sa oslabilo, tak sa oslabilo, že stratil svoju vieru. Stratil vieru. Najmúdrejší muž na svete sa nechal unášať nerozvážnou láskou, nechal sa unášať svojimi vášňami. ‚Ale, otče, Šalamún nestratil svoju vieru, on veril v Boha a dokázal citovať Bibliu!‘ Áno, to je pravda, ale mať vieru nie je to isté ako vedieť recitovať vyznanie viery. Môžeš recitovať Krédo, a pritom si už vieru stratil.“
Šalamún – povedal pápež – bol hriešnik, ako jeho otec Dávid. Ale potom išiel ďalej a z hriešnika sa stal nerestníkom. Jeho srdce bolo skazené týmto modlárstvom. Jeho otec bol hriešnik, ale Pán mu odpustil všetky hriechy, pretože bol pokorný a prosil o odpustenie. Šalamún naopak bol „veľmi múdry“, ale márnivosť a jeho vášne ho priviedli ku skaze. Práve srdce je to miesto, kde sa stráca viera:
„Zlé semeno vášní vyrástlo v srdci Šalamúna a priviedlo ho k modlárstvu. Po prvom čítaní po Aleluja sme počuli tú krásnu radu: ‚V tichosti prijmite slovo, v poslušnosti; to slovo, ktoré bolo zasiate vo vás, má moc spasiť vaše duše.‘ Vydajme sa cestou Kanaánčanky, tej pohanskej ženy, prijímajúc Božie slovo, ktoré bolo zasiate do nás a ktoré nás privádza k spáse. Nech nás mocné Božie slovo zachováva na tejto ceste a nedovolí, aby sme skĺzli do skazenosti, ktorá vedie k modlárstvu.“ -jk-
Generálne zhromaždenie Pápežskej akadémie pre život
Budúci týždeň od 19. do 22. februára sa bude v Ríme na pôde Inštitútu Augustinianum konať Generálne zhromaždenie Pápežskej akadémie pre život na tému „Starnutie a zdravotné postihnutie“. Výročné stretnutie bude tiež oslavou 20. výročia založenia Pápežskej akadémie pre život. Zriadil ju blahoslavený Ján Pavol II. formou Motu proprio Vitae mysterium 11. februára 1994.
Súčasťou programu zhromaždenia bude workshop 20. a 21. februára, ktorý bude otvorený pre verejnosť, najmä pre vedcov, výskumných pracovníkov, zdravotníkov a študentov, ktorí majú záujem o danú tému z rôznych perspektív: teologicko-filozofickej, etickej, medicínsko-zdravotníckej, kultúrnej a sociálnej. Ako vysvetlil predseda Pápežskej akadémie pre život Mons. Ignacio Carrasco de Paula, „dosahovanie vyššieho veku má spravidla značné dôsledky pre fyzické a duševné schopnosti. Tieto postihnutia si môžu vyžiadať zmeny v živote každého, obmedzujú autonómiu jednotlivca a znásobujú denné problémy pre jednotlivcov, ako aj pre ich rodiny a spoločnosť. Cirkev je povolaná k obnovenému uvažovaniu o tomto scenári, aby prispela kvalifikovanejším podielom a adekvátnou podporou“. -jk-
Svetový deň rádia slávi aj Vatikánsky rozhlas
Vatikán 13. februára – Aj Vatikánsky rozhlas sa zapojil do iniciatív Svetového dňa rádia, ktorý si dnes pripomíname na podnet organizácie UNESCO. Na rovnaký dátum zároveň pripadá aj 83. výročie založenia Vatikánskeho rozhlasu, ktorý pri oboch príležitostiach pripravil niekoľko špeciálnych programov. V spolupráci s Radio France a Európskou vysielacou úniou (EBU) prinesie poslucháčom koncert Francúzskeho národného orchestra a zaujímavý je tiež program o úlohe žien v rozhlasom vysielaní. Vatikánsky rozhlas ponúka priestor novinárkam, ktoré nechávajú zaznieť hlas aj tých žien, ktoré vo svete nijaký hlas nemajú. Ide o súčasť dlhodobého projektu, prostredníctvom ktorého sa do centra pozornosti dostávajú ženy z Afriky, Ázie či Ameriky, ktorých odvaha môže byť inšpiráciou pre všetky tie, ktoré musia čeliť ťažkým situáciám pri budovaní pokoja a spravodlivosti vo svete. –mf–
Na krajanskom stretnutí v Ríme sa zišlo viacero významných osobností
Rím 13. februára – Na Veľvyslanectve Slovenskej republiky pri Svätej stolici sa včera konalo krajanské stretnutie, na ktorom sa zišli viaceré osobnosti žijúce v Ríme spolu so zástupcami laických hnutí a združení na Slovensku, ktorí sú v týchto dňoch na návšteve Večného mesta pri príležitosti púte k hrobu sv. Cyrila.
Prítomných v úvode stretnutia privítal veľvyslanec SR pri Svätej stolici Peter Sopko. V krátkosti sa prihovorili aj kardinál Jozef Tomko, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov; arcibiskup Cyril Vasiľ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi; o. Ľubomír Majtán, duchovný správca Slovenskej katolíckej misie či Peter Rusnák, bratislavský eparcha, predseda Rady KBS pre laické a apoštolské hnutia, ktorý už po piatykrát vedie púť Slovákov do Ríma. Kardinál Tomko v príhovore poukázal na tie baziliky v Ríme, ktoré sa stali druhým domovom pre Slovákov, a teda na Baziliku sv. Petra a Baziliku sv. Klimenta, kde sa nachádza hrob sv. Cyrila. Práve tam sa zajtra zídu predstavitelia slovanských národov, vrátane Slovákov, aby spoločne svätou omšou oslávili sviatok sv. Cyrila a Metoda. –mf–
Slovensko v marci navštívi ghanský kardinál Peter Turkson
Na Slovensko pricestuje budúci mesiac predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj. Ghanský kardinál Peter Kodwo Appiah Turkson vystúpi na medzinárodnej konferencii v Bratislave. Kardinál Turkson príde na pozvanie predsedu Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislava Zvolenského.
„Veľmi sa tešíme, že otec kardinál pricestuje na Slovensko. Je to pre nás veľká pocta,“ hovorí výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský. „Kresťania boli v dejinách vždy obrancami ľudských práv. V aktuálnej diskusii o ľudských právach, ktorá prebieha i na Slovensku, chceme poukázať na to, že kresťania sú vo svete najvýznamnejšími ľudskoprávnymi aktivistami. Sme vďační, že v tejto debate zaznie hlas Svätej Stolice“ dodáva Anton Ziolkovský.
Predseda jedného z vatikánskych dikastérii vystúpi s hlavnou prednáškou na medzinárodnej konferencii s názvom „Katolícka cirkev a ľudská práva“. Uskutoční sa 4. marca 2014 v Bratislave. Téma jeho prednášky, po ktorej budú nasledovať vystúpenia ďalších osobností, bude spresnená neskôr. Ide o druhú návštevu afrického kardinála na Slovensku. Našu krajinu naposledy navštívil ešte v septembri 2010, keď zavítal na púť biskupov a delegátov európskych biskupských konferencií z Maďarska cez Slovensko do Mariazellu.
Peter Kodwo Appiah Turskon sa narodil 11. októbra 1948 v ghanskom Nsuta-Wassaw. Za kňaza bol vysvätený v roku 1975. Pokračoval v štúdiách v Ríme a New Yorku. Biskupskú konsekráciu prijal v marci 1993. Pôsobil na viacerých miestach, okrem iného bol predsedom Konferencie biskupov Ghany. Za kardinála ho menoval blahoslavený Ján Pavol II. v roku 2003. V októbri 2009 bol menovaný za predsedu Pápežskej rady spravodlivosť a pokoj. Na tejto pozícii ho vlani potvrdil i Svätý Otec František. Je členom viacerých kongregácií, pápežských rád a komisií. Získal viacero ocenení, plynule hovorí šiestimi jazykmi. (Zdroj: TK KBS)
Evangelii gaudium vychádza v slovenčine
Apoštolskú exhortáciu Svätého Otca Františka Evangelii gaudium (Radosť evanjelia) si možno prečítať už aj v slovenskom preklade. Rozsiahly programový dokument pápeža Františka, ktorý má povahu listu na povzbudenie veriacich, dáva Cirkvi silný impulz pre vykročenie vpred s novým evanjelizačným elánom. Je výzvou k celkovej misijnej transformácii Cirkvi, v ktorej veriaci zohrávajú aktívnu úlohu učeníkov – misionárov. Dokument sa už od svojho vydania v závere Roka viery 24. novembra 2013 stretol s obrovským záujmom veriacich na celom svete. Jeho slovenský preklad v týchto dňoch vychádza vo vydavateľstve Spolku svätého Vojtecha (SSV). Ako informoval riaditeľ SSV Ivan Šulík, záujemcovia môžu publikáciu nájsť v predajniach SSV, kde majú členovia Spolku 15-percentnú zľavu, a v ďalších kníhkupectvách. Prekladateľom oficiálneho slovenského prekladu je Martin Kramara, redaktor Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska. (Zdroj: TK KBS) -jb-
Pápež na Twitteri: Modlime sa za seminaristov
Modlime sa za seminaristov, aby načúvali Pánovmu hlasu a nasledovali ho s odvahou a radosťou. (Tvít pápeža Františka zo 13. februára) -jk-
Štvrtkový komentár Mons. Mariána Gavendu
Odišiel? – taký je názov komentára, ktorý pripravil Mons. Marián Gavenda.
V časoch rýchlych zmien sa aj niekdajšie príslovie „každé čudo trvá tri dni“ zmenilo v mediálnom svete na skúsenosť, že i najzaujímavejšia správa je stará už po troch hodinách. Milo prekvapilo, že aj v návale nových správ z olympijských súťaží neušlo verejnej pozornosti, že je to už (či ešte len?) rok, čo Benedikt XVI. prekvapil svet svojím rozhodnutím odstúpiť z úradu Petrovej služby. Udalosť samotná i jej súčasné hodnotenie si žiadajú pár slov.
Médiá pri tejto príležitosti prirodzene prirovnávali Benedikta XVI. a jeho nástupcu pápeža Františka, pri čom sa však nevyhli riziku skratkovitej čiernobielosti. Čo sa týka vraj „utiahnutého, bojazlivého skôr intelektuála“, stačí si prejsť dostupné fotografické kroniky celého pontifikátu, najmä z audiencií a ciest Benedikta XVI. Popri patričnej vážnosti pri liturgických sláveniach aj na Benediktovej tvári prevláda úsmev, jeho gestá sú živé, a to aj napriek veku, krehkému zdraviu a nesmiernej ťarche úradu a problémov, ktoré na neho tlačili. Skôr si treba položiť otázku, ako sa tvárim ja, keď na mňa doľahne čo len malá nepríjemnosť. Pravdou je, že kardinál Ratzinger bol skôr intelektuál, bol utiahnutej povahy, častejšie bral do rúk knihy než žehnal malé deti. No práve v tomto možno vidieť veľkú lekciu jeho života: aj v osemdesiatke sa možno zmeniť. Spontánnosť, množstvo ľudí, stretnutí a celý štýl, akému sa Benedikt XVI. musel naučiť v pokročilom veku znamenala v jeho živote veľmi hlbokú zmenu. Ako sám odpovedá na výčitku jeho utiahnutosti, len málo kto prijíma denne tak veľa návštev, ako práve pápež.
Rozdiel medzi pápežom Benediktom a Františkom však treba hodnotiť nielen na základe vonkajších prejavov, obsahu a tónu či nebodaj dĺžky príhovorov. Pamätáme si, ako sme si pred rokom nevedeli vôbec predstaviť, akým by mohol byť ďalší pápež. Dnes vidíme, že Boh si do každej situácie pripravuje celkom inú osobnosť. Kontinuita však v Cirkvi nie je len v Magistériu, v oficiálnej náuke viery. Je tu aj kontinuita jej prozreteľného Božieho riadenia. Cirkev v rušných zmenách a ťažkých výzvach súčasného sveta stavia jej pastiera pred nesmierne širokú škálu požiadaviek a očakávaní. Tak širokú, že jej nezodpovedá žiaden človek na svete. Preto má každý pápež iné črty a tie sa navzájom dopĺňajú. Tvár súčasnej Cirkvi formuje doteraz neopakovateľná charizma Jána Pavla II., sila jeho obety i príhovor v nebi. Prínos Benedikta XVI. bol v jeho hlbokých syntézach súčasnej cirkevnej i svetovej situácie. Vo svojich encyklikách a knihách tak dal Cirkvi pevný ideový základ, o ktorý sa teraz môže opierať pápež František svojou evanjeliovou prostotou a ľudskou srdečnosťou. Práve rozdielnosť posledných pápežov tvorí obdivuhodnú jednotu.
Pred rokom bola jednou z hlavných otázok, ako to bude, keď budú v Cirkvi dvaja pápeži. Popri ľudskej zvedavosti vznikali aj vážne obavy, či sa nevytvorí precedens a nevzniknú na nasledujúcich pápežov tlaky na odstúpenie. Situácia sa vyvinula nad všetky očakávania pokojne. Zaiste aj vďaka mediálnej charizme pápeža Františka, ktorý svojimi gestami okamžite zaujal pozornosť médií a ľudí. Benedikt XVI. hovoril pojmami, František hovorí gestami. Tie možno lepšie vidieť i počuť. Krásne súčasnú situáciu vyjadril hovorca oboch pápežov, páter Fedrico Lombardi, ktorý emeritného pápeža prirovnal k veľkým biblickým starcom, ktorí už svojou prítomnosťou vnášajú pokoj, múdrosť a rozvahu, vlievajúcu dôveru a istotu už vedomím, že je medzi nami. Po roku si musíme klásť skôr opačnú otázku: či sme Benedikta XVI. nenechali odísť až príliš. Čo sa týka vzájomnej komunikácie oboch pápežov, tá je živá a plodná. Skôr je tu riziko, aby spolu s Benediktom XVI. nezmizlo z našich očí a myslí jeho Magistérium, ktoré sa stáva trvalým pokladom Cirkvi. Jasne to vyjadril pápež František v úvode pápežom Benediktom pripravenej encyklike o viere „Lumen fidei“: každý pápež pokračuje v jedinom poslaní, zverenom svätému Petrovi – utvrdzovať bratov vo viere. Väčšinou sa na prvú encykliku nového pápeža zvedavo čaká ako na programovú. V čom bola programovosť prvej encykliky pápeža Františka? V tom, že sa oficiálne a plne prihlásil k posolstvu svojho predchodcu, na ktoré chce nadviazať svojim skôr pastoračným prístupom. Je správne nezabúdať, že Benedikt XVI. je svojou tichou prítomnosťou ešte stále medzi nami. Pred rokom sme si nevedeli predstaviť, ako bude žiť Cirkev po jeho odstúpení. Dnes si ju nevieme predstaviť bez jeho odstúpenia. Je však veľmi dôležité pamätať, že súčasťou pontifikátu súčasného pápeža je aj Magistérium Benedikta XVI. Bez tejto kontinuity by sme videli skreslene jedného i druhého ako aj samotnú Cirkev.
Vysielanie z 12. februára 2014
Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2013 - All rights reserved